Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/74/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813208986
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5813208986.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. X., nar. XX.XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov: matka G. X., rod. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. T. č. XXX, právne zastúpená Centrom právnej pomoci, Nám. slobody 12,
Bratislava, Kancelária Tvrdošín, Školská 165/2, Tvrdošín a otec A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č.
XX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, s.r.o.,
so sídlom Miestneho priemyslu č. 1140, Námestovo, v konaní o úprave práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu, na odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 4P/77/2013-98
zo dňa 10. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého
A. sumou 80,- Eur mesačne počnúc dňom 25.06.2014 vždy do 15-tého dňa toho - ktorého mesiaca
vopred k rukám matky.

U p r a v u j e styk otca s maloletým A. tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým
každú párnu nedeľu v mesiaci vždy od 13,00 hod. do 15,00 hod. za prítomnosti matky v období prvých
troch mesiacov nasledujúcich po právoplatnosti tohto rozsudku.
Počnúc 4. mesiacom od právoplatnosti tohto rozsudku je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým
A. bez prítomnosti matky každú párnu nedeľu v mesiaci od 13,00 hod. do 17,00 hod. s tým, že otec
maloletého prevezme a po ukončení stretnutia ho odovzdá matke v mieste jej bydliska.
Matka je p o v i n n á maloletého na tento styk s otcom pripraviť.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 9P/96/2012-76 zo dňa 15.02.2013 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 11CoP/5/2013-107 zo dňa 13.05.2013 vo výroku o
vyživovacej povinnosti otca a vo výroku o úprave styku otca s maloletým A..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a na zmenu úpravy
styku s maloletým.
Vychádzal zo zistenia, že od posledného rozhodnutia súdu, čo bolo dňa 15.03.2013 nedošlo k takej
zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti otca. Otcom uvádzané
tvrdenia, že došlo u neho k výraznému zníženiu príjmu, z ktorého dôvodu ho živý rodina a priateľka
vyhodnotil ako účelové. Poukázal na to, že otec má naďalej aktívnu živnosť a aj keď nemá príjem
tvrdil, že v decembri 2014 žil z úspor. Rovnako skutočnosť, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť

nepovažoval za dôvod na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Uviedol, že otec mal zodpovednejšie
pristupovať k zakladaniu novej rodiny keď vedel o svojej finančnej situácii.
V súvislosti zo zmenou (rozšírením) styku otca s maloletým dospel k záveru, že doterajšia úprava je
postačujúca. Najmä, ak zobral do úvahy skutočnosť, že otec sa s maloletým ani v rozsahu doterajšej
úpravy styku nestretáva. Maloletý s ním stráca kontakt a má z neho strach, ako z cudzieho človeka.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku
( ďalej „ O.s.p.“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Žiadal, aby ho krajský súd zmenil
tak, že mu bude uložená povinnosť platiť maloletému znížené výživné vo výške 40,- Eur mesačne a
styk s maloletým bude realizovaný každý piatok od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod.
Namietal, že okresný súd z predložených daňových priznaní za rok 2012 a 2013 dospel k nesprávnemu
záveru, že jeho príjem zo živnosti sa zvýšil. Okrem toho, nezohľadnil skutočnosť, že jeho práca závisí
od ročného obdobia, zákazky má najmä v lete, počas zimných mesiacov žije z úspor. Nesprávne tak
konštatoval, že jeho tvrdenia o výške príjmu sú účelové. Tiež nezobral do úvahy, že matka má príjem
z vykonávania účtovníctva pre firmu svojho otca. Ďalej zdôraznil, že okresný súd nesprávne ustálil, že
ďalšia vyživovacia povinnosť, ktorá mu pribudla, nie je dôvodom na zníženie výživného.
V spojitosti s úpravou styku uviedol, že je to matka, ktorá sústavne vyvoláva konflikty a bráni mu v styku s
maloletým. Ak sa s ním chce stretnúť mimo času určeného súdnym rozhodnutím, matka sa mu vyhráža
privolaním polície.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť
v celom rozsahu.

Matka sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/
O.s.p. a po vykonaní pojednávania, vrátane doplnenia a zopakovania dokazovania, rozsudok okresného
súdu zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Otec vo výpovedi pred krajským súdom uviedol v podstate rovnaké skutočnosti, ako v podanom odvolaní.
Doplnil, že so spoločnosťou KATMONT, s.r.o. ukončil dňom 10.11.2014 spoluprácu, a to z finančných
dôvodov, ako aj preto, že nemal vodičský preukaz a na stavby, kde ho táto firma posielala sa tak
nemohol dopraviť. Vodičský preukaz mu bol zadržaný pre neplatenie výživného. Bol aj uznaný vinným
z trestného činu zanedbania povinnej výživy. Rozhodujúcim však bol fakt, že v mesiaci december 2014
získal finančne výhodnú pracovnú príležitosť v Bratislave. Za tento mesiac zarobil 1.100,- Eur, z ktorých
100,- Eur dal synovi J., ktorý mu pri tejto práci pomáhal, 250,- Eur použil na úhradu dlhu v zdravotnej
poisťovni ( za 12/2014 - 150,- Eur a za 01/2015 - 100,- Eur), presnejšie nešpecifikovanú časť použil na
úhradu výživného a zvyšok označil za úspory, z ktorých žil.
Dňom 22.12.2014 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a čaká na rozhodnutie o
priznaní dávky v hmotnej núdzi. O tejto skutočnosti predložil krajskému súdu „Oznámenie o zaradení
občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie“ ÚPSVaR Námestovo, zo dňa 22.01.2015.
Ďalej poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav, začínajúcu artózu a problémy so srdcom. Na ich
preukázanie krajskému súdu predložil žiadanku na scintigrafické vyšetrenie srdca dňa 24.02.2015.
Opätovne zdôraznil, že mu pribudla vyživovacia povinnosť. Krajský súd mal z rodného listu J. Y., nar.
XX.XX.XXXX preukázané, že je dieťaťom rodičov otca A. Y., nar. XX.XX.XXXX a matky Z. Y., rod. R.,
nar. XX.XX.XXXX.
V tejto súvislosti otec poukázal na skutočnosť, že matka J. Y. je poberateľkou materského príspevku,
výšku ktorého preukazoval potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 23.01.2015. Z jeho obsahu, krajský
súd zistil, že táto v období od narodenia J. do decembra 2014 ( vrátane) poberala uvedenú dávku vo
výške 335,90 Eur (06,09,11/2014), respektíve vo výške 347,10 Eur (07,08,10,12/2014). Ďalej uviedol, že
okrem J. má jeho matka ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k 16-ročnej J. a 4-ročnej W.. O výške jej
výdavkov predložil čestné prehlásenie, podľa ktorého matka J. uhrádza mesačne 100,- Eur príspevok
na bývanie rodičom, 120,-Eur úver, na dcéru W. : 9,- Eur školné, 10,- Eur strava v škôlke, 23,- Eur
poistka, na dcéru J. : 60,- Eur strava, 50,- Eur internát, 23,- Eur poistka, 20,- cestovné do školy, 20,- Eur
pomôcky do školy, na syna J. : poistka 15,30 Eur, plienky 40,- Eur, mlieko 30,- Eur. Okrem toho platí
internet 10,- Eur, telefón 20,- Eur, bežnú drogériu, ošatenie, stravu.

Otec ďalej uviedol, že okrem J. má vyživovaciu povinnosť voči synovi J., ktorý je študentom Strednej
polygrafickej školy v Bratislave. V roku 2013 mu dobrovoľne platil mesačné výživné 80,- Eur a v roku
2014 70,-Eur.
V súvislosti s úpravou styku uviedol, že od jesene 2013 sa s maloletým A. nekontaktoval. Od stretnutí
upustil lebo pri nich dochádzalo ku konfliktom s matkou maloletého. Tá robí všetko preto, aby sa ho syn
bál. Pri poslednom stretnutí, práve v roku 2013 syn plakal a bolo vidno, že sa ho bojí.

Matka s odvolaním otca nesúhlasila. Vo svojej výpovedi pred krajským súdom spochybnila pravdivosť
tvrdení otca o výške jeho aktuálneho príjmu. Uviedla, že z obdobia ich spolužitia má vedomosť o tom,
že jeho príjem bol podstatne vyšší, než sa snažil deklarovať. Okrem toho, sám pred okresným súdom
uviedol, že zarába 5,50 Eur na hodinu.
Potvrdila, že otec sa s maloletým nestretáva, ako aj to, že sa ho maloletý bojí a vôbec ho nepozná.
Poprela však, že by sa k otcovi správala tak, ako to uviedol vo svojej výpovedi. V styku s maloletým mu
nebránila, otec ako dôvod, pre ktorý za maloletým nechodí uvádza, že „nemá za čo“. Žiadala, aby bol
styk maloletého s otcom upravený za jej prítomnosti každú párnu nedeľu v čase od 13,00 hod. do 17,00
hod. S týmto návrhom vyjadril súhlas aj kolízny opatrovník.
Ďalej uviedla, že okrem maloletého má dve vyživovacie povinnosti k dcéram X. a S., na ktoré dostáva
výživné, na každú 100,- Eur. Upozornila na zdravotné problémy maloletého, s ktorými sú spojené určité
výdavky.
Krajskému súdu predložila potvrdenie o príjme, z ktorého mal preukázané, že v období od 02.10.2014
až 20.12.2014 pracovala v spoločnosti MATERASSO Slovakia, s.r.o., Oravské Veselé 612, ako
výrobná pracovníčka-montáž roštov a jej priemerný čistý mesačný príjem bol 359,84 Eur. K predĺženiu
pracovného pomeru nedošlo z dôvodu, že má maloleté deti. V súčasnosti je poberateľkou rodičovského
príspevku 203,20 Eur, a to do apríla 2015.

Hmotnoprávnou podmienkou zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je v zmysle ustanovenia § 78 ods.
1 veta prvá Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej „ZoR“) zmena pomerov. Musí však ísť o takú zmenu
pomerov, ktorá sa zásadnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v
čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom.

Okresný súd v podstate náležite vymedzil rozhodujúce okolnosti, pri ustálení stavu veci však dôsledne
neprihliadal na (všetky) ním zistené skutočnosti. Otcovi po začatí konania pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť narodením syna J.. Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd túto skutočnosť dostatočne
nezohľadnil. Týmto okamihom totiž došlo u otca nepochybne k zmene pomerov, ktorá má vplyv aj na
rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vznikom vyživovacej povinnosti „rovnakej kvality“, ako je vyživovacia
povinnosť k maloletému A. sa otcovi jednoznačne zvýšili výdavky. Nemožno síce opomenúť vyživovaciu
povinnosť matky maloletého J., no tá, rovnako, ako u A. spočíva najmä v osobnej starostlivosti.
Otec, okrem tejto skutočnosti, ako zmenu pomerov uvádzal aj zníženie príjmu. Krajský súd,
zhodne s okresným súdom, dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom nedošlo k
zásadnej zmene výšky jeho príjmu. Nebolo možné prihliadať na to, že mu bol zadržaný vodičský
preukaz, čím bol obmedzený v možnosti spolupracovať so spoločnosťou KATMONT, s.r.o. Zadržanie
vodičského preukazu bolo „trestom“ za zanedbanie povinnej výživy voči maloletému A., čo nemôže byť
„poľahčujúcim“ dôvodom pri určení výšky výživného. V konečnom dôsledku by nedošlo k potrestaniu
otca, ale samotného maloletého. Naviac, táto skutočnosť nebola, ako to uviedol otec vo svojej výpovedi
pred krajským súdom, hlavným dôvodom ukončenia jeho spolupráce s touto spoločnosťou, tým bola
možnosť lepšieho zárobku. Otec však už nevedel vysvetliť prečo ukončil spoluprácu so spoločnosťou
KATMONT, s.r.o., keď pred okresným súdom a aj v podanom odvolaní tvrdil, že práce pre ňu vykonáva
najmä v jarných a letných mesiacoch, potom nemal byť problém, že pracoval v zime „inde“. Krajský
súd považoval za účelové aj jeho tvrdenia, že v súčasnosti ho finančne podporuje jeho priateľka.
Výška mesačných výdavkov, ktoré táto v čestnom prehlásení špecifikovala, niekoľkonásobne prevyšuje
jej mesačný príjem, ktorým je, podľa vyjadrení otca, materský príspevok. Potom je nelogické, ako z
tohto príjmu môže všetky tieto výdavky uhradiť a ešte poskytovať finančné prostriedky otcovi. Otec
tiež nepreukázal svoje tvrdenia o nepriaznivom zdravotnom stave, žiadanka na lekárske vyšetrenie
nepostačuje pre záver nutnosti zvýšenia výdavkov, resp. nemožnosti zamestnať sa ( čo otec ani netvrdil).

Na základe uvedeného, krajský súd dospel k záveru, že narodením syna J. dňa 25.06.2014 došlo
na strane otca k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči
maloletému A., o ktorej bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k.

9P/96/2012-76 zo dňa 15.02.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11CoP/5/2013
zo dňa 13.05.2013 tak, že mu bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 100,-Eur mesačne od
1.10.2012. Za primeranú výšku výživného otca od tohto momentu považoval sumu 80,- Eur mesačne.
Otcom navrhované zníženie o viac ako 100% oproti doteraz určenému výživnému vzhľadom na už vyššie
uvedené skutočnosti považoval za neprimerané.

Počas prebiehajúceho odvolacieho konania, okrem otca, aj matka žiadala zmenu doterajšieho
rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým. Na rozdiel od otca, žiadala tento rozsah „zúžiť“ vzhľadom
na aktuálny vzťah maloletého k otcovi.
Pri úprave práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu rozhoduje súd do budúcnosti, avšak pri svojom
rozhodovaní musí vychádzať zo situácie existujúcej v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia (§ 153 ods. 2
O.s.p.). Prihliadajúc na záujmy maloletého, aby boli vytvorené čo najpriaznivejšie podmienky pre jeho
zdarný a zdravý vývoj, ako aj na jeho citové väzby k rodičom, dospel krajský súd k záveru, že je potrebné
zmeniť doterajší rozsah styku otca s maloletým, ktorý bol určený rovnakým rozhodnutím ako výživné,
na každú nedeľu v čase od 13,00 hod. do 17,00 hod.
Z konania pred okresným súdom, potreba obmedzenia doterajšej úpravy styku nevyplynula. K zmene
situácie došlo v rámci odvolacieho konania, kedy sa preukázalo, že doteraz určený styk otca s maloletým
sa fakticky nerealizuje, vzhľadom na ranný vek maloletý otca vníma ako cudziu osobu a bojí sa ho.
Keďže konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa je konaním, ktoré môže začať aj bez návrhu (§
81 ods. 1 O.s.p.), súd v tomto prípade nie je rozsahom podaného žalobného návrhu viazaný (§ 153
ods. 2 O.s.p.).
Predmetom prebiehajúceho konania je konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa. Súčasťou
tejto starostlivosti je aj úprava styku rodičov s maloletým dieťaťom, pokiaľ sa na takejto úprave nevedia
dohodnúť. Keďže v rámci odvolacieho konania došlo k zmene skutkového stavu a rodičia maloletého
sa na úprave styku dohodnúť nevedeli, rozhodol o nej na základe doplneného dokazovania krajský súd
ako súd odvolací.
Podľa názoru krajského súdu je v záujme maloletého, aby sa s otcom stretával a aby sa vytvorili medzi
nimi intenzívne vzájomné citové väzby. Vychádzajúc z uvedenej situácie preto rozhodol o úprave styku
maloletého s otcom každú párnu nedeľu v mesiaci v čase od 13,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti
matky. V tomto prípade zobral do úvahy skutočnosť, že doteraz určený styk otca s maloletým nebol
vôbec realizovaný. Prihliadajúc na vek maloletého je nepochybné, že má z osoby otca strach, keďže
sa s ním nekontaktoval a vníma ho ako cudzieho človeka. Odvolací súd dospel k záveru, že je tak v
záujme maloletého, aby prvé stretnutia prebiehali za prítomnosti matky, ako osoby, ktorú pozná a má
v nej istotu. Pokiaľ otec bude riadne takto určený styk realizovať a vynaloží snahu, aby sa s maloletým
zblížil je predpoklad, že maloletý získa k nemu dôveru, zoznámi sa s ním a nebude mať problém tráviť
s nim čas bez prítomnosti matky. Okrem toho, doteraz určený rozsah styku otca s maloletým - každú
nedeľu - neumožňoval matke a maloletému tráviť víkend aj mimo bydliska, lebo museli byť pripravení
na prípadne stretnutia s otcom. Odvolací súd tak upravil styk otca s maloletým tak, ako je to uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Nakoľko týmto rozsudkom sa mení predchádzajúce právoplatné rozhodnutie o výživnom a úprave styku,
krajský súd uvedenú skutočnosť výslovne konštatoval vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, vrátane
označenia zmeneného rozhodnutia.

O trovách celého prvostupňového i druhostupňového konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 v spojení
s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Prebiehajúce konanie je konaním, ktoré možno začať i bez návrhu - § 81
ods. 1 O.s.p., v ktorom prípade žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.