Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/10/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110211619
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8110211619.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., M. X,zast. IURISTICO,
s.r.o., Štefániková 26, Košice, IČO: 36588041, proti žalovaným 1/ O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A., S. XX, zast. JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova č. 13,
2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, o náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní žalovanej v 1/ rade a žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Prešov č. k. 12C/98/2010-198 zo dňa 13.10.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a v r a c i a vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalovanú v 1/ rade zaviazal zaplatiť žalobkyni 10.000 Eur v
lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu vo vzťahu k žalovanej
v 1/ rade zamietol. Žalobu vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade zamietol. O trovách konania rozhodne po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Prvostupňový súd tak rozhodol o návrhu žalobkyne, ktorá žiadala, aby súd zaviazal žalované v 1/ a 2/
rade zaplatiť jej spoločne a nerozdielne sumu 33.333 Eur a nahradiť trovy právneho zastúpenia. Svoj
nárok žalobkyňa odôvodnil tým, že na následky dopravnej nehody dňa 22.05.2007, ktorú zapríčinila
žalovaná v 1/ rade pri vedení vozidla, ktoré bolo poistené u žalovanej v 2/ rade, zomrel jej syn maloletý

O. G.. Maloletý O. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Prvostupňový súd zistil, že žalovaná v 1/ rade bola uznaná
vinnou rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/55/2008-308, ktorý sa stal právoplatným dňa
08.05.2009, že dňa 22.05.2007 v čase o 15.25 hodine v A. viedla v ľavom jazdnom pruhu ulice V.
B. Z. v smere na Z. osobné motorové vozidlo zn. Fiat Brava v čase, keď priechodom pre chodcov
riadenom svetelnými signálmi stáli v pravom jazdnom pruhu vozidlá s červeným svetlom Stoj, s vozidlom
nezastavila a zrazila chodca, maloletého O. G., ktorý prechádzal cez priechod pre chodcov z pravej

strany v smere jazdy vozidla. Chodec utrpel vážne poškodenie zdravia, v dôsledku ktorých poranení
dňa XX.XX.XXXX zomrel. Teda žalovaná v 1/ rade inému z nedbanlivosti spôsobila smrť, čin spáchala
závažnejším spôsobom, čím spáchala prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona, za čo jej bolo uložený trest. Bola zaviazaná nahradiť žalobkyni škodu vo výške 621,64 Eur.

Súd ďalej zistil, že maloletý O. G. sa narodil ako tretie dieťa žalobkyne z manželstva žalobkyne a S. G..

S. G. bol rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/159/03 zo dňa 19.08.2004 uznaný vinným z
trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby a bol mu uložený trest odňatia slobody. V trestnom konaní
bolo preukázané, že bývalý manžel žalobkyne psychicky týral žalobkyňu ako aj ich tri deti, najmenej
od doby roku 1999 do apríla 2003. U maloletého O. bol z toho dôvodu zistený neurotický syndróm
prejavujúci sa pomočovaním a neurózou. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 25P/308/2004 bol
O. G. zverený do osobnej starostlivosti žalobkyne. Následne rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa

31.10.2007 sp.zn. 24P/471/05 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 28.02.2008 sp.zn.
14CoP/1/2008bolotcovizakázanýstyksmladšímsynomO..Vpriebehutohtokonaniadošlokdopravnejnehode, po ktorej ostal maloletý O. hospitalizovaný 351 dní a vo veku X,X roka zomrel. V dôsledku
týchto udalostí bol úplne narušený obvyklý spôsob života žalobkyne. Zdravotný stav maloletého dieťaťa
si vyžadoval jej sústavnú pozornosť a rodičovskú opateru. V tom čase sa žalobkyňa práve z toho dôvodu

nezamestnala,vzhľadomnasynovzdravotnýstav,ktorémukládlaväčšiupriorituavynaloženiečomožno
najväčšieho úsilia na jeho zlepšenie práve v nádeji, že sa ich spoločný život zlepší. V tom čase sa jej s
najmladším synom vytvorilo neobvyklé pevné puto a silné sociálne, morálne a citové väzby.

Prvostupňový súd nárok žalobkyne posúdil podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Súd vychádzal zo

skutočností,žežalovanázavinilapridopravnejnehodesmrťsynažalobkyneatýmneoprávnenezasiahla
do jej súkromia chráneného v ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Súčasťou súkromia je aj rodinný život
zahrňajúci najmä právo fyzickej osoby vytvárať, udržiavať a rozvíjať vzájomné vzťahy a v ich rámci
naplňovaťvlastnúosobnosť.Tentorodinnýživotsarozvíjatakvmanželstve,akoajmedzirodičmiadeťmi
a z objektívneho pohľadu je strata jedného z členov tohto spoločenstva celkom neodčiniteľnou ujmou,
ktorá postihuje jeho ostatných členov. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ

je preto primeraným prostriedkom obrany proti neoprávnenému zásahu. Citované zákonné ustanovenie
nevymedzuježiadnuhranicupreurčenievýškyfinančnéhozadosťučinenia.Tosapretostávapredmetom
voľnej úvahy súdu podľa § 136 O. s. p. Súd pri tomto rozhodovaní prihliada na závažnosť vzniknutej
ujmy a k okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo. Satisfakcia má mať reparačné účinky pre
poškodených, nie však likvidačné pre pôvodcu zásahu. Je potrebné si uvedomiť, že v prípade úmrtia

žiadne zadosťučinenie, vrátane finančného, nemôže odčiniť skutočne vzniknutú ujmu, ale jeho zmyslom
je iba túto ujmu zmierniť. V prejednávanej veci je potrebné zohľadniť to, že určitá satisfakcia bola daná aj
právoplatným trestným rozsudkom, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou z prečinu usmrtenia. Dôležitá je
aj skutočnosť, že sa nejednalo o úmyselný, ale nedbanlivostný trestný čin, ktorého spáchanie žalovaná
úprimne ľutuje a ťažko sa vyrovnávala s jeho dôsledkami. Žalovaná nemala požité alkoholické nápoje,

avšak nevenovala riadeniu motorového vozidla dostatočnú pozornosť. Žalobkyňa utrpela neodčiniteľnú
ujmu smrťou maloletého syna. Má však aj dcéru a staršieho syna, ktorí, aj keď jej nenahradia stratu
maloletého syna, jej pomáhajú prekonať spomínanú ujmu. Pri zohľadnení týchto skutočností súd ustálil
výšku nemajetkovej ujmy na sumu 10.000 Eur, považujúc ju za primeranú a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

Prvostupňový súd lehotu na plnenie stanovil podľa § 160 ods. 1 O. s. p.

Vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade prvostupňový súd vychádzal z ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č.
381/2001 Z. z. a uviedol, že žalovaná v 2/ rade ako poisťovňa bola len účastníkom poistného vzťahu zo

zodpovednosti za spôsobenú škodu prevádzkou motorového vozidla. Žiadnym spôsobom nezasiahla do
osobnostných práv žalobkyne v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ. Nie je preto
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú ide. Vyložiť ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.
z. nemožno tak, že do pojmu nákladov pri usmrtení by bolo možné subsumovať náhradu nemajetkovej
ujmy. Prvostupňový súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/168/2009, a preto

žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná v 1/ rade. Namietala

výrok rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 10.000 Eur v lehote 60 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a výrok, ktorým súd prvého stupňa rozhodol tak, že žalobu vo vzťahu k
žalovanej v 2/ rade zamieta. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto
časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že nárok žalobkyne patrí do roviny
vzťahov povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla na základe platne uzatvorenej poistnej zmluvy, ktorú v tom čase mala so žalovanou v 2/ rade.
Preto je neprijateľný záver súdu o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 2 /rade. Poukázala pritom aj na
už existujúcu súdnu prax z iných konaní. Namietala, že bola zaviazaná na úhradu sumy 10.000 Eur, čo
vníma popri treste uloženom v trestnom konaní ako ďalší trest - peňažný trest. Nie je možné zistiť, prečo
žalovanej v 1/ rade bol uložený nielen trest dostatočný pre spoločnosť v rámci trestného konania, avšak

nie dostatočným zadosťučinením pre poškodenú, hoci si uvedomuje, že jej spôsobená ujma stratou
dieťaťa je nenahraditeľná. Suma 10.000 Eur je natoľko vysoká, že túto považuje, vzhľadom na svoje
majetkové a osobné pomery, za neprimerane vysokú a nedôvodnú, čo do výšky.K odvolaniu žalovanej v 1/ rade sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá považuje napadnuté výroky
rozsudku súdu prvého stupňa za správne a s dôvodmi odvolania žalovanej v 1/ rade sa nestotožňuje.
Nie je možné pripisovať v trestnom konaní uloženému trestu satisfakčné prívlastky pre pozostalých obetí

dopravných nehôd.

Proti napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie
žalobkyňa, a to proti výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 1/ rade v prevyšujúcej časti a proti
výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 2/ rade. Namietala aplikáciu rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 4Cdo/1668/2009 prvostupňovým súdom, pričom dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa,
že nemajetková ujma nie je krytá povinným zmluvným poistením, prvostupňový súd žiadnym spôsobom
neodôvodňuje. Pri aplikácii práva prvostupňový súd k interpretácii a neaplikácii ust. § 4 ods. 2 písm.
a/ zákona o povinnom zmluvnom poistení a v danej súvislosti aj v nesprávnom sa vysporiadaní s
otázkou pasívnej legitimácie žalovanej v 2/ rade dopustil sa vady konania, ktorá spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku žalobkyňa namietala nedostatočne

zistený skutkový stav, keď prvostupňový súd nesprávne pripodobňoval náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenej zásahom do osobnostných práv žalobkyne trestu. Prikladať trestu uloženému žalovanej v
1/ rade v trestnom konaní satisfakčné atribúty nie je správne. Rozhodnutie súdu prvého stupňa sa javí
ďalej ako nepreskúmateľné a nedalo odpovede na základné argumenty žalobcu z písomného podania
zo dňa 10.03.2011. Žiadala preto, aby odvolací súd napadnuté výroky súdu prvého stupňa zrušil a vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnila si trovy odvolacieho konania.

K odvolaniu žalobkyne a žalovanej v 1/ rade sa písomne vyjadrila žalovaná v 2/ rade, ktorá uviedla,
že prvostupňový súd na základe riadne zisteného skutkového stavu rozhodol správne a takisto za
správne považuje aj právne posúdenie veci. Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 OZ je spätá

výlučne s osobou, ktorá neoprávnene zasiahla do osobnostných práv fyzickej osoby, zodpovednostným
subjektom môže byť výlučne pôvodca zásahu a nie poisťovateľ. Preto žalovaná v 2/ rade nemôže byť vo
veci pasívne legitimovaná. Taktiež zákon v ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. písm. a/ jednoznačne
vymedzuje rozsah poistného krytia a nárok, ktorý je predmetom tohto konania nie je predmetom krytia
podľa zákona č. 381/2001 Z. z. Žiadala preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako správny

potvrdiť a uplatnila si náhradu trov konania.

Odvolacísúdvrámcikompetenciívyplývajúcichzust.§10ods.1O.s.p.preskúmalnapadnutýrozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212
O. s. p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a zistil,

že odvolanie žalobkyne aj žalovanej v 1/ rade je dôvodné.

Predmetom konania v tejto veci je uplatnený nárok žalobkyne proti žalovanej v 1/ rade ako vodičke
motorového vozidla a proti žalovanej v 2/ rade ako poisťovni, v ktorej bolo motorové vozidlo poistené na
základe povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. na náhradu škody. Žalovaná

v 1/ rade pri vedení motorového vozidla spôsobila nehodu, pri ktorej zomrel maloletý O. G., nar.
XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX. K dopravnej nehode došlo dňa 22.05.2007. Na základe uvedenej
skutočnosti si žalobkyňa voči žalovaným v 1/ a 2/ rade uplatňuje spoločne a nerozdielne nárok na úhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 33.333 Eur.

Od 01.01.2002 povinné zmluvné poistenie je upravené v zákone č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V ust. § 15 zakladá
priamy nárok poškodeného proti poisťovni, teda podľa § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení,
poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poistiteľovi a je povinný
tento nárok preukázať. Poškodená, ako obeť dopravnej nehody, má neobmedzený priamy nárok na

plnenie voči poistiteľovi. Poistiteľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie zodpovednosti má rovnaké
právne postavenie ako priamy škodca. Poškodená teda môže priamo od neho požadovať náhradu
škody. Poškodená môže uplatňovať náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj od
poisteného škodcu, teda od žalovanej v 2/ rade. Môže svoj nárok uplatniť buď samostatne voči každému
alebo spoločne žiadať plnenie aj proti poistiteľovi aj proti škodcovi, pričom plnenie môže dostať len raz,

keďže žalobkyňa má nárok na plnenie proti dvom subjektom z iného právneho dôvodu. Pokiaľ žalobkyňa
uplatňuje nárok voči obom týmto subjektom, ich vzájomný vzťah je taký, že v tom rozsahu, v akom
splnil veriteľovi jeden z nich, zaniká dlh a tým aj povinnosť druhého. Majú postavenie samostatných
spoločníkov, nevzniká medzi nimi pasívna solidarita a jedným rozhodnutím môže byť každý z nichzaviazaný na splnenie celého dlhu veriteľovi, avšak vo výroku rozhodnutia musí byť vymedzený ich
vzájomný vzťah ( že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého ).

Preto, vzhľadom na uvedené, prvostupňový súd nepostupoval správne, keď žalobu voči žalovanej v
2/ rade zamietol a žalovanú v 1/ rade výlučne samu zaviazal na plnenie vo vzťahu k žalobkyni. Bolo
preukázané, že poistný vzťah medzi žalovanou v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade v čase vzniku dopravnej
nehody existoval, išlo o poistný vzťah z titulu povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001
Z. z., žalobkyňa si uplatnila nárok vo vzťahu k obom týmto subjektom, preto nesprávna bola úvaha

prvostupňového súdu o tom, že žalovaná v 2/ rade nie je vo vzťahu k žalobkyni pasívne legitimovanou.

Otázka zodpovednosti žalovaných za vzniknutú nemajetkovú ujmu bola, na rozdiel od rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/168/2009, už judikovaná aj Súdnym dvorom EÚ dvoma rozsudkami
zo dňa 24.10.2013, a to rozsudkom vo veci Haasová C-22/12 a rozsudkom vo veci Drozdovs C-277/12.
Týmito rozsudkami bola riešená prejudiciálna otázka položená Krajským súdom v Prešove, ktorá sa

týka len náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti so zodpovednosťou za škodu spôsobenú motorovými
vozidlami. Podľa týchto rozsudkov pod pojmom ujma na zdraví je potrebné rozumieť akúkoľvek
ujmu, ak jej náhrada vyplýva na základe zodpovednosti poisteného za škodu z vnútroštátneho práva
uplatniteľného v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnostnej integrity, čo zahŕňa
tak fyzickú ako psychickú traumu. Súdny dvor dospel k záveru, že medzi škody, ktoré sa musia z

povinného zmluvného poistenia nahradiť, patrí aj nemajetková ujma, ak možno náhradu tejto ujmy
požadovať podľa vnútroštátneho práva. Keďže zodpovednosť žalovaných vyplýva z ust. § 11 a § 13
Občianskeho zákonníka, táto zodpovednosť vznikla na základe dopravnej nehody, potom platí, že
povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj
náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak

jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v
spore vo veci samej.

S rozhodnutím Súdneho dvora EÚ je možné v celom rozsahu súhlasiť a vykladať zodpovednosť
žalovaných najmä žalovanej v 2/ rade eurokonformne.

Preto aj v tejto časti prvostupňový súd pochybil, keď pri rozhodovaní o zodpovednostnom subjekte
uvedené okolnosti nevzal do úvahy.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O. s. p. zrušil

a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Úlohou prvostupňového súdu bude opätovne nárok žalobkyne prejednať, riadiť sa v súlade s ust. §
226 O. s. p. právnym názorom odvolacieho súdu a opätovne o nároku žalobkyne zákonným spôsobom
rozhodnúť.

Odvolací súd upozorňuje prvostupňový súd na to, že jeho rozhodnutie musí byť riadnym spôsobom
odôvodnené podľa § 157 ods. 1 O. s. p. už aj s poukazom na tú okolnosť, že sú na odôvodnenie
rozhodnutia súdu o priznaní nemajetkovej ujmy kladené zvýšené nároky, tak, aby bolo z rozhodnutia
a najmä dôvodov jednoznačne zrejmé, ako súd dospel k záveru, ktorý vyslovil vo výrokovej časti

rozhodnutia a akými úvahami sa riadil, najmä aké kritéria hodnotil a akým spôsobom tieto kritéria
premietol do rozhodnutia o uplatnenom nároku.

Na záver je potrebné uviesť, že prvostupňový súd sa bude zaoberať aj návrhom žalobkyne na
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ktorý návrh podala návrh podala žalobkyňa v bode VII.

návrhu na začatie konania zo dňa 03.05.2010 ( č. l.8 súdneho spisu ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.