Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/104/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217919
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312217919.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu

JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 12C/361/2012-74 zo dňa 16.10.2013, takto

r o z h o d o l :

OdvolacísúdrozsudokOkresnéhosúduNitrač.k.12C/361/2012-74zodňa16.10.2013 potvrdzuje.

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa podaným návrhom
zo dňa 28.09.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal od žalovaného zaplatenia
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Levice ako exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 217 dní. Vec bola
vedená exekútorom pod exekučným číslom EX 8236/2010. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu vznikla žalobcovi majetková škoda vo výške 1.139,86 eura predstavujúca náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá nemôže byť viac priznaná právoplatným rozhodnutím súdu. Nemajetkovú
ujmu vyčíslil na 227,97 eura ako 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že došlo k zmareniu vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu,
požaduje spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie

za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca sa podaným návrhom domáhal jednak
náhrady škody a jednak náhrady nemajetkovej ujmy, ktorý odôvodnil tým, že exekučný súd rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Návrh žalobcu bol dostatočne špecifikovaný v zmysle
§ 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995 Z.z. platného v čase podania návrhu. Žalobca v petite návrhu

uviedol, čoho sa podaným návrhom domáha, voči komu a z akého titulu. Nepredloženie dôkazov
a neunesenie dôkazného bremena je dôvodom na prípadné zamietnutie návrhu, nie na odmietnutie
podania. Návrh žalobcu súd nepovažoval za premlčaný, pretože žiadosť o udelenie poverenia bola
exekučnému súdu doručená v auguste 2010, rozhodnuté o nej bolo v októbri 2010 a žalobca si uplatnilu žalovaného predbežné prerokovanie na náhradu škody v septembri 2012, čo je súdu známe z
obdobných prejednávaných vecí, uvádzal to aj žalobca vo svojich vyjadreniach v obdobných veciach
a uvádzal to aj právny zástupca žalobcu na pojednávaniach v obdobných veciach. Návrh žalobcu súd

nemohol ako predčasne podaný zamietnuť, pretože vo veci bolo rozhodnuté po uplynutí 6 mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Žalobca sa domáhal náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu s poukazom na § 9 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že k došlo k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia,

pričom nebola dodržaná zákonom stanovená 15-dňová lehota. Podstatou tohto sporu bolo zistiť, či
sa na daný prípad vzťahuje zákonná lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ak áno, či došlo
k nedodržaniu tejto lehoty a či nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie poverenia alebo zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia mu spôsobilo škodu a nemajetkovú ujmu a či mu rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti mohlo spôsobiť škodu alebo nemajetkovú ujmu. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci, ak došlo k nezákonnému rozhodnutiu, alebo nesprávnemu úradnému postupu, došlo k

vzniku škody a medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou je príčinná súvislosť, pričom všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne. Zodpovednosť
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná ako
zodpovednosť objektívna. Žalobca vyčíslil majetkovú škodu ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
mu nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní

vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Čo sa týka nemajetkovej
ujmy, ktorú si žalobca uplatnil vo výške 20 % z istiny a príslušenstva, takýto spôsob vyčíslenia
nemajetkovej ujmy nijako nezdôvodnil, ani nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy u žalobcu, len formálne
uviedol, že došlo k zániku podnikateľských aktivít žalobcu a jeho podnikateľských plánov, čo nebolo
bližšie odôvodnené, ani preukázané. Nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania

nedodržania zákonnej lehoty, ale aj odo okolností, ktoré sú v tejto veci konštatované, a na základe
ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Priznanie nemajetkovej
ujmy by bolo v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na § 3 ods. 1 OZ.

Pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia žiadna zákonná lehota neexistuje. Konkrétne

vtejtovecidošlokzamietnutiužiadostioudeleniepovereniavlehotepo2mesiacochodpodanianávrhu,
čo súd nepovažoval za neprimeranú lehotu na rozhodnutie, ani sa nestotožnil s názorom žalobcu, že
by mu v dôsledku takého postupu súdu mohla vzniknúť nejaká škoda a lebo nemajetková ujma, ktorá
nezávisí automaticky, len od zistenia nedodržania zákonnej či primeranej lehoty, ale aj od okolností,
ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú

satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Uvedená lehota, v ktorej bolo exekučným súdom rozhodnuté,
je absolútne primeraná. Tvrdenie žalobcu, že súd rozhodol s omeškaním 217 dní bolo nepravdivé a
zavádzajúce.

Súd sa nestotožnil ani s právnym názorom žalobcu, že rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre

domáhanie sa nároku voči dlžníkovi v občiansko-právnom konaní. Rozhodnutie exekučného súdu bolo
zákonné, nebolo zrušené ako nezákonné a preto takéto rozhodnutie nemôže byť dôvodom pre vznik
škody. Neexistuje žiadna súvislosť medzi postupom a rozhodnutím exekučného súdu a údajnou škodou
žalobcu.

Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v
súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu.

Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 4 ods. 1, § 5 ods. 1,3, § 9 ods. 1,2, § 15 ods. 1, § 17 ods.
1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z.z., § 41 ods. 1, 2, § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z.z.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému ich
nepriznal, pretože žalovaný si žiadne trovy neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure
a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo
zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času,

kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že súd zamietol
znalecké dokazovanie, čím mu objektívnym spôsobom znemožnil preukázať výšku materiálnej škody
a mechanizmus jej vzniku. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo na
spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca preto

žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 17.02.2015.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Nitra

žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že postupom prvostupňového

súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol
a nekonkretizoval, v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.

K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd
uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase,

pričom prvostupňový súd ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní. Žalobca naviac vznik škody a
jej výšku nepreukázal, čím sa nenaplnil jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V
odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však odvolací súd nepriznal, pretože si ich neuplatnil
(§ 151 ods. 1 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.