Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. august 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/257/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611208233
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2611208233.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, Ul. 29. augusta
8, Bratislava, vo veci pobočky Senica, Hollého 1219, , IČO: 30 807 484 proti povinnému: ALLKAN
servis, s r.o., Štefánikova 697, Senica, IČO 36 233 820, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom
Šajánekom,ExekútorskýúradSadová621,Senicapodspis.zn.EX1879/2011,ovymoženiepohľadávky
oprávneného vo výške 51,15 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Senica č.k. 9Er/600/2011-9 zo dňa 30.7.2013 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u je .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej ako Exekučný poriadok - EP) na základe podnetu súdneho exekútora

exekučné konanie s tým, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a podľa § 203 ods.3
Exekučného poriadku v spojení s § 14 ods.1vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov v znení platnom od 1.5.2008 priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83
eur vrátane DPH k úhrade ktorých zaviazal oprávneného.

Proti rozhodnutiu v časti o uložení povinnosti zaplatiť trovy exekúcie podal oprávnený v zákonnej
lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd v uvedenej časti rozhodnutie zmenil a oprávnenému takúto
povinnosť neukladal. V dôvodoch odolania poukázal na to, že povinný bol vymazaný z obchodného

registra, čím stratil spôsobilosť na práva a povinnosti. K zastaveniu exekúcie ale nedošlo zavinením
oprávneného , preto súd nemal použiť § 203 ods.1 Exekučného poriadku a exekúcia nemala byť
zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a úd mal exekúciu
zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm.g/ Exekučného poriadku z dôvodu, že je tu iný dôvod pre ktorý nemožno
exekúciu vykonať. K uvedenému názoru odvolateľ poukázal i na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo
19/2013 a 3 Oboer 41/2013.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol keď zistil, že nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť trovy exekúcie podľa § 203 ods.2 Exekučného
poriadkuspoukazomnato,žeexekúciabolazastavenápodľa§57ods.1písm.h/Exekučnéhoporiadku.Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že v priebehu exekúcie povinný zanikol výmazom z
obchodného registra.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu

iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd môže uložiť oprávnenému nahradenie
nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, čo neplatí ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie

pohľadávky na výživnom. V takom prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov
exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 2 EP).

V konaní je jednoznačne preukázané, že povinný, ktorý je právnickou osobou zanikol výmazom z
obchodného registra . Exekúcia tak bola správne zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a trovy potom podľa § 203 ods. 2 veta prvá

EP znáša oprávnený.

Je nesporné, že zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je dôsledkom jeho nemajetnosti,
ktorá skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak príčinou zániku povinného je nedostatok
jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie

(§ 57 ods. 1 písm. h) EP) a v takom prípade trovy exekúcie znáša oprávnený.

V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorá je
vyjadrená najmä v rozhodnutiach vedených pod spis. zn. 4MCdo 17/2011, spis. zn. 5MCdo 16/2011,
spis. zn. 6MCdo 13/2012, spis. zn. 3MCdo 10/2011, z ktorých vyplývajú ustálené právne názory na
náhradu trov konania v prípade zániku povinného pri strate jeho právnej spôsobilosti byť účastníkom

konania, čo je praktickým dôsledkom jeho nemajetnosti a táto skutočnosť je tak v príčinnej súvislosti so
zánikom povinného a zakladá povinnosť oprávneného uhradiť exekútorovi trovy konania.

S poukazom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219
ods.1,2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods.1 O.s.p., ale povinnému trovy nepriznal.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.