Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoPr/13/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712208468
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712208468.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Petra Kvietka a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci navrhovateľa
Q. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., C. č. XXXX/XX, proti odporcovi TEMPO Slovakia, s. r. o., so
sídlom Kremnica, Kopernica č. 23, IČO: 36 624 535, právne zastúpeného JUDr. Renátou Matejovou,
advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Zvolen, Voljanského č. 1368/14, o určenie neplatnosti

výpovede z pracovného pomeru, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
10Cpr/2/2012-35 zo dňa 05. 09. 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 168,83 Eur a zaplatiť ich na účet právnej zástupkyne odporcu JUDr.
RenátyMatejovej,advokátky,sosídlomAdvokátskejkancelárieZvolen,Voljanskéhoč.1368/14,dotroch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa navrhovateľ
domáhal jednak určenia neplatnosti „výpovede“ zo strany zamestnávateľa ku dňu 21. 05.
2012, zaplatenia sumy 1 200,- Eur mesačne ako ušlej mzdy a to od dátumu ako sa navrhovateľ stal
znovu práceschopným a zároveň zaplatenia 3 000,- Eur v prospech navrhovateľa ako spravodlivého
zadosťučineniazaporušeniejehopráv.Navrhovateľoviuložilpovinnosťnahradiťodporcovitrovykonania
vo výške 506,49 Eur predstavujúce trovy právneho zastúpenia.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané,

že medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom vznikol pracovný
pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 06. 03. 2012, a to počnúc dňom 06. 03. 2012, ktorý
bol určený aj ako deň nástupu do práce. V písomnej pracovnej zmluve bola riadne dohodnutá aj
skúšobná doba na 3 mesiace, ktorá mala uplynúť dňa 06. 06. 2012. Listom zo dňa 17. 05. 2012 oznámil
odporca navrhovateľovi, že pracovný pomer založený predmetnou pracovnou zmluvou končí podľa § 72
Zákonníka práce v skúšobnej dobe ku dňu 21. 05. 2012. Tento list bol navrhovateľovi doručený podľa
vyjadrenia navrhovateľa dňa 23. 05. 2012. Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný

súd k záveru, že podaný návrh navrhovateľa, ktorým sa dožadoval určenia neplatnosti výpovede danej
mu zamestnávateľom ku dňu 21. 05. 2012, je nedôvodný, nakoľko pokiaľ navrhovateľ argumentoval
tou skutočnosťou, že v čase od 13. 04. 2012 do 31. 05. 2012 bol práceneschopný, a teda v zmysle
§ 64 Zákonníka práce bol v ochrannej dobe a zamestnávateľ mu nebol oprávnený dať výpoveď, táto
argumentácia bola neopodstatnená, pretože ustanovenie § 64 Zákonníka práce síce upravuje rôznesituácie, ktoré sú považované za ochrannú dobu, počas ktorej zamestnávateľ nesmie dať
zamestnancovi výpoveď, ale zákaz výpovede sa vzťahuje výlučne na výpoveď danú zamestnávateľom
a neplatí v prípade ostatných spôsobov skončenia pracovného pomeru. Prvostupňový súd mal za

nesporné, že odporca ako zamestnávateľ v tomto konkrétnom prípade ukončil pracovný pomer s
navrhovateľom ako svojim zamestnancom iným spôsobom ako výpoveďou, a to konkrétne v skúšobnej
dobe v zmysle § 72 Zákonníka práce, preto ustálil, že pri skončení pracovného pomeru boli splnené
všetky zákonné podmienky, ktoré zákon vyžaduje pre platné skončenie pracovného pomeru s tým,
že toto skončenie pracovného pomeru mal súd preukázané, keďže bolo vyhotovené v písomnej forme

a bolo doručené druhému účastníkovi, teda zamestnancovi. Pokiaľ ide o deň ukončenia pracovného
pomeru, okresný súd mal za to, že deň doručenia oznámenia o skončení pracovného pomeru sa má
považovať aj za deň ukončenia pracovného pomeru, hoci v tomto oznámení je ako deň ukončenia
pracovného pomeru uvedený deň 21. 05. 2012, avšak navrhovateľ potvrdil, že mu bolo toto oznámenie
doručené až dňa 23. 05. 2012. Súd vyslovil, že pokiaľ ide o trojdňovú lehotu, ktorá má byť dodržaná v
tom zmysle, že aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť má byť písomné oznámenie

doručené druhému účastníkovi, táto lehota má len poriadkový charakter a jej nedodržanie nemá za
následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Konštatoval, že medzi účastníkmi bola platne dohodnutá
skúšobná doba, a teda počas jej plynutia zamestnávateľovi nič nebránilo ukončiť pracovný pomer
v skúšobnej dobe. Nakoľko podľa záveru okresného súdu došlo k platnému ukončeniu pracovného
pomeru v skúšobnej dobe, súd nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia

neplatnosti výpovede ku dňu 21. 05. 2012 a následne teda musel zamietnuť aj nároky, ktoré odvodzoval
navrhovateľ od neplatnosti tohto skončenia pracovného pomeru, t. j. nárok na doplatenie náhrady mzdy
a nárok na zaplatenie sumy 3000,- Eur, ktorý si uplatnil navrhovateľ, ako nemajetkovú ujmu.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol aplikujúc § 142 ods. 1 O. s. p. a v spore úspešnému
odporcovi priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume
506,49 Eur.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá O.
s. p.) odvolanie navrhovateľ. Prvostupňové rozhodnutie napádal v celom rozsahu. Namietal neúmernú
výšku trov konania v sume 506,49 Eur. V tejto súvislosti vyjadril názor, že trovy konania nie sú v súlade

so zákonom a požadoval ich korekciu v prípade, ak jeho odvolaniu nebude vyhovené. Odvolanie vo veci
samej odôvodnil tým, že si myslí, že musí existovať ustanovenie zákona, ktoré chráni zamestnanca
pred jeho prepustením z práce z dôvodu jeho dočasnej práceneschopnosti a svoje prepustenie z práce
označil za protizákonné. V tejto súvislosti uviedol, že čítal veľa rozsudkov, ktoré boli postavené na tej
skutočnosti, že úkon bol v rozpore s dobrými mravmi a súd vyhovel poškodenému, preto sa aj on obrátil

na odvolací súd, aby preskúmal konanie odporcu. Opätovne poukázal na to, že v § 72 ods. 2 Zákonníka
práce sa uvádza, že oznámenie o skončení pracovného pomeru musí byť doručené aspoň tri dni pred
dňom skončenia pracovného pomeru. V tejto súvislosti uviedol, že jemu bolo skončenie pracovného
pomeru doručené 23. 05. 2012 s tým, že pracovný pomer sa mal skončiť 21. 05. 2012, teda mu bolo
doručené nie vopred ale dva dni po dátume „výpovede.“ Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok

prvostupňového súdu, nakoľko ho považuje za nezákonný.

Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľom písomne vyjadril. Vo vyjadrení navrhol, aby odvolací
súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil. Podľa jeho názoru prvostupňový
súd rozhodol správne, pretože odporca uplatnením skončenia pracovného pomeru v skúšobne dobe
postupoval v súlade so zákonom. Pokiaľ však navrhovateľ žiadal aj spravodlivé zadosťučinenie za

porušenie jeho práv, ktoré v konečnom dôsledku porušené neboli, súd aj o tomto nároku rozhodol
správne. Rovnako bol neopodstatnený aj ďalší nárok navrhovateľa a to doplatenie ušlej mzdy. Len
naviac odporca poznamenal, že navrhovateľ sa nesprávne domnieva, že skončenie pracovného pomeru
zo strany odporcu by malo byť považované za úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko
Zákonník práce dovoľuje zamestnávateľovi, aby skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe aj bez

uvedenia dôvodov a aj počas trvania práceneschopnosti zamestnanca. Podľa jeho názoru navrhovateľ
v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by vykazovali znaky nezákonného rozhodnutia a
navrhovateľ neuviedol ani ďalšie skutočnosti na základe, ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že
skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu je neplatné.Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie navrhovateľa,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2

O. s. p. potvrdil ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Vyššie uvedené citované ustanovenia § 219 O. s. p. umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie

súdu prvého stupňa, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 O. s. p.), pričom odvolací
súd konštatuje, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je v danom prípade nielen vo
výroku, ale aj pokiaľ ide o jeho odôvodnenie presvedčivé a správne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvého stupňa
uvedeným v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky

požiadavky ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dodáva nasledovné:

Podľa § 59 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. (ďalej len „Zákonník práce“), pracovný pomer možno skončiť

a) dohodou,

b) výpoveďou,

c) okamžitým skončením,

d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa ustanovenia § 72 ods. 1, veta prvá Zákonníka práce, v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a
zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak
ďalej nie je uvedené inak.

Citované ustanovenie § 59 ods. 1 Zákonníka práce upravuje formy skončenia pracovného pomeru. Pod
písmenom d) je uvedené skončenie pracovného pomeru „skončením v skúšobnej dobe“.

Navrhovateľov názor, že je chránený pred skončením pracovného pomeru zákazom výpovede, je
nesprávny. Zo strany odporcu došlo vo vzťahu k navrhovateľovi ku skončeniu pracovného pomeru v
skúšobnej dobe [§ 59 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce] a nie ku skončeniu pracovného

pomeruvýpoveďou[§59ods.1písm.b)Zákonníkapráce].Priskončenípracovnéhopomeruvskúšobnej
dobe je možné, tak ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 72 ods. 1 Zákonníka práce, skončiť pracovný
pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu; jedinou podmienkou je, aby oznámenie o
skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe bolo písomné, čo v danom prípade bolo splnené.

Nesprávny je tiež názor navrhovateľa v tom, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe by

malo byť neplatné pre nedodržanie trojdňovej lehoty uvedenej v ust. § 72 ods. 2 Zákonníka práce.
Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru je potrebné doručiť druhému účastníkovi spravidla
tri dni pred dňom zamýšľaného skončenia pracovného pomeru. Nedodržanie tejto lehoty nespôsobuje
neplatnosť tohto zrušovacieho prejavu. Toto písomné oznámenie má len poriadkový charakter, navyše v
danom prípade okresný súd považoval za deň skončenia pracovného pomeru deň kedy bolo oznámenie

o skončení pracovného pomeru navrhovateľovi doručené 23. 05. 2011, aj keď bol v oznámení o skončení
pracovného pomeru uvedený deň 21. 05. 2012.V súvislosti s námietkou odvolateľa týkajúcou sa trov prvostupňového konania odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o trovách konania prvostupňový súd v ničom nepochybil, keď o
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa zásady úspechu v konaní. Odporca

bol v konaní pred okresným súdom plne úspešným, keďže súd návrh navrhovateľa z vyššie uvedených
dôvodov zamietol. Odporca má teda právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s celým
konaním pred súdom prvého stupňa. Trovy prvostupňového konania v celkovej sume 506,49 Eur boli
súdom prvého stupňa priznané v správnej výške a zodpovedajú podmienkam pre priznanie náhrady trov
právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb.

Vzhľadom na vyššie uvedené považoval odvolací súd rozsudok okresného súdu za vecne
správny, preto ho potvrdil v celom rozsahu vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1O.s.p.vspojenísustanovením
§ 142 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, na základe čoho odvolací súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi

trovy odvolacieho konania v sume 168,83 Eur, pozostávajúce z odmeny za 1 úkon právnej služby v
sume 161,20 Eur a z režijného paušálu v sume 7,63 Eur. Spolu trovy odvolacieho
konania predstavujú sumu 168,83 Eur. Povinnosť zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania na účet
právnej zástupkyne odporcu uložil odvolací súd navrhovateľovi v súlade s ustanovením § 149 ods. 1
O. s. p., podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov, povinný ju zaplatiť advokátovi.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.