Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712211042
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7712211042.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v exekučnej právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s. r. o., advokátskou kanceláriou,
so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, proti povinnému: T. K.Ó.B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Č. Č..
XXX, okres Michalovce, pre vymoženie istiny vo výške 72.273,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k. 14Er/418/2012-11 zo dňa 26. 07. 2012,

takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e napadnuté uznesenie súdu I. stupňa.

Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 19. 07. 2012 bola súdu predložená žiadosť o udelenie
poverenia, zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06637/11 zo dňa 26. 07. 2011, ktorý zaväzoval povinného zaplatiť
sumu 2 273,61 eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 2 273,61 eur od 06. 04. 2011 do
zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % zo sumy 2.273,61 eur od 01. 06. 2011 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania v sume 491,74 eur.

Súd citoval ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len "Exekučný zákon") v platnom znení, ako aj ustanovenie § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona

č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK") v platnom znení.

Súd zistil, že v predmetnej exekučnej veci bola uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXX dňa 12. 07.
2010, kde v bode 16 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len "VPPÚ") sa obidve zmluvné
strany dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Zo zmluvy
o úvere vyplýva, že povinný si prevzal úver vo výške 1 400 eur, pričom sa zaviazal zaplatiť poplatok
vo výške 1 216 eur. Predmetný úver mal povinný splatiť v 12 mesačných splátkach po 218 eur. Z

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06637/11 vyplýva, že povinný je zaviazaný zaplatiť
oprávnenému sumu 2 273,61 eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 2 273,61 eur od
06. 04. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 491,74 eur.

Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že suma 2 273,61 eur, pozostáva z istiny vo výške 1.962 eur,
poplatku za upomienku vo výške 28 eur a trov mediačného konania vo výške 283,61 eur.Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 07. 2010, je v záhlaví označená ako "úverová" zmluva
uzavretá podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, a teda malo by ísť o absolútny
obchod, ktorý by sa mal výlučne spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka tak, ako sa zmluvné

strany dohodli v čl. 16 VPPÚ. Zo zmluvy nevyplýva, žeby oprávnený poskytol povinnému úver na výkon
povolania a samotné označenie kolónky, že úver bol poskytnutý na výkon povolania, nepostačuje na
preukázanie toho, žeby úver bol skutočne aj použitý na tento účel.

Súd prvého stupňa, na základe uvedeného, vyhodnotil zmluvu o úvere ako "zmluvu o spotrebiteľskom
úvere", keďže oprávnený tu vystupuje ako dodávateľ, ktorý poskytol povinnému dočasné finančné
prostriedky vo forme odloženej platby a povinný vystupuje ako spotrebiteľ, ktorý predmetnú zmluvu

uzavrel ako fyzická osoba. Súd preto na uvedený právny vzťah použil spotrebiteľské právne normy, t. j.
zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, Občiansky zákonník
č. 40/1964 Zb. (ďalej len "OZ") a Smernicu Rady EÚ č. 93/13/1984 EHS zo dňa 05. 04. 1993.

Následne citoval ustanovenie § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách, ustanovenie § 52 ods. 1 a ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 písm. k), § 54 ods. 1 OZ a

čl. 3 ods. 1 Smernice Rady EÚ č. 93/13/1984 EHS zo dňa 05. 04. 1993.

Súd zistil, že zmluva o úvere obsahuje niekoľko neprijateľných podmienok. Podľa zmluvy bol povinnému
poskytnutý úver vo výške 1 400 eur, za ktorý mal zaplatiť odplatu vo výške 1 216 eur. Súd odplatu, ktorej
výška je takmer 87 % ceny úveru, považuje za neprimerane vysokú. Z rozhodcovského rozsudku nie je
možné zistiť, ktorá suma predstavuje nesplatený úver a ktorá poplatok za jeho poskytnutie. Z uvedeného

dôvodu nie je možné jednotlivé sumy oddeliť, teda nie je možné oddeliť dovolené plnenie od plnenia
právom nedovoleného.

Podľa bodu 6 VPPÚ sa zmluvné strany dohodli, že ak sa stane celý dlh splatný, dlžník má zaplatiť
veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa
ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného

záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa ustanovenia §
3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Základná sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu omeškania, t.
j. k 06. 04. 2011 bola vo výške 1 %, teda úroková sadzba podľa dohody zmluvných strán mala byť
nanajvýš 9% ročne a nie 0,25 % denne ako bola priznaná rozhodcovským rozsudkom. Uvedený úrok
predstavuje 91,25 % ročný úrok z omeškania. Z uvedeného súd konštatoval, že uvedený úrok je v

rozpore so zákonom a dobrými mravmi.

Ďalej súd zistil, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 07. 2010 neobsahuje ročnú percentuálnu
mieru nákladov (ďalej len "RPMN"), resp. priemernú RPMN. Pretože zmluva neobsahuje tieto náležitosti,
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd zistil, že súčasťou VPPÚ je aj dohoda o vyplnení zmenky (čl. 13), pričom táto je v rozpore s

ustanovením§54OZ.Citujúcustanovenie§4ods.6aods.7zákonač.281/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch súd uviedol, že zo zmenky predloženej oprávneným vyplýva, že táto bola vystavená na
zmenkovúsumu2273,61eur.Keďžezákonospotrebiteľskýchúverochzakazujesplneniedlhuzmenkou
s výnimkou, ak dlžná suma nedosahuje 30 % istiny z poskytnutého úveru v čase jej vyplnenia a
oprávnený vyplnil zmenku vo výške celého poskytnutého úveru, konal tak v rozpore so zákonom.

Uviedol, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou VPPÚ, je v rozpore s ustanovením § 54 OZ.
Táto podmienka je dohodnutá jednoznačne v prospech veriteľa a povinný ju nemohol nijakým spôsobom
ovplyvniť. Ustanovenie čl. 13 VPPÚ je teda v rozpore so zákonom.Taktiež z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nie je možné určiť, akým spôsobom bola vyrátaná
suma za upomienky. Je síce pravdou, že v zmysle čl. 4 VPPÚ sa povinný zaviazal uplatniť oprávnenému
za každú zaslanú upomienku 4 eur, avšak pre nedostatočnú odôvodnenosť exekučného titulu, nie je

možné zistiť koľko upomienok bolo povinnému zaslaných.

Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie právom nedovolené alebo v
rozpore s dobrými mravmi, spôsobuje to nevykonateľnosť exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu súd
zamietol súdnemu exekútorovi žiadosť o udelenie poverenia tak.

Na súde prvého stupňa konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.

Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O. s. p.) odvolanie

oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil.

Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a zároveň má

konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ustanovenia §
205 ods. 2 písm. b) O. s. p.

Podľa názoru oprávneného exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok (§ 44 ods. 2) a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis.

Ustanovenie § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť
zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje
dobrým mravom, ale má za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní
o vydanie poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.

Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje

§ 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky exekučného titulu, exekučný
súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad
s dobrými mravmi).

Podľa oprávneného, exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci
materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu,

odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j.
zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu čo je v rozpore
s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu

skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na
Nález Ústavného súdu SR ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia
správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli
vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné
a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval

o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho,
aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom
ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona
o rozhodcovskom konaní.Ďalej oprávnený uviedol, že rozhodnutie má aj procesnú vadu, ktorá spočíva v nedostatočnom
odôvodnení napadnutého uznesenia (§ 205 ods. 1 písm. b) O. s. p.).

Uviedol, že súd sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil iba na konštatovanie, že právny vzťah je vzťahom

spotrebiteľským bez toho, aby prihliadol a náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym
predpisom na jeho vznik. Ďalej oprávnený namietal, že v prípade, ak súd svoje rozhodnutie založil
na rozpore exekučného titulu s objektívnym právom, musí náležite odôvodniť, na základe akých
vykonaných dôkazov dospel k názoru, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Súd sa však
v napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom
spotrebiteľským (§ 52 OZ) bez toho, aby prihliadal na splnenie podmienok stanovených pre vznik

spotrebiteľského vzťahu.

Uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe
ktorého dospel k záveru o aplikácií Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa vôbec nezaoberal
splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu t. j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa. Súd
to nezohľadňoval a v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere,

k akému dospel.

Podľanázoruoprávnenéhojerozhodnutiesúduzaloženénakonštatovaní,ktoréniejemožnépreskúmať
pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Ďalej namietal, že na uvedený prípad nie je prípustné
aplikovať ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Aplikáciou tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom

vystupuje fyzická osoba je zároveň vzťahom spotrebiteľským, lebo v pochybnostiach či sa jedná o
spotrebiteľský vzťah alebo nie je nutné sa prikloniť k záveru o existencii vzťahu spotrebiteľského
"argumentumadabsurdum".Súdmusímaťpriposúdenívzťahuakospotrebiteľskéhonapevnoustálené,
že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je spotrebiteľom. Súd musí mať teda
zistené, že sa poskytnutý úver netýka jej podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania, a že fyzická

osoba nemala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.

Oprávnený je toho názoru, že súd sa týmito závermi neriadil a v tomto smere žiadne dokazovanie
nevykonával.Akexekučnýsúdposudzovalexekučnýtitultakzvecnejakoajprávnejstránky,malposúdiť
aj to do akej miery a v akej časti je exekučný titul v súlade so zákonom a v tejto časti mal vykonávať
dokazovanie. Súd však takto nepostupoval, ale iba konštatoval rozpor exekučného titulu so zákonom.

Nie každý rozpor so zákonom automaticky vedie k neplatnosti celého právneho vzťahu. V civilnom
práve existuje princíp tzv. delenej neplatnosti podľa § 41 Občianskeho zákonníka. Exekučný súd svojím
postupom pozbavil oprávneného domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený
už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci "res iudicata".
Navyše mal súd pri svojej rozhodovacej činnosti postupovať tak, aby dodržiaval zásadu "pacta sunt

servanda" zmluvy sa musia dodržiavať a z toho vyplývajúcu zásadu reštriktívneho výkladu dôvodov
neplatnosti právneho úkonu.

Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
(§ 221 O. s. p.).

Súdny exekútor a povinný sa v stanovenej lehote k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,
že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O. s. p. (l. č. 26 spisu),
preto odvolanie prejednal odvolací súd.Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd"), prejednal odvolanie oprávneného zo dňa 23. 08.
2012, v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a ods. 3 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie podľa ustanovenia § 214 ods.

1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti
uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

Z obsahu spisu vyplýva, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 12. 07. 2010 uzatvorená zmluva
o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1 400 eur a

povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú

o príslušný poplatok vo výške 1 216 eur, t. j. celkovo zaplatí čiastku 2 616 eur v dvanástich mesačných
splátkach po 218 eur, počnúc dňom 20. 08. 2010.

Oprávnený namietal posúdenie tejto zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. zákon sa nevzťahuje na zmluvy:

a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,

c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,

d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou
splátkou,

e)oposkytnutíúverudohodnotyvSkzodpovedajúcej200euranadhodnotuvSkzodpovedajúcu20000
eur; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a
spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,

f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,

g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. zákon sa nevzťahuje ani na úver formou
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom
ako na kreditnú kartu.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj

predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý
možnoaplikovaťbezohľadunato,čijeúverposkytovanýspotrebiteľovi,alebopodnikateľskémusubjektu

- fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný
spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku
má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia
služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov.

Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj
v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinný - nemal
možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere, nemohol vyjednávať, jedinou
jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom, ktorý poskytuje

spotrebiteľský úver je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania. Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil,
že oprávnený je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14. 03. 2001 poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. e) citovaného zákona spotrebiteľským úverom je úver od 200 eur (6

000 Sk) do 20 000 eur (600 000 Sk), čo znamená, že aj výška predmetného úveru zodpovedá rozpätiu,
v ktorom možno poskytovať spotrebiteľské úvery.

Predmetný úver spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 1, § 2, § 3 zákona
o spotrebiteľských úveroch, pretože oprávnený predmetnou zmluvou o úvere poskytol povinnému
peňažné prostriedky dočasne, vo forme odložených splátok úveru, povinný sa zaviazal poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom - všetky náklady, vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. hovorí, že spotrebiteľom nie je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon povolania, avšak v prípade, ak zmluva o úvere obsahuje len
všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aképovolanie povinný vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním uzavretie zmluvy má, nemožno
takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú
zmluvu, nesie dôkazné bremeno veriteľ (oprávnený) a existujúce pochybností treba odstrániť spôsobom

známym pre dôkazné konanie.

Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aj
keď ju účastníci konania takto nenazvali, a v písomnej zmluve ju označili "Zmluva o úvere" uzavretá
doleuvedenéhodňapodľaustanovenia§497anasl.Obchodnéhozákonníka,pretožepodľaustanovenia
§41aObčianskehozákonníka,akprávnymúkonommábyťzastretýinýprávnyúkon,platítentoinýúkon,

ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka a ustanovenia
§ 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého stupňa správne
posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

Čo sa týka rozsahu prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku
ako exekučnému titulu, odvolací súd uvádza, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so
sídlom Karloveské rameno č. 8, Bratislava, zo dňa 26. 07. 2011 č. k. SR 06637/11.

Podľaustanovenia§45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní

nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa ustanovenia § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších

predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide
o exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného zákona. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje
osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje

exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,
ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako
keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a

povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním úveru
od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o

zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade

zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch zodpovedá veriteľ za škodu vzniknutú
spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Zmenková suma v čase vyplnenia zmenky musí byť v súvislosti s vyššie spomínaným ustanovením
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 %

istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Keby bola takto prijatá, resp. vyplnená zmenka v rozpore s
predchádzajúcouvetou,veriteľbyjunesmelprijaťabolbypovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie
vydať.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd má za to, že tieto predstavujú také vady
exekučnéhotitulu,ktorébránivykonaniuexekúcienazákladerozhodcovskéhorozsudku,ktorý zaväzuje

oprávneného na plnenie právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, sú dostatočným dôvodom
pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
takto nespôsobilého exekučného titulu.

Preskúmavanie ďalších odvolacích dôvodov oprávneného, je podľa právneho názoru odvolacieho súdu,
v tomto odvolacom konaní už nadbytočné.

Odvolací súd preto podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,
pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho

konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli
priznané.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3 : 0
(ustanovenie § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely
uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01. 05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.