Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/249/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210878
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612210878.2

Uznesenie

Krajský súd v Žilina, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko,
s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpenému Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o
náhradu majetkovej škody 125,- eur a náhradu nemajetkovej ujmy 605,- eur, o odvolaní navrhovateľa

proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/262/2012-60 zo dňa 3. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaviazať
odporcu na náhradu majetkovej škody vo výške 125,- eur a na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
605,- eur. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Nárok navrhovateľa posudzoval prvostupňový súd v zmysle čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR, čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 5
ods. 1, § 9 ods. 2, § 9 ods. 4, § 15 ods.1, § 16 ods. 2, 4, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v platnom znení.
Postupujúc podľa označenej právnej úpravy okresný súd žalobu zamietol pre neunesenie

navrhovateľovho dôkazného bremena.
Prvostupňový súd v prvom rade skúmal splnenie základného predpokladu uplatnenia nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle § 15 ods. l zákona
č. 514/2003 Z. z. v platnom znení predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti
poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti
SR. Navrhovateľ tvrdil, že tento zákonný postup dodržal písomnou žiadosťou, potvrdenie o prijatí

ktorej odporcom je založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš o náhradu škody z titulu
nesprávneho úradného postupu v exekučnej veci vedenej voči G.M.. V prejednávanej veci ďalej
konštatoval, že odporcom je štát - Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity (právnická
osoba), menom ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR (§ 21 Občianskeho
zákonníka, § 21 ods. 2 O. s. p.). Odporcom nie je štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR,
ktoré pri postupe podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení nekoná za štát, ale v

rámci vlastných kompetencií zverených mu zákonom koná vo vlastnom mene, na vlastný účet ako
samostatná právnická osoba. Preto ak navrhovateľ tvrdí, že potvrdenie o prijatí písomnej žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku vystavené odporcom (t. j. Slovenskou republikou) sa nachádza v
súdnom spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš, nejde o prijatie žiadosti orgánom určeným zákonom
č. 514/2003 Z. z. v platnom znení na jeho prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti SR). Je potom
bez právneho významu tvrdenie navrhovateľa, že odporca (t. j. Slovenská republika) do dňa podania

žaloby na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku pozitívne nereagoval. Ak boli žiadosti navrhovateľa
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručené odporcovi namiesto toho, aby bolidoručené Ministerstvu spravodlivosti SR, potom nárok navrhovateľa nebol prerokovaný predbežne a
žaloba je z hľadiska § 15 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. podaná predčasne. Ust. § 16 ods.
4 označenej právnej úpravy oprávnenému subjektu dáva možnosť obrátiť sa so svojím nárokom na

náhradu škody na súd v prípade jeho neuspokojenia alebo čiastočného uspokojenia do 6 mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, alebo písomného oznámenia poškodenému, že jeho nárok na náhradu
škody nebude uspokojený. Ak sa navrhovateľ pri zhotovovaní písomnej žaloby dopustil nepresnosti
v označení subjektu, ktorému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku doručil a skutočne ju doručil
kompetentnému Ministerstvu spravodlivosti SR, netvrdil však, kedy sa v súdenom prípade obrátil na

Ministerstvo spravodlivosti SR s písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie súdeného nároku na
náhradu škody, čo bolo obsahom jeho žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti
SR reagovalo, či nárok navrhovateľa na náhradu škody nebol uspokojený, alebo bol uspokojený len
čiastočne, alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude. Ak
sa navrhovateľ obrátil na kompetentný orgán spoločnou žiadosťou, týkajúcou sa viacerých škodových
prípadov, aj to mal jasne v žalobe tvrdiť. Rovnako navrhovateľ neoznačil dôkaz, ktorým by preukázal

podanie písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v súdenom prípade. Odkaz na iné súdne
konanie (spis Okresného súdu Liptovský Mikuláš o náhradu škody z titulu nesprávneho úradného
postupu v exekučnej veci vedenej voči G. E.) je bez akéhokoľvek tvrdenia súvislostí súdeného
prípadu s označeným súdnym konaním nedostatočné. Navyše, nie je v možnostiach súdu zlustrovať
uvedené súdne konanie, pokiaľ nie je označené účastníkmi konania, predmetom konania a najmä

spisovou značkou (ktorá navrhovateľovi ako účastníkovi súdneho konania musí byť známa minimálne
z písomného potvrdenia o prijatí žaloby vystaveného súdom). Ak sú účastníkmi uvedeného súdneho
konania navrhovateľ a odporca, nie p. E., rovnako súd nemá možnosť lustrácie v niekoľkých stovkách
súdnych spisov (v súdnom registri sú uvedení účastníci konaní, nie skutkové tvrdenia).
Ako právny základ žalovaného nároku navrhovateľ podľa okresného súdu uvádza nesprávny úradný

postup Okresného súdu Liptvský Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym
exekútorom pod sp. zn. EX 17713/2010. Na margo označenia exekučného spisu okresný súd dodal,
že ak navrhovateľovi nebola zrejmá súdna spisová značka exekučného konania (ktorú mohol zistiť
pri riadnej súčinnosti so súdnym exekútorom, ktorého sám požiadal o vymoženie svojej pohľadávky),
nič mu nebránilo exekučnú vec bližšie identifikovať minimálne menom a sídlom súdneho exekútora

a označením povinnej, nevzbudzujúcim pochybnosti o jej totožnosti (na strane 2 žaloby navrhovateľ
uvádza jej dátum narodenia XX.XX.XXXX, na strane 7 jej správny dátum narodenia XX.XX.XXXX).
Avšak vtedajšiemu právnemu zástupcovi navrhovateľa bolo podľa prvostupňového súdu doručené
uznesenie o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia dňa 06.05.2011, takže navrhovateľ
mal možnosť pri riadnej komunikácii so svojím vtedajším právnym zástupcom spisovú značku súdneho

konania zistiť. Podľa okresného súdu navrhovateľ tvrdí, že k povereniu súdneho exekútora došlo
dňa 07.09.2011, v omeškaní dlhšom viac ako 11 mesiacov. Pre úplné posúdenie včasnosti udelenia
poverenia však navrhovateľ opomenul uviesť ďalšie rozhodujúce skutočnosti. Podľa okresného súdu z
pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. 10Er/40/2011 je zrejmé, že dňa 17.01.2011 bola okresnému
súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo vyplýva z prezenčnej

súdnej pečiatky aj z elektronického potvrdenia prijatia návrhu zo 17.01.2011 o 10,04 hod. žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti povinnej I. C., nar. XX.XX.XXXX pre vymoženie 45,13 eur s príslušenstvom
na základe návrhu z 02.12.2010, ktorý bol k tejto žiadosti pripojený. Ďalej konštatoval, že ako exekučný
titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská, a. s., IČO: 35 922 761, Bratislava z 26.10.2010, sp. zn. SR 10095/10, právoplatný
15.11.2010 a vykonateľný 18.11.2010 a z textu tohto exekučného titulu vyplýva, že ide o vymoženie
zmenkovej pohľadávky z blankozmenky vystavenej odporkyňou M. C. 29.01.2010 pre zabezpečenie
záväzku z bližšie neuvedenej zmluvy o úvere. Tiež konštatoval, že exekučný súd písomným podaním
z 24.01.2011 požiadal Stály rozhodcovský súd Bratislava o zapožičanie spisu zn. SR 10095/10 a

doručeniek preukazujúcich doručenie rozhodcovského rozsudku z 26.10.2010 povinnej; dožiadaný
orgán písomnosťou z 31.01.2011 požiadal o predĺženie lehoty na splnenie povinnosti o 30 dní.
Podľa okresného súdu dňa 18.02.2011 rozhodcovský súd exekučnému súdu oznámil, že požadované
písomnosti zasiela v prílohe na CD nosiči, pričom uzneseniami č. k. 10Er/40/2011-18 z 27.04.2011,
právoplatným 24.05.2011 a č. k. 10Er/40/2011-25 z 13.07.2011, právoplatným 11.08.2011 exekučný

súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol v časti a uznesením z 02.09.2011 č. k. 10Er/40/2011-33,
právoplatným 15.10.2011 exekučné konanie čiastočne zastavil. Po takomto procesnom ustálení
predmetu exekučného konania exekučný súd vydal poverenie č. 5505 031289 na vykonanie exekúcie
dňa 07.09.2011. Vydanie poverenia podľa okresného súdu v uvedenom čase sa spravovalo (s ohľadomna dobu začatia exekučného konania) § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2011, ktoré
ukladá súdu povinnosť do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora vykonaním exekúcie
pod podmienkou, že nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na jej vykonanie alebo exekučného titulu so zákonom; táto lehota neplatí v prípade exekučného titulu
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Napokon okresný súd vyhodnotil, že exekučným titulom bolo
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, tak 15-dňová lehota na udelenie poverenia sa na tento
prípad nevzťahovala, keďže predmetné ustanovenie treba vykladať extenzívne.
Okresný súd ďalej konštatoval, že do kompetencie všeobecných súdov nepatrí rozhodovanie o tom, či

v súdnom konaní vznikli prieťahy. Navrhovateľ nesplnil svoju dôkaznú povinnosť v zmysle § 120 ods.
1 O. s. p. v tomto sporovom konaní a netvrdil ani nepreukázal, kedy, ktorý štátny alebo súdny orgán a
ktorým rozhodnutím zistil existenciu prieťahov v súdnom konaní.
Podľa okresného súdu, aj keď navrhovateľ nepreukázal existenciu prieťahov v súdnom konaní ani
nečinnosť súdu zákonom vyžadovaným rozhodnutím štátneho orgánu alebo súdu, plniac si povinnosť
prevencie, aj vo vzťahu k samotnej žalobe, okresný súd uviedol, že navrhovateľ nepreukázal ani výšku

tvrdenej majetkovej škody 125,- eur. Či už ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk (čo nie je zo
žaloby zrejmé), navrhovateľ nepreukázal vynaloženie čiastky 70,- eur na správu a údržbu vymáhanej
pohľadávky. Rovnako netvrdil, za ktoré obdobie mali tieto náklady vzniknúť, či ide o odmenu za pracovné
výkony zamestnanca, kedy a v akom rozsahu bola dojednaná a kedy bola navrhovateľom uhradená.
Navrhovateľ nepreukázal, za aké obdobie a kedy vznikli náklady na udržiavanie a správu informačného

systému vyčíslené sumou 40,- eur a na administratívne spracovanie, poštovné, telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,- eur. Tiež
konštatoval, že v pripojenom exekučnom spise okresného súdu sp. zn. 10Er/40/2011 sa nenachádza
žiadny dôkaz preukazujúci, že navrhovateľ urgoval alebo kontroloval stav konania na exekučnom súde.
Pokiaľ tak robil prostredníctvom súdneho exekútora, rovnako súdu nepredložil o tom žiaden dôkaz;

v súdnom exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť súdneho exekútora o oznámenie stavu
exekučného konania. V tejto súvislosti okresný súd pripomenul, že navrhovateľ si uplatňuje právo na
náhradu majetkovej škody vo výške 125,- eur paušálne vo všetkých súdnych konaniach (len v senáte
8C Okresného súdu Liptovský Mikuláš cca 110 vecí) bez ohľadu na tvrdenú dĺžku nečinnosti súdu.
Odôvodnenie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľom je len hypotetické.

Záveromokresnýsúdkonštatoval,ženavrhovateľneuniesoldôkaznébremenovcelomrozsahu.Napriek
obsiahlosti žaloby netvrdil a ani nepreukázal základné atribúty zodpovednostného právneho vzťahu,
ktorými sú zavinené protiprávne konanie (navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup Okresného
súdu Liptovský Mikuláš v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 17713/10 súdneho exekútora
JUDr.RudolfaKrutéhovočipovinnejI.C.,nar.XX.XX.XXXX,prevymoženie45,13eurspríslušenstvom),

vznik škody (vzhľadom na neexistenciu zavineného protiprávneho konania bolo nadbytočným ďalej
vznik škody dokazovať, opäť však možno poukázať na nedostatok skutkových tvrdení a neoznačenie
príslušných dôkazov), ani príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a zavineným protiprávnym
konaním.
Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. V konaní úspešný

odporca nenavrhol prisúdenie náhrady trov konania.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namieta, že v konaní došlo
k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval
vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Navrhovateľ namieta, že súd prejednal vec v neprítomnosti jeho právneho zástupcu a odporca,

postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. preto, že sa navrhovateľ bez ospravedlnenia na pojednávanie
nedostavil. Možnosť súdu konať v neprítomnosti účastníka je však obmedzená splnením formálnej
podmienky spočívajúcej v podaní žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Navrhovateľ
podal návrh na zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s
označenými dôvodmi. Preto súd nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať

v neprítomnosti navrhovateľa. Súd tým, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, odňal mu
možnosť konať pred súdom. Poukazuje na znenie ust. § 15 O. s. p., že pokiaľ sa sudca dozvie o
skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu a v konaní môže zatiaľ
urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Navrhovateľ uskutočnil podanie, ktorým upovedomilsúd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd
nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach

navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V tejto
súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Trnave, Nitre a Prešove. Tiež poukazuje
na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva
na nestranný súd. Za takýchto okolností, s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti
pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu

pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho
práva na nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním,
v ktorom vykonával úkony a rozhodol vylúčený sudca. Navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k
tvrdeniamodporcu,zktorýchsúdprisvojomrozhodovanívychádzalazachytilichajvodôvodnenísvojho
rozhodnutia.Navrhovateľsanemalmožnosťvyjadriťkdôkazom,ktorésúdvykonalazaložilnanichsvoje
rozhodnutie.Zatakejtoprocesnejsituáciedošlokdegradáciizásadykontradiktórnosti,kporušeniupráva

navrhovateľa na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. V konkrétnostiach
napríklad navrhovateľ uvádza, že súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom
namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové
úseky tomu nenasvedčujú. Je nepochybné, že navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup bol
v konaní jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v

konaní a nerozhodol o návrhu navrhovateľa v zákonnej lehote. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil
navrhovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym
otázkam veci. Navrhovateľ ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov,
nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na
podporu svojich protitvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa vzťahuje aj na oprávnenie vyjadrovať

sa k dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy. Navrhovateľ namietal, že v danej veci nebolo
možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a
rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám a zistil, že existuje okolnosť brániaca vydať pre
navrhovateľa pozitívne rozhodnutie, pričom súd musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov
konania v spore a umožniť im, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili. Z uvedených dôvodov žiada, aby

odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na opätovné prejednanie okresnému súdu.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu z dôvodov
uvedených v odvolaní v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní ho bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie v
zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) s použitím ust. § 221 ods. 2 O. s. p., a to z nasledovných dôvodov:

V zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní

proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje
nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2 O. s. p.
vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len
vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný

vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce
vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto
vady neprihliadne.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.Navrhovateľ opakovane namieta postup okresného súdu, ktorým mu mala byť odňatá možnosť konať
pred súdom, keď okresný súd napriek jeho neprítomnosti vykonal pojednávanie, neoboznámil ho s

vykonanými dôkazmi, neumožnil mu byť oboznámený s obsahom prednesov protistrany, vyjadriť sa k
nim a neumožnil mu navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie
môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Predvolanie
na nariadený termín pojednávania bolo navrhovateľovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi doručené
včas, viac ako 5 dní pred termínom pojednávania, teda v dostatočnom predstihu pred termínom
pojednávania. Dôvody uvedené navrhovateľom nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre

odročenie pojednávania. Tieto spočívali v námietke, že navrhovateľovi síce bolo doručené rozhodnutie
krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Liptovský Mikuláš, avšak s týmto
rozhodnutím nesúhlasí, nakoľko ústavne konformným spôsobom nebola vyriešená otázka zákonného
sudcu.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje
na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania
zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie práv
spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka. Navrhovateľ a jeho
právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Tým si sami zmarili možnosť

realizovaťnapojednávanísvojeprocesnéoprávnenia,atonajmämožnosťnavrhovaťdôkazy,vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s.
p., ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu
k prítomným účastníkom).

Okresný súd postupoval správne, keď na základe vykonaného dokazovania vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti navrhovateľa.

Podstatná časť odvolacích námietok navrhovateľa je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval
nestranný sudca. Krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený, rozhodol uznesením č. k.

6NcC/51/2013-15 zo dňa 31.01.2013, že zákonná sudkyňa Okresného súdu Liptovský Mikuláš JUDr.
Jana Halušková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci. Nadriadený súd jasne
skonštatoval, že zákonná sudkyňa vykonáva súdnictvo na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, ktorého sa
dotýka namietaný nesprávny úradný postup v predmetnej veci, čo však nezakladá dôvod na pochybnosti
o jej nezaujatosti.

Ku konštatovaniu prvostupňového súdu, že nárok navrhovateľa nebol prerokovaný predbežne a
žalobný návrh tak bol podaný predčasne, odvolací súd pre úplnosť udáva, že s takýmto právnym
názorom okresného súdu sa nestotožňuje. Z citovaných ustanovení je nepochybné, že je povinnosťou
poškodeného účastníka, ktorý si chce uplatniť ujmu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, predtým, ako sa obráti so svojím nárokom na súd, podať
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne, ktorým je nepochybne, ako to správne
skonštatoval prvostupňový súd, Ministerstvo spravodlivosti SR. Ide o osobitnú podmienku konania sui
generis, splnenie ktorej súd skúma z úradnej povinnosti. Navrhovateľ navrhol na preukázanie svojhotvrdenia vykonanie dôkazu, a to pripojenie príslušného spisu Ministerstva spravodlivosti SR, vo vzťahu
ku konkrétnym účastníkom a predmetu konania.
Za vykonanie dôkazu je zodpovedný súd. Súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi,

pokiaľ nie sú potrebné pre zistenie skutkového stavu veci. To však v danom prípade nemožno
konštatovať. Navrhnutý dôkaz bol spôsobilý preukázať alebo vyvrátiť tvrdenie navrhovateľa, že bola
podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v totožnej veci totožných účastníkov. Okrem
uvedeného ide o skúmanie podmienok konania, kde sa prejavuje princíp oficiality.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na poznatok zistený v inej veci totožných účastníkov, že

Ministerstvo spravodlivosti SR bolo schopné poskytnúť súdu kvalifikovanú informáciu o podanej žiadosti,
jej predmete a najmä výške uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy vo vzťahu ku konkrétnej veci
(napríklad vec vedená pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 18C/250/2012).
Je potrebné vychádzať zo zmyslu a účelu zákona č. 514/2003 Z. z. Vyššie citované ustanovenia,
ktoré upravujú povinnosť predbežného prerokovania nároku, sú nejednoznačné a nedôsledné. Účelom
konania o predbežnom prerokovaní nároku nie je vydanie rozhodnutia, ale len pokus o mimosúdne

urovnanie. Pokiaľ ide o podmienku predbežného prerokovania nároku ako podmienku poskytnutia
súdnejochrany,posudzovanietejtopodmienkynemôžebyťprílišformalistické,čobyviedlokodmietnutiu
spravodlivosti.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na znenie novelizovaného ust. § 16 ods. 2 vety za bodkočiarkou
zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení účinnom od 01.01.2013), podľa ktorého aj v prípade neodstránenia

nedostatkov žiadosti nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto
zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde. Pre vecné prejednanie nároku na súde je v zmysle
uvedeného postačujúce preukázať podanie žiadosti, jej obsah nie je rozhodujúci.

Okresný súd konštatoval neexistenciu nesprávneho úradného postupu ako základnej podmienky pre

vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Nesprávny úradný postup je
definovaný v ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a za osobitné právne skutočnosti je potrebné
považovať: 1. porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote a 2. zbytočné prieťahy v konaní. Hoci za nesprávny úradný postup zákon
považuje aj ďalšie skutočnosti, vychádzajúc zo skutkového odôvodnenia žalobného návrhu, navrhovateľ

poukazoval práve na tieto dve rôzne skutočnosti. Odvolací súd má za to, že navrhovateľ dôvodne v
odôvodneníodvolaniaupozorňuje,žeokresnýsúdnevysvetlil,prečonekonštatoval,žedošlokporušeniu
práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR, ako aj práv na prejednanie veci v primeranej lehote a v tejto časti je odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu vnútorne rozporné. Ako odvolací súd zistil z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

prvostupňového súdu, tento konštatoval, že v danom prípade bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok a v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010, podľa
ktorého 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatila, s ktorým čiastkovým záverom sa odvolací súd
stotožňuje. Zároveň konštatoval, že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny
postup nemá právo konštatovať prieťahy v konaní, pretože toto oprávnenie nepatrí do kompetencie

všeobecných súdov. V danej časti má odvolací súd za to, že odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového
súdu je nepresvedčivé, vyvolávajúce pochybnosti v súvislosti s tým, že prvostupňový súd nedostatočne
vyhodnotil otázku nesprávneho úradného postupu v súvislosti so zbytočnými prieťahmi v konaní v
nadväznosti na časové okolnosti vydania samotného rozhodnutia exekučného súdu. A to aj z toho
dôvodu, že v čase, kedy došlo k namietanému nesprávnemu postupu, neplatilo ešte ust. § 9 ods.

2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinné od 01.01.2013, hoci okresný súd v napadnutom rozsudku toto
ustanovenie citoval. Ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinné od 01.01.2013 nemožno na danú
vec aplikovať, keďže je potrebné použiť ustanovenie zákona v čase, kedy boli naplnené rozhodné
právne skutočnosti pre vznik nároku. Vzhľadom na to, že zákon účinný v čase, keď došlo k rozhodným
skutočnostiam, posúdenie nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v zbytočných prieťahoch

bližšie nešpecifikuje, posúdenie tejto otázky je na úvahe súdu, pričom táto úvaha musí byť riadne
odôvodnená tak, aby rozhodnutie nebolo arbitrárne. V odôvodnení rozhodnutia, ktorým súd rozhoduje o
otázke nesprávneho úradného postupu v súvislosti s porušením povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v nadväznosti na zbytočné prieťahy v konaní, musí výstižne, zrozumiteľne
a presvedčivo podať výklad svojho myšlienkového postupu, ktorý ho priviedol k záveru, že v predmetnej

veci ide alebo nejde o nesprávny úradný postup, a prečo tomu tak je (§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z., § 157 ods. 2 a § 167 ods. 2 O. s. p.). Pre záver o zbytočných prieťahoch je potrebné posúdenie
časovej primeranosti vydaného rozhodnutia v súvislosti s ďalšími okolnosťami prípadu. Medzi takétookolnosti patrí správanie sa oprávneného, jeho súčinnosť, iné procesné prekážky, vrátane ďalšieho
priebehu konania, postupu exekútora a exekučného súdu.

Bez toho, aby súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne a relevantne uviedol dôvody,
na ktorých je rozhodnutie založené, odôvodnenie jeho rozhodnutia je nezrozumiteľné, nepresvedčivé
a neobhájiteľné, v dôsledku čoho je toto rozhodnutie, v časti týkajúcej sa nesprávneho úradného
postupu v súvislosti s porušením povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v nadväznosti na zbytočné prieťahy v konaní, nepreskúmateľné. Dôvody, ktoré viedli okresný súd k

zamietnutiu žalobného návrhu vo vyššie špecifikovanej časti, nemôže zistiť nielen odvolací súd pri
svojej prieskumnej činnosti, ale nemôže ich zistiť ani odvolateľ, ktorému tak postupom súdu bola odňatá
možnosť konať pred súdom. Bolo mu totiž znemožnené posúdiť, ako súd prvého stupňa vyložil a
aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa pri svojom rozhodnutí spravoval.
Z uvedeného dôvodu prichádzalo do úvahy len zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 O. s. p.), čoho dôsledkom bolo zároveň

aj nesprávne posúdenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.

Okrem toho, za situácie, keď sa prvostupňový súd riadne nevyporiadal s prvým predpokladom vzniku
objektívnej zodpovednosti, je z pohľadu odvolacieho súdu predčasné hodnotiť ďalšie predpoklady
objektívnej zodpovednosti.

V ďalšom konaní bude povinnosťou okresného súdu, v súlade s vysloveným právnym záverom
odvolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodnúť. Následne v odôvodnení svojho rozhodnutia jasným,
právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyloží svoje myšlienkové pochody o tom, ako posúdil
nesprávny úradný postup v súvislosti s porušením povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v nadväznosti na zbytočné prieťahy v konaní a zo skutkových zistení vyvodí právne
závery takým spôsobom, aby jeho rozhodnutie bolo jasné, zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené a
presvedčivé (§ 157 ods. 2 O. s. p.), vyporiada sa pritom aj s výhradami navrhovateľa, prezentovanými
v odvolaní.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.