Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. február 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/287/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208841
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2313208841.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v právnej veci žalobcu:
CD Consulting s.r.o., IČO: 26 429 705, so sídlom Praha, Nagano Office Center, K červenému
dvoru 3269/25a, Česká republika, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Bratislava,
Grösslingova č. 4, proti žalovanému: Q. R., N.. XX.XX.XXXX, A. C. Č.. XXX, XXX XX C., o zaplatenie
zmenkovej sumy vo výške 342,56 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 342,56 Eur, zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne zo sumy 342,56 Eur od 25.9.2009 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy vo
výške 342,56 Eur od 29.1.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3-ine % zmenkovej sumy ,
teda 1,14 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 248,52 Eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť
žalovaný advokátovi Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom - vzorové tlačivo A vyplnené v zmysle čl. 4 ods. 1 Naradenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu, titulom zmenky uplatnil voči žalovanému zmenkovú sumu vo výške 342,56
Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy, tak ako bol špecifikovaný v čl. 7.4.1.
vyplneného tlačiva, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy, tak ako bol špecifikovaný v
čl. 7.4.2. vyplneného tlačiva ako aj zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,14
Eur a náhradu trov predmetného konania.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv
zo zmenky, ktorú žalovaný vystavil dňa XX.XX.XXXX na zmenkovú sumu vo výške 342,56 Eur,
pričom žalovaný sa zaviazal prostredníctvom zmenky na úhradu nie len zmenkovej sumy, ale aj na
úhradu zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.09.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od jej vystavenia “. Žalobca v návrhu uviedol,
že disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek iných potenciálne existujúcich
vzťahoch žalovaného a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v tomto konaní uplatnená.

Zmenka bola vystavená dňa 28.11.2008 na sumu 342,56 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok
žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu
spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 25.09.2009. Za miesto splatenia bolo určenésídlo prvotného zmenkového veriteľa. Žalobca vo svojom návrhu ďalej uviedol, že indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu. Keďže zmenková
istina je opatrená doložkou "bez protestu," indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť

verejnou listinou. Žalobca k návrhu pripojil aj prvopis zmenky a výpis z Obchodného registra žalobcu.

Dňa 30.07.2014 bolo v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, žalovanému za účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky
žalobcu doručené tlačivo C na odpoveď spolu s predmetným návrhom a jeho prílohami, vrátane

fotokópie zmenky. Žalovaný v lehote určenej článkom 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, vyplnené tlačivo C na odpoveď tunajšiemu súdu nedoručil, pričom k uplatnenej
pohľadávke sa nevyjadril ani žiadnym iným spôsobom.

Podľa § 115 ods. 1 O. s. p. ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa) neustanovuje
inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých,

ktorých prítomnosť je potrebná.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva,
že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie

konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, a to na deň 09.02.2015. Na pojednávanie sa dostavil za
právneho zástupcu žalobcu Mgr. Lukáš Svetlík. Nedostavil sa žalovaný.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava písomne podanej žaloby a žiada súd, aby v zmysle

žalobného petitu, žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a
obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých
hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu
alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje

sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo
nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v
ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako členskom
štáte alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný
súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax
alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa

k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako
je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby
podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade sčl. 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie
pohľadávky.

Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na

uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti

týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia, Ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany
v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo

protipohľadávke.

Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1
Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do

pôsobnosti Nariadenia. Nakoľko žalobca uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie
pohľadávky prostredníctvom Nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahu ku ktorému má
súd za to, že bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle Nariadenia
ako v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Z obsahu spisu súd zistil, že žalobca vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia

titulom zmenky uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanému.ŽalovanýdňaXX.XX.XXXXvystavilvF.B.
vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 342,56- Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 25.09.2009. Predmetná
zmenka bola žalovaným vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami "bez protestu"
a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia", pričom za miesto platenia bolo určené sídlo

prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
indosovala zmenku na rad žalobcu. Žalovaný na zmenku doposiaľ neuhradil žiadnu sumu. Preto si
žalobca voči žalovanému uplatnil neuhradenú časť zmenkovej istiny vo výške 342,56 Eur, zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne, ale aj zákonný úrok vo výške 6 % ročne a zmenkovú odmenu vo výške
1/3 % zmenkovej sumy, t.j. 1,14 Eur. Žalovaný v zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia vyplnené tlačivo C

súdu nedoručil.

Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si žalobca v predmetnom konaní uplatňuje titulom
predloženej zmenky, súd skúmal, či zmenka, zaplatenia ktorej sa žalobca domáha, spĺňa zákonné
náležitosti. Aby určitá listina bola zmenkou, musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom a majetkom
prvého nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom. Náležitosti zmenky upravuje

zákon č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový ( ďalej len Zmenkový zákon ).

Podľa článku I, § 75 zmenkového zákona vlastná zmenka obsahuje:1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku,
v ktorom je táto

listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I, § 77 ods. 1 zmenkového zákona pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej
zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o

indosamente (§§ 11 až 20),

sročnosti (§§ 33 až 37),

platení (§§ 38 až 42),

postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54),

platení pre česť (§§ 55, 59 až 63),

odpisoch (§§ 67 a 68),

zmenách (§ 69),

premlčaní (§§ 70 a 71),

dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa článku I, § 77 ods. 2 zmenkového zákona, pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o
cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27),
o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu
zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať

alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa článku I, § 5 ods. 1 zmenkového zákona, v zmenke zročnej na videnie alebo na
určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto
doložka za nenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods. 3 zmenkového zákona , úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky,

pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I, § 10 zmenkového zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná,
vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli
dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil
hrubou nedbanlivosťou.Podľa článku I, § 11 ods. 1 zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na
rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I, § 13 ods. 1 zmenkového zákona indosament treba napísať na zmenku alebo

na list s ňou spojený ( prívesok ). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa článku I, § 16 ods. 1, prvej vety zmenkového zákona o tom, kto má zmenku v rukách,
platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj
vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament.

Podľa článku I, § 17 Zmenkového zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým

majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I, § 34 ods. 1 zmenkového zákona, zmenka na videnie je zročná pri
predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto
lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa článku I, § 48 ods. 1 bod 2,4 zmenkového zákona majiteľ môže postihom žiadať 6 %-tné

úroky odo dňa zročnosti, odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej
dohodnutej výške.

V danej veci je predmetom konania uplatnenie práva zo zmenky predloženej žalobcom. Z povahy
zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia
zmenky, vyplýva, že žalobca ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní zmenky

preukazovať povinnosť žalovaného zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným
záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení
zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti
ustanovené zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na
dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik

záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení
zmenky jej majiteľom, a zároveň na seba berie riziko, že v prípade ak pôvodný majiteľ zmenky túto
postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva
zaviazaný svojím pôvodnýmdlžníckym záväzkom vočitejosobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky.
Zásada abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom

samostatný, oddelený od všeobecnoprávnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, a teda
dôvod, na základe ktorého bola zmenka vystavená, je nepodstatný. Žalobca ako majiteľ zmenky je
dostatočne legitimovaný už samotnou zmenkou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku
zmenky, či dôvod jej prijatia.

Vzhľadom na uvedené súd preskúmal zmenku, na základe ktorej si žalobca v predmetnom

konaní uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy voči žalovanému a zistil, že zmenka je
podpísaná žalovaným, okrem peňažnej sumy, ktoré je určitá, obsahuje údaj o mene i zročnosti zmenky,
vyjadrený záväzkom žalovaného, ako vystaviteľa zaplatiť za túto zmenku pri predložení. Predmetný
záväzok žalovaného zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka obsahuje
údaje týkajúce sa mena toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť. Na

zmenke je uvedený dátum a miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia, ktoré
existujú. Žalobcom predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie
zmenkovej sumy za predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem
výšky úrokovej miery je na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok
počíta. Podpis žalovaného ako vystaviteľa zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého

textu zmenky. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol zmenku indosamentom od
pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.Na základe uvedeného má súd za preukázané, že žalovaný sa ako vystaviteľ podpisom vlastnej
zmenky stal priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd nezistil a
voči zmenke neboli vznesené žiadne námietky. Súd má za to, že v danej veci je podstatné, že žalobca

svoj uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybností. Záver o
platnosti zmenky opiera súd aj o rozhodovaciu prax súdov vyššieho stupňa (napríklad uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrice sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/24/2013 zo dňa 19.12.2013, uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/28/2013 zo dňa 19.12.2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 43CoZm/41/2013 zo dňa 19.12.2013). Žalobcom predložená zmenka obsahuje všetky
zákonom predpísané náležitosti, záväzok žalovaného z nej je teda nesporný. Nárok žalobcu na
zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku, zákonného úroku i zmenkovej odmeny
je dôvodný, preto súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a postupujúc v zmysle citovaného
ustanovenia čl. 7 ods. 3 Nariadenia vo veci rozhodol rozsudkom tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi zmenkovú sumu, zmenkový úrok, zákonný úrok ako aj zmenkovú odmenou.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a priznal žalobcovi ako úspešnému

účastníkovi právo na náhradu trov konania vo výške 248,52 Eur, ktoré spočívajú v náhrade súdneho
poplatku zaplateného žalobcom za návrh na začatie konania vo výške 20,50 Eur a v náhrade trov
právneho zastúpenia vo výške 228,02 Eur spočívajúcich v troch úkonoch právnej služby / prevzatie
zastúpenia, písomné podanie na súd, účasť na pojednávaní / jeden úkon á 26,56 Eur, 2 x režijný paušál
za rok 2013 á 7,81 Eur, + 1 x režijný paušál za rok 2015 8,39 Eur + DPH 20 % z obidvoch zložiek, podľa

ust. § 10 ods. 1 a 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, ďalej z náhrady cestovného (Bratislava - Okresný súd Galanta a späť)
vo výške 26,99 Eur podľa ust. § 15 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., a náhrady za stratu času
(cesta Bratislava - Okresný súd Galanta a späť) vo výške 55,92 Eur podľa ust. § 17 vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného
odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním
sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

- namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre

ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

- bol odvolacím súdom schválený zmier;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné

súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov.