Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8806202741
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8806202741.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti povinnému: A. M., nar. XX.X.XXXX, bytom J. D. XXXX/X, R. F. Q., t. č. na
neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom E. Z. , súdnou tajomníčkou Okresného súdu Vranov nad
Topľou, o vymoženie 470,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Vranov nad Topľou, č. k. 7 Er 336/2006-37 zo dňa 11.7.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,prvostupňový súd“) vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
zastavil ju. O trovách exekúcie rozhodol tak, že rozhodne po právoplatnosti uznesenia samostatným

uznesením.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil poukazujúc na ust. §§ 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, §§ 47, 48 Notárskeho poriadku, § 41 ods. 1, 2 písm. c) Exekučného
poriadku, §§ 34, 39, 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) tým, že
notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám,
ktoré sa na notársku zápisnicu ako na titul pre exekúciu kladú. Napriek tomu, že sa exekúcia začala,
notársku zápisnicu ako exekučný titul nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto súd v

danej veci vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Prvostupňový súd zároveň poukázal na rozpor záujmov
povinného a splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o úvere, nakoľko povinný nemal možnosť
výber zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinný uzavrel, je zrejmé, že v tejto zmluve bola
použitá už formulárová predtlač, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv a už teda obsahovala meno
splnomocnenca, čo spochybňuje základný predpoklad pri slobodnom rozhodovaní o udelení plnej moci.
Nazákladeuvedenýchskutočnostidospelsúdkzáveru,žeuznaniedlhuakoajsúhlassvykonateľnosťou

notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré osoba konajúca na základe plnej moci v mene povinného
urobil v rozpore s jeho záujmami. Tým svojím účelom odporovali zákonu a preto sú v zmysle ustanovenia
§ 39 OZ absolútne neplatné. Prvostupňový súd skúmal, či exekučný titul, t.j. predložená notárska
zápisnica, spĺňa materiálne a formálne predpoklady, aby sa mohla stať takýmto exekučným titulom,
pričom dospel k záveru, že pri vydávaní exekučného titulu - notárskej zápisnice boli porušené zákonné
podmienky. Notárska zápisnica ako exekučný titul je v rozpore so zákonom, nemá vlastnosť materiálnej

vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie, preto v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. vyhlásil exekúciu za neprípustnú a podľa § 58 ods. 1 Ex. por. exekúciuzastavil aj bez návrhu. Vo vzťahu k trovám prvostupňový súd uviedol, že rozhodne samostatným
uznesením, nakoľko v tomto štádiu nemal k dispozícii vyúčtovanie trov.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s predmetným uznesením a
vytýkal súdu prvého stupňa, že tento rozhodol nad rámec zverenej právomoci, zároveň svojím postupom
odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne
posúdil.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, nakoľko
tak učinil už v množstve predchádzajúcich rozhodnutí s totožnou právnou problematikou.

V priebehu odvolacieho konania ešte oprávnený podaním doručeným súdu dňa 8.8.2012 navrhol s
poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie
prerušiť a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:

1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy ?

2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/

EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Povinnému bolo odvolanie doručené na vedomie v zmysle ust. § 209a Občianskeho súdneho poriadku.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. §212 OSP preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. §214 ods.
2 OSP a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)
rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa
vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná

podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho
dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).Na základe uvedeného odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods.
1 písm. c) O.s.p. zamietol.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej účastníci dňa 30.3.2005 uzatvorili zmluvu o úvere, súčasťou ktorej vo forme predtlače bol uvedený
text o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša Kušníra povinným na uznanie záväzku z úveru v mene

povinného v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným
exekučným titulom. Takto udelené plnomocenstvo sa za platný právny úkon označiť nedá a preto
tento advokát nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného a to pre rozpor záujmov splnomocneného
zástupcuazastúpenéhovzmysleust.§22ods.2OZ.Podľatohtoustanoveniazastupovaťinéhonemôže

ten,ktosámniejespôsobilýnaprávnyúkon,oktorýide,anitenzáujmyktoréhosúvrozporesozáujmami
zastúpeného. Uvedený rozpor zo záujmami povinného spočíva v tom, že jeho právny zástupca, ktorý
mal povinného pri uznaní dlhu a spisovaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve
o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho
zástupcu vybrať na základe svojej vôle.

Keďže ust. § 22 ods. 2 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ)
išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať
z úradnej povinnosti. Právny úkon urobený zástupcom nespĺňajúcim podmienky upravené v ust. § 22
ods.2 OZ je v zmysle ust. § 39 OZ absolútne neplatný. Ak v prejednávanej veci advokát Mgr. Tomáš
Kušnír nedisponoval platným plnomocenstvom nemohol v mene povinného uznať dlh a vysloviť súhlas s

vykonateľnosťounotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulu.Notárskazápisnicapredloženáoprávneným
nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu a to preto lebo bola spísaná na základe
absolútne neplatného právneho úkonu. Za takejto situácie súd prvého stupňa správne postupoval ak po
vyhlásení exekúcie za neprípustnú túto zastavil podľa ust. § 57 ods.1 písmeno g) Exekučného poriadku.

V tejto súvislosti je tiež správne poukázal prvostupňový súd na uznesenie Ústavného súdu SR z

12.5.2011 č.k. IV. US183/11 - 16. V obdobných právnych veciach, týkajúcich sa posudzovania notárskej
zápisnice ako exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako zjavne neopodstatnené.
Podľa záverov Ústavného súdu jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný
exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať a preto je podľa názoru Ústavného
súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak

neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho
alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného
konania. Zatiaľ čo dôvody na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§57 ods.1
Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods.2
Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih kedy tak má alebo môže učiniť

nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne
o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého
exekučného konania ex offo skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.Jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je totiž v súlade s už citovaným ust. §57 ods.1
písm. g) Exekučného poriadku vyhlásenie exekúcie súdom za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. §219 ods. 1 O. s. p.
uznesenie ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. prvostupňový súd, pretože ak
odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách
konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého
stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.