Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. august 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoE/157/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105214104
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2105214104.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX,
pre vymoženie 836,49 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr.
Rudolf Krutý, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 10779/09, na odvolanie

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 21. marca 2013, č.k. 10Er/241/2005-60,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd povolil odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o
zastavení exekučného konania č.k. 10Er/241/2005-31. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou

ust. § 56 ods. 2, 57 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. a) zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní.

Vecne prvostupňový súd argumentoval tým, že po preskúmaní súdneho spisu a dôvodov na zastavenie
tejto exekúcie, v súvislosti s neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, dospel k záveru,
že v predmetnom exekučnom konaní existuje taký dôvod, pre ktorý je nutné predmetnú exekúciu,
ktorá je v zmysle príslušných právnych predpisov neprípustná, bezodkladne zastaviť, z dôvodu že súd

dospel k záveru, že splnomocnenie udelené povinným splnomocnencovi priamo v zmluve o úvere je
neplatné. Súd má za to, že plnomocenstvo udelené splnomocnencovi túto osobu neoprávňovalo na
spísanie Notárskej zápisnice v znení ako bola spísaná a teda má za to, že dohoda o plnomocenstve je
absolútne neplatná. Podľa názoru súdu, notárska zápisnica nespĺňa formálne a materiálne podmienky
exekučného titulu, pretože bola spísaná neoprávnenou osobou a teda neobsahuje záväzok povinného
a už vôbec nie jeho vyhlásenie o súhlase s jej vykonateľnosťou, čím je tiež notárska zápisnica ako

exekučný titul absolútne neplatná. Zdôraznil, že základným účelom odkladu exekúcie v Exekučnom
konaní v zmysle § 56 Exekučného poriadku je ochrana povinného, pričom však musia byť rešpektované
aj základné práva oprávneného, t.j. toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Táto ochrana je buď
dočasná alebo smeruje k takej úprave pomerov oprávneného a povinného pred definitívnym zastavením
exekúcie, ktorá zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia oprávneného alebo nárokov na náhradu
škody. V zmysle zásady hospodárnosti, ako aj so zreteľom na ustanovenie § 61 Exekučného poriadku,

v ktorom je vyjadrená zásada zákazu „restitutio in integrum statu quo antem“ (navrátenie do predošlého
stavu je v exekučnom konaní vylúčené) a s ohľadom na zistený a preukázaný skutkový stav a ustálenú
rozhodovaciu činnosť odvolacích súdov, súd prihliadol na skutočnosť, že už prebehlo konanie, ktorého
výsledkom bolo rozhodnutie o zastavení exekúcie v dôsledku splnenia podmienok ustanovených v § 57
Exekučného poriadku.Proti tomuto rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd po vykonanom dokazovaní prvostupňové
uznesenie v napadnutej časti v súlade s ustanovením § 221 Občianskeho súdneho poriadku v platnom

znení zrušil. Podľa odvolateľa z napadnutého uznesenia nevyplýva jediný právne relevantný dôvod,
z ktorého by bola zrejmá opodstatnenosť povolenia odkladu exekúcie. Poukázal na skutočnosť, že v
tomto prípade súd už posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Notárska zápisnica bola
predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi.
Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu

exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Podľa odvolateľa nebol konajúci súd právnym predpisom
splnomocnený na rozhodnutie o odklade exekúcie ex offo, t.j. bez návrhu, keďže zastavenie exekúcie
nie je možné podložiť právne relevantnými dôvodmi.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, samostatné odvolanie nepodal.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1Občianskehosúdnehoporiadku,ďalejlen„O.s.p.“),po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania

(§ 201 O.s.p. a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods.
2 O.s.p. a § 56 ods. 7 EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205
ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je

potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

Z obsahu spisu bolo zistené, že medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom bola dňa

25.05.2004 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako
dlžníkovi úver vo výške 20.000,- Sk, ktorý sa povinný zaviazal zaplatiť zvýšený o poplatok vo výške
16.000,- Sk, celkovo 36.000,- Sk, v desiatich dohodnutých splátkach po 3.600,- Sk. Súčasťou zmluvy
o úvere je i splnomocnenie, na základe ktorého dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra so
sídlom v Bratislave na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene dlžníka uznal

záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny
výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) O.s.p., resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995
Z.z. na celý majetok dlžníka do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Splnomocnenie ako
súčasť textu zmluvy o úvere je podpísané dlžníčkou.

Z notárskej zápisnice napísanej v Bratislave na Flöglovej ulici č. 8 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom

so sídlom v Partizánskom dňa 19.03.2005 pod č. N 1206/2005, NZ 11845/2005, NCRLs 11714/2005
vyplýva, že Mgr. Tomáš Kušnír konajúci na základe plnej moci, ktorá je prílohou notárskej zápisnice
v mene povinnej osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 29.553,- Sk
a zaviazal sa dlh zaplatiť do 31.03.2005 k rukám oprávnenej osoby a zároveň vyhlásil, že v prípade
neuhradenia dlhu v danej lehote súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného

poriadku alebo súdnym výkonom rozhodnutia podľa § 258 O.s.p. s tým, aby notárska zápisnica bola
použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

Podľa § 56 ods. 2 EP, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia
bude zastavená (§ 57).

Ochranu povinného v exekučnom konaní zabezpečuje aj inštitút odkladu exekúcie. Táto ochrana je buď

dočasná,alebosmerujektakejúpravepomerovoprávnenéhoapovinnéhopreddefinitívnymzastavenímexekúcie, ktoré zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia oprávneného, alebo nárokov na náhradu
škody. Uznesenie súdu, ktorým sa povolí odklad, obsahuje aj dobu odkladu.

Odklad exekúcie môže byť spojený aj s tým, že možno dôvodne očakávať, že na základe zákonom

vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Rozhodnutie súdu o povolení odkladu exekúcie
je vykonateľné jeho doručením exekútorovi a exekútor upovedomí všetky dotknuté osoby - platiteľov
mzdy, banku alebo iných dlžníkov povinného o odklade exekúcie, keďže v exekúcii sa nepokračuje.

Nemožno spochybňovať právo súdu i v priebehu exekúcie rozhodnúť o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a túto zastaviť (§ 58 ods. 1 EP). Exekučný súd je totiž povinný v každej fáze konania skúmať
podmienky pre výkon rozhodnutia. Zastavenie exekúcie v prípade, že došlo k udeleniu poverenia,

hoci sa tak stať nemalo, je možnosťou exekučného súdu napraviť toto svoje zlyhanie. Súd rozhodne
o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného
súdu SR, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v

súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu,
pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť
na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

Prvostupňový súd sa preto správne zaoberal zákonnosťou exekučného titulu, hoci už bolo v predmetnej
veci vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Základným predpokladom pre povolenie odkladu

exekúcie súdom ex offo, je existencia skutočnosti, pre ktorú možno očakávať, že exekúcia bude
zastavená.

V danom prípade z listinných dôkazov obsiahnutých v spise vyplýva, že dlžník ako spotrebiteľ mal
priamo v zmluve o úvere splnomocniť na svoje zastupovanie pri spísaní predmetnej notárskej zápisnice
advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého splnomocnenie je ale naformulované priamo v predtlači

zmluvy o úvere veriteľom - oprávneným. Povinný svojho splnomocnenca zrejme vôbec nepozná a
možnosť výberu iného zástupcu mu vzhľadom na predmetnú predtlač daná nebola. Z úradnej činnosti
súdu pritom naviac nesporne vyplýva vzťah medzi oprávneným a Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý
oprávneného zastupoval vo viacerých exekučných konaniach. Vzhľadom na to, keďže záujmy veriteľa,
resp. oprávneného a nadväzne i jeho právneho zástupcu - advokáta sú nesporne v rozpore so záujmami

dlžníka -povinného, z čoho vyplýva jednoznačný rozpor záujmov povinného a Mgr. Tomáša Kušníra,
predmetné zastúpenie, resp. splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere, je pre rozpor so zákonom,
konkrétne s cit. ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na cit. ust. § 39 Občianskeho
zákonníka, absolútne neplatným právnym úkonom. Keďže potom Mgr. Tomáš Kušnír, nemal oprávnenie
povinného pri predmetnom uznaní záväzku a vyslovení súhlasu s vykonateľnosťou danej notárskej

zápisnice zastupovať, ich právny úkon zachytený v predmetnej notárskej zápisnici je absolútne neplatný
a notárska zápisnica ako exekučný titul neúčinná a materiálne nevykonateľná s poukazom na § 41 ods.
2 písm. c) EP, keďže v nej fakticky chýba podstatná náležitosť - súhlas povinnej osoby s exekúciou. Na
absolútnu neplatnosť právneho úkonu pritom musí súd prihliadať ex offo - z úradnej povinnosti.

Keďže z danej dôkaznej situácie je pravdepodobné zastavenie exekúcie, postup súdu prvého stupňa,

ktorý v súdenom prípade povolil odklad exekúcie je tiež správny. Prvostupňový súd rozhodol o povolení
odkladu exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Toto rozhodnutie súdu prvého
stupňa umožňuje, aby až do právoplatnosti konečného rozhodnutia nebola exekúcia vykonávaná a
nedochádzalo tak vzniku bezdôvodného obohatenia na strane oprávneného, ktorý v predmetnej veci
predložil neúčinný exekučný titul, prípadne k vzniku škody na strane účastníkov konania, ako aj súdneho

exekútora.

Odklad exekúcie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje zabrániť bezprostrednému vykonaniu
exekúcie. Po povolení odkladu exekúcie ex offo, nesmie súdny exekútor vykonať úkon bezprostredne
smerujúci k speňaženiu majetku povinného alebo k nútenému splneniu inej povinnosti, t.j. nemôževykonať dražbu, alebo vydať exekučný príkaz, nemôže vydávať nové príkazy na začatie exekúcie a
určovať ďalšie spôsoby vykonania exekúcie. Uznesenie o odklade exekúcie je účinné aj voči tretím
osobám, ktorým sa už doručil príkaz na začatie exekúcie, alebo exekučný príkaz. Exekučný poriadok

upravuje procesné dôsledky takéhoto povolenia odkladu exekúcie osobitne pri exekúcii zrážkami zo
mzdy a pri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Povolením odkladu exekúcie sa zabraňuje
bezprostrednej exekúcii majetku, to napr. znamená, že zrazené sumy budú stále deponované na účte,
len sa nevykoná ich výplata exekútorovi alebo oprávnenému. Osud zadržaných súm bude závisieť
od toho, či bude exekúcia zastavená (vyplatenie povinnému), alebo či bude odklad exekúcie zrušený

(vyplatenie oprávnenému).

V predmetnej veci je vysoko pravdepodobný predpoklad, že dôjde k zastaveniu exekúcie, preto bolo
dôvodným, aby prvostupňový súd rozhodol o odklade prebiehajúcej exekúcie ex offo a zabránil tak
ďalšiemu priamemu výkonu exekúcie, a tento odklad povolil správne až do právoplatnosti rozhodnutia
o zastavení exekúcie, pretože je tiež pravdepodobné, že voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa o
zastavení exekúcie podá oprávnený opravný prostriedok, teda je žiaduce, aby ani v priebehu prípadného

odvolacieho konania nebol majetok povinného postihovaný. Tento postup je správny aj s ohľadom na
zásadu zákazu obnovy skončeného exekučného konania upravenú v ustanovení § 36 ods. 5 EP. V
prípade, že by súd o odklade exekúcie nerozhodol, mohol by súdny exekútor pokračovať v priamom
výkone exekúcie, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie, čím by sa mohlo stať, že
exekúcia by sa skončila vymožením pohľadávky oprávneného a trov exekúcie ešte pred tým, ako by

bola samotná exekúcia pre nezákonnosť exekučného titulu právoplatne zastavená, čím by mohlo dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu na strane oprávneného, prípadne i k vzniku inej škody na strane povinného.

Z týchto dôvodov má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď v predmetnej
veci povolil odklad exekúcie a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.