Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611203942
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7611203942.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti N. N. nar. XX.X.XXXX O. N. nar.
XX.X.XXXX a Z. N. nar. X.X.XXXX zast. kolíznym opatrovníkom B. K., N. I. M. V. v N. J. I. deti matky
Z. N. nar. X.X.XXXX bývajúcej v N. Y. č. XXX/XX zast. splnomocnenou zástupkyňou S.. S. U. nar.
XX.X.XXXX bývajúcou v N. J. I. na X. ulici č. X/XX a otca I. N. nar. X.X.XXXX bývajúceho v L. č. XX
zast. splnomocneným zástupcom S.. V. H. nar. X.X.XXXX bývajúcom v N. J. I. na V. ulici č. XX v konaní

o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16P 87/2011 z 22.10.2013 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania tak, že odporca je povinný uhradiť trovy
konania štátu spočívajúce v znaleckom dokazovaní vo výške 195,88 €, v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh otca na zmenu výchovného prostredia a
zaviazalotcanahradiťtrovyštátuvplnejvýške391,76€,ktorépovolilotcovizaplatiťvštyrochmesačných
splátkach po 97,94 € splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci počnúc od právoplatnosti rozsudku.
O trovách štátu, ktoré vznikli priznaním znalečného za podaný znalecký posudok, rozhodol súd podľa §
148 ods. 1 O.s.p. a zaviazal zaplatiť trovy v plnej výške otca s odôvodnením, že konanie bolo začaté z
jeho podnetu a návrh bol zamietnutý, pretože nedošlo k podstatnej zmene pomerov a otec poukazoval

na totožné skutočnosti ako v predchádzajúcich konaniach. Ďalej konštatoval, že otec je zamestnaný
s pravidelným príjmom, preto súd nevzhliadol predpoklady, pre ktoré by mohol byť oslobodený od
súdnych poplatkov, avšak vzhľadom na výšku príjmu otca, ktorú mal súd preukázanú správami od
zamestnávateľov a s prihliadnutím na tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom povolil otcovi splatiť
trovy štátu v splátkach.

Proti výroku o povinnosti nahradiť trovy štátu v plnej výške podal v zákonnej lehote odvolanie otec.

Uviedol, že súd prvého stupňa podľa jeho presvedčenia nedostatočne zvážil skutočnosti vo veci samej,
čo bolo na ujmu správnemu právnemu posúdeniu veci, a tak boli naplnené odvolacie dôvody podľa §
205 O.s.p.. V rozpore s právami účastníkov konania rozhodol aj o náhrade trov súdneho konania, keď
otca zaviazal nahradiť trovy štátu vo výške 391,76 €, ktoré vznikli titulom znaleckého dokazovania a
tieto povolil otcovi splácať v štyroch splátkach. Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvého stupňa, ktorý
predmetný výrok odôvodnil tým, že návrh otca bol zamietnutý, nakoľko nedošlo k podstatnej zmene

pomerov, pričom otec poukazoval na totožné skutočnosti ako v predošlých konaniach. Uviedol, že z
vykonaného dokazovania je nepochybné, že návrh bol podaný dôvodne a bolo dôvodné preskúmavať
všetky nezhodné skutočnosti. Aj samotný rozsah dokazovania svedčí o tom, že konanie nebolo
nezmyselné, ani neúčelné, ale bolo na mieste sa s ním zaoberať. Vykonané úkony dokazovania
nemali za cieľ preukazovať neodôvodnenosť podania, ale skutočný stav, ktorý bolo nevyhnutné skúmať
pre jeho nejednoznačnosť, čo taktiež nasvedčuje, že podanie malo zmysel. Preto nepovažuje za

správne odôvodnenie súdu prvého stupňa, na základe ktorého má otec znášať celé trovy znaleckéhodokazovania lebo návrh bol podaný nedôvodne. Ďalej uviedol, že nespôsobil žiadne zdržanie s úkonmi,
ani sa nepričinil o vznik daných trov za vykonané úkony dokazovania a dané trovy štátu nevznikli jeho
vinnou. Nejedná sa o trovy za také úkony, ktoré by boli uskutočňované len preto, že by na nich otec

vyslovene trval. Ďalej uviedol, že súd pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania v plnej výške
nezohľadnilzásahdomajetkovejsituácieotca,pričomsúduboliznámejehopríjmovéajsociálnepomery,
ako aj vyživovacie povinnosti voči trom maloletým deťom. Zdôraznil, že v konaní sa nejednalo o zjavne
bezúspešné uplatňovanie práva. Otec sa kvalifikoval na to, aby bol posudzovaný ako schopný otec,
ktorý sa môže uchádzať o zverenie detí do svojej starostlivosti ako rovnocenná voľba oproti matke a

bolo preto nevyhnutné, aby sa súd týmito skutočnosťami zaoberal a objasnil ich dokazovaním. Navrhol
preto, aby odvolací súd rozhodol o zrušenie druhého výroku rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves z 22.10.2013, a aby štátu náhradu trov konania nepriznal.

Výrok, ktorým súd návrh otca zamietol odvolaním napadnutý nebol, preto podľa § 206 ods. 2 O.s.p.
nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok aj

s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a uznesenie podľa § 220 O.s.p. zmenil,
pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ nie sú u nich predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Ust. § 148 O.s.p. platí nielen pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy

náhrada nákladov konania podľa ust. § 142 a § 145 O.s.p., teda v tzv. sporovom konaní, ale pre konanie
v ostatných veciach, v ktorých vzhľadom k ich povahe nemožno hovoriť o úspechu, alebo neúspechu
účastníka, v tzv. nesporových konaniach. Štát má preto podľa výsledku konania proti účastníkom právo
na náhradu konania, ktoré platil aj v konaniach, v ktorých účastníci nemajú postavenie navrhovateľov
a odporcov, teda v konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov alebo v ktorých sú

účastníci osobne oslobodení od súdnych poplatkov. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil
štát nie je rozhodujúce, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu bolo
opodstatnené, ani to, ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu, pri ktorého výkone vznikli
trovy štátu, nie je bezprostredne relevantné. Z uvedeného vyplýva, že v konaniach nesporových nie
je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania a štát má právo na

náhradu trov konania vždy proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu, avšak u každého účastníka
musí skúmať, či nespĺňa podmienky pre oslobodenie súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p.
a v takomto prípade náhradu trov štátu proti účastníkovi, ktorý spĺňa predpoklady pre oslobodenie
od súdnych poplatkov neprizná. Nie je teda rozhodujúce to, či účastník bol oslobodený od súdnych
poplatkov podľa § 138 O.s.p, ale to, či sú inak u tohto účastníka splnené podmienky na priznanie

oslobodenia podľa § 138 O.s.p..

Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel
k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných
ustanovení, ktoré však nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav, ak nerozdelil pohľadávku štátu
rovným dielom medzi účastníkov konania, ale zaviazal otca k výlučnej povinnosti nahradiť štátu trovy

nesporového konania, napriek tomu, že v nesporových konaniach, kde nie je možné hovoriť o úspechu,
alebo neúspechu niektorého z účastníkov má štát právo na náhradu trov konania, proti každému z
účastníkov v rovnakom rozsahu. Preto odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie podľa § 220 O.s.p. tak,
že zaviazal otca nahradiť štátu len polovicu odmeny, ktorú zo svojich prostriedkov len polovicu znaleckej
odmeny. Pokiaľ ide o druhú zákonnú podmienku, podľa ktorej sa posudzuje, či štát má právo na náhradu

trov konania, ktoré platil proti konkrétnemu účastníkovi konania, ani odvolací súd z obsahu spisu nezistil
žiadne skutočnosti, ktoré by umožňovali záver, že otec spĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych
poplatkov. Odvolací súd preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Odvolací súd nerozhodoval o druhej polovici pohľadávky
štátu, pretože by tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania a odňal by účastníkovi, ktoré by

sa výrok o náhrade trov konania štátu priamo dotýkal možnosť konať pred súdom.Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.