Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zoltán Boros
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2Er/1576/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914208824
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Boros
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6914208824.2
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávnenej B.. I. H., C.. XX. X. XXXX, D. S. B. XX/XX,
U. O., Š. L. O., zast. zákonnou zástupkyňou - matkou N. H., C.. X. X. XXXX, S. B. XX/XX, U. O., Š. L.
O. proti povinnému D. H., C.. XX. XX. XXXX, T. X, U. O., Š. L. O. vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Dušanom Cirbesom, Exekútorský úrad Rimavská Sobota, Svätoplukova 36 pod sp. zn. EX 1020/2014
o vymoženie výživného o námietkach povinného proti exekúcii a proti predbežným trovám exekúcie a
o jeho návrhu na zastavenie exekúcie takto
r o z h o d o l :
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
Námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Oprávnená požiadala dňa 30. 6. 2014 súdneho exekútora JUDr. Cirbesa so sídlom v Rimavskej Sobote
o vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie nedoplatku na výživnom v sume 32,13 eura za
obdobie od 1. 6. 2014 do 30. 6. 2014, ako aj bežného výživného vo výške 30% zo sumy životného
minima pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa od 1. 7. 2014. Vymáhaný nárok bol oprávnenej priznaný
rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 24. 3. 2014, č. k. 1P/51/2014-23, ktorý sa stal právoplatným dňa 31.
3. 2014. Súdny exekútor bol dňa 25. 8. 2014 poverený vykonaním exekúcie.
Súdny exekútor dňa 8. 9. 2014 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené
dňa 10. 9. 2014. Povinný podaním, ktoré bolo na exekútorský úrad doručené osobne dňa 17. 9. 2014
podal námietky proti exekúcii. Namietal, že s oprávnenou nie je 16 rokov v žiadnom kontakte. V súdnom
konaní o určenie výživného oprávnená tvrdila, že výživné žiada určiť len na účely uplatnenia sociálnej
dávky, výživné však reálne nebude žiadať. Vyjadril počudovanie nad tým, že po 16-tich rokoch sa prípad
nepovažuje za premlčaný.
V ďalšom povinný poukázal na svoje majetkové pomery - od 2. 12. 2013 je evidovaný ako nezamestnaný
a poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 105,20 eura. Príjem jej manželky činí sumu 364,17 eura a
prídavkynadeti47,02eura.Starásaodveškolopovinnédetiaplatívýživnénadieťazpredchádzajúceho
vzťahu v sume 55,- eur. Nevyhnutné mesačné výdavky činia sumu 450,- eur, na stravu, ošatenie, školské
potreby a na lieky ostáva suma 66,39 eura pre štyroch členov rodiny. Vzhľadom na túto skutočnosť nevie
platiť výživné. V tejto časti súd podanie považoval za návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku.Oprávnená sa k námietkam proti exekúcii nevyjadrila.
Povinný osobitným podaním zo dňa 16. 9. 2014, ktoré bolo taktiež doručené exekútorskému úradu
osobne dňa 17. 9. 2014, podal aj námietky proti trovám exekúcie, ktoré odôvodnil svojou hmotnou
núdzou.
K námietkam povinného proti exekúcii a k jeho návrhu na zastavenie exekúcie:
Podľa§50ods.1zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
v znení účinnom v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie povinný môže vzniesť u exekútora
povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky
proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku
alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To
isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v
exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov)
ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať
rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i
výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota
na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak
však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide
o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom
znení (ďalej len Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.
Právoplatný rozsudok súdu sa vyznačuje dvomi základnými znakmi, a to záväznosťou a
nezmeniteľnosťou. Znak záväznosti (§ 159 ods. 2 O. s. p.) vyjadruje, že rozhodnutie je záväzné pre
vymedzený okruh subjektov - v danom prípade pre účastníkov konania, ako aj pre všetky štátne orgány.
Znak nezmeniteľnosti normatívne vyjadrený v § 159 ods. 3 O. s. p. odzrkadľuje právnu zásadu ne bis
in idem uplatňovanú už v rímskom práve, podľa ktorej je zakázané opätovne rozhodovať v tej istej veci
(otázke), resp. je prikázané rozhodovať o tej istej veci (otázke) iba raz. Právoplatné rozhodnutie súdu o
nároku oprávneného preto založilo prekážku právoplatne skončenej veci (impedimentum rei iudicatae),
ktorá by bola neprípustným spôsobom nabúraná, pokiaľ by exekučný súd nanovo preskúmaval otázku
dôvodnosti nároku oprávneného v čase vydania exekučného titulu. Uvedené východiská našli svoj odraz
v ustanovení § 50 Exekučného poriadku, ktoré určuje, že námietky proti exekúcii majú byť podané na
základe okolnosti, ktoré nastali po vzniku (rozumej po vydaní) exekučného titulu. Najvyšší súd SR sa vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 5 M Cdo 12/2007 k tejto otázke vyjadril nasledovne: "I v exekučnom konaní
musí byť rešpektovaný zánik práva, pretože nútené vymáhanie už neexistujúceho práva je v rozpore
so zásadami istoty a stability v súkromnoprávnych vzťahoch a zákazu zneužitia subjektívnych práv.
Exekučný súd ale nemôže rešpektovať každý zánik práva. Z podstaty exekučného konania vyplýva, že
existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného
štátu orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo jepotrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní
o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to,
čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali
pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní)
a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa
stáva podkladom pre exekúciu (porovnaj napr. R 47/1970)." Exekučný súd v zmysle uvedeného nie je
oprávnený skúmať, či povinnému v čase rozhodovania súdu v konaní o určenie výživného (na tunajšom
súde vedeného pod sp. zn. 1P/51/2014) svedčila povinnosť platiť výživné pre maloletú oprávnenú.
Rovnako nie je oprávnený riešiť ani otázku prípadného premlčania nároku na výživné pred vydaním
exekučného titulu. Pre exekučný súd je právoplatný a vykonateľný výrok o výživnom záväzný. Povinným
uvádzané námietky sa týkajú skutočností, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, preto na ich
základe námietkam nemožno vyhovieť.
Vymáhaný nárok priznaný právoplatným súdnym rozhodnutím sa v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka premlčuje v desaťročnej premlčacej dobe. Táto doba sa uplatní na nároky splatné do
právoplatnosti exekučného titulu, t. j. na nedoplatok na výživnom. Exekučný titul bol vydaný dňa 24. 3.
2014 a právoplatným sa stal dňom 31. 3. 2014. Osobitná trojročná premlčacia doba podľa § 110 ods.
3 Občianskeho zákonníka platí na jednotlivé opakujúce sa dávky výživného splatného po 31. 3. 2014,
ktoré sa premlčujú v lehote troch rokov od splatnosti výživného za ten-ktorý mesiac. Pokiaľ bol návrh
na vykonanie exekúcie podaný dňa 30. 6. 2014, nedošlo k premlčaniu vymáhaného nároku v žiadnej
jeho časti.
Pokiaľ povinný poukazuje na skutočnosť, že od 2. 12. 2013 (t. j. už v dobe rozhodovania súdu v
základnom konaní) je nezamestnaný a jeho príjmové pomery neumožňujú platiť výživné v uplatnenej
výške, taktiež sa jedná o námietku, ktorá mohla byť predmetom skúmania len v konaní o určenie
výživného. Z vyššie opísanej viazanosti exekučného súdu exekučným titulom vyplýva aj to, že súd v
tomto štádiu konania nie je oprávnený preskúmavať, či bolo výživné určené v základnom konaní v
správnej výške. Súd len podotýka, že výživné bolo v danom prípade stanovené v minimálnej výške podľa
zákona, vo výške 30% životného minima pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Z uvedených dôvodov
námietky povinného proti exekúcii súd ako nedôvodné zamietol.
Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii súčasne poukázal na to, že výška jemu poskytovaných
dávok v hmotnej núdzi sa od 1. 6. 2014 (teda po vydaní exekučného titulu) znížila, pričom v súčasnosti
vzhľadom na príjmy a výdavky jeho rodiny nie je schopný vymáhané výživné uhradiť. V tejto časti súd
podanie povinného považuje za návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku. Zlá sociálna situácia povinného môže založiť dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku, avšak len za podmienky, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Predpokladom pre vydanie takéhoto rozhodnutia je však vykonanie dôkladného šetrenia
súdneho exekútora zameraného na zistenie rozsahu majetku povinného, ktorý by mohol byť postihnutý v
rámci exekúcie. Povinný svoje majetkové a príjmové pomery doložil jedine rozhodnutím o znížení dávky
v hmotnej núdzi na sumu 105,20 eura. Tento dôkaz však nevylučuje, že vymáhaný nárok, prípadne
trovy exekúcie bude možné upokojiť z prípadného iného majetku povinného. Jeho návrh na zastavenie
exekúcie preto súd ako nedôvodný zamietol.
K námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie:
Podľa § 201 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného
právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor
vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu
času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň
povinnéhoupozorní,žeakdlhnesplní,taktrovyexekúciemôžubyťvyššie,apredbežnevyčísliichvýšku.Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Povinný vo svojich námietkach proti predbežným trovám exekúcie poukazuje na to, že vzhľadom na
výšku svojich príjmov a výdavkov nie je schopný vyplatiť trovy v sume 168,88 eura. Ako to vyplýva
z odôvodnenia prvého a druhého výroku tohto uznesenia, súd nezistil dôvod, ktorý by mal vplyv na
vymáhateľnosť judikovaného nároku oprávneného. Oprávnený podal svoj návrh na vykonanie exekúcie
dôvodne a v dôsledku tejto skutočnosti povinnému v zmysle § 197 Exekučného poriadku vzniká
povinnosť uhradiť popri vymáhanom nároku aj účelne vzniknuté trovy exekúcie. Trovy exekúcie si súdny
exekútor uplatňuje vydaním upovedomenia o predbežných (následne aj. ďalších) trovách exekúcie.
Exekučný poriadok neumožňuje súdu rozhodnúť o "odpustení" trov exekúcie povinnému, voči ktorému
bola exekúcia začatá oprávnene. Povinný má možnosť námietkami proti trovám exekúcie namietať
nesprávnosť vyčíslenia trov exekúcie. Nakoľko povinný samotnú správnosť vyčíslených predbežných
trov exekúcie nerobí spornou, súd jeho námietky zamietol ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti prvému a tretiemu výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti druhému výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.