Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/142/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108228423
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8108228423.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu F-DACH spol. s r.o., Prešov, Konštantínova 3, IČO:
36 454 087, zast. JUDr. Kvetoslavovu Draganovskou, advokátkou so sídlom Prešov, Jarkova 73
proti žalovanému AGRO-SOBRANA s.r.o., Šarišské Bohdanovce, zast. JUDr. Danielou Strakovou,
advokátkou so sídlom Prešov, Konštantínova 6, o určenie neplatnosti výpovede a určenie vlastníckeho
práva k hnuteľným veciam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.

7C/333/2008-155 zo dňa 4.5.2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom v treťom výroku zamietol
návrh na určenie vlastníctva žalobcu k prečističke obilia (predčističke) a mostovej váhe.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie ohľadne tohto výroku odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal
určeniavlastníctvakpredmetnýmhnuteľnýmveciamataksaprvostupňovýsúdakopredbežnouotázkou
zaoberal otázkou, či predmetné hnuteľné veci sú súčasťou hlavnej veci. Dospel k záveru, že sú
súčasťami hlavných vecí a nie sú samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov.

Pokiaľ ide o predčističku obilia, poukázal, na to, že budova sila ako hlavná vec je určená na skladovanie
obilia, pričom nepochybne je efektívnejšie a ekonomicky účelnejšie skladovať prečistené obilie ako
obilie s plevami. Zhodnotil, že nepochybne možno silo užívať aj po prípadnom odstránení predčističky

obilia naďalej, no muselo tam byť dovezené len obilie ktoré je prečistené, a tak by to znamenalo zníženú
funkčnosť hlavnej veci.

Obdobný záver prijal aj k mostovej váhe s tým, že táto slúži na odváženie nákladných áut, ktoré vstupujú
doareálupoľnohospodárskehopodniku.Podľanázorusúdujesícetechnickymožnéoddeleniemostovej
váhy, avšak došlo by k zníženiu hodnoty vrátnice. Prvostupňový súd ďalej poukázal na skutočnosť, že
v znaleckom posudku znalec, ktorý určoval cenu vrátnice aj skladu obilia (Ing. L. R.) nie je uvedené

a aby boli samostatne oceňované tak predčistička obilia ako aj mostová váha. Čo svedčí o tom, že
sa jednalo o súčasti veci bez toho, aby boli v zmluve výslovne ako súčasť veci uvedené. Mal za to, že
kúpna zmluva z ktorej odvádza vlastnícke právo žalobca je neplatná, v časti hnuteľných vecí, ktoré sú
predmetom konania a preto sa nestal žalobca ich vlastníkom. Poukázal na skutočnosť, že Agrodružstvo
s.r.o. Brestov odpredalo budovu skladu na parcele č. 333/5 pod súpisným číslom XXX v roku 1999 a
tak je zrejme, že v roku 2001 nemohlo previesť vlastnícke právo k hnuteľným veciam na žalobcu pokiaľ

hlavná vec už bola vo vlastníctve inej osoby. Takisto odpredalo aj vrátnicu a nebolo tak v roku 2001vlastníkom predmetných hnuteľných vecí. Z uvedených dôvodu mal súd za to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie vlastníckeho práva k sporným veciam.

Proti tomuto rozsudku a to proti výroku ktorým bol zamietnutý návrh o určenie vlastníctva k predčističke

obilia a mostovej váhe podal odvolanie žalobca.

Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a návrhu žalobcu vyhovel.

V odvolaní ďalej uviedol, že, prvostupňový súd sa zaoberal otázkou určenia, či predmetné hnuteľné veci
sú súčasťou hlavnej veci. Hlavným kritériom bolo posúdenie toho, či vec možno oddeliť bez toho, aby
sa vec ako taká neznehodnotila, a či sa naruší jej hospodársky účel. Žalobca nesúhlasí so záverom
súdu, že hnuteľné veci sú súčasťou hlavnej veci. Predčistička obilia sa nachádza v stavbe označenej

ako sklad so súpisným číslo XXX, zapísanej na liste vlastníctva a nie ako to tvrdí prvostupňový súd
že sa nachádza v budove sila. Toto potvrdzuje aj znalecký posudok znalca Ing. L. R., ktorý oceňoval
sklad na uskladňovanie poľnohospodárskych produktov. Vzhľadom na druh stavby označenej ako sklad
môže táto stavba fungovať samostatne a vnesená predčistička je len vecou doplnkovou. To isté platí pre
mostovú váhu, ktorá je umiestnená pri priehlbine pred vrátnicou. Zdôraznil že okrem vrátnice je v areáli

viacero hospodárskych budov a vrátnica slúžila aj pre potreby zabezpečenia ochrany areálu. Tvrdí, že
mostová váha je samostatnou vecou, čo preukazuje aj tým, že technologické zariadenie podobného
charakteru sú samostatnými vecami. (výroba betónovej zmesi, skládka odpadov). Vrátnica slúži svojmu
účelu a mostová váha nie je súčasťou tejto stavby a môže slúžiť samostatne.

V odvolaní ďalej uviedol že nesúhlasí so záverom, že kúpna zmluva, na základe ktorej odôvodňuje svoje

vlastnícke právo k veciam je neplatná z dôvodu, že v čase keď uzavrelo Agrodružstvo s.r.o. Brestov
kúpnu zmluvu na tieto veci s ním reálne nedošlo k separácii od hlavnej veci. Žalobca nemusel a ani
nebol povinný oddeliť tieto veci od stavby. Ďalej je toho názoru, že od uzavretia kúpnej zmluvy nakladal
s vecami ako so svojimi vlastnými a jeho vlastníctvo nebolo rušené ani vlastníkom nehnuteľností.

K podanému odvolaniu podal písomné vyjadrenie žalovaný. V podanom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa

odôvodňuje nadobudnutie vlastníckeho práva k veciam, ktoré sú predmetom sporu od tej zmluvy,
ktorá bola uzavretá s predchádzajúcim vlastníkom. Prvostupňový súd nespochybnil nadobudnutie
vlastníckeho práva kúpnou zmluvou, ale skúmal, či sporné veci sú súčasťou veci hlavnej a preto skúmal
či je možná separácia týchto hnuteľných vecí od veci hlavnej.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý výrok rozsudku,

spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 12 O.s.p. ) a dospel k záveru, že v prejednávanej veci
neboli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku (§ 219 O.s.p. ) a ani pre jeho zmenu
(§ 220 O.s.p.).

Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie opiera o prijatý

záver, že predmetné hnuteľné veci sú súčasťou hlavnej veci. Pokiaľ ide o predčističku obilia, tvrdí, že
je umiestnená v stavbe (budova sila), ktorá je určená na skladovanie obilia. Po odstránení predčističky
obilia by mohla byť užívaná naďalej, no muselo by tam byť dovezené len obilie čisté, čím by sa
znížila funkčnosť. Preto prijal záver, že ide o súčasť veci a táto nemôže byť samostatným predmetom
občianskoprávneho vzťahu. Pokiaľ ide o mostovú váhu, mal za to že slúži na odváženie áut, ktoré

vstupujú do areálu. Mostová váha technicky môže byť oddelená od budovy vrátnice, ale dôjde k zníženiu
jej hodnoty respektíve k narušeniu i jej hospodárskeho účelu.

Z obsahu prednesov účastníkom konania, svedkov, listinných dôkazov vykonaných prvostupňovým
súdomvšakniejemožnéprijaťzatiaľ záver,žehnuteľnéveciku,ktorýmsadomáhaurčeniavlastníckeho
práva žalobca sú súčasťou stavieb, tak ako to právne vyhodnotil prvostupňový súd.Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“), súčasťou vecí je všetko, čo k nej podľa jej
povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Zákon v tomto ustanovení
definuje pojem súčasť vecí a to tak, že súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže

byť oddelené bez z toho, že by sa tým vec znehodnotila.

Právny inštitút súčasti veci vyjadruje skutočnosť, že existujú veci, čiže hmotné predmety, ktoré možno
charakterizovať ako veci zložené, teda veci, ktoré sú vnútorne štruktúrované a tvorené relatívne
samostatnýmičasťamiviacalebomenejvzájomnespojenými.Zákonstaviasamostatnosťvecivovzťahu
k inej veci na dvoch kritériách:

a) na vzájomnej spolupatričnosti a b) na miere ich oddeliteľnosti.

Prvé kritérium má subjektívnu povahu, lebo „to, čo k veci podľa jej povahy patrí“, sa určuje podľa
ľudských zvyklostí, skúseností a noriem vzťahujúcich sa na konkrétnu vec. Miera spolupatričnosti sa
potom posudzuje prostredníctvom povahy tej veci, ktorá sa považuje za podstatnejšiu vec, a teda
vo vzťahu viacerých vecí za tzv. hlavnú vec. Zákonný text touto všeobecnou úpravou dáva priestor
na individuálne posúdenie, aké vlastnosti vykazuje hlavná vec, aby z toho bolo možné vyvodiť, či

iná, relatívne samostatná vec k nej „patrí“ natoľko neodmysliteľne, že sa už nemôže považovať za
samostatnú vec.

Druhé kritérium je viac objektívne a sleduje spojenie vecí predovšetkým vo fyzickom zmysle. Formulácia
„nemôže byť oddelená bez toho, aby sa tým vec znehodnotila“ avšak nevylučuje možnosť faktického
oddelenia vecí. Naopak, v dôsledkoch ich oddelenia vidí meradlo samostatnosti vecí. Charakter pojmu

„oddelenie“ zákon neustanovuje. Oddelenie zahŕňa najrôznejšie spôsoby separácie; ako sú tie, s ktorými
je spojený zásah do hmotnej podstaty veci, tak aj tie, ktoré do podstaty veci nezasahujú, resp. ktorými sú
dotknutélenniektoréjejvedľajšiekvality.Vždyvšakpredstavujeprehlavnúvec(nievšakpreoddeľovanú
„súčasť“) „znehodnotenie“ v hodnotovom (cenovo vyjadriteľnom), kvalitatívnom, funkčnom, estetickom,
príp. aj inom zmysle. Faktickým oddelením predchádzajúcej súčasti sa táto stáva samostatnou vecou

a môže byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov. Ak nie je oddelená, tvorí s „hlavnou“ vecou
jedinú vec, ktorá je podrobená jednotnému právnemu režimu; platí, že práva a povinnosti, ktorých
predmetom je konkrétna vec, sa vzťahujú aj na všetky jej súčasti. Definícii súčasti veci vyhovujú len
tie prípady, keď oddelenie akýmkoľvek z uvedených spôsobov znamená pre hlavnú vec (nie však tiež
pre jej oddeľovanú súčasť) ujmu na jej hodnote.( porovnaj komentár k Občianskemu zákonníku Fekete

www.epi.sk)

Ak má ísť o súčasť veci, potom znaky funkčnej a fyzickej spojitosti s hlavnou vecou musia byť splnené
kumulatívne (porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 19. 7. 2004, sp. zn. 28 Cdo 288/2004).

Zákonná podmienka, že súčasťou veci je to, čo od nej nemožno oddeliť, neznamená fyzickú
neoddeliteľnosť súčasti, ale to, že súčasť nemožno oddeliť bez toho, aby sa vec neznehodnotila.

Znehodnotenie veci v zmysle § 120 ods. 1 OZ nemožno chápať len ako zničenie alebo poškodenie
hlavnej veci. Znehodnotením nemusí byť však len strata peňažnej hodnoty, ale môže ísť aj o funkčné,
estetické či iné znehodnotenie.

Ak je vec spojená s inou vecou, má však väzby na ďalšie veci bez toho, aby na tieto väzby bola
potrebná existencia tejto inej veci, nemôže byť súčasťou tejto inej veci (môže ísť nanajvýš o zloženú

vec - universitas rerum cohaerentium - v ktorej si každá z pôvodných Prvostupňový súd prijal záver,
že po prípadnom odstránení hnuteľných vecí z hlavnej veci by došlo k zníženiu funkčnosti hlavnej veci
a k zníženiu ich hodnoty. Tento právny záver je však predčasný a nemá oporu v doposiaľ zistenom
skutkovom stave.

Pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia o znížení funkčnosti hlavných veci prvostupňový súd neuviedol na

základe akých konkrétnych dôkazov a skutkových zistení dospel k právnemu záveru ohľadne právnehovzťahu súčasti veci k hlavnej veci v zmysle § 120 ods. 1 O.z. Prvostupňový súd nezistil dostatočne
skutkový stav veci a nesprávne právne vec posúdil, čo je dôvodom pre zrušenie rozsudku v jeho
napadnutej časti (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.) a vrátenie veci súdu 1. stupňa na ďalšie konanie (§ 221

ods. 2 O.s.p.).

Úlohou prvostupňového súdu nudu bude v prvom rade spoľahlivo zistiť, či hnuteľné veci možno
považovať za súčasť stavieb súpisné číslo XXX, XXX katastrálne územie T. tak, aby bol prijatý právny
záver, že na žalovaného nadobudnutím vlastníckeho práva k stavbám prešli s týmito stavbami aj
ich súčasti a to aj vtedy, ak neboli uvedené v listine svedčiacej o nadobudnutí vlastníckeho práva

k stavbe. Pre spoľahlivé zistenie tejto okolnosti musí byť však vykonané dokazovanie, z ktorého
vyplynie jednoznačný záver o tom, že tieto hnuteľné veci tvoria súčasť hlavnej veci vzhľadom na
povahu stavieb a musí byť preukázané, že nemôžu byť tieto oddelené od hlavnej veci bez toho
aby došlo k jej znehodnoteniu. Javí sa, že zatiaľ nevyhnutným dôkazom pre spoľahlivý záver bude
aspoň odborné vyjadrenie príslušného orgánu (znalca), ktorý by posúdil znehodnotenie hlavnej veci pri
oddelení hnuteľných vecí.

Záver súdu po náležitom zistení skutkového stavu musí byť v súlade s konkrétnymi skutočnosťami a
okolnosťami a s hmotným právom.

Prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.