Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614210145
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614210145.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa

Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti odporcovi T. B.I., B..
XX. XX. XXXX, X. J. XXX, I. T., v konaní o zaplatenie 127,41 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 6,96 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 10. 12. 2014, uplatnil navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku
127,41 eur spolu s úrokom z úveru vo výške 28 % ročne zo sumy 111,28 eur od 05. 12. 2014 do
zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 15. 02. 2008 zmluvu č. XXXXXXXXXX a
aj zmluvu č. XXXXXXXXXX. Na základe obidvoch zmlúv navrhovateľ zriadil a viedol pre majiteľa účtu

bežný účet. Vzhľadom na porušenie zmlúv zo strany odporcu, navrhovateľ dňa 06. 08. 2013 a 06. 10.
2014, v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, odstúpil od zmluvy z dôvodu
podstatného porušenia zmluvných povinností a vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy. Aktuálny
záväzok odporcu z prvej zmluvy predstavoval ku dňu vypracovania návrhu 48,11 eur, ktorý pozostáva
z istiny 34,68 eur a úroku 13,43 eur. Aktuálny záväzok odporcu druhej zmluvy ku dňu vypracovania
návrhu predstavoval 79,30 eur, ktorá pozostáva z istiny 76,60 eur a úroku vo výške 2,70 eur. V súlade so
všeobecnými obchodnými podmienkami, v spojení s výveskou úrokových sadzieb, sa istina pohľadávky

v obidvoch prípadoch úročí úrokom vo výške 28 % ročne. Podaním zo dňa 18. 01. 2015 navrhovateľ
doplnil návrh a uviedol, že pokiaľ ide posledný výpis s nulovým zostatkom, táto transakcia s popisom
„bezhotovostný prevod, vyrovnanie zostatku zatv. účtu“ znamená, že ide o internú transakciu banky a
nie transakciu zo strany klienta.

V predmetnej veci ide v zmysle § 200ea o drobný spor, a preto súd podľa § 115a ods. 2 O. s. p. nenariadil
na prejednanie veci pojednávanie. V zmysle ustanovenia § 156 ods. 3

O. s. p. bol dňa 10. 03. 2015 o 08,15 hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho
pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu

dňa 25. 02. 2015.Listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom bolo preukázané, že tento uzatvoril dňa 15. 02. 2008
s odporcom zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorého
bolo zriadenie rastového osobného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Touto zmluvou bol dojednaný spôsob

poplatkovania „Balík Výhoda“ a v bode 4 bolo jednoznačne uvedené, že sa nedojednáva prečerpanie na
osobnom účte. V čl. 6 bod 4 zmluvy, ktorá podľa obsahu je bežnou formulárovou zmluvou bolo uvedené,
že za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka
poplatkov Dexia banky Slovensko, a. s. v platnom znení a všetky takéto poplatky účtovať na ťarchu účtu.
Dňa 15. 02. 2008 odporca podpísal návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o zriadení vkladového

účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, typ účtu vkladový účet Výhoda. Na tejto listine je súčasne s dátumom 15.
02. 2008 vyznačený aj údaj o tom, že zmluvu za Dexia banku Slovensko, a. s. podpísali X.. I. B. H. X..
L. Š. (ďalej „druhá zmluva“).

Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“)

(1) Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre
jeho majiteľa.

(2) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 Obchod. zák. ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby,
aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri
uskutočňovaní týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. Obchod. zák.).

Podľa § 711 ods. 1 Obchod. zák. za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov

s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

Z označenia odporcu v obidvoch listinách z ktorých navrhovateľ odvodzuje nárok (odporca bol označený
menom, rodným číslom a miestom bydliska) vyplýva, že tieto zmluvy uzavrel odporca ako fyzická osoba -
nepodnikateľ, pričom navrhovateľ v tomto zmluvnom vzťahu konal v rámci predmetu svojho podnikania.
Potom sa jedná o zmluvy spotrebiteľské a právne vzťahy účastníkov sa primárne posudzujú podľa

zákona o ochrane spotrebiteľov. V prípade, ak tento zákon neupravuje niektorú otázku, nastupuje právna
úprava spotrebiteľského práva v širšom zmysle slova podľa Občianskeho zákonníka. Podľa

§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka ide síce o tzv. absolútny obchod, ale nakoľko sa jedná o
spotrebiteľské zmluvy, ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú iba v prípade, ak by táto právna
úprava bola výhodnejšia ako úprava spotrebiteľského práva.

Obidve zmluvy boli uzavreté dňa 15. 02. 2008, teda už za účinnosti zákona č. 150/2004 Z. z., ktorým sa
meniladopĺňalObčianskyzákonník.Týmtozákonomboladonášhoprávnehoporiadkuimplementovaná
smernica Rady č. 93/13 EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
pričom podľa judikatúry Súdneho dvora môže súd členského štátu interpretovať a aplikovať normy
vnútroštátneho spotrebiteľského práva tak, aby sa ochrana spotrebiteľa maximálne priblížila účelu,

rozsahu a kvalite ochrany, ktorú priznáva v danom prípade smernica Rady č. 93/13/EHS.

Podľa čl. 3 ods. 1 tejto smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný

ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.Podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“).

(4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 Obč. zák. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 ods. 4 zákona 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje ani na

úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným
spôsobom, ako na kreditnú kartu; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely
tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom
čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Navrhovateľ odvodzoval nárok uplatnený v tomto konaní z dvoch zmlúv. Prvou zmluvou boli dojednané
výlučne poplatky označené ako „Balík Výhoda“. Žiadne iné poplatky ani úroky dojednané neboli, pričom
podmienkouplatnostizmluvyjeprávepísomnáforma.Zaplatnézmluvnédojednaniepritomniejemožné

považovať odkaz na Sadzobník poplatkov,

v ktorom sú poplatky jednostranne určované bankou a tieto podmienky spotrebiteľ nemá možnosť
ovplyvniť. Pokiaľ ide o druhú zmluvu, v tej neboli dojednané absolútne žiadne poplatky ani úroky.
Vzhľadom na tieto zistenia, navrhovateľ si dôvodne mohol vo vzťahu k odporcovi uplatňovať iba poplatky
„Balík Výhoda“ v súvislosti s prvou zmluvou. V súvislosti s druhou zmluvou žiadne poplatky ani úroky si

voči odporcovi uplatňovať nemohol, nakoľko tieto neboli individuálne dojednané.

Podľa výpisu z účtu, ktorý bol vedený na základe prvej zmluvy, ku dňu 31. 12. 2012 bol na účte odporcu
zostatok plus 9,39 eur. Za obdobie od 01. 01. 2013 do 20. 08. 2013 navrhovateľ dôvodne na ťarchu účtu
zaúčtoval poplatky „Balík Výhoda“ spolu vo výške 16,35 eur, takže ku dňu 20. 08. 2013 bol na tomto účte
debetný zostatok 6,96 eur. V súvislosti s druhou zmluvou navrhovateľ predložil výpis z účtu za obdobie

od 01. 01. 2014 do 21. 10. 2014, podľa ktorého evidoval debetné položky vo výške 99,12 eur. Ku dňu
31. 12. 2013 však na účte, ktorý bol vytvorený na základe druhej zmluvy, bol kreditný zostatok 22,52 eur,
pričom všetky debetné položky, ktoré navrhovateľ zaúčtoval na ťarchu tohto účtu za obdobie od 01. 01.
2014 do 21. 10. 2014 predstavujú poplatky, ktoré v zmluve neboli vôbec dojednané, a potom v zmysle
vyššie uvedených dôvodov navrhovateľovi na úhradu týchto poplatkov nevznikol nárok.

Súd preto v časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal priznania istiny 6,96 eur, návrhu vyhovel a vo zvyšku
návrh, ako nedôvodný, zamietol.Navrhovateľ okrem istiny žiadal priznať aj úrok 28 % ročne, nárok na ktorý odvodzoval zo všeobecných
obchodných podmienok a „ z vývesky úrokových sadzieb“.

Podľa § 503 ods. 1 prvá veta Obchod. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť

použité peňažné prostriedky.

Podľa § 48 Obč. zák.

(1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté.

(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Listom zo dňa 06. 08. 2013 navrhovateľ odstúpil od prvej zmluvy odo dňa 29. 03. 2013. Odstúpením
sa uvedené zmluva zrušila a navrhovateľ sa už nemôže domáhať žiadnych nárokov, ktoré by prípadne
vyplývali z tejto zmluvy. Pokiaľ by aj boli individuálne dojednané zmluvné úroky, tieto by odporca bol
povinný platiť len do splatnosti úveru. Po splatnosti však odporca bol v omeškaní a bol by povinný platiť
iba úroky z omeškania. Navrhovateľ sa však v tomto konaní domáhal priznania úrokov 28 % ročne,

ktoré odvodzoval zo zmluvy, resp. zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré považoval za súčasť
zmluvy. Nakoľko tieto úroky neboli individuálne dojednané písomnou zmluvou, navrhovateľovi na ne
nevznikol nárok a už vôbec nie po odstúpení od zmluvy. Úroky z omeškania si navrhovateľ neuplatnil,
a preto mu súd priznal iba istinu 6,96 eur a vo zvyšku návrh zamietol.

Náhradu trov konania si uplatnil navrhovateľ, ktorý mal v konaní úspech iba v minimálnom rozsahu.

Odporca si náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú, a preto súd
účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.