Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/506/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213225996
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2213225996.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: L. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XXX, O. K., o zaplatenie 167,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28. marca 2014, č.k. 15C/20/2014-31, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu a o trovách konania

rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Svojerozhodnutiesúdprávneodôvodnilpoužitímust.§2písm.a),b),§3ods.1,2, §4ods.1a2zákona
č. 258/2001 Z.z., ako aj § 3 ods. 1 a 2, § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že žalovaný v pozícii spotrebiteľa dňa 15.03.2010 uzatvoril so žalobcom
ako veriteľom zmluvu o úvere. Žalovanému ako fyzickej osobe bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalobca ako právnická osoba poskytol
žalovanémuspotrebiteľskýúvervrámcisvojejpodnikateľskejčinnosti,čovyplývazvýpisuzobchodného
registra. Na základe uvedenej zmluvy o úvere poskytol žalobca žalovanému spotrebiteľský úver, ktorý

sa žalovaný zaviazal žalobcovi splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 34,06 eur, splatných vždy v
11. deň v mesiaci. Celkovo sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť sumu 1.226,16 eur, pri ročnom úroku
vo výške 70,00% a pri RPMN vo výške 64,60%. Žalovaný sa však dostal do omeškania s úhradou
viac ako troch splátok, preto žalobca v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásil
okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania s tým, že neuhradený zvyšok úveru bol vyčíslený na
sumu 167,58 eur. Táto suma neobsahuje žiadne poplatky a ani úroky z omeškania. Podľa ust. § 3
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to,
aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné
rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje, pretože podliehajú spoločenskému vývoju. Vo
všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v spoločnosti,v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je
to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných.
Dobré mravy sú pravidlá správania sa, ktoré spoločnosť v prevažnej miere uznáva a tvoria základ

fundamentálneho hodnotového poriadku. Výrazné popieranie dobrých mravov spochybňuje celý právny
poriadok a samotnú istotu občana (spotrebiteľa), zakladajú riziko konkludentného vžitia subjektmi
právnych vzťahov. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa
ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je

neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu, alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012: „Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej
pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na
to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej

situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý
svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na
skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.

Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek.“ V zmysle vyššie uvedeného má tunajší za to, že úrok vo výške 70,00% ročne dojednaný
v zmluve o úvere zo dňa 15.03.2010 je v rozpore s dobrými mravmi aj vzhľadom na skutočnosť, že v

čase poskytnutia spotrebiteľského úveru (marec 2010) bola priemerná výška úrokovej sadzby pri nových
spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami domácnostiam s dobou konečnej splatnosti od 1 do
5 rokov vo výške 13,37% ročne (zdroj: Štatistické údaje uverejňované Národnou bankou Slovenska).
Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve o úvere tak predstavuje viac ako 5 - násobok priemerných
úrokov vyberaných bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Takáto dohodnutá výška úroku

podstatne prevyšuje priemerné úroky, uplatňované v rovnakom čase bankami. Preto súd považoval
dohodnutú výšku úroku za v rozpore s dobrými mravmi. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 600 eur, pričom žalovaný už uhradil
jednotlivými splátkami spolu sumu vo výške 1.058,58 eur, teda viac finančných prostriedkov, ako mu
bolo poskytnutých. Úrok dohodnutý medzi účastníkmi konania v zmluve o úvere súd považoval za v

rozpore s dobrými mravmi s tým, že v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, zmluva v časti
dohodnutého úroku je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie
a žalovanému povinnosť plniť. Preto súd žalobu čo do zaplatenia istiny vo výške 167,58 eur, vrátane
úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 167,58 eur od 17.03.2013 do zaplatenia zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto by mu
patrila náhrada trov konania. Trovy konania si však neuplatnil, žiadne trovy konania mu nevznikli. Preto
mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý

rozsudok zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietol závery súdu prvého stupňa o rozpore
výšky úroku s dobrými mravmi a porovnávanie úrokových sadzieb bánk a nebankových subjektov.
Podľa jeho názoru takýto postup nemá ani len oporu v zákone, ale je aj v rozpore s ustanovením
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Podľa § 3 ods. 10

Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere,
odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú Nariadením vlády.
Podľa § 1 ods.1 Nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým sa stanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť
odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, s
výnimkou podľa ods. 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej

percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvyo spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona a súčasne nesmie prevýšiť sumu,
ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej
miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona. Uviedol, že právna
úprava teda stanovila maximálnu hranicu tejto odplaty, ako aj právne dôsledky jej nedodržania. Aplikácia
právneho inštitútu „dobré mravy“ neprichádza do úvahy, keďže ustanovenie § 3 ods. 10 a 11 Zákona o
spotrebiteľských úveroch má povahu lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Maximálna
výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver, ako bol poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom

úvere (výška úveru, doba splatnosti), bola 79,08%. Je nesporné, že výška odplaty dohodnutá v zmluve
o revolvingovom úvere neprevyšuje túto maximálnu odplatu, akú právna úprava relevantná v čase
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere pripúšťala. Vzhľadom na uvedené žalobca tvrdil, že výška
odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy je v súlade s platnou právnou úpravou a závery súdu,
podľa ktorých by malo ísť o neplatné dojednanie, sú nezákonnými.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas

oprávnená osoba (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§
201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.),
preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 15C/20/2014 je zaplatenie 167,58
eur s príslušenstvom.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bola žaloba zamietnutá a žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel

k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že dňa 15.03.2010 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o
úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru vo výške 600 eur na účel zariadenia
domácnosti, pričom poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal žalobcovi splatiť v 36 mesačných splátkach
vo výške 34,06 eur, teda celkovo sa žalobcovi zaviazal vrátiť sumu 1.226,16 eur, pri ročnom úroku vo
výške 70% a pri RPMN vo výške 64,60%. Z karty klienta vyplynulo, že žalovaný do začatia súdneho

konania zaplatil žalobcovi sumu celkovo vo výške 1.058,58 eur.

Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu predovšetkým zdôrazňuje tú skutočnosť,
že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu
dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že
neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú spoločnosti v prevažnej miere

uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej
kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri
porovnateľnom úvere o viac ako 100%, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov
oproti úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností, a preto správne

postupoval súd prvého stupňa, ak žalobcovi žiadané úroky nepriznal.Pokiaľ teda súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v
súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď tento správne podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol i o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože tento na ich priznanie návrh nepodal (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.