Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010739
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713010739.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Rudolfa Ďurtu v trestnej veci obžalovaného P. K. za prečin zanedbania
povinnejvýživypodľa§207ods.2Tr.naverejnomzasadnutídňa18.júna2014oodvolaníobžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T 184/13-94 zo dňa 7. 2. 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného P. K. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T 184/13-94 zo dňa 7. 2. 2014 bol obž. P.
K. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák., ktorého sa
dopustil tým, že
aj napriek tomu, že bol rozsudkom sudkyne Okresného súdu Zvolen č.k. 7C 127/09-44 zo dňa 31. 5.
2010, právoplatným dňa 28. 6. 2010 zaviazaný prispievať na výživu maloletej G. A., nar. XX. XX. XXXX

mesačne sumu 100,- eur od právoplatnosti rozsudku, splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred
do rúk matky dieťaťa T. A., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom L., L. X, si túto svoju zákonnú povinnosť vo J.,
okres J. a na iných miestach v období od decembra 2012 do súčasnosti riadne a včas neplnil, napriek
tomu, že bol v tomto období evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica odkiaľ
bol dňa 1. 4. 2013 vyradený pre nespoluprácu, následne bol zamestnaný v spoločnosti Q., s.r.o. do 30.
4. 2013 a dňa 29. 4. 2013 sa zamestnal v spoločnosti A. I., s.r.o. so sídlom v A.upči, čím mu vznikol dlh

na výživnom voči oprávnenej T. A., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom L., L. X, prechodne bytom A., P. XX,
vo výške 184,49 eur ku dňu hlavného pojednávania.

Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák. a § 36 písm. l) Tr.
zák., § 46 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého bol podľa § 49 ods.
1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. bola určená skúšobná dobu v

trvaní 18 mesiacov. Súčasne prvostupňový súd podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. obžalovanému uložil
povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné k rukám T. A..

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní, kde
osobitne poukazuje na výpoveď oprávnenej osoby T. A., ktorá veľmi podrobne uviedla ako v
inkriminovanom období obžalovaný uhrádzal výživné a koľko dlhuje ku dňu pojednávania pred súdom

prvého stupňa. Prvostupňový súd opakovane odročoval hlavné pojednávanie a to jednak z dôvodu
neprítomnosti obžalovaného, následne na žiadosť obžalovaného, ktorý deklaroval, že mieni zameškané
výživné dodatočne zaplatiť, no napriek tomuto deklarovanému tvrdeniu ku dňu hlavného pojednávania
takto neučinil. Naviac prvostupňový súd zdôrazňuje, že obžalovaný na dcéru, okrem toho, že nijako
finančne neprispieva, nekupuje jej ani žiadne veci, darčeky, dokonca sa s ňou ani nestretáva. Na základe
takto zisteného preukázaného skutkového stavu potom ustálil prvostupňový súd právnu kvalifikáciu ako

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák., kde pri úvahách o druhu a výmere trestu
v odôvodnení svojho rozsudku prvostupňový súd uvádza, že obžalovanému priznal ako poľahčujúcuokolnosť skutočnosť, že sa ku skutku priznal, tento úprimne oľutoval, pričom taktiež prvostupňový
súd konštatuje, že nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, kde v zmysle prevahy poľahčujúcich okolností
potom obžalovanému uložil výchovný trest za súčasného uloženia povinnosť uhradiť v skúšobnej dobe

zameškané výživné. Zdôrazňuje pritom, že v celom konkrétnom prípade bol zjavný neprimeraný pasívny
postoj obžalovaného k svojej zákonnej vyživovacej povinnosti smerom k maloletej z prvého manželstva,
kde opakovane súd umožnil obžalovanému splniť si svoju povinnosť voči maloletému dieťaťu, čo však
obžalovaný zjavne nevyužil.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný, kde v písomných
dôvodoch odvolania uvádza, že podáva odvolanie voči výroku o treste. Poukazuje, že dlh na výživnom
nevznikol zámerne a úmyselne ale z dôvodu, že mu výživné bolo strhávané exekučne a že i exekútorka
si zrážala časť zo sumy 100,- eur mesačne, ktorú mu zrážajú. Ďalej uvádza v písomných dôvodoch
odvolania, že mal záujem dlh na výživnom uhradiť, kedy aj v minulosti vždy takýto dlh dodatočne zaplatil,
no jeho súčasná finančná situácia mu to neumožňuje. Poukazuje pritom, že od 8. 1. 2014 do súčasnosti

je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, kde príjem jeho manželky je vo výške minimálnej mzdy, že
neustále prejavuje snahu nájsť si prácu, či už v SR alebo v zahraničí, ale doposiaľ sa mu podarilo zohnať
len jednorázové brigády, kde zarobil iba sumu 97,78 eur. Rovnako poukazuje na to, že jeho terajšia
manželka dopláca zo svojho príjmu na výživné pre mal. G. A., nakoľko jeho príjem je nedostatočný a
že v súčasnosti vedie riadny a usporiadaný život a má záujem na platení dlžného výživného a preto

trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18
mesiacovpovažujezaneprimeraneprísny.Podaním odvolaniasadomáhazrušeniačastivýrokuotreste
s tým, aby odvolací súd mu určil povinnosť zaplatiť zameškané výživné v primeranej lehote a aby bol
zrušený trest odňatia slobody 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania obžalovaným preskúmal v zmysle ust.
§ 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom po postupe v zmysle
tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V prvom rade krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, ako aj rozsah
zameškaného výživného ku dňu pojednávania, kde v priebehu dokazovania vedeného na hlavných
pojednávaniach umožnil opakovane obžalovanému vyrovnať si svoj dlh na výživnom voči maloletej.
Obžalovaný do skončenia dokazovania na hlavnom pojednávaní tak vykonal iba čiastočne, pričom
preukázaný skutkový stav a to dlžné výživné vo výške 184,49 eur ku dňu hlavného pojednávania nebolo

uhradené a táto výška zodpovedá naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu zanedbania
povinnej výživy v zmysle ust. § 207 ods. 2 Tr. zák. Vo vzťahu k namietanému výroku o treste, ktorý
napádal svojim odvolaním obžalovaný, krajský súd konštatuje, že i tento záver prvostupňového súdu je
správny, nakoľko v danom konkrétnom prípade bol obžalovanému uložený výchovný trest za súčasného
uloženia povinnosti uhradiť zameškané výživné v priebehu skúšobnej doby. Takýto trest zodpovedá plne

ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Rovnako tak prvostupňový súd správne prihliadol v zmysle ust. §
34 ods. 4 Tr. zák. i na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Prvostupňový súd v tomto smere veľmi podrobne odôvodnil svoj rozsudok, kde v písomných dôvodoch
rozsudku rozvádza rozhodné skutočnosti, ktoré si krajský súd v plnom rozsahu osvojuje a považuje
ich za dôvodné. Podľa názoru krajského súdu uložený trest obžalovanému umožní mu v skúšobnej

dobe uhradiť zameškané výživné a obžalovaný bude môcť preukázať, že vedie riadny život tak, aby
mohol v konečnom dôsledku potom súd konštatovať, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia osvedčil.

S poukazom potom na horeuvedené dôvody, keďže krajský súd nezistil žiadne pochybenia pri

ukladaní trestu, ktoré namietal obžalovaný v odôvodnení svojho odvolania, bolo potrebné odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny ďalší opravný
prostriedok.