Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoPr/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711216396
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8711216396.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Velička, spol. s r.o., so sídlom v Poprade, na ul. Fraňa
Kráľa č. 48, proti žalovaným 1. B. R., bývajúcej v C. T. č. XX, 2. X. S., bývajúcej v C. T. č. XXX a 3. B.
N., bývajúcej v C. T. č. XX, o zaplatenie schodku s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Poprad zo dňa 5. 6. 2014 č. k. 12C 163/11-318 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania štátu.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania účastníkov a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo
výške901,44Eur.Zároveňtohtoúčastníkazaviazalnanáhradutrovkonaniažalovanýmpozostávajúcich
z trov právneho zastúpenia vo výške 2.546,43 Eur.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v konaní o zaplatenie schodku úspech nemal, nakoľko jeho

žaloba bola zamietnutá. Za takejto situácie žalovaným vzniklo podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na
náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva. Výška týchto trov bola ustálená na sumu 2.546,43
Eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za všetkých troch žalovaných z
tarifnej hodnoty 6.733,48 Eur v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. predstavovala čiastku 356,01 Eur.

Čo sa týka trov konania štátu, na náhradu týchto trov v zmysle ust. § 148 O.s.p. bol zaviazaný žalobca

ako účastník nemajúci úspech v spore. Tieto trovy pozostávajú zo sumy 901,44 Eur vyplatenej znalcovi
zo štátnych prostriedkov z titulu vypracovania znaleckého posudku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie
zmeniť alebo zrušiť a vec vrátiť na nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že pri rozhodovaní sa
malo vychádzať z ust. § 150 O.s.p. Žaloba bola zamietnutá pre formálne nedostatky v postupe
pri uzatváraní dohôd o hmotnej zodpovednosti, kedy každá dohoda o hmotnej zodpovednosti

neobsahovala ustanovenie o kolektívnej hmotnej zodpovednosti a tiež preto, lebo nebola vykonaná
fyzická inventarizácia hodnôt zverených na vyúčtovanie. Okrem toho v odôvodnení rozsudkov
prvostupňového a druhostupňového súdu sa nachádzajú právne posúdenia platnosti dohôd o hmotnej
zodpovednosti, ktoré si navzájom odporujú. Kým súd prvého stupňa konštatuje, že žalobkyňa
uzatvorila so žalovanými individuálne dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorá skutočnosť sama osebe
nespôsobuje ich neplatnosť, súd druhého stupňa uvádza, že ak žalobca ako zamestnávateľ so všetkými

žalovanými uzatvoril len individuálne dohody bez doložky o spoločnej hmotnej zodpovednosti aj tam, kdehodnoty zveril viacerým osobám spoločne, individuálna ani spoločná hmotná zodpovednosť nevznikla
a žalované by eventuálne mohli zodpovedať podľa všeobecnej zodpovednosti.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré

mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,
že odvolanie žalobcu smerujúce proti výroku o trovách konania štátu nie je opodstatnené.

Pri rozhodovaní o trovách konania štátu sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto
skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd po úplnom sa stotožnení s odôvodnením
rozhodnutia v časti týkajúcej sa trov konania štátu postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

uznesenie vo výroku o trovách konania štátu ako vecne správne potvrdil.

Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením o potrebe aplikácie ust. § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o
trovách. Bol to práve žalobca, ktorý so žalovanými opomenul uzatvoriť dohody o spoločnej hmotnej
zodpovednosti a toto pochybenie nemôže ísť na ťarchu žalovaných pri rozhodovaní o trovách konania.

Napriek uvedenému konštatovaniu uznesenie vo výroku o trovách konania účastníkov nebolo možné

potvrdiť. Z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť, prečo pri určovaní základnej sadzby tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby sa vychádzalo z tarifnej hodnoty 6.733,48 Eur. Žalobca sa totiž
nedomáhal od každej zo žalovaných zaplatenia sumy 6.733,48 Eur, ale presne ním špecifikovaných
súm. Konkrétne išlo o čiastku 2.137,71 Eur u žalovanej v 1. rade, čiastku 2.318,06 Eur u žalovanej
v 2. rade a čiastku 2.277,71 Eur u žalovanej v 3. rade. Zákonník práce totiž pri stanovení rozsahu

zodpovednosti jednotlivých zamestnancov vychádza z princípu delenej zodpovednosti. V tomto smere
je preto rozhodnutie o trovách konania účastníkov nepreskúmateľné.

Keďže vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom
konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská
k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu, odvolací súd postupom

vyplývajúcimzust.§221ods.1písm.f)aods.2O.s.p.uznesenievovýrokuotrováchkonaniaúčastníkov
zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. V ňom bude úlohou súdu prvého stupňa
rozhodnutie o trovách konania účastníkov odôvodniť tak, aby jeho štruktúra zodpovedala zásadám
vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.