Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3706204607
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3706204607.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, a.s. Bratislava, ul. 29.
Augusta, IČO: 30 807 484 proti povinnému: ADIP, s.r.o. so sídlom v Považskej Bystrici, Kuzmányho
č. 903, IČO: 31 609 295, t.č. vymazaný z Obchodného registra, o vymoženie sumy 448,52 eur s
príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa
10. novembra 2014, č.k. 11Er/2235/2006-24, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom uložil
oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 38,57 eur, do troch dní
od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom
doručeným dňa 14.06.2006 proti povinnému domáhal vymoženia sumy 448,52 eur s príslušenstvom

a trov exekúcie. Z Obchodného registra bolo zistené, že uznesením Okresného súdu v Trenčíne zo
dňa 13.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.2014, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť
ADIP, s.r.o. so sídlom v Považskej Bystrici. Preto súd prvého stupňa v náväznosti na § 57 ods. 1 písm.
h/ Exekučného poriadku zastavil exekúciu pre nemajetnosť povinného z dôvodu, že výmaz povinného
bez likvidácie považuje ustálená súdna prax za dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Súdny
exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie, spolu vo výške 150,07 eur, ktoré pozostávali z odmeny

podľa počtu úkonov 23,24 eur, odmeny podľa času stráveného exekúciou 92,96 eur a náhrady hotových
výdavkov 8,86 eur, a náhrady DPH. Po preskúmaní týchto trov dospel súd prvého stupňa k záveru, že
celkovo vznikli súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 32,14 eur bez DPH, a z toho 6,64 eur
odmena podľa času, 23,24 eur odmena podľa úkonov, 2,32 eur náhrada poštovného, čo je po navýšení
DPH 38,57 eur. Súd zaviazal k náhrade trov exekúcie oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku, pretože exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal,
že exekučné konanie sa začalo na základe návrhu oprávneného dňa 14.06.2006. Dňa 30.03.2011
povinný uhradil v pokladni Sociálnej poisťovni celú vymáhanú pohľadávku, teda sumu 448,50 eur, o
čom zároveň doložil výpis z informačného systému Sociálnej poisťovne. O skutočnosti, že povinný
uhradil pohľadávku oprávnenému bol súdny exekútor informovaný mailom zo dňa 04.04.2011. Keďže
pohľadávka oprávneného bola vysporiadaná v celom rozsahu, oprávnený nesúhlasí so zastavení

exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Tiež nesúhlasí s
povinnosti náhrady trov exekúcie exekútorovi, pretože nie sú splnené podmienky ustanovené v § 203
ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa § 197 Exekučného poriadku, trovy exekúcie uhrádza povinný.
Oprávnený je toho názoru, že keďže vymáhanú pohľadávku povinný uhradil v roku 2011 mohol si
súdny exekútor za dva roky do výmazu spoločnosti z Obchodného registra vymôcť i trovy exekúcie.
Poukázal pritom na tú skutočnosť, že riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery

kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri vykonávaní exekúcie. Žiadal preto vkonečnom dôsledku, aby krajský súd ako súd odvolací napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v
oboch výrokoch zrušil.

Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne
potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v
odvolaní oprávnene vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom
za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu

času (§ 196 Exekučného poriadku) a súdny exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie
účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.

Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 2, podľa ktorého, ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému s tým, že z obsahu spisu vyplýva, že exekútor podal návrh
na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z Obchodného registra. Následne

súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na náhradu trov
exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou, z ktorej správne
vychádzal aj súd prvého stupňa je potrebné sa zaoberať aj otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu
povinného z Obchodného registra, pretože táto skutočnosť má dopad dôvod zastavenia exekúcie v

zmysle§57Exekučnéhoporiadkuanásledneajnarozhodnutieotrováchexekúcie.Akdôvodzastavenia
exekúcie spočíva v dôvode ustanovenom v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách
exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ust. § 68 Obchodného zákonníka
vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z Obchodného registra. Zániku však
musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak

spoločnosť nemá žiaden majetok, alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie,
zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).

V danej veci je z obsahu spisu súdu prvého stupňa zrejmé, že nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo
rozdeleniu spoločnosti s tým, že pokiaľ Okresný súd Trenčín zrušil obchodnú spoločnosť povinného
bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto v posudzovanej veci tu bol daný

dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Čo sa týka námietok oprávneného v odvolaní ohľadom tej skutočnosti, že povinný uhradil istinu priamo
v prospech oprávneného, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosti, že uhradenie istiny ako takej
by bolo dôvodom na upustenie od vykonania exekúcie tak, ako to predpokladá ust. § 46 ods. 8

Exekučného poriadku s tým, že nemožno vylúčiť, že povinný kedykoľvek po podaní návrhu, pred a aj po
vydaní exekučného príkazu dobrovoľne splní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, v takom prípade
exekútor upustí od vykonania exekúcie a súčasne vráti poverenie na jej vykonanie. K upusteniu od
vykonania exekúcie je faktická nečinnosť exekútora, ktorú netreba konštatovať v rozhodnutí. Vonkajšímprejavom upustenia od vykonania exekúcie je vrátenie poverenia s poukazom na dobrovoľné splnenie
exekuovanej povinnosti.

Upustenie od vykonania exekúcie je však podmienené tým, že povinný dobrovoľne splní čo mu ukladá

vykonateľné rozhodnutie, avšak sem patrí aj náhrada trov exekúcie, vrátane odmeny a nákladov
exekútorakudňudobrovoľnéhosplnenia.Aktedapovinnýnezaplatí,nenahradítrovyexekúcie,nemožno
použiť pravidlo správania o upustení od vykonania exekúcie.

Preto v prejednávanej veci pokiaľ došlo k úhrade istiny vymáhanej pohľadávky, samotná táto skutočnosť
nemá za následok, že by mohlo dôjsť k upusteniu od vykonania exekúcie práve z toho dôvodu, že tak
ako to predpokladá ust. § 46 ods. 4 Exekučného poriadku, plnenia prijaté alebo vymožené z majetku

povinného sa na úhradu pohľadávky použijú v tomto poradí: a/ trovy exekúcie, b/ istina vymáhanej
pohľadávky, c/ príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom, d/ trovy oprávneného.

Pokiaľ teda došlo len k úhrade istiny nemožno tu hovoriť o dobrovoľnej úhrade celej pohľadávky ako
aj k následkom predpokladaným v ust. § 46 ods. 8 Exekučného poriadku, pričom zároveň za situácie,
kedy v konečnom dôsledku došlo k výmazu povinného z Obchodného registra bez likvidácie, možno v

konečnom dôsledku konštatovať, že bol postup súdu prvého stupňa v celom rozsahu správny, pokiaľ
exekúciu zastavil tak, ako to predpokladá ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov exekúcie, ktoré
je podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku povinný znášať oprávnený, aj keď zastavenie exekúcie
nezavinil, pretože v danej veci je nesporné, že dôvodom zastavenia exekúcie je nemajetnosť povinného.

Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že v predmetnej exekučnej veci sú splnené
zákonné podmienky na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie tak, ako to predpokladá §
203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .