Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613206699
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613206699.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom
Bratislava, ul. Tomášikova č. 48, IČO: 00 151 653, proti žalovanej: L. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. N.,
ul. P. G. č. XXXX/X, o zaplatenie sumy 963,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/203/2013-61 zo dňa 19. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 5C/203/2013-61 zo dňa 19. 09. 2013 žalobu zamietol.
Žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v žalobe neopísal rozhodujúce skutočnosti tak, aby z nich
bol zrejmý skutkový dej (skutok), na ktorého základe sa uplatňuje právo, a to v takom rozsahu, ktorý
umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a vylučuje tým možnosť zámeny s iným skutkovým dejom. Z

tvrdenížalobcu,uvedenýchvžalobevyplynulo,žeúčastníci konaniauzatvorilidňa19.10.2007zmluvuo
poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo vedenie bežného účtu č.
XXXXXXXXXX/XXXXaposkytnutiepovolenéhoprečerpaniakúčtuposplnenípodmienok.Vprvomrade
považoval za potrebné zdôrazniť, že v žalobe absentuje tvrdenie, z akého konkrétneho záväzkového
právneho vzťahu vznikol žalovanej záväzok voči žalobcovi, ktorý je predmetom prebiehajúceho konania,
aké práva a povinnosti boli obsahom záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. V prípade,

ak je predmetom konania záväzok na základe poskytnutia povoleného prečerpania, z obsahu žaloby
nie je zrejmý dátum oznámenia poskytnutia povoleného prečerpania žalovanej, výška povoleného
prečerpania,vakomkonkrétnomobdobí(rozhodujúcomprenárokuplatnenýžalobcom)žalovanázačala
čerpať poskytnuté peňažné prostriedky, v akej výške a za aké konkrétne obdobie vznikol žalovanej dlh.
Z tvrdení žalujúcej strany vôbec nie sú zrejmé podmienky splácania čerpaných peňažných prostriedkov
a to najmä výška úrokovej sadzby, ktorou sa čerpaná suma peňazí úročí, dátum splatnosti jednotlivých

splátok, spôsob určenia (výpočtu) splátok. Zo žaloby vôbec nie je zrejmé, a to ani po výzve súdu, ktoré
splátky žalovaná uhradila a ktoré neuhradila; v prípade zaplatených splátok žalobca jednotlivo neuviedol
ich výšku, dátum úhrady, obdobie, na ktoré sa platba vzťahuje. V prípade neuhradených splátok žalobca
taktiež neuviedol ich výšku, ani obdobie, ku ktorému prislúcha každá neuhradená splátka. V žalobe
absentuje špecifikácia (spôsob výpočtu) žalovanej sumy a rovnako aj jednotlivých položiek, ktoré tvoria
žalovanú istinu. V prípade, ak došlo k zániku zmluvného vzťahu, z dôvodu porušenia zmluvných

povinností zo strany žalovanej, nie je zrejmý jeho dátum, pričom žalujúca strana ani nepredložila
žiadny dôkaz preukazujúci uvedenú skutočnosť. Žalujúca strana nepredložila relevantné listinné dôkazy
preukazujúce jej tvrdenia, a to listinu preukazujúcu oznámenie poskytnutia povoleného prečerpania
žalovanej, ako ani výšku povoleného prečerpania. Žalobca v žalobe len všeobecne poukazuje na znenie
obchodných podmienok, v jednej časti žaloby uvádza tvrdenie týkajúce sa povoleného prečerpania,
neskôr v texte žaloby poukazuje na nepovolené prečerpanie, prípadne na kontokorentný úver. Z

uvedenéhovymedzeniavšakniejezrejmé,naakomkonkrétnomskutkovomzákladesažalobcadomáhapeňažného plnenia, t. j. či je predmetom konania záväzok žalovanej titulom povoleného prečerpania,
nepovoleného prečerpania, prípadne kontokorentného úveru.

Podľa súdu význam riadneho doplnenia žaloby o uvedenie vyššie uvedených náležitostí netreba v

žiadnom prípade podceňovať. Nepochybne sú s ním spojené nezanedbateľné procesnoprávne, ako
aj hmotnoprávne dôsledky. Z hľadiska procesného práva je dôležité, aby riadnym a nezameniteľným
vymedzením nároku bola vylúčená možnosť zámeny s iným nárokom, ako aj možnosť uplatnenia
toho istého nároku (rovnakého plnenia na tom istom skutkovom základe) v ďalšom konaní, čo súvisí
s prekážkou začatej, resp. rozhodnutej veci. Je preto potrebné zotrvať na dodržaní požiadavky

riadneho a nezameniteľného uplatnenia nároku. Riadne vymedzenie a preukázanie splatnosti dlhu má
bezpochyby význam z hľadiska stanovenia vzniku omeškania s peňažným plnením (v prípade, ak sa
dlžník dostane do omeškania) a nepochybne má význam aj z hľadiska ďalších právne významných
inštitútov hmotného práva, ktoré súvisia s uplatneným nárokom a s jeho súdnou vymáhateľnosťou. Súd
zdôraznil, že je procesne neprípustné, aby žalobca svoju povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností
a povinnosť tvrdenia nahradil v žalobe odkazom na pripojené listinné dôkazy. Uvedená skutočnosť

by v konečnom dôsledku znamenala, že povinnosť účastníka tvrdiť skutočnosti by bola nahradená
vyčítavaním uvedených skutočností z listinných dôkazov zo strany súdu. Listinné dôkazy, na ktoré
žalobca odkazuje v žalobe, slúžia na preukázanie tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe, žiadnu inú
funkciu nesmú mať. V prípade, ak by súd zisťoval z pripojených listinných dôkazov skutočnosti,
ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe a ktoré má povinnosť tvrdiť žalobca, príp. iná dotknutá procesná

strana, došlo by tým nepochybne k porušeniu zásady rovnakého postavenia účastníkov konania, keďže
naznačenú povinnosť tvrdenia by namiesto účastníka konania plnil súd. V nadväznosti na vyššie
uvedené skutočnosti je tiež potrebné zdôrazniť, že absencia vyššie uvedených náležitostí v žalobe nemá
za následok odmietnutie podania postupom súdu podľa ust. § 43 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p."). Napriek absencii uvedených náležitostí v žalobe, nemá žaloba také procesné nedostatky,

pre ktoré nemožno pokračovať v konaní a ktoré bránia jej vecnému prejednaniu. Vzhľadom na to, že
žalobca nedoplnil žalobu ani na výzvu súdu v zmysle poučenia súdu a v požadovanom rozsahu nesplnil
povinnosť tvrdenia v časti žalovanej istiny, súd sa potom ďalej nezaoberal príslušenstvom istiny. Žalobca
v zastúpení zástupcom nereagoval písomne na doplnenie žaloby napriek tomu, že bol predvolaný
na súdne pojednávanie, na ktorom mal tiež vytvorený priestor na doplnenie žaloby, pojednávania sa

nezúčastnil a nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovanej, ktorá bola v konaní
úspešnávcelomrozsahu,vznikloprávonanáhradutrovkonaniavočižalobcovi,vkonaníneúspešnému.
Žalovaná si neuplatnila náhradu trov konania, z tohto dôvodu súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom dovtedajšieho splnomocneného

zástupcu (JUDr. Petra Kvašňovského, advokáta so sídlom E., ul. G. č. XX).

Žalobca tvrdil, že postupom súdu sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, pretože
rozhodol v predmetnej právnej veci bez toho, aby mu umožnil konať pred súdom a uplatňovať tak v
celom rozsahu práva a oprávnené záujmy.

V tejto súvislosti uviedol, že okresný súd na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 19. 09. 2013 vykonal

dokazovanie bez jeho prítomnosti a jeho právneho zástupcu, uznesením vyhlásil dokazovanie za
skončené a vyhlásil rozsudok, ktorým zamietol žalobu žalobcu v plnom rozsahu bez toho, aby mu
umožnil konať pred súdom. Vôbec neprihliadol na skutočnosť, že z neprítomnosti na pojednávaní sa
právny zástupca žalobcu riadne a včas ospravedlnil, pričom zároveň požiadal o odročenie predmetného
pojednávania z dôvodu kolízie s iným termínom pojednávania, ktoré nariadil Okresný súd Žilina na deň

19. 09. 2013 v konaní vedenej sp. zn. 18C/173/2013, o ktorom sa právny zástupca žalobcu dozvedel dňa
01. 09. 2013, teda oveľa skôr ako sa právny zástupca žalobcu dozvedel o nariadení tohto pojednávania
pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš. Právny zástupca zároveň predložil listinný dôkaz o kolízii
s iným termínom pojednávania a zároveň uviedol, že nemôže zabezpečiť substitučné splnomocnenie
advokátskym koncipientom, pretože jeden z týchto koncipientov je dlhodobo PN a druhý koncipient

sa pripravuje na advokátske skúšky. Takýto postup považoval žalobca za postup v príkrom rozpore
s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. Vzhľadom na túto skutočnosť sa mu postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom. Primerane poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 08. 07. 2010 sp. zn.
5Cdo/54/2010,podľaktoréhodôležitýmdôvodomjeikolíziasinýmpojednávanímzástupcu,aknemožnood účastníka spravodlivo žiadať, aby si zvolil iného zástupcu. Taktiež aj na judikát Najvyššieho súdu
SR uverejnený pod R 41/2002. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie mal žalobca za to, že od
neho nebolo možné spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu. Predvolanie na pojednávanie

mu bolo doručené dňa 12. 09. 2013, teda 6 dní pred nariadeným pojednávaním, z toho dva dni boli
dňami pracovného pokoja. Poukázal na skutočnosť, že zo strany advokátskeho koncipienta, ktorý mal
na starosti uvedenú právnu agendu, nastali prekážky vzhľadom na kolíziu pojednávaní v rovnaký deň,
kde sa zúčastnil a nebolo možné zaručiť osobnú účasť tohto advokátskeho koncipienta na uvedenom
pojednávanívzhľadomnavzdialenosťmestaV.N.aŽilina.Zároveňexistovaliosobnéprekážkynastrane

jedného z advokátskych koncipientov, ktorý bol dlhodobo práceneschopný a druhého advokátskeho
koncipienta, ktorý sa pripravoval na advokátske skúšky. Nebolo možné od neho spravodlivo požadovať,
aby si zvolil počas prebiehajúceho konania nového právneho zástupcu, resp. aby sa dal zastúpiť svojim
zamestnancom, tomuto udelil plnomocenstvo a zároveň aby takto ustanovený právny zástupca, resp.
zamestnanecžalobcumalajdostatokčasunariadnuprípravuaprevzatiezastúpenia.Taktieživzhľadom
na skutočnosť, že predmetom prebiehajúceho súdneho konania boli informácie chránené bankovým

tajomstvom, ktoré informácie týkajúce sa klienta banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie
o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov, a to s poukazom na § 91 ods. 1 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách a o zmene a doplnení. Zároveň poukázal na skutočnosť, že ani právny zástupca žalobcu
sa nemohol dať zastúpiť iným advokátom na základe substitučného plnomocenstva, a to z dôvodu, že
mu to neumožňuje mandátna zmluva uzavretá so žalobcom.

Podľa žalobcu nebol mu zároveň poskytnutý dostatok času na prípravu na pojednávanie a zabezpečenie
potrebných podkladov na vyjadrenie k žiadosti súdu vzhľadom na rozsiahlu agendu žalobcu a
dostupnosť požadovaných dokumentov k vyjadreniu. V prípade ak súd považoval podanie zo dňa 10.
06. 2013 za nedostatočné, mal s poukazom na ust. § 43 ods. 1 O. s. p. uznesením vyzvať žalobcu,
aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá

nemôže byť kratšia ako 10 dní. V uznesení mal uviesť ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.
Vzhľadomnaskutočnosť,žeišloopodanie,ktorépodľasvojhoobsahubolonávrhomnazačatiekonania,
mal súd odoslať toto uznesenie žalobcovi do 60 dní od doručenia takéhoto podania. Súdu bol návrh
na začatie konania doručený dňa 26. 06. 2013, preto v prípade ak mal pochybnosti o úplnosti, resp.
zrozumiteľnosti podania, mal vydať uznesenie do 60 dní, do 26. 08. 2013, ktorým by vyzval účastníka

konania na doplnenie, resp. opravu uvedeného návrhu, ktorý bol podľa obsahu návrhom na začatie
konania. Súd takýmto spôsobom nepostupoval, naopak neposkytol žalobcovi dostatok času na podanie
vyjadrenia a zabezpečenie potrebných dôkazov k výzve súdu a zároveň aj napriek žiadosti o odročenie
termínu pojednávania z dôležitých dôvodov na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie bez prítomnosti
žalobcu a jeho právneho zástupcu, v uznesení vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.

V ďalšej časti odvolania žalobca uviedol, že právny názor súdu, podľa ktorého neuniesol dôkazné
bremeno pri preukazovaní uplatneného nároku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Podľa neho na podporu svojich tvrdení predložil zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre
fyzické osoby, všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky banky pre poskytovanie úverov
a povolených prečerpaní privátnym klientom a Mikropodnikateľom, úplný výpis z bežného účtu žalobcu,

ktorým preukázal výšku žalovanej sumy v plnom rozsahu. Výšku žalovanej sumy pritom žalovaný nikdy
nespochybnil. Tvrdenie súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom vedie k závažnému porušeniu
zásady rovnosti účastníkov konania. Žalobca riadne preukázal výšku žalovanej sumy prostredníctvom
predloženéhovýpisuzbežnéhoúčtužalovanéhoasúdsanadruhejstranežiadnymspôsobomnevyjadril
ku skutočnosti, že žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel právny dôvod, ani výšku dlžnej pohľadávky.

Žalobca vzhľadom na odňatie možnosti konať pred súdom zároveň nemal možnosť vyjadriť sa ku
skutočnostiam, ku ktorým ho súd vyzýval.

Ďalej žalobca tvrdil, že rozhodnutie súdu porušuje princíp právnej istoty a rovnosti účastníkov konania
a zároveň porušuje právo žalobcu na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, v jeho
prítomnosti a jeho právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy

SR.

Poukázal na to, že podľa základných princípov občianskeho konania má občianske právo procesné
slúžiť na ochranu hmotných práv fyzických a právnických osôb a nie ako nástroj pre znemožnenie
priznania pohľadávky žalovaného, ktorú žalovaný nikdy nespochybnil. Existenciu dlhu čo do podstaty,
ani čo do výšky pritom žalovaný nespochybnil a nevyužil žiadny z prostriedkov ochrany, ktorý mu právnyporiadok poskytuje za účelom bránenia svojich práv pokiaľ by chcel tvrdený a dôkazmi predložený nárok
spochybniť.

Z týchto dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu I.

stupňa na ďalšie konanie, resp. rozsudok zmenil a nárok žalobcu priznal v plnom rozsahu.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom(§201O.s.p.),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.),preskúmal
rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, 2 O. s. p.) z nasledovných
dôvodov:

V prvom rade žalobca odôvodnil odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.
s. p. s tým, že postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom, lebo nerozhodol v predmetnej
právnej veci bez toho, aby mu umožnil konať pred súdom a uplatňovať tak v celom rozsahu práva a

oprávnené záujmy.

V preskúmavanej veci mal odvolací súd z obsahu spisu preukázané, že okresný súd určil pojednávanie
na deň 19. 09. 2013 o 08.00 hod. Žalobca i splnomocnený zástupca žalobcu (advokát) prevzali
predvolanie dňa 12. 09. 2013. E-mailom došlým súdu dňa 17. 09. 2013 o 10.47 hod požiadal
splnomocnený zástupca žalobcu o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a zároveň o odročenie

termínu pojednávania. Dôvodom malo byť, že zo strany právneho zástupcu žalobcu dochádza ku kolízii
termínov pojednávaní pred Okresným súdom Žilina, ktoré sa má konať dňa 19. 09. 2013 o 11.15
hod. sp. zn. 18C/173/2013. Zároveň v tomto konaní nemožno zabezpečiť substitučné splnomocnenie
iným advokátskym koncipientom vzhľadom na skutočnosť, že jeden z advokátskych koncipientov
čerpá materskú dovolenku a druhý advokátsky koncipient sa v súčasnosti pripravuje na advokátske

skúšky. Súčasťou žiadosti bolo predvolanie vo veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 18C/173/2013,
pojednávanie na deň 19. 09. 2013 o 11.15 hod, ktoré predvolanie došlo žalobcovi dňa 26. 08. 2013
a splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 01. 09. 2013. Okresný súd listom zo dňa 17. 09. 2013
oznámil splnomocnenému zástupcovi žalobcu, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje
nakoľko nezistil dôležitý dôvod odročenia pojednávania. Podľa súdu kolízia termínov pojednávaní nie

je dôležitým dôvodom odročenia pojednávania. Uvedená odpoveď bola odoslaná splnomocnenému
zástupcovi žalobcu dňa 17. 09. 2013 o 12.07 hod. Následne telegraficky žalobca požiadal súd opäť
o ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného na pojednávaní a zároveň o
odročenie pojednávania. Dôvodom malo byť, že žalobca bol zo strany žalovaného kontaktovaný, že sa
pojednávaní nezúčastní a zároveň požiadal žalobcu o možnosť začať splácať dlžnú sumu. Vzhľadom

na prebiehajúce rokovanie medzi žalobcom a žalovaným požiadal o odročenie termínu pojednávania.

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával a
rozhodol aj v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu žalobcu, ktorý boli na súdne pojednávanie
riadne a včas predvolaní. Súd vo veci rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.
Neakceptovalžiadosťžalobcuoodročeniesúdnehopojednávaniazdôvodukolíziepojednávanínainých

súdoch. Poukázal na to, že v zmysle judikatúry súdov kolízia pojednávaní v rovnakom čase na rôznych
súdochniejedôležitýmdôvodomodročeniasúdnehopojednávania.Navyšežalobcajeprávnickáosoba.
Z tohto dôvodu je plne legitímne očakávať, že má k dispozícii zamestnancov, prípadne iné osoby, ktoré
budú riadne zastupovať, resp. konať v mene žalobcu.

Ako vyplýva z ust. § 101 ods. 2 O. s. p., v neprítomnosti účastníka konania môže súd vec prejednať a

rozhodnúť iba vtedy, ak bol účastník konania, ktorý sa nedostavil, riadne predvolaný a ak nepožiadal
včas z dôležitého dôvodu (spočívajúce v jeho osobe) o odročenie pojednávania. Po účastníkovi,
ktorý sa mieni k pojednávaniu včas dostaviť, nemožno totiž spravodlivo požadovať, aby musel strpieťprejednanie a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti, ak nastane prekážka alebo iná okolnosť, ktorá
mu bráni sa pojednávania zúčastniť. Táto prekážka alebo iná okolnosť súčasne musí predstavovať
„dôležitý dôvod", preto príčina prečo sa účastník pojednávania zúčastniť nemôže a z ktorej dôvodu

žiada o odročenie pojednávania, sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou,
závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti. Dôležitosť dôvodu, pre
ktorý účastník žiada o odročenie pojednávania však nemožno posudzovať bez prihliadnutia ku všetkým
okolnostiam konkrétneho prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/11/2009). Posúdenie
toho, čo je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, je vecou súdu.

V danej veci splnomocnený zástupca žalobcu požiadal o odročenie pojednávania určeného na deň
19. 09. 2013 z dôvodu tzv. časovej kolízie s iným termínom pojednávania. V tomto smere predložil
konkretizáciu súdu a spisovej značky konania, v ktorom je vytýčený iný termín pojednávania a
rovnako aj to, že sa o nariadení tohto pojednávania dozvedel skôr (01. 09. 2013) ako v tejto
veci (12. 09. 2013). Zároveň uviedol objektívne dôvody pre ktoré nemôže zabezpečiť substitučné
zastupovanie advokátskych koncipientov. Za tejto skutkovej situácie podľa odvolacieho súdu nebolo

možné spravodlivo požadovať od žalobcu, aby si zvolil iného právneho zástupcu v lehote 6 dní tak, aby
tento mal i dostatok času na riadnu prípravu a prevzatie zastúpenia (spravidla 5 dní) (rozsudok NS SR
sp. zn. 3Cdo 16/01 z 27. 02. 2000, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 54/2010 z 08. 07. 2010). Odvolací súd
preto vzhliadol v postupe súdu prvého stupňa nesprávnosť v dôsledku ktorej bola účastníkovi konania
odňatá možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ okresný súd založil svoj zamietajúci rozsudok na tej skutočnosti, že v žalobe žalobcu absentuje
opis rozhodujúcich skutočností tak, aby z nich bol zrejmý skutkový dej (skutok), na ktorého základe si
uplatňuje svoje právo, odvolací súd sa s vyššie uvedenými závermi nestotožnil.

Jednou z osobitných náležitostí návrhu na začatie konania je pravdivé opísanie rozhodujúcich
skutočností. Pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností v návrhu je prejavom tzv. povinnosti tvrdenia,

teda povinnosti substancovať svoje skutkové tvrdenia tak, aby z nich súd mohol vyvodiť, o čom má
rozhodovať.Žalobcatakmusívnávrhujasne,stručneazrozumiteľne(pritomvšaknezameniteľne)uviesť
skutkový dej, od ktorého odvodzuje porušenie, či ohrozenie svojho subjektívneho práva v sporovom
konaní, či relevantný celospoločenský záujem v konaniach osobitných, nesporových. Povinnosť uviesť
rozhodujúce skutočnosti má veľký význam pri aplikácii a interpretácii právnej normy zo strany súdu

pri rozhodovaní veci. Uvedený skutkový dej musí súd subsumovať pod hypotézu príslušnej právnej
normy a následne vykonať aplikáciu a interpretáciu práva. Ak je skutkový dej zmätočný, či absentuje
vôbec, ide o vadu žaloby odstrániteľnú postupom podľa § 43 ods. 1 podľa ktorého sudca alebo poverený
zamestnanec súdu podľa § 43 ods. 1 vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné
podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí a ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. V uznesení

zároveň uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak účastník v lehote podanie neopraví alebo
nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by
mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania (§ 43 ods. 2 O. s. p.).

Okresný súd v prejednávanej veci nepostupoval podľa vyššie uvedeného procesného postupu. Ak mal
za to, že žaloba žalobcu neobsahuje opísanie rozhodujúcich skutočností, mal ho vyzvať na doplnenie

žaloby podľa § 43 ods. 1 O. s. p. Výsledkom nečinnosti žalobcu by bol postup podľa § 43 ods. 2 O. s.
p., t. j. odmietnutie žaloby a nie jej zamietnutie.

Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd stotožnil s odvolaním žalobcu v tom smere, že ak považoval
jehopodaniezanedostatočné,malhospoukazomna§43ods.1O.s.p.vyzvať,abynesprávne,neúplné
alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí a ktorá nemôže byť kratšia ako 10

dní. Výzvu zo dňa 10. 09. 2013 za takýto spôsob nápravy podania odvolací súd nepovažoval. Pokiaľ by
žalobca tieto náležitosti v žalobe neodstránil, mohol pokračovať v konaní s tým, že nesplnenie povinnosti
tvrdenia a dôkaznej povinnosti by malo za následok zamietnutie žaloby.Odvolací súd považuje za potrebné (vo vzťahu k náležitostiam žaloby) vo všeobecnosti uviesť, že pokiaľ
žalobca neuvedie v žalobe všetky potrebné tvrdenia významné podľa hmotného práva, nejde o vadu
žaloby,ktorábybránilapokračovaťvkonaní,akvnejuvedieaspoňtakérozhodujúceskutočnosti,ktorými

bolvymedzenýpredmetkonaniaposkutkovejstránke.Nedostatoknáležitostížalobybránijehovecnému
prejednaniu zásadne v tom prípade, keď opísanie skutkových okolností je natoľko neúplné, neurčité
alebo nezrozumiteľné, že nemožno bez ďalšieho stanoviť, aký skutok má byť predmetom konania,
resp. ak je medzi tvrdenými skutočnosťami a žalobným petitom logický rozpor. V takomto prípade súd
postupuje podľa ust. § 43 ods. 1, 2 O. s. p., ktorého procesným dôsledkom (v prípade nečinnosti žalobcu)

je odmietnutie podania, nie zamietnutie žaloby. S poukazom na vyššie uvedené právne úvahy potom
nemožno súhlasiť so záverom prvostupňového súdu, že absencia podstatných náležitostí v žalobe nemá
za následok odmietnutie podania postupom podľa § 43 O. s. p.

Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní okresný súd rozhodne o trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224 ods.

3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.