Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/313/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310200758
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1310200758.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa Thorpe recovery, s.r.o., Stráž 8419, Zvolen, IČO:
46 662 324, práv. zast. advokátom JUDr. Petrom Psotkom, Stráž 223, Zvolen, proti odporcovi Ladislav
Sándor - GOTIKA, Junácka 6, Bratislava, IČO: 37 607 839 o zaplatenie 582,27 EUR s príslušenstvom a o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 24Cb 15/2011-236
zo dňa 4.6.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 24Cb 15/2011-236 zo
dňa 4.6.2013 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa a odporcovi nepriznal nárok
na zaplatenie trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že pôvodný navrhovateľ, od ktorého si
navrhovateľ v dôsledku postúpenia pohľadávky odvodil právo na zaplatenie žalovaných faktúr, bol

ako správca konkurznej podstaty oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Ďalej uviedol, že podľa
ustálenej judikatúry obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla správania zámerným
použitím prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku čoho sa uvedený stav
stane z hľadiska pozitívneho práva nenapadnuteľným. Ide o postup, keď sa niekto síce správa podľa
práva, ale iba preto, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.
Predmet právneho úkonu tak neporušuje priamo zákaz daný zákonom, ale je v rozpore s cieľom iného

zákonného ustanovenia. Podľa súdu prvého stupňa sa uvedené vzťahuje aj na tento prípad, kedy
pôvodný navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty nadobudol po vyhlásení konkurzu pohľadávky
len preto, aby dosiahol oslobodenie od platenia súdneho poplatku, od platenia ktorého by inak veriteľ
oslobodený nebol. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2009 sa teda obchádzal zákon o
súdnych poplatkoch, hoci inak táto zmluva sama o sebe nie je v rozpore so žiadnym zákonom. Súd
prvého stupňa vyslovil názor, že v rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, ktorá vlastne „donútila“

úpadcu nadobúdať pohľadávky spoločnosti Slovak Telekom, a.s., totiž chýba akýkoľvek rozumný
základ, rozumný hospodársky účel (kauza), ktorý by strany mohol viesť k jej uzavretiu v tomto znení,
obsahujúcom vysoké a absurdné zmluvné pokuty, ktoré sú evidentne v rozpore s poctivým obchodným
stykom. Súd prvého stupňa navyše uviedol, že povinnosť uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky sa
mala splniť hneď na druhý deň po výzve na uzatvorenie zmluvy. Takýto právny úkon podľa súdu prvého
stupňa nemôže vážne urobiť žiadny podnikateľ, ktorý je pripravený zmluvu aj plniť a niesť majetkové

dôsledky z nej vyplývajúce, ale uzatvorí ju len vtedy, ak ňou chce dosiahnuť iný, zákonom nežiaduci
cieľ, ktorým je vytvoriť hrozbu obrovských majetkových strát pre majetkovú podstatu úpadcu. Ďalej
súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ v konaní neponúkol žiadne vysvetlenie, prečo rámcovú
zmluvu uzatvorili a prečo im tak veľmi záležalo na okamžitom postúpení pohľadávok. Súd prvého
stupňa tak dospel záveru, že vážnym a skutočným úmyslom oboch strán pri uzatváraní rámcovej
zmluvy zo dňa 11.11.2007 a zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2009, bolo obísť zákon o

súdnych poplatkoch a vôbec im nešlo o pokračovanie v prevádzkovaní podniku úpadcu po vyhlásení
konkurzu. Skutočnosť, kedy bola rámcová zmluva skutočne podpísaná, súd prvého nepovažoval zadôležité, ale za dôležitý považoval jej obsah. Ďalej súd prvého stupňa poukázal na definíciu podniku
podľa § 5 Obchodného zákonníka, ktorým sa rozumie súbor hmotných, osobných, ako aj nehmotných
zložiek. Podľa ponukového konania na predaj podniku úpadcu vyhláseného v Obchodnom vestníku č.

196B/2010 však podnik úpadcu bol ako celok tvorený len súhrnom peňažných pohľadávok úpadcu,
jednak spísaných v súpise majetku úpadcu a jednak pohľadávok nadobudnutých do majetku úpadcu pri
výkone niektorých podnikateľských činností po vyhlásení konkurzu. Súdu prvého stupňa preto nebolo
zrejmé, o prevádzkovanie akého podniku úpadcu vlastne šlo, a akú činnosť správca vykonával, okrem
podania žalôb na súd. Výhodnosť prevádzkovania takéhoto „podniku“ súd prvého stupňa videl výlučne

len na znížení nákladov o súdny poplatok, ktorý iní podnikatelia musia platiť, čo je neprípustné. To je
aj jediným možným vysvetlením správania sa veriteľov úpadcu a správcu, ktorí konali v zhode. Súd
prvého stupňa poznamenal, že v uvedenej súvislosti sa nedajú prehliadnuť ani ďalšie fakty vyplývajúce
z oznámení v Obchodnom vestníku, napr. že spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o. bola veriteľom a
členom veriteľského výboru, že pôvodný navrhovateľ bol v poradí tretím správcom konkurznej podstaty,
a že členom veriteľského výboru, resp. zástupcom, bol aj právny zástupca navrhovateľa JUDr. Pavol

Konečný. Súdne vymáhanie pohľadávok však nie je podnikaním, ani prevádzkovaním podniku a preto
súdne vymáhanie pohľadávok nezabezpečujú len „špecializovaní úpadcovia“, ktorí nie sú povinný platiť
súdny poplatok. Súd prvého stupňa pre podporu svojich vyjadrení poukázal i na rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 14.7.2011, sp. zn. 6Co 1/2011, ktorý sa týka to istého úpadcu a pohľadávok
Slovak Telekomu. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a keďže

mal odporca v konaní plný úspech, patrila by mu náhrada účelných trov konania, keďže však odporcovi
žiadne trovy nevznikli, nebola mu ani ich náhrada priznaná.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ riadne a včas odvolanie v ktorom odvolaciemu
súdu navrhol a napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní
uviedol, že dôvody neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Obč. zák. je nutné posudzovať v kontexte

objektívneho práva, ktoré právny úkon obchádza a vedie k ich porušeniu, pričom podľa ustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky musí ísť o podstatné zložky právneho úkonu.
Odvolateľ poukázal, že zmluva o postúpení pohľadávok nie je ani v rozpore so zákonom ani dobrými
mravmi, pričom obsahuje všetky podstatné formálne i materiálne náležitosti a vyvoláva predpokladané
právne následky. Uviedol, že správca konkurznej podstaty je bez pochýb aktívne vecne legitimovaným

subjektom v tomto konaní nakoľko postupník - úpadca sa stal veriteľom v zmluve o postúpení
bližšie špecifikovaných pohľadávok a keďže správca v súlade s ustanovením § 44 ods.1 zák. o
konkurze a reštrukturalizácii koná v mene a na účet úpadcu bol tiež oprávneným uzatvoriť zmluvu
o postúpení pohľadávok, čo mu ako povinnosť vyplývalo z Rámcovej zmluvy zo dňa 11.11.2007,
ktorú úpadca uzatvoril ešte pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok. Navrhovateľ spomenul, že v

kontexte uzatvorených zmlúv súd prvého stupňa nepreukázal akým konkrétnym spôsobom účel a obsah
uvedených zmlúv obchádza konkrétne zákonné ustanovenie, pričom súd prvého stupňa nepreukázal ani
úmysel navrhovateľa obchádzať tým zákon o súdnych poplatkoch, keďže by bolo nelogické aby správca
konkurznej podstaty nadobúdal pohľadávky po vyhlásení konkurzu len preto aby dosiahol oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov. Vyslovil tiež názor, že snaha správcu za zmluvne výhodných podmienok

nadobudnúť do majetkovej podstaty úpadcu práva, ktoré mu patria a zhodnocujú podstatu nie je možné
považovať za dosiahnutie výsledku právnou normou nepredvídaného alebo nežiaduceho , nakoľko
takýto postup je plne v súlade s účelom a cieľom konkurzného konania. Uviedol, že vyslovený záver
súdu prvého stupňa ohľadom obchádzania zákona o súdnych poplatkoch nesvedčí ani tá skutočnosť,
že navrhovateľ ako majiteľ uplatnenej pohľadávky nie je v konkurze. Ďalej navrhovateľ poukázal na

zmluvnú voľnosť v kontexte súdom namietaných vysokých zmluvných pokút a nevýhodných podmienok
a uviedol, že nevýhodné podmienky môžu pre jednu stranu znamenať nevýhodu a pre druhú výhodu
pričom je na stranách, či takúto zmluvu uzavrú.

Odvolací súd prejednal vec podľa §212 ods.1 O.s.p., § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je správny, nakoľko súd prvého stupňa vec nesprávne

právne posúdil.

V súvislosti s úvahami súdu prvého stupňa ohľadom neplatnosti právneho úkonu odvolací súd uvádza,
že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od jeho počiatku voči
každému pričom je neodmysliteľne spojená s jeho nedovolenosťou spočívajúcou v tom, že právnyúkon svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, či prieči dobrým mravom.
V prejednávanom prípade však nie je splnená podmienka neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 14.12.2009, nakoľko nebolo zistené obchádzanie účelu a zmyslu zákona o konkurze a

reštrukturalizácii (ďalej len ZoKR) a ani zákona o súdnych poplatkoch. Odvolací uvádza, že správca
konkurznej podstaty musí mať predovšetkým záujem svojou činnosťou zhodnotiť majetkovú podstatu
úpadcu, čo v konečnom dôsledku kontroluje konkurzný súd. Správca môže za podmienok stanovených
v ustanovení § 88a a nasl. ZoKR po vyhlásení konkurzu pokračovať v prevádzkovaní podniku a
keďže nadobúdanie pohľadávok možno považovať za bežnú obchodnú prax nie je úlohou súdu prvého

stupňa posúdiť prípustnosť množstva pohľadávok ktoré pôvodný navrhovateľ nadobudol v konaní o
zaplatenie žalovanej pohľadávky s navrhovateľom na ktorého konkurz nebol vyhlásený. Odvolací súd
sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom, že zmluvou o postúpení pohľadávok
mienil správca konkurznej podstaty obísť zákon o súdnych poplatkoch, nakoľko osobné oslobodenie
správcu od platenia súdnych poplatkov nemôže mať vplyv na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok
(rozhodnutie NS SR č. R 119/2003). Postúpenie pohľadávky samé o sebe neznamená automaticky aj

skutočnosť, že pohľadávka bude súdne vymáhaná.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa §221 odsek 1 písmena f/, h/, O. s. p. zrušil napadnutý
rozsudok prvého stupňa a podľa odseku 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanievktoromsúdprvéhostupňaopätovneposúdiplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávkyvzhľadom
na ust. § 524 a nasl. Obč. zák., tak aby zistil, či sa jedná o platný právny úkon a výšku pohľadávky,

ktorá bola na navrhovateľa postúpená a na základe dokazovania posúdi jej základ, výšku a dôvodnosť
podaného návrhu.

Vnovomrozhodnutíovecisúdprvéhostupňarozhodneotrováchprvostupňovéhoiodvolaciehokonania
(§ 224 odsek 3 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.