Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/83/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205478
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814205478.3

Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Intrum
Justitia Slovakia s. r. o., sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154 zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, AK Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému: N. E., Y.. XX.XX.XXXX, E. J. XXXX/X, J. o
zaplatenie 497,91 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 497,91 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania
z dlžnej sumy 497,91 eur od 09.10.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 29,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške, 102,96 eur na účet právneho
zástupcu žalobcu JUDr. Jána Šoltésa a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 497,91
eur s úrokom z omeškania, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. V návrhu uviedol, že na
základe žiadosti žalovaného právny predchodca žalobcu spol. Slovenská sporiteľňa, a. s. zriadila v
prospech žalovaného bežný účet na ktorom poskytla v prospech žalovaného úver vo forme povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na účte. V dôsledku neplnenia platobných povinnosti žalovaným a
prekročenia limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy došlo k
vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného v trvaní viac ako 5 dní,
čím nastal prípad porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1 obch. podmienok. Z tohto dôvodu žalobca
vyhlásil ku dňu 30.09.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru
poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte žalovaného v celkovej sumu 684,88 eur, ktorá
186,97, poplatkov v sume 0,- eur a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky v lehote
do 08.10.2013. Nakoľko žalovaný pohľadávku žalobcu v poskytnutej lehote nezaplatil, vyzval žalobca
žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu opakovane na zaplatenie pohľadávky v lehote
do 30.01.2014. Žalovaný napriek písomným výzvam žalobcu svoj dlh voči žalobcovi do dnešného dňa
nezaplatil ani len čiastočne, voči žalobcovi je od 09.10.2013 v omeškaní so zaplatením sumy 497,91 eur
s prísl. Žalobca poukázal na ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z. platného a účinného od 01.01.2009. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
medzi spol. Slovenská sporiteľňa, a. s. ako postupcom a spol. Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. ako
postupníkom zo dňa 28.03.2013 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nepovoleného prečerpania
peňažných prostriedkov vo výške dlžnej sumy 684,88 eur s prísl. postúpená žalobcovi. Na základe
uvedeného vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného, aby mu zaplatil: istinu vo výške 497,91
eur, úrok z omeškania vo výške 8,50 % p. a. z dlžnej sumy 497,91 eur od 09.10.2013 do zaplatenia,
súdny poplatok a trovy konania.

Žalovaný so žalobu súhlasil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o
bežnom účte, oznámením o postúpení zo dňa 05.04.2013, kópiou doručenky, oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 01.10.2013, doručenkou na čl. 9, predžalobnou výzvou zo
dňa 23.01.2014, obchodnými podmienkami na čl.13 až 16 a na čl. 39-50, vyjadrením žalobcu zo dňa
28.10.2014 a zo dňa 10.02.2015, výpisom z účtu, výsluchom žalobcu a na základe takto vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Postupca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 29.03.2005 v súlade s ust. § 708 a nasl.
Obchodného zákonníka Zmluvu o bežnom účte na základe ktorej sa postupca zaviazal zriadiť pre
žalovaného bežného účtu v mene SK, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX. Zo zmluvy vyplýva, že všetky
vzťahy sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi
predpismi. Z listín žalobcu ďalej vyplýva, že žalovanému bolo povolené prečerpanie na účte.

Z oznámenia zo dňa 05.04.2013 vyplýva, že pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku voči žalovanému z
nepovoleného prečerpania účtu č. XXXXXXXXX na žalobcu. Z doručenky na čl. 7 vyplýva, že žalovaný
si oznámenie o postúpení prevzal dňa 23.04.2013.

Z listu zo dňa 01.10.2013 vyplýva, že nový veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť celej pohľadávky z
titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX
právnym predchodcom. Podľa vyjadrenia je dlh žalovaného v sume 684,88 eur, ktorá pozostáva zo sumy
497,91 eur ako istiny a úrokov v sume 1856,97 eur.

V zmysle bodu C Povolené prečerpania, bodu 9 Poskytnutie povoleného prečerpania Obchodných
podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s. podľa článku 9.1. banka dlžníkovi poskytne povolené prečerpanie
po splnení podmienok uvedených v bode 10.1. až do výšky povoleného prečerpania. Po poskytnutí
povoleného prečerpania banka umožní dlžníkovi využívať Povolené prečerpanie tak, že bude realizovať
platobné príkazy dlžníka na prevod alebo výbery hotovosti z účtu dlžníka, a to aj v prípade, ak nebude
existovať dlžníkova pohľadávka voči Banke z účtu dlžníka, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb
uskutočnených v prospech Účtu dlžníka alebo vkladom v hotovosti na Účet dlžníka. Banka je oprávnená
odmietnuť vykonanie platobného príkazu dlžníka, ak by v dôsledku vykonania takéhoto platobného
príkazu došlo k nepovolenému prečerpaniu. V takýchto prípadoch Banka nezodpovedá za prípadné
škody, ktoré by dlžníkovi vznikli nevykonaním takýchto platobných príkazov.

V zmysle bodu C Povolené prečerpania, bodu 9 Poskytnutie povoleného prečerpania Obchodných
podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s. podľa článku 9.2. banka v prípade, ak dlžníkovi poskytne
povolené prečerpanie na základe Úverovej zmluvy inej ako Zmluva o povolenom prečerpaní,
oznámi dlžníkovi poskytnutie povoleného prečerpania a stanoví v tomto Oznámení maximálnu výšku
povoleného prečerpania, do ktorej dlžník môže povolené prečerpanie využívať; Výšku povoleného
prečerpania stanoví Banka najmä na základe zhodnotenia bonity dlžníka.

V zmysle bodu C Povolené prečerpania, bodu 9 Poskytnutie povoleného prečerpania Obchodných
podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s. podľa článku 9.3. banka je oprávnená kedykoľvek počas
trvania povoleného prečerpania jednostranne zmeniť (zvýšiť alebo znížiť) alebo zastaviť povolené
prečerpanie, a to napríklad na základe finančného správania dlžníka (najmä poukazovania vyšších
alebo nižších príjmov zo závislej činnosti alebo iných pravidelných príjmov na Účet dlžníka oproti
predchádzajúcim mesiacom); zmeny alebo zastavenie povoleného prečerpania sú účinné rozhodnutím
Banky a budú dlžníkovi oznámené Oznámením. Ak banka zníži povolené prečerpanie, dlžník je
povinný na základe Oznámenia a v lehote určenej bankou v oznámení vyrovnať dlžnú čiastku
presahujúcu novourčené povolené prečerpanie; ak tak dlžník neurobí, nevyrovnaná čiastka sa považuje
za nepovolené prečerpanie. Podľa predchádzajúcej vety sa primerane postupuje aj v prípade, ak banka

zastaví povolené prečerpanie; po zastavení povoleného prečerpania je banka oprávnená dlžníkovi
povolené prečerpanie opätovne poskytnúť.

V zmysle bodu C Povolené prečerpania, bodu 9 Poskytnutie povoleného prečerpania Obchodných
podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s. podľa článku 9.5. povolené prečerpanie zaniká momentom
zániku Úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo povolené prečerpanie poskytnuté, alebo dňom
stanoveným bankou v Oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania alebo v inom Oznámení
týkajúcom sa povoleného prečerpania.

V zmysle bodu C Povolené prečerpania, bodu 12 Úročenie Obchodných podmienok Slovenskej
sporiteľne, a. s. podľa článku 12.1. banka úročí pohľadávku banky úrokovou sadzbou, ktorej typ a
aktuálna výška sú zverejnené. Banka je oprávnená jednostranne meniť typ a výšku úrokovej sadzby v
závislosti od zmeny rizikovosti úverového vzťahu a z dôvodov uvedených v čl. 30.

V zmysle bodu C Povolené prečerpania, bodu 14 Prípady porušenia Obchodných podmienok Slovenskej
sporiteľne, a. s. podľa článkov 14.1. a 14.2 prípadmi porušenia sú najmä nasledujúce prípady:

a) akékoľvek nepovolené prečerpanie trvá viac ako 5 dní, alebo

b) akékoľvek nepovolené prečerpanie je vo výške viac ako 10% z výšky povoleného prečerpania
stanovenej bankou, alebo

c) nastane ktorákoľvek zo skutočností podľa bodov 8.1. a 8.2. (ak bolo povolené prečerpanie poskytnuté
dlžníkovi ako privátnemu klientovi) alebo podľa bodov 8.1. a 8.3. (ak bolo povolené prečerpanie
poskytnuté dlžníkovi ako MIKRO podnikateľovi), pričom tam, kde sa uvádza pojem úver, rozumie sa ním
na účely povoleného prečerpania povolené prečerpanie. Ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia,
banka je bez ohľadu na to, či bolo povolené prečerpanie poskytnuté dlžníkovi ako privátnemu klientovi
alebo MIKRO podnikateľovi, oprávnená postupovať podľa bodu 8.4. alebo zastaviť povolené prečerpanie
úplne alebo až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré mali za následok zastavenie povoleného
prečerpania.

V zmysle bodu D Spoločné ustanovenia pre úvery a povolené prečerpania, podľa článkov 22 až 24
úverová zmluva, predmetom ktorej je poskytnutie úveru, sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu
úverového vzťahu. Úverová zmluva, predmetom ktorej je poskytnutie povoleného prečerpania, sa
uzatvára na dobu uvedenú v takejto úverovej zmluve. Ak z akéhokoľvek dôvodu zanikne úverová zmluva
pred skončením úverového vzťahu, úverové podmienky a VOP budú platiť až do úplného skončenia
úverového vzťahu, a to aj v prípade odstúpenia podľa bodu 27. alebo výpovede podľa bodov 23., 24.,
26. a 30. Úverovú zmluvu, predmetom ktorej je poskytnutie úveru, je dlžník oprávnený kedykoľvek
písomne vypovedať; na základe výpovede zanikne úverová zmluva uplynutím výpovednej lehoty, ktorá
je 15 dní odo dňa doručenia výpovede banke. Úverovú zmluvu, predmetom ktorej je poskytnutie
povoleného prečerpania, je dlžník oprávnený vypovedať spôsobom a v lehotách uvedených v takejto
úverovej zmluve. Banka je oprávnená úverovú zmluvu kedykoľvek vypovedať; rovnako je oprávnená
kedykoľvek vypovedať poskytnutie úveru, a to aj po podaní žiadosti o tranzu, príp. o poskytnutie
úveru. Na základe výpovede zanikne úverová zmluva uplynutím výpovednej lehoty, ktorá je 15 dní odo
dňa doručenia výpovede dlžníkovi. Vypovedanie poskytnutia úveru podľa tohto bodu je účinné dňom
doručenia výpovede dlžníkovi. Bod 8.4. písm. b) nie je týmto bodom dotknutý.

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 28.10.2014 vyplýva, že nimi uplatnená pohľadávka čo do právneho dôvodu
a výšky predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanému ich právnym predchodcom
formou povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného. Ich právny predchodca
umožnil žalovanému čerpanie peňažných prostriedkov na

bežnom účte vo forme povoleného prečerpania do výšky 497,91 €, ako vyplýva z výpisu z bežného
účtu v časti s označením „Povolené čerpanie“ (položka č. 6583, 6652, 6819…výpisu), po splnení
odkladacích podmienok uvedených v bode 10.1. Úverových podmienok, tj. po preukázaní bonity dlžníka

na základe výšky mesačných kreditných obratov na účte dlžníka a ich pravidelnosti ako aj výšky
celkových záväzkov dlžníka voči veriteľovi. Čo sa týka nimi uplatnenej sumy 497,91 € tak táto predstavuje
debetný stav na účte žalovaného, tj. výšku čerpanej a nesplatenej sumy, ktorú žalovaný žalobcovi
do dnešného dňa nezaplatil. Za účelom preukázania pravosti a dôvodnosti nimi uplatneného nároku
predložili súdu položkovité výpisy z účtu žalovaného vedené do postúpenia pohľadávky, z ktorých je
preukázaný mínusový zostatok rovnajúci sa čerpanej, nesplatenej sume peňažných prostriedkov na
účte. Nakoľko žalovaný prekročil rámec povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte č.ú.
XXXXXXXXXX/XXXX, ich právny predchodca dňa 25.7.2011 v súlade s čl. 9 bod 9.5. Obchodných
podmienok zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov na účte žalovaného, čo vyplýva z položky
č. 56 predloženého výpisu, čím v súlade s ust. čl. 11 bod 11.1. Obchodných podmienok nastala konečná
splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa výške zostatku povoleného prečerpania v sume 497,91 € a debetný
zostatok na účte žalovaného v sume 497,91 € technicky preúčtoval na debetný účet č.ú.: XXXXXXXXXX/
XXXX, čo vyplýva z položky č. 1 predloženého výpisu, ktorého kompletný výpis súdu spolu týmto
podaním predložili. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX je preukázané,
že na tomto účte žalovaného nie sú evidované žiadne kreditné obraty zo strany žalovaného, žalovaný
nepovolené prečerpania peňažných prostriedkov na účte, ako aj sumu rovnajúcu sa povolenému
prečerpaniu neuhradil, čím nastal Prípad porušenia v zmysle ust. čl 14 bod 14.1. Obchodných
podmienok. Z dôvodu vzniku Prípadu porušenia v zmysle ust. čl 14 bod 14.1. Obchodných podmienok
v zmysle ust. čl. 8.4. písm. a) Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2. Obchodných podmienok
vyhlásili ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru
poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte žalovaného a zároveň vyzvali žalovaného na jej
zaplatenie v lehote do 8.10.2013. Nakoľko žalovaný im pohľadávku v poskytnutej lehote do 8.10.2013
nezaplatil, voči ním je od 9.10.2013 v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 497,91 € s príslušenstvom.
K výzve súdu na vyjadrenie sa, či došlo pôvodným veriteľom k predčasnému zosplatneniu úveru uviedli,
že úver poskytnutý formou povoleného prečerpania nebol pôvodným veriteľom vyhlásený za predčasne
splatný, ani pôvodný veriteľ od zmluvy o bežnom účte neodstúpil. Zastavením povoleného prečerpania
dňa 25.7.2011 ako vyplýva z výpisu z bežného účtu nastala v súlade s ust. čl. 11 bod 11.1. Obchodných
podmienok konečná splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa výške povoleného prečerpania v sume 497,91
€. Nimi predložený výpis z účtu a špecifikácia postúpenej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu
predstavujú nesporný dôkaz o pravosti a výške pohľadávky, pričom nimi uplatnená pohľadávka v tomto
súdnom konaní je pôvodne pohľadávkou banky a je vypočítaná schváleným bankovým systémom,
ktorého výstup predstavuje práve žalobcom predložený výpis a špecifikácia pohľadávky. Predložený
výpis z účtu s výpočtom výšky žalovanej pohľadávky je výstupom z bankového informačného systému,
ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska, a.s., na základe čoho je zabezpečená dôveryhodnosť a
nezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených. Výšku dlžnej pohľadávky bol právny predchodca žalobcu
ako banka povinný evidovať podľa ust. § 39 a nasl. z.č. 483/2001 Z.z. o bankách práve v uvedenom
výpise, v tzv. „bankovej knihe“, ktorá je v bankovej praxi považovaná za verejnú listinu. Uvedený výpis
vedený v zmysle zákona o bankách potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému.
Údaje v ňom uvedené sú smerodajné aj z hľadiska zhodnotenia ekonomickej situácie banky a podliehajú
dohľadu NBS. Nimi predložené vyššie uvedené listiny považujú za jednoznačné dôkazy o pravosti a
výške pohľadávky získané od ich právneho predchodcu, ktorým bola práve banka, ktorá je pod prísnym
dohľadom Ministerstva financíí SR a Národnej banky Slovenska.

Z prehľadu, platobnej histórie vyplýva, že stav na účet žalovaného je - 497,91 eur.

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 10.02.2015 vyplýva, že k výzve súdu uvádzajú, že si voči žalovanému
uplatňujú právo na zaplatenia pohľadávky z titulu nesplateného úveru poskytnutého žalovanému ich
právnym predchodcom formou povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného.
Nakoľko sa jedná o doplnkový produkt banky k bežnému účtu poskytovaný klientom po preukázaní
bonity na základe výšky mesačných kreditných obratov, nevedia vyhovieť výzve súdu na predloženie
osobitnej zmluvy o povolenom prečerpaní, nakoľko táto uzavretá nebola. Ako uviedli v predchádzajúcich
podaniach, žalovanému bolo poskytnuté povolené čerpanie finančných prostriedkov na svojom účte
č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX až do sumy 497,91 € s premenlivou úrokovou sadzbou 12,15% p. a.
Túto skutočnosť preukazujú predloženým výpisom z účtu, konkrétne položkou s označením „Povolené
čerpanie“ (položka č. 6583, 6652, 6819…výpisu). Nakoľko žalovaný prekročil rámec povoleného
čerpania peňažných prostriedkov na účte č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, ich právny predchodca dňa
25.7.2011 v súlade s čl. 9 bod 9.5. Obchodných podmienok zastavil povolené čerpanie peňažných

prostriedkov na účte žalovaného, čo vyplýva z položky č. 56 predloženého výpisu, čím v súlade s ust.
čl. 11 bod 11.1. Obchodných podmienok nastala konečná splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa výške
zostatku povoleného prečerpania v sume 497,91 € a debetný zostatok na účte žalovaného v sume
497,91 € rovnajúci sa len výške povoleného čerpania bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov technicky
preúčtoval na debetný účet č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, čo vyplýva z položky č. 1 predloženého výpisu,
ktorého kompletný výpis súdu spolu týmto podaním predložili. K výzve súdu na oznámenie, či zmluva o
bežnom účte bola vypovedaná uviedli, že z dostupných listinných dôkazov táto skutočnosť nevyplýva,
písomnou výpoveďou zmluvy o bežnom účte nedisponujú. Z predložených výpisov z účtu vyplýva, že
k 25.7.2011 došlo k zastaveniu povoleného prečerpania, zrušeniu účtu č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX
a následnému preúčtovaniu debetného zostatku vo výške povoleného prečerpania v sume 497,91 €
na technický účet č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX. Nakoľko žalovaný svoj dlh nezaplatil, dňa 30.9.2013
vyhlásili mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou
povoleného prečerpania na účte žalovaného a zároveň vyzvali žalovaného na jej zaplatenie v lehote
do 8.10.2013. Nakoľko žalovaný im pohľadávku v poskytnutej lehote do 8.10.2013 nezaplatil, voči nim
je od 9.10.2013 v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 497,91 € s príslušenstvom. Kreditné obraty na
účte žalovaného sú označené položkou „úhrada“ a „hotovostný vklad“. Napriek osobitnému zúčtovaniu
úrokov a poplatkov na bežnom účte, tieto netvoria predmet sporu, nakoľko nárok na ich zaplatenie si voči
žalovanému neuplatňujú, čo preukazujú výpisom z účtu č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, z ktorého vyplýva
debetný zostatok ku dňu zastavenia povoleného prečerpania vo výške 607,19 €. Voči žalovanému
uplatňujú len nárok na vrátenie sumy poskytnutého a čerpaného povoleného prečerpania vo výške
497,91 €. Kompletná história vedenia účtu, vrátane kreditných a debetných obratov na účte sa nachádza
v predložených výpisoch, ktoré sú výpismi z bankového informačného systému. Zostatok dlžnej sumy,
t.j. rozdiel medzi kreditnými a debetnými obratmi sa nachádza v stĺpci s označením „zostatok“ (-497,91
€) a predstavuje dlžnú sumu evidovanú na účte žalovaného z titulu nepovoleného prečerpania.

Z výpovede žalovaného vyplýva, že žalovaný na otázku súdu, či uzavrel s pôvodným veriteľom zmluvu
o bežnom účte, či mu bol vedený bežný účet, či mu bolo povolené prečerpanie na účte a či reálne
finančné prostriedky na účte do debetu čerpal uviedol, že áno. Žalovaný uviedol, že všetky tvrdenia
sú pravdivé, súhlasí s nimi. Žalovaný na otázku súdu, či niečo zo skutočnosti uvádzaných žalobcom
rozporuje uviedol, že nie.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby
na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva
z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po
doručení príkazu.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 713 ods. 2 Obchodného zákonníka, peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709
účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a
za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.

Podľa § 715 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou
účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas

celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

V danom právnej veci pôvodný veriteľa a žalovaný uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu
o bežnom účte a následne z dôvodu, že pôvodný veriteľ pre žalovaného v zmysle § 710 Obchodného
zákonníka realizoval príkazy na platbu, hoci na účte žalovaného nemal dostatok finančných prostriedkov,
došlo aj k uzavretiu zmluvy o úvere. Uzatvorením týchto zmlúv vznikol formálne absolútnym obchodným
vzťahom a spravuje sa ustanovením § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. Napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte, zmluva o úvere, je absolútnym obchodno-
záväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov
zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy,
keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny
vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane
spotrebiteľa. Z formálneho hľadiska je teda zmluva medzi účastníkmi uzavretá podľa Obchodného
zákonníka a mala by sa riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko však sa jedná o
spotrebiteľskú zmluvu, súd má za to, že je rozpor medzi podmienkami, ktoré pre žalovaného zo zmluvy
vyplývajú v prípade žeby išlo o obchodnoprávny vzťah a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
Občianskeho zákonníka, keďže podľa Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako
podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov z omeškania.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj v
prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim
spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu práva
zabezpečiť právnu ochranu i v takýchto prípadoch. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na
základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných,
resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu používať právnu ochranu.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je nesporné, že zmluva o bežnom účte uzatvorená medzi
pôvodným veriteľom a žalovaným, pričom sa jedná o typovú zmluvu, je zmluvou spotrebiteľskou a
teda žalovanému ako spotrebiteľovi prináleží primeraná ochrana v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Na základe uzatvorenej zmluvy o bežnom účte pôvodný veriteľ viedol pre žalovaného bežný účet na
jeho meno a v jeho prospech s možnosťou prečerpania účtu pričom na tomto účte je vedený aktuálny
debetný zostatok vo výške 497,91 eur, teda suma istiny, čo vyplýva aj z predložených výpisov. Dňa
25.07.2011 podľa vyjadrenia žalobcu došlo k zastaveniu povoleného prečerpania. Ako vyplýva už k tomu
dňu bol dlh 497,91 eur.

Z dôvodu nedovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na tomto účte zo strany žalovaného a
nevyrovnania debetu nový veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť dňa 01.10.2013 a žalovaného vyzval
k dodatočnej úhradu dlhu, do 08.10.2013. K uvedenému dňu sa stala splatnou celá pohľadávka
pôvodného veriteľa.

Ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky, bola celková výška pohľadávky z titulu prečerpania
finančných prostriedkov žalovaným na jeho bežnom účte vo výške 497,91 eur. Žalovaný so žalovanou
sumou súhlasil, potvrdil, že finančné prostriedky na osobnom účte čerpal. Uviedol, že všetky tvrdenia
žalobcu sú pravdivé.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti po vykonanom dokazovaní a v zmysle citovaných zákonných
ustanovení súd považoval uplatnený nárok žalobcu čo do istiny za dôvodný a preto mu vyhovel.

Žalobca si uplatnil z dlžnej sumy aj nárok na úrok z omeškania a to vo výške 8,50 % ročne zo sumy
497,91 eur od 09.10.2013 do zaplatenia.

Dňom 09.10.2013 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou sumy 497,91 eur pretože listom zo
dňa 01.10.2013 nový veriteľ zmluvu vyhlásil mimoriadnu splatnosť a žalovaného vyzval k dodatočnej
úhradu dlhu a to do 08.10.2013. Od 09.10.2013 sa preto žalovaný dostal do omeškania a v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami mu vznikol nárok aj na úroky z omeškania. K uvedenému dňu sa
stala splatnou celá pohľadávka pôvodného veriteľa. Na základe uvedeného preto súd vyhovel žalobe
aj čo do úrokov z omeškania ako plne dôvodnej a priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania z dlžnej
sumy 497,91 eur od 09.10.2013 do zaplatenia.

Podľa § 142 ods. 1 OSP podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci bol v celom rozsahu úspešný žalobca a preto má právo na náhradu trov konanie
ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 29,50 eur z trov právneho zastúpenia.

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a) a c) cit. vyhlášky je za nasledovné úkony :

- prevzatie a príprava zastupovania .............................................................. 34,86 eur

- písomné podanie na súd - žalobný návrh.......................................................34,86 eur

Náhrada hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) je 2 x po 80,4 eur, spolu 16,08
eur.

Spolu je to 85,80 eur + 20% DPH 17,16 eur, spolu je to 102,96 eur.

Súd poukazuje, že nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za právnym úkon - výzva na zaplatenie zo
dňa 23.01.2014, nakoľko v zmysle cit. vyhl. § 14 ods. 1 písm. c) v znení účinnom od 1.6.2009, patrí
odmena len za písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej. V súvislosti s tým nepriznal súd
právnemu zástupcovi žalobcu ani režijný paušál za tento úkon a DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.