Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113201879
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6113201879.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci
navrhovateľa Antik Telecom, s.r.o., so sídlom Čárskeho 10, 040 01 Košice, IČO: 36 191 400, v konaní
právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, s.r.o. so sídlom Rázusova 1, 040
01 Košice proti odporcovi T. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX T. T., v konaní o

zaplatenie 135,84 € s prísl. o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 7C/167/2013-83 zo dňa 18. 09.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd návrh vo zvyšku zamietol a vo výroku, ktorým
okresný súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu
trov konania, potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 35,84 € spolu
s 9,5% - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 17,92 € od 16. 10. 2011 do zaplatenia a 9,25% - ným
ročným úrokom z omeškania zo sumy 17,92 € od 17. 11. 2011 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že návrhom dourčeným okresnému súdu

dňa 28. 01. 2013 žiadal navrhovateľ, aby mu odporca uhradil sumu 135,84 € s príslušenstvom. Tvrdil,
že s odporcom dňa 30. 10. 2009 uzatvoril Zmluvu č. 9/0286/0015 o zriadení a poskytovaní pripojenia
k sieti Internet, zriadení a poskytovaní verejnej telefónnej služby a zriadení služby Tango Digitálna
Televízia, VS XXXXXXXXXX (ďalej v texte aj Zmluva). V súlade s čl. V. Zmluvy sa odporca zaviazal
platiť navrhovateľovi pravidelné mesačné poplatky vo výške 17,92 €, splatné do 15- teho dňa v
mesiaci za daný mesiac a iné platby podľa Cenníka. Odporca si neplnil svoje povinnosti spočívajúce v

pravidelnom uhrádzaní mesačného paušálu za službu Internet a iných platieb, pričom tieto neuhradil za
mesiac september a október 2011. Okresný súd ďalej v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku
konštatoval, že odporca prevzal od navrhovateľa dňa 30. 10. 2009 zariadenie SetTopBox, ktoré mal
podľa tvrdenia navrhovateľa vrátiť do 19. 10. 2011, avšak túto povinnosť si nesplnil, preto navrhovateľ
žiadal, aby mu odporca uhradil zmluvnú pokutu vo výške 100,- € spolu s úrokom z omeškania od 20.
10. 2011 do zaplatenia. Na žalovanú sumu vydal okresný súd platobný rozkaz, proti ktorému podal

odporca odpor, kde okrem iného namietal, že navrhovateľ mu nedoručil výzvu na plnenie na adresu
trvalého pobytu. Okresný súd zo Zmluvy č. 9/0286/0015 zo dňa 30. 10. 2009 zistil, že navrhovateľ
sa na základe uvedenej Zmluvy zaviazal zriadiť a poskytovať odporcovi v prípojnom mieste odplatne
pripojenie k sieti Internet počas trvania Zmluvy a odporca sa zaviazal platiť za zriadenie pripojeniaa poskytovanie prístupu do siete Internet odplatu v súlade s Cenníkom v lehotách stanovených v
splátkovom kalendári. Zároveň sa navrhovateľ zaviazal zriadiť odporcovi za odplatu v prípojnom mieste
prístup k verejnej telefónnej sieti Antik a zriadiť a poskytovať službu Tango Digitálna Televízia počas

trvania zmluvy. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že aj keď bola Zmluva uzavretá
a služby aktivované dňa 30. 10. 2009, navrhovateľ ako dôkaz predložil v konaní Všeobecné zmluvné
podmienky poskytovania služby Internet v znení účinnom od 1. 11. 2009. Táto skutočnosť mala vplyv
na posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku na zmluvnú pokutu vo výške 100 € okresným súdom,
nakoľko zo znenia Všeobecných zmluvných podmienok poskytovania služby Internet v znení účinnom

od 1. 11. 2009, ktoré navrhovateľ predložil v konaní okresný súd zistil, že zmluvné strany si nedohodli za
nevrátenie SetTopBoxu do troch dní od zániku Zmluvy zmluvnú pokutu, ale dohodli sa na úhrade jeho
ceny,pretonávrhvrozsahuuplatnenéhonárokunazmluvnúpokutuvovýške100€zamietolkonštatujúc,
že navrhovateľ nepreukázal, že by si účastníci Zmluvy v čase uzatvorenia Zmluvy dohodli zmluvnú
pokutu vo výške 100 €, ktorú by sa odporca zaviazal uhradiť navrhovateľovi za porušenie povinnosti
vrátiť zariadenie SetTopBox do troch dní od zániku Zmluvy.. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy

35,84 € (2 x po 17,92 €) okresný súd uviedol, že odporca nepreukázal, že by za mesiace september a
október 2011 uhradil cenu navrhovateľom dodaných služieb vo forme dohodnutej pravidelnej mesačnej
platby vo výške 17,92 €, preto zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy v celkovej výške 35,84
€ (2 x 17,92 €) spolu s úrokom z omeškania podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa navrhovateľ do výroku, ktorým okresný súd návrh

vo zvyšku zamietol a do výroku, ktorým okresný súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania odvolal a v odvolaní uviedol, že pokiaľ prvostupňový
súd nárok navrhovateľa na uhradenie zmluvnej pokuty vo výške 100,- € spolu s prísl. zamietol s
odôvodnením, že navrhovateľ nepredložil dôkazy, z ktorých by vyplývala oprávnenosť takéhoto nároku,
tak s uvedeným záverom okresného súdu sa nestotožňuje, pretože v konaní predložil Zmluvu zo dňa

30. 10. 2009 podpísanú účastníkmi konania, v ktorej sa uvádza, že jej súčasťou sú Všeobecné zmluvné
podmienky Antik pre poskytovanie služieb v sieti Internet (čl. VII. Zmluvy), čo odporca svojim podpisom
tejto Zmluvy potvrdil a tiež potvrdil to, že mu boli odovzdané všetky prílohy ku Zmluve, tieto si
podrobne prečítal a je si vedomý toho, že tieto tvoria súčasť Zmluvy. Navrhovateľ ďalej poukázal na
čl. II., bod 4 Všeobecných podmienok pre poskytovanie služby retransmisie Tango Digitálna Televízia

spoločnosti Antik Telecom, s.r.o. (ďalej aj VZP), v zmysle ktorého Zmluvu možno meniť len dohodou
zmluvných strán formou písomných dodatkov okrem prípadov, kde je podľa VZP stanovený iný spôsob
- jednostranná zmena VZP alebo Tarify s tým, že ak dôjde k zmene VZP alebo Tarify, dodatok ku
Zmluve o pripojení sa považuje za uzatvorený dňom nadobudnutia účinnosti zmeny VZP alebo Tarify,
ktorý je v zmenených VZP alebo Tarife uvedený. Z uvedeného podľa názoru navrhovateľa vyplýva,

že so všetkými zmenami Všeobecných zmluvných podmienok alebo Tarify sa odporca mal možnosť
oboznámiť a pokiaľ okresný súd v odôvodnení uviedol, že napriek výzve súdu navrhovateľ nepredložil
Všeobecné zmluvné podmienky v znení účinnom v čase dojednania Zmluvy, tak navrhovateľ považuje
za potrebné uviesť, že vrátenie zariadenia, ako aj nároky spojené s porušením povinnosti odporcu vrátiť
navrhovateľovi ako poskytovateľovi služby predmetné zariadenie, sa riadia Všeobecnými zmluvnými

podmienkami, ktoré navrhovateľ súdu predložil. Navrhovateľ v odvolaní ďalej zdôraznil, že napriek tomu,
že od uzatvorenia Zmluvy (30. 10. 2009) došlo zo strany navrhovateľa k zmene VZP a Tarify, odporca
od Zmluvy neodstúpil a teda so zmenami súhlasil. K ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi
nedošlo. Vzhľadom k tomu, že dňa 16. 10. 2011 boli splnené podmienky pre prerušenie poskytovania
služby Tango DTV, vznikla odporcovi podľa čl. III. Zmluvy a čl. III. bod 3 písm. b/ Všeobecných

podmienok pre poskytovanie služby retransmisie Tango Digitálna Televízia spoločnosti Antik Telecom
s.r.o.,povinnosťvrátiťnavrhovateľovizariadenieSetTopBoxdo19.10.2011.Podľanázorunavrhovateľa,
navrhovateľ predložil súdu Všeobecné zmluvné podmienky a Tarifu v znení, ktoré je rozhodné z
hľadiska posúdenia právneho vzťahu v tomto konaní, v znení zmien platne inkorporovaných do textu
Všeobecných zmluvných podmienok poskytovania služby Internet a Tarify v znení účinnom v čase

podpisu Zmluvy. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že s tvrdením súdu, že nepreukázal, že v čase
uzavretiaZmluvysiúčastníciZmluvypísomnedohodlizmluvnúpokutuvovýške100,-€nemôžesúhlasiť,
pretože dohoda o zmluvnej pokute je uvedená priamo v Zmluve a to v čl. III. Zmluvy, podľa ktorého
zákazník (v tomto prípade odporca) je povinný vrátiť poskytovateľovi (navrhovateľovi) nepoškodený a
plne funkčný SetTopBox do 3 dní od zániku Zmluvy s tým, že v prípade nevrátenia SetTopBoxu v

stanovenejlehote,alebovráteniaSetTopBoxuspoškodenoudeštrukčnounálepkou,alebopoškodeného
zavinením zákazníka, vzniká povinnosť zákazníka uhradiť jeho cenu poskytovateľovi podľa TarifyTango DTV. Navrhovateľ okresnému súdu v odvolaní ďalej vytkol, že pokiaľ v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku uviedol, že zmluvu o pripojení treba považovať za zmluvu spotrebiteľskú, na
ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak z odôvodnenia rozsudku

okresného súdu nie je zrejmé, ktoré ustanovenia Zmluvy alebo Všeobecných zmluvných podmienok
sú v neprospech spotrebiteľa a sú neprijateľné a ktoré ustanovenia spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vychádzajúc z predmetu konania,
v ktorom sa navrhovateľ domáha zaplatenia zmluvnej pokuty za porušenie povinností zo strany odporcu
sa možno podľa navrhovateľa len domnievať, že zrejme dohodu o zmluvnej pokute považuje súd

za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s čím sa navrhovateľ nemôže stotožniť. Ak v danom prípade
navrhovateľ dojednal na ochranu svojho vlastníckeho práva k zapožičanému koncovému zariadenia
zmluvnú pokutu pre prípad jeho nevrátenia, nemožno paušálne odmietnuť takéto dojednanie z dôvodu,
že odporcovi Zmluva možnosť uplatnenia rovnakého právneho inštitútu zmluvnej pokuty nepriznáva. V
závere odvolania navrhovateľ uviedol, že okresný súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že zákon č.

610/2003 Z. z. o elektrických komunikáciách je lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka,
preto úvaha o tom, že celý vzťah sa riadi iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka podľa navrhovateľa
neobstojí. Pokiaľ ide o trovy konania navrhovateľ v odvolaní uviedol, „že vzhľadom k tomu, že podaným
odvolaním sa domáha voči odporcovi zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 100,- € s prísl. má súd v
súlade s ust. § 142 ods. 1 OSP navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznať

plnú náhradu trov konania vo výške 103,94 €, ktoré pozostávajú z náhrady súdneho poplatku za podanú
žalobu vo výške 16,50 € a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 87,44 €“. Navrhol, aby odvolací
súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že odporca je
povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 100,- € s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 100,-
€ od 20. 10. 2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a aby vo výroku o náhrade

trov konania odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že odporca je povinný nahradiť
navrhovateľovi trovy konania v celkovej výške 103,94 € pozostávajúce z náhrady súdneho poplatku
za návrh na začatie konania vo výške 16,50 € na účet navrhovateľa a trov právneho zastúpenia vo
výške 87,44 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 45,39 €.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa § 212
ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok
okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd návrh vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania
podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhovateľ nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu v časti, v ktorej

okresný súd návrh vo zvyšku zamietol a tiež namietal rozhodnutie o trovách konania. Konkrétne išlo o to
časť návrhu na začatie konania, v ktorej si navrhovateľ uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 100,-
€ spolu s úrokom z omeškania argumentujúc tým, že uvedený nárok mu vznikol v dôsledku porušenia
povinnosti odporcu vrátiť zariadenie SetTopBox do 19. 10. 2011, ktorú povinnosť si odporca nesplnil.
Okresný súd dôvodil tým, že navrhovateľ v časti nároku na zmluvnú pokutu neuniesol dôkazné bremeno,

keďže nepredložil súdu Všeobecné zmluvné podmienky Antik pre poskytovanie služieb v sieti Internet
(ktoré mali byť podľa článku VII Zmluvy neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy) v znení platnom a účinnom v
čase podpisu Zmluvy, z ktorých by takéto právo pre navrhovateľa vyplývalo.

Po preskúmaní veci odvolací sú uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je v odvolaním napadnutom
výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol a v súvisiacom výroku o trovách

konania vecne správne. Podľa čl. VII. Zmluvy č. 9/0286/0015 o zriadení a poskytovaní pripojenia
k sieti Internet, zriadení a poskytovaní verejnej telefónnej služby a zriadení služby Tango digitálna
televízia, ktorú dňa 30. 10. 2009 uzatvorili navrhovateľ a odporca, neoddeliteľnú súčasť tejto Zmluvy
mali tvoriť aj Všeobecné zmluvné podmienky Antik pre poskytovanie služieb v sieti Internet. Všeobecné
zmluvné podmienky Antik pre poskytovanie služieb v sieti Internet v znení platnom a účinnom v čase

uzavretia Zmluvy, však navrhovateľ spolu so Zmluvou v konaní nepredložil. Jeho argumentácia o tom, že
odporca podpisom Zmluvy potvrdil, že mu tieto Všeobecné zmluvné podmienky boli odovzdané vrátane
všetkých príloh ku Zmluve spolu so Zmluvou, je vo vzťahu k tomu, že navrhovateľ mal svoj nárok
na zmluvnú pokutu preukázať predložením Všeobecných zmluvných podmienok platných a účinných včase uzavretia Zmluvy, právne irelevantná, pretože a) takáto argumentácia by obstála, ak by odporca
tvrdil opak, čo sa nestalo b) navrhovateľ je tým účastníkom konania, ktorý si uplatnil nárok na zmluvnú
pokutu a teda na ňom je dôkazné bremeno predloženým právne relevantných dôkazov preukázať, že

mu nárok na zmluvnú pokutu v uplatnenej výške vznikol. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza,
že súd rozhoduje vždy na základe toho, v akom rozsahu si splní účastník konania povinnosť tvrdenia
a na ňu nadväzujúcu dôkaznú povinnosť. Z hľadiska splnenia dôkaznej povinnosti je preto podstatné,
či navrhovateľ predložil Zmluvu a Všeobecné zmluvné podmienky platné a účinné v čase podpisu
Zmluvy, aby súd zistil, či tieto listinné dôkazy obsahovali dojednanie o zmluvnej pokute pre prípad, že

zákazník (v tomto prípade odporca) nevráti v určenej lehote zariadenie SetTopBox.. Po preskúmaní veci
odvolací súd uvádza, že Zmluva č. 9/0286/0015 zo dňa 30. 10. 2009 dojednanie o zmluvnej pokute
neobsahuje (v časti označenej ako „TELEVÍZIA“ sa vo vzťahu k nesplneniu uvedenej povinnosti uvádza,
že v prípade nevrátenia SetTopBoxu v stanovenej lehote alebo vrátenia SetTopBoxu s poškodenou
deštrukčnou nálepkou alebo poškodeného zavinením zákazníka, vzniká povinnosť zákazníka uhradiť
cenu tohto zariadenia poskytovateľovi služieb). Všeobecné zmluvné podmienky Antik pre poskytovanie

služieb v sieti Internet v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy (tvoriace neoddeliteľnú
súčasť Zmluvy) navrhovateľ v konaní nepredložil, teda svoje tvrdenie o tom, že nárok na zmluvnú
pokutu mu vyplýval zo Zmluvy v konaní nepreukázal. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd
na zákonné znenie upravujúce zmluvnú pokutu (§ 544 Občianskeho zákonníka), z ktorého obsahu
vyplýva, že nárok na zmluvnú pokutu vzniká len vtedy, ak si strany dojednajú pre prípad porušenia

zmluvy zmluvnú pokutu, ktorú je účastník zmluvného vzťahu povinný uhradiť, ak poruší presne v zmluve
zadefinovanú povinnosť. Z uvedeného vyplýva, že zmluvná pokuta, ako sankcia zmluvnej povahy
musí byť výslovne v zmluve dohodnutá, nakoľko je to dohodou účastníkov konania určená peňažná
suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu
možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej

povinnosti. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu a to bez ohľadu na to, akú
formu má zmluva ňou zabezpečovaná. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie
výšky pokuty, alebo určenie spôsobu jej určenia. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ si navrhovateľ mienil v
Zmluve zmluvnú pokutu dojednať musela by Zmluva dojednanie o zmluvnej pokute výslovne obsahovať.
Zo Zmluvy č. 9/0286/0015 zo dňa 30. 10. 2009 žiadne dojednanie o zmluvnej pokute nevyplýva a

pokiaľ takéto dojednanie obsahovali Všeobecné zmluvné podmienky Antik pre poskytovanie služieb v
sieti Internet, platné a účinné v čase podpisu Zmluvy, na preukázanie uplatneného nároku na zmluvnú
pokutu by musel navrhovateľ uvedené Všeobecné zmluvné podmienky predložiť, čo však navrhovateľ
neurobil. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že takýto nárok mu vyplýval, či už zo Zmluvy

alebo zo Všeobecných zmluvných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. V uvedenej
súvislostiodvolacísúduvádza,žeVšeobecnézmluvnépodmienkyoznačenéakoVšeobecnépodmienky
pre poskytovanie služby retransmisie Tango Digitálna Televízia spoločnosti Antik Telecom s.r.o. zo
dňa 1. 12. 2010 (č. l. 23-27 spisu) podľa článku VII. Zmluvy netvoria a ani nemohli tvoriť vzhľadom
na dátum nadobudnutia ich účinnosti - 1. 02. 2011 neoddeliteľnú súčasť Zmluvy č. 9/0286/0015 zo

dňa 30. 10. 2009 a preto ich nemožno považovať za dôkaz preukazujúci nárok navrhovateľa na
uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 100 €. Argumentácia navrhovateľa vychádzajúca z čl. II, bod 4
Všeobecných zmluvných podmienok zo dňa 01. 12. 2010 je preto irelevantná, navyše navrhovateľ
článok II., bod 4 predmetných zmluvných podmienok nesprávne interpretoval, keďže opomenul, že aj
pri jednostrannej zmene Všeobecných zmluvných podmienok musí byť uzavretý dodatok ku Zmluve

(dňom keď nadobudnú účinnosť jednostranne zmenené Všeobecné zmluvné podmienky), ktorý musí
byť podpísaný zákazníkom, pretože Zmluvu ako dvojstranný právny úkon je možné meniť opäť len
dvojstranným právnym úkonom - dodatkom ku Zmluve, čo v danom prípade navrhovateľ právne
relevantným spôsobom (predložením takéhoto dodatku ku Zmluve) nepreukázal. Pre úplnosť odvolací
súd uvádza, že aj keď okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že Zmluvu

č. 9/0286/0015 zo dňa 30. 10. 2009 posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, poukázal na ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia Zmluvy a v uvedenej súvislosti na zákaz
používať v spotrebiteľskej zmluve neprijateľné zmluvné podmienky, z obsahu odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku jasne a zreteľne vyplýva, čo bolo dôvodom čiastočného zamietnutia návrhu na
začatie konania v rozsahu uplatnenej zmluvnej pokuty s prísl. (neunesenie dôkazného bremena), preto

je odvolacia námietka navrhovateľa vychádzajúca z polemiky s právnym názorom okresného súdu vo
vzťahu k spotrebiteľskému charakteru predmetnej Zmluvy a z toho vyplývajúcich konzekvencií vo vzťahu
k dôvodom zamietnutia žaloby, právne bezpredmetná. Z obsahu odvolania je zrejmé, že predmetom
odvolania navrhovateľa je aj výrok o trovách konania, preto pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľatýkajúcu sa rozhodnutia okresného súdu v časti trov konania, odvolací súd uvádza, že navrhovateľ
bez akéhokoľvek právneho podkladu vo vzťahu k výsledku konania v odvolaní uvádza, že mu mala
byť priznaná plná náhrada trov konania v zmysle us.t § 142 ods. 1 OSP. Takýto názor navrhovateľa

neobstojí, pretože z rozsudku okresného súdu je zrejmé, že navrhovateľ bol vzhľadom na uplatnený
predmet konania úspešný v nepatrnej časti a teda plne obstojí aplikácia ust. § 142 ods. 2 OSP na
rozhodnutie o trovách konania, čo znamená, že okresný súd v časti rozhodovania o trovách konania,
rovnako ako v časti rozhodovania o nároku na zmluvnú pokutu postupoval vecne správne a teda jeho
rozhodnutie je v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd návrh vo zvyšku zamietol a v

odvolaním napadnutom výroku o trovách konania vecne správne. Na základe uvedených skutočností
odvolací súd rozsudok okresného súdu vo vyššie uvedených odvolaním napadnutých výrokoch ako
vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust.
§ 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom konaní úspešný
odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.