Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/435/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611211614
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5611211614.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: Ing. J. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. X, XXX XX D., štátny občan SR, zastúpenej JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom, so sídlom
H. XXXX/X, XXX XX Q. K., proti odporcovi: X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX
Q. H., prechodne bytom N. XXX/X, XXX XX Q. H., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie sumy
845,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš

č.k. 4C/97/2011-166 zo dňa 19.03.2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
4C/97/2011-180 zo dňa 03.05.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/97/2011-166 zo dňa 19.03.2013 v spojení s
uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/97/2011-180 zo dňa 03.05.2013 vo výroku,
ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 654,49 Eur v lehote do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku, spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile zo sumy 150,00

Eur od 21.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 150,00 Eur od 21.09.2010 do zaplatenia a zo sumy 354,49
Eur od 07.12.2011 do zaplatenia, vo výroku, ktorým súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania a
vo výroku o trovách štátu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

V časti, v ktorej súd vo zvyšnej časti konanie zastavil, z o s t á v a rozsudok Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 4C/97/2011-166 zo dňa 19.03.2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 4C/97/2011-180 zo dňa 03.05.2013 n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 654,49
Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile
(správne má byť uvedené 0,5 promile za každý deň omeškania - poznámka odvolacieho súdu)
zo sumy 150,00 Eur od 21.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 150,00 Eur od 21.09.2010 do zaplatenia a zo
sumy 354,49 Eur od 07.12.2011 do zaplatenia (veta I. výroku rozsudku). Vo zvyšnej časti súd

konaniezastavil(vetaII.výrokurozsudku).Zároveňpriznalnavrhovateľkenáhradutrovkonaniavovýške
27,27 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 343,10 Eur, ktoré uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Samostatným
uznesením č.k. 4C/97/2011-180 zo dňa 03.05.2013 okresný súd doplnil výrok napadnutého rozsudku
tak, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 07.12.2011 sa navrhovateľka
domáhala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť jej 845,84 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 150,00 Eur od 21.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 150,00 Eur od 21.08.2010 do zaplatenia,
zo sumy 150,00 Eur od 21.09.2010 do zaplatenia a 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 395,84
Eur od podania žaloby do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa
29.09.2010 bola medzi účastníkmi konania uzavretá dohoda o prenájme 3-izbového bytu č. 25, na 4.poschodí, nachádzajúceho sa v Liptovskom Hrádku, na Belanskej ul. č. 550/B, v bytovom dome
so súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. reg. C-KN, evidovaného na katastrálnej mape parc. č.
490, okres Liptovský Mikuláš, mesto Liptovský Hrádok, kat. úz. Q. H., zapísaný na LV č. XXXX, na

dobu určitú od 01.10.2009 do 30.09.2010. Výška nájomného bola dojednaná na 150,00 Eur mesačne.
Splatnosť nájomného bola dojednaná do 20. dňa kalendárneho mesiaca. Za dobu trvania nájmu 12
mesiacov malo byť zo strany odporcu uhradených 1.800,00 Eur. Odporca uhradil len sumu 1.350,00
Eur, zostáva uhradiť 450,00 Eur. Počas trvania nájmu vznikli nedoplatky za služby spojené s užívaním
bytu a to plyn 10,85 Eur, elektrina 136,92 Eur a nedoplatok za služby spojené s užívaním bytu 248,07

Eur. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením sp.zn. 4C/97/2011 zo dňa 21.02.2012 pripustil zmenu
žaloby tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 845,84 Eur s poplatkom z omeškania vo
výške 2,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 150,00 Eur od 21.07.2010 do zaplatenia,
zo sumy 150,00 Eur od 21.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 150,00 Eur od 21.09.2010 do
zaplatenia, zo sumy 395,84 Eur od 07.12.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Prvostupňový
súd žalobu o zaplatenie sumy 41,35 Eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 % za každý deň z

omeškania od 07.12.2011 do zaplatenia zamietol, vo zvyšnej časti konanie zastavil, ktoré rozhodnutie
bolo vo výroku, v ktorom bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 804,49 Eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile denne
za každý deň omeškania zo sumy 150,00 Eur od 21.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 150,00 Eur od
21.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 150,00 Eur od 21.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 354,49 Eur

od 07.12.2011 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania na základe odvolania odporcu zrušil
Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 6Co/221-2012 zo dňa 28.09.2012 a vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie. V časti, v ktorej súd zamietol žalobu o zaplatenie sumy 41,35 Eur s poplatkom
z omeškania vo výške 0,5 % za každý deň omeškania od 07.12.2011 do zaplatenia a v
časti, v ktorej súd vo zvyšnej časti konanie zastavil, zostal rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš

č.k. 4C/97/2011-56 zo dňa 29.02.2012 nedotknutý.

Okresný súd poukázal na ust. § 663, § 685 ods. 1, § 697 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj
ust. § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka a konštatoval, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh
navrhovateľky je v časti uvedenej vo výrokovej časti napadnutého rozsudku dôvodný.

Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 29.09.2009 uzavretá nájomná zmluva,
ktorou navrhovateľka prenechala do užívania odporcovi trojizbový byt v Liptovskom Hrádku na dobu
určitú od 01.10.2009 do 30.09.2010 za dojednané nájomné vo výške 150,00 Eur mesačne, v
ktorom nájomnom bol zahrnutý aj poplatok za byt a služby spojené s užívaním bytu s tým, že odporca
sa v článku III. nájomnej zmluvy zaviazal prípadné nedoplatky elektriny, plynu, vody a ostatné služby

spojené s užívaním bytu doplatiť. Za dobu trvania nájmu zo strany odporcu malo byť uhradené nájomné
spolu vo výške 1.800,00 Eur. Z obsahu listín predložených účastníkmi konania mal súd za preukázané,
že odporca pri podpise uhradil čiastku 150,00 Eur, dňa 29.12.2009 150,00 Eur, 02.02.2010 300,00
Eur, 10.02.2010 150,00 Eur, 05.05.2010 150,00 Eur, 25.10.2010 150,00 Eur16.06.2010 150,00 Eur,
15.07.2010 150,00 Eur a 27.08.2010 150,00 Eur, teda spolu 1.500,00 Eur, teda na nájomnom zostáva

uhradiť 300,00 Eur. Odporca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že mal
uhradiť nájomné za mesiac november 2009 poštovou poukážkou. Splnomocnená zástupkyňa odporcu
na pojednávaní dňa 31.01.2011 po zákonnom poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. napriek svojmu
tvrdeniu, že súdu zašle písomný doklad o úhrade sumy 150,00 Eur, tento súdu do vyhlásenia rozsudku
nezaslala. Rovnako zo strany odporcu nebolo preukázané dodatočným a hodnoverným spôsobom, že

navrhovateľke uhradil platbu nájomného za august 2010. Súdu predložil čestné prehlásenie S. S. a
U. N. (č.l. 79 a 142 spisu), ktorí mali byť prítomní pri odovzdávaní čiastky 150,00 Eur v hotovosti ako
nájomné za 8. mesiac roku 2010 navrhovateľke. Súdu sa napriek opakovaným pokusom (č.l. 153 spisu)
nepodarilo zabezpečiť účasť svedka S. na pojednávanie (svedok vo veci vypočutý bol jeho menovcom).
Navrhovateľka súdu predložila čestné prehlásenie O. C. - svojho syna, ktorý potvrdil, že v priebehu roku

2010 bola navrhovateľka v Liptovskom Hrádku dvakrát, spolu s ním a ani jediný raz nenavštívili byt na
Ul. Belanskej v Liptovskom Hrádku, ani sa nestretli s odporcom a jeho družkou pani A.. Je nelogické,
aby koncom mesiaca august v roku 2010 (dňa 27.08.2010) odporca zasielal na účet syna odporkyne
čiastku 150,00 Eur, ak by jej túto už uhradil v hotovosti.

Vsporovomkonanímádôkaznúpovinnosťapovinnosťtvrdeniakaždýzúčastníkovkonania.Nesplnenie

tejto procesnej povinnosti má za následok zodpovednosť za výsledok sporu. Z nedoplatku 248,07 Eurza užívanie bytu za rok 2010 súd priznal navrhovateľke pomernú časť za obdobie 10 mesiacov, kedy byť
preukázateľne užíval odporca, t.j. sumu 206,72 Eur. V zostávajúcej časti čo do zaplatenia sumy 41,35
Eur už bolo právoplatne rozhodnuté. Z navrhovateľkou predloženého vyúčtovania služieb spojených

s užívaním bytu nebolo možné ustáliť iným spôsobom, ktoré nedoplatky boli spôsobené odporcom,
pretože ich výška sa aj napríklad v závislosti od ročného obdobia mení (napr. osvetlenie spoločných
priestorov, dažďová voda). Súd navrhovateľke priznal nedoplatok za plyn 10,85 Eur, ktorý odporca
nerozporoval (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a nedoplatok za elektrinu vo výške 136,92 Eur, ktoré boli zo strany
navrhovateľky preukázateľne uhradené. Odporca tak nepreukázal, že elektrickú energiu nespotreboval

on.OkresnýsúdvychádzalajzpotvrdeniaStredoslovenskejenergetiky,a.s.Žilina,ženedoplatokvznikol
za dobu nájmu a užívania bytu odporcom. Zároveň tiež priznal navrhovateľke uplatnené poplatky z
omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň z omeškania, a to v zmysle vyššie citovaného
ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to odo dňa nasledujúceho po ich
splatnosti, t.j. nájomné za august bolo splatné 21.08.2010 a za mesiac september 2010 bolo splatné

21.09.2010, keďže v zmysle nájomnej zmluvy sa odporca zaviazal uhrádzať nájomné vždy k 20. dňu
mesiaca do zaplatenia. Vo zvyšnej časti, v ktorej zobrala navrhovateľka svoj návrh späť, súd konanie
podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal navrhovateľke náhradu
trov konania vo výške 54%, t.j. vo výške, v ktorej jej úspech prevyšoval úspech odporcu. Úspech

navrhovateľky predstavovala súdom priznaná suma, t.j. 654,49 Eur, t.j. 77 %, úspech
odporcu predstavoval 23 %, t.j. v časti, v ktorej časti súd žalobu zamietol a v ktorej z procesného hľadiska
navrhovateľ zavinil, že sa konanie zastavilo (ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.), rozdiel predstavuje
54 %. Z navrhovateľkou uplatnených trov konania 54 % predstavuje: trovy konania titulom
zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 50,50 Eur, z toho 54 % činí 27,57 Eur

a trovy právneho zastúpenia za 10 úkonov na pojednávaní 21.02.2012, 29.02.2012, 28.11.2012,
08.01.2013, 31.01.2013, 22.02.2013 a 19.03.2013 vo výške jednej štvrtiny za účasť na pojednávaní dňa
24.01.2013, 2-krát režijný paušál po 7,41 Eur, 4-krát režijný paušál po 7,63 Eur, 4-krát režijný paušál po
7,81 Eur + 20 % DPH, spolu vo výške 635,35 Eur, z toho 54 % predstavuje 343,10 Eur.

Otrováchštátu,ktorésúdplatiltitulomzaplatenéhosvedočnéhosvedkoviS.S.,sisúdvyhradilrozhodnúť

samostatným rozhodnutím.

Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím uznesením podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
odporca v časti, v ktorej mu bolo uložené zaplatiť navrhovateľke žalovanú sumu s príslušenstvom
a domáhal sa jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu zamietne a súčasne neprizná navrhovateľke
náhradu trov konania.

Uviedol, že súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal a nepreveril dôkladne
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Potvrdil, že dňa 29.09.2009 bola medzi účastníkmi
uzavretá dohoda - Zmluva o prenájme predmetného bytu na dobu určitú od 01.10.2009 do 30.09.2010 za
dojednané nájomné vo výške 150,00 Eur mesačne, splatné vždy do 20-teho dňa toho - ktorého mesiaca.

V mesiaci august 2010 bola pani C. na dedičskom konaní v Liptovskom Mikuláši, kedy prespala v byte
v Liptovskom Hrádku, ul. Belanská č. 550/B a vtedy odporca zaplatil navrhovateľke do rúk nájomné za
mesiac august 2010 vo výške 150,00 Eur v hotovosti. Svedkom toho bola D. A. a U. N., ako aj S. S. z Q.
H.,ktoríbolivtomčaseunichnanávšteve.OtomsvedčíajčestnéprehlásenieU.N.overenénotáromzo
dňa 09.08.2013. Spochybnil čestné prehlásenie syna navrhovateľky O. C., ktorý potvrdil, že v priebehu

roku 2010 bola navrhovateľka v Liptovskom Hrádku dvakrát, no ani raz nenavštívila byt na ul. Belanská
v Liptovskom Hrádku a že sa nestretla s odporcom, a ani jeho družkou pani A.,. Navyše okresný súd
predvolal v konaní ako svedka S. S. (osobu, ktorá s uvedenou vecou nemala nič spoločné a je len
menovcom navrhnutého svedka), pričom táto skutočnosť v konaní nebola vôbec dôkladne preverená.
Skutočný svedok S. S. je v súčasnej dobe vo výkone trestu odňatia slobody za neplatenie výživného na

svoje dieťa. U. N. v súčasnej dobe býva s druhom v Českej republike a uvedené čestné prehlásenie bolo
podpísané v Liptovskom Hrádku v čase, keď bola na návšteve u svojej matky. Zároveň odvolateľ pripojil
k svojmu opravnému prostriedku aj čestné prehlásenie podpísané skutočnými svedkami S. S. a U. N. zo
dňa 12.05.2012. Súčasne súd nedostatočne preveril ďalšiu skutočnosť, a to zaplatenie nájmu v sume
150,00 Eur za mesiac november 2009. V čase druhého pojednávania v súdenej veci boli súdu doručenévšetky ústrižky o zaplatení nájmu, okrem iného aj ústrižok za mesiac november 2009. Prevzatie týchto
ústrižkov v origináli na podateľni musí byť súdom zaevidované. Napriek snahe odporcu vyžiadať si
duplikát takéhoto dokladu od Slovenskej pošty nebolo možné, keďže pošta už uvedenú vec nearchivuje.

Navyše je nelogické, aby koncom mesiaca august 2010 (konkrétne dňa 27.08.2010) odporca zasielal
na účet syna odporkyne čiastku 150,00 Eur, pokiaľ jej už túto sumu uhradil v hotovosti. Bola to práve
navrhovateľka, ktorá kontaktovala odporcu a požiadala ho na úhradu sumy 150,00 Eur (ako úhrady za
mesiac september 2010) vopred, s čím odporca súhlasil a uvedenú sumu jej uhradil. Takýmto spôsobom
došlo aj k úhrade nájomného v mesiaci február 2010, kedy odporca zaplatil navrhovateľke nájomné

dopredu, t.j. za mesiac marec 2010. Všetky predčasné úhrady si vyžiadala navrhovateľka z dôvodu
vlastnej zlej finančnej situácie. Odporca uviedol, že jeho vzťah a vzťah jeho družky s navrhovateľkou
bol veľmi dobrý, až dôverný. Navrhovateľka sa im zdôverovala aj s vlastnými zdravotnými - psychickými
problémami. Odporca taktiež vykonával na jej žiadosť údržbu na chate na N. a taktiež ju kontroloval.
Všetko pritom vykonával na vlastné náklady. Z vykonaného dokazovania na okresnom súde
vyplýva, že po vysťahovaní z bytu v mesiaci október 2010 bol už od 01.11.2010 majiteľom predmetného

bytu S. H., ktorý ho začal od tohto dátumu aj rekonštruovať. Pani C. aj s rodinou používala uvedený
byt, nakoľko si sťahovala svoje veci. Rovnako nie sú pravdivé informácie navrhovateľky o tom, že A. Q.
prespávala v byte u navrhovateľa v Q. H., o čom svedčí jej čestné prehlásenie. V mesiaci september
2010 telefonovala pani C. priateľke odporcu - D. A., aby 100,00 Eur dala pani T. C. z Q. H. pre realitného
makléra, ktorý mal na starosti predaj bytu a 50,00 Eur za nájomné ako doplatok za mesiac september

2010 jej mal odporca zaplatiť v októbri v ďalšej platbe. D. A. zaplatila v mesiaci september 2010 v
Liptovskom Hrádku sumu 100,00 Eur do rúk T. C., ktorá si peniaze aj prevzala. Navrhovateľka nemala
žiaden prehľad o platení nájomného odporcom, napríklad keď jedným šekom znejúcim na sumu 300,00
Eur jej odporca zaplatil jednorazovo nájomné za mesiace január až február/2010 v celkovej sume 300,00
Eur. Túto skutočnosť na pojednávaní pred súdom navrhovateľ aj preukázal.

Nájomné za mesiac február 2010 bol uhradený šekom dňa 02.02.2010 a suma zaslaná dňa 11.02.2010
bola zaslaná na priamu žiadosť navrhovateľky na účet jej syna, čo predstavuje vyplatenie nájomného za
mesiac marec 2010. Zároveň odporca zotrval na svojom tvrdení, že všetky platby za rok 2009 a rok 2010
z titulu nájomného má vo vzťahu k navrhovateľke uhradené tak, ako to uviedol v rozpise na č.l. 192 spisu.

Zároveň vo svojom odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku odvolateľ okrem už uvedených skutočností

uviedol, že prvostupňový súd v tejto veci rozhodol, hoci on o tejto skutočnosti nemal žiadnu vedomosť.
Odporca nevedel, že v mesiaci marec 2013 sa má konať súdne pojednávanie. O tom, že v tejto
veci bolo meritórne rozhodnuté, sa dozvedel až z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
4C/97/2011-180 zo dňa 03.05.2013, ktoré prevzal až dňa 06.06.2013. Zdôraznil, že sa zdržiava na
adrese Q. H., N. XXX/X, na ktorú žiada doručovať zásielky súdu. Zároveň uviedol, že v období od

05.03.2013 do 13.05.2013 bol zadržaný políciou v Nemecku, keďže nemal uhradenú blokovú pokutu za
dopravný priestupok, ktorý bol spáchaný v minulosti v Nemecku. O tom svedčí nemecký prepúšťací list
zo zadržania, ktorý v prílohe pripojil ku svojmu opravnému prostriedku. Tým pádom sa nemohol dostaviť
na pojednávanie vo veci a nemohol uplatňovať svoje práva vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobou.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdiť.

Poukázala na dôvody napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnila. Hoci sa
odporca v odvolaní dožaduje zamietnutia žaloby v celom rozsahu, v priebehu konania nerozporoval
nedoplatok za plyn. Vykonaným dokazovaním bol riadne preukázaný aj nárok navrhovateľky na
zaplatenie nedoplatku za elektrickú energiu. Z výpovede svedka H. vyplýva, že tento nezačal prerábať

uvedený byt skôr, ako mal prepísanú elektrinu na svoje meno, resp. na meno jeho manželky. Odporca
na preukázanie svojich tvrdení nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy. Podstatnú časť zúčtovacieho,
ako aj vykurovacieho obdobia užíval byt odporca spolu so svojou družkou. Preto má navrhovateľka
za to, že nedoplatky za služby spojené s užívaním bytu spôsobil odporca počas trvania nájomného
vzťahu, ktorý je povinný ich zaplatiť. Zároveň zdôraznila, že preddavkové platby za služby spojené s

užívaním predmetného bytu boli nastavené na jednu osobu (jej sestru), ktorá byt užívala výlučne sama.
Odporca však byt užíval spolu so svojou družkou, čím prirodzene vrástli náklady. Platby nájomného
odporca neplatil, a to tak, ako bolo uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odporca žiadnym
spôsobom v konaní nepreukázal úhradu platby za mesiac november 2009, pričom platba 100,00 Eur
prostredníctvom T. C. nebola medzi účastníkmi sporná. Skutočná výška nájomného (po odrátaní platieb

za služby spojené s užívaním bytu) predstavovala len sumu cca 20,00 Eur.OdporcasavcelomkonanípredsedomsúduI.stupňazúčastnillenjednéhopojednávaniaaneprejavoval
skutočný záujem o náležité prejednanie veci, za účelom riadneho zastúpenia sa dal na niektoré úkony
(pojednávania) zastúpiť splnomocnenou zástupkyňou, konkrétne na pojednávaní dňa 31.01.2011, ktorá

bola zákonným spôsobom poučená podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p.. Preto s poukazom na ust. §
205a O.s.p. nemožno na ďalšie skutočnosti a dôkazy tvrdené odporcom v jeho opravnom prostriedku
prihliadať. Odporca si bol vedomý prebiehajúceho konania a aj napriek tomu neoznámil súdu ani on
ani jeho splnomocnená zástupkyňa svoj pobyt mimo územia SR. Všetky jeho ďalšie tvrdenia o tom, že
sa nezdržiaval na svojej adrese, preto navrhovateľka považovala za ďalšie obštrukcie v tomto súdnom

konaní. Táto okolnosť mohla byť spôsobená aj vyznačením právoplatnosti na
napadnutom rozsudku a začatím exekučného konania. Odporca v tomto konaní neuniesol dôkazné
bremeno a relevantným spôsobom doposiaľ nepreukázal ním tvrdené platby nájomného. Z uvedených
dôvodov navrhovateľka považuje odvolanie odporcu za nedôvodné a zavádzajúce.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201
O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 vety prvej O.s.p.),

pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., preskúmal vec v rozsahu
vymedzenom ust. § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v prvom jeho
výroku a v závislých výrokoch o trovách konania zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie, z nasledovných dôvodov:

Ako uviedol odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku, v období od 05.03.2013 do 13.05.2013 bol
zadržaný v Spolkovej republike Nemecko, o čom svedčí aj doklad vydaný justičnými orgánmi tohto štátu
pre navrhovateľa dňa 13.05.2013. Pojednávanie konané dňa 22.02.2013, na ktorom nebol prítomný
odporca, bolo odročené na deň 19.03.2013 za účelom opätovného predvolania účastníkov, pričom
zásielka, ktorá bola doručovaná odporcovi na adresu N. XXX/X, XXX XX Q. H. (č.l.

161 spisu), ktorej obsahom bolo predvolanie na toto pojednávanie, bola prvýkrát odporcovi doručovaná
dňa 05.03.2013 s opakovaným pokusom o doručenie dňa 06.03.2013, ktorý bol aj podľa záznamu
pošty dňom uloženia zásielky odporcovi. Následne sa zásielka dňom 14.03.2013 vrátila ako neprevzatá
Okresnému súdu Liptovský Mikuláš s poznámkou, že adresát nebol zastihnutý a zásielku si v odbernej
lehote neprevzal.

Do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak to
nariadi súd (§ 47 ods. 1 O. s. p.).

Akneboladresátpísomnosti,ktorásamádoručiťdovlastnýchrúk,zastihnutý,hocisavmiestedoručenia
zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň
a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ

písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si
adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, kedy bola zásielka vrátená súdu, za
deň doručenia i keď sa adresát o tom nedozvedel (§ 47 ods. 2 O. s. p.).

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že okresný súd doručoval odporcovi predvolanie na
pojednávanie určené na deň 19.03.2013 na adresu N. XXX/X, XXX XX Q. H. prostredníctvom pošty,

ktorá vrátila zásielku súdu ako neprevzatú v úložnej dobe s poznámkou, že prvý neúspešný pokus
o doručenie bol dňa 05.03.2013, opakovaný pokus o doručenie dňa 06.03.2013, ktorý bol zároveň aj
dňom uloženia tejto zásielky. Okresný súd následne na pojednávaní dňa 19.03.2013 konštatoval, že
zásielka bola odporcovi doručená postupom v súlade s ust. § 47 ods. 2 O.s.p.. Ako však vyplýva z listiny
predloženej odporcom k jeho opravnému prostriedku v období od 05.03.2013 do 13.05.2013, t.j. aj v

čase doručovania a uloženia zásielky na pošte sa odporca na adrese svojho bydliska N. XXX/X, XXX XX
Q. H. nezdržiaval. Z uvedeného vyplýva, že odporcovi nebola zásielka, ktorej obsahom bolo predvolanie
na pojednávanie určené na deň 19.03.2013 riadne doručená, a to ani náhradným spôsobom, keďže jej
doručovanie nezodpovedalo ust. § 47 ods. 2 O.s.p.. Odporca teda nemal doručenie predvolania na
pojednávanie určené na deň 19.03.2013 riadne doručené.V prípade náhradného doručovania zásielky určenej do vlastných rúk adresáta je konštruovaná právna
fikcia, že účinky doručenia písomnosti nastanú po uplynutí ustanovenej doby ex lege aj voči tomu, kto
písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia je právno-technický postup, pomocou ktorého sa považuje

za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené
odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu; jej účelom je totiž posilniť
právnu istotu. Aby však mohla právna fikcia svoj účel - dosiahnutie právnej istoty splniť, musí súd
rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája, inak súd nie je oprávnený naplnenie fikcie
konštatovať. Pokiaľ sa odporca v čase doručovania súdnej zásielky, ktorej obsahom bolo predvolanie

na pojednávanie na deň 19.03.2013 nezdržiaval, nemohlo dôjsť ani k naplneniu fikcie o doručení
predvolania na pojednávanie tomuto účastníkovi postupom v súlade s ust. § 47 ods. 2 O.s.p.. Na
uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že súd o tejto okolnosti nemal vedomosť. Ak teda sudkyňa
okresného súdu v uvedený deň vec prejednala v neprítomnosti odporcu s poukazom na ust. § 101 ods.
2 O.s.p. s konštatovaním, že odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie
predvolania mal riadne vykázané náhradným spôsobom (§ 47 ods. 2 O.s.p.), takáto okolnosť spôsobila

odňatie odporcovi právo konať pred súdom.

V procesnom inštitúte pojednávania nachádza vyjadrenie jedna zo základných zásad civilného procesu
- zásada ústnosti konania. Na prejednanie veci samej je súd povinný nariadiť pojednávanie vždy, pokiaľ
niesúsplnenépredpokladyprerozhodnutievec bezpojednávaniavýslovneuvedenévzákone.
Občiansky súdny poriadok priznáva účastníkovi občianskeho súdneho konania procesné práva, ktorými

mu umožňuje dosiahnuť spravodlivú ochranu jeho práv a oprávnených a záujmov (napríklad právo byť
riadne predvolaný na súdne pojednávanie za účelom prejednania veci samej (§ 115 ods. 1 O. s. p.),
právonadostatočnúprípravunapojednávanie(§115ods.2O.s.p.),právopredniesťalebodoplniťsvoje
návrhy (§ 118 ods. 1 O. s. p.), a na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu
i k právnej stránke veci ( § 118 ods. 4 O. s. p.). Účastníci konania musia byť riadne a včas upovedomení

nielen o dátume a čase nariadeného pojednávania, ale tiež o mieste, kde sa pojednávanie má konať, a to
tak, aby o ňom nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti. Zásada rovnosti účastníkov je taktiež významným
interpretačným pravidlom pri výklade procesnoprávnych predpisov. Preto aj pri interpretácii § 115 O.
s. p. je treba z tejto zásady vychádzať. Podľa tohto ustanovenia na nariadenie pojednávania predvolá
predseda senátu (samosudca) účastníkov. Tak je tomu väčšinou pri prvom pojednávaní, na ktorom má

byť účastník vypočutý. Tým, že okresný súd vec prejednal a rozhodol, napriek tomu, že odporca nebol
na v poradí druhé pojednávanie vo veci riadne a včas predvolaný, došlo k porušeniu vyššie uvedených
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a najmä článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd -
právo na osobnú prítomnosť odporcu na pojednávaní, ako aj právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným
dôkazom, nebolo rešpektované. Nakoľko zo strany súdu prvého stupňa neboli rešpektované vyššie

uvedené zákonné ustanovenia, bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Súčasne odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ okresný súd v súlade s ust. § 160 ods.
1 O.s.p. uloží v rozsudku splnenie povinnosti v lehote dlhšej ako 3 dni od právoplatnosti
rozsudku, v tomto smere je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Ak má súd za to, že je na mieste v
prejednávanom prípade určiť na plnenie lehotu dlhšiu alebo stanoviť, že sa plnenie má stať v splátkach,

musí byť táto časť výroku rozhodnutia súdu podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré
by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, priznanému nároku
a osobným pomerom účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než 3 dni od právoplatnosti
rozsudku alebo stanoviť, že peňažné plnenie sa môže stať v splátkach (judikatúra Najvyššieho súdu SR
publikovaná pod R 87/1966).

Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu v uvedenej časti tak odporuje princípom spravodlivého
procesu, a to najmä pokiaľ ide o jeho úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť, v dôsledku čoho je jeho
rozhodnutie nepreskúmateľné. V tomto smere odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. II.ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005, v ktorom sa uvádza: „Súčasťou základného práva na súdnu
ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je právo na odôvodnenie, ktorého

štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p.“.

Tým, že uvedené princípy neboli súdom prvého stupňa rešpektované, došlo jeho postupom k odňatiu
možnosti žalobcom konať pred súdom, t.j. procesným postupom súdu sa im ako účastníkom znemožnilarealizácia ich procesných práv, ktoré im Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany ich práv
a právom chránených záujmov.

Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti prvostupňového súdu, že ustanovenie § 151 O.s.p. upravuje

procesný postup účastníkov konania v súvislosti s uplatnením náhrady trov konania, ako aj procesný
postup súdu pri rozhodovaní o trovách konania. V súvislosti s rozhodovaním o trovách konania súd
nemôže obísť ustanovenie § 155 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že súd vo výroku rozsudku vo veci
samej rozhodne tiež o náhrade trov konania, pokiaľ o nej nerozhodne samostatne. Súd teda o náhrade
všetkých trov konania (t.j. trov všetkých účastníkov) rozhoduje spravidla spolu s rozhodnutím, ktorým

sa konanie končí. Pokiaľ súd o trovách konania nerozhodol, toto opomenutie možno napraviť postupom
podľa ust. § 167 ods. 2 v spojení s § 166 O.s.p., teda vydaním dopĺňacieho uznesenia. Ustanovenie §
151 ods. 3 O.s.p. umožňuje súdu v niektorých veciach rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zároveň toto ustanovenie presne špecifikuje prípady, kedy
tak súd môže urobiť - t.j. v zložitých prípadoch, okrem iného aj z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní. Posúdenie toho, či ide o zložitú vec, je na

posúdení súdu. Ak sa však súd tak rozhodne, rozhodnutie, ktorým sa vec skončí, musí obsahovať aj
výrok, z ktorého bude zrejmé, že o trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí. Súd však tak môže urobiť vo vzťahu ku všetkým trovám konania, tzn. ku
trovám konania vzniknutým počas konkrétneho konania všetkým účastníkom. Nemôže tak učiniť len
voči jednému účastníkovi, napr. štátu. Je neprípustné, aby okresný súd rozhodoval o trovách konania

dodatočnemimočasovýrámecstanovenýObčianskymsúdnymporiadkomatentosvojpostupodôvodnil
extenzívnym výkladom ust. § 151 O.s.p.. Pokiaľ súd v tejto lehote opomenie rozhodnúť o trovách
konania, ktoré doposiaľ vynaložil v priebehu konania súd, resp. štát, je dodatočné stanovenie povinnosti
účastníka v konaniach na náhradu týchto trov vylúčené. Takýto postup je totiž v rozpore s čl. 2 ods.
2 Ústavy SR a čl. 4 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v konečnom dôsledku zasahuje aj do

klasického práva účastníka konania garantovaného čl. 11 ods. 1 Listiny. Nemožno totiž ani pripustiť,
aby mal štát, pokiaľ ide o náhradu vynaložených trov v súdnom konaní, výhodnejšie postavenie než
ktorýkoľvek z účastníkov, ktorý sa môže domáhať dodatočného uloženia povinnosti na náhradu trov len
v lehotách podľa Občianskeho súdneho poriadku (§ 166 ods. 1 O.s.p.). Takýto procesný postup súdu
by totiž zvýhodňoval jedného účastníka v konaní - štát.

V dôsledku toho odvolací súd rozsudok okresného súdu v častiach presne špecifikovaných vo výrokovej
časti jeho rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní okresný súd opätovne vo veci vytýči termín pojednávania, na ktorý riadne predvolá
obidvoch účastníkov (odporcu z adresy N. XXX/X, XXX. XX Q. H.) a vykoná dokazovanie potrebné

na vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej, t.j. opätovne vypočuje v konaní odporcu a ustáli
skutkový stav v dokazovaní, na základe dôkazov navrhnutých obidvomi procesnými stranami a po
vykonanom dokazovaní vydá opätovne meritórne rozhodnutie.

V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne súd I. stupňa aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Vo zvyšnej časti, presne špecifikovanej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (odvolaním nenapadnutej),
zostal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.