Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. január 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/7/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310210252
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8310210252.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcov: 1/ Z.. N. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XX, F., 2/ Y. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 16, U., zastúpených
G. kanceláriou Novikmec, s.r.o. so sídlom Rázusova 125, Vranov n/Topľou, proti žalovanému J. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F., D. XX, zastúpenému Mgr. Valérom Podoľskijm, advokátom so sídlom v
Humennom, Námestie slobody č. 1, o zaplatenie 1.856,70 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 12.11.2013 č.k. 21C 38/2011 - 262 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2.
rade spoločne a nerozdielne sumu 1.856,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto
sumy od 09.11.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zastavil konanie v časti o
zaplatenie istiny 1.451,42 Eur s prísl., zamietol žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 1.856,70 Eur od 07.05.2012 do 08.11.2012 a zamietol návrh žalobcu na nariadenie
predbežného opatrenia. Vyslovil, že o trovách konania sa rozhodne samostatným uznesením do 30 dní
od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobcovia sa v konaní domáhajú vydania
bezdôvodného obohatenia od žalovaného za užívanie bytu č. 37, ktorý sa nachádza v Humennom, na
ulici Duchnovičova č. 20. Žalobcovia sa stali vlastníkmi tohto bytu príklepom na dobrovoľnej dražbe
dňa 29.01.2010, z toho dôvodu začali platiť úhrady spojené s užívaním bytu od februára 2010 a
vlastníkmi bytu boli do 23.09.2011, kedy kúpnopredajnou zmluvou previedli byt na ďalšiu osobu. Takto
je vymedzené aj žalované obdobie. Nebolo sporné, že v danom období užíval byt žalovaný a nie
žalobcovia. V súdnom konaní bola dobrovoľná dražba vyhlásená za neplatnú, čo má za následok
podľa § 21 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách, že účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu, teda
spätne. Žalobcovia teda nikdy neboli vlastníkmi uvedeného bytu a v závislosti od vydaného rozsudku
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby došlo aj k zmene skutkového a právneho vzťahu v danom
konaní oproti stavu v čase podania žaloby a stavu, kedy vo veci súd prvého stupňa rozhodol rozsudok a
rozhodoval aj odvolací súd. Z predložených dôkazov súd prvého stupňa zistil, že celkovo predstavovali
náklady a príspevky vyplatené žalobcami spoločenstvu vlastníkov bytov za obdobie od februára 2010
do 23.09.2011, spolu sumu 1.856,70 Eur, keď táto suma sa stala aj aktuálnym predmetom sporu. Táto
suma pozostáva z 832,03 Eur za obdobie od februára 2010 do decembra 2010 a zo sumy 1.024,67 Eur
od 01.01.2011 do 22.09.2011. Tieto sumy tvoria nielen náklady na fond opráv a údržby, poistenie domu,
požiarnu ochranu domu, náklady na správu domu, ale aj náklady za spotrebované služby a energie
v súvislosti s užívaním bytu v tomto období. Žalobcovia už netrvali na žalobe, pokiaľ ide o zaplatenie

sumy 2.000 Eur titulom ušlého nájomného. Súd prvého stupňa poukázal na v poradí druhý návrh na
zmenu žaloby zo strany žalobcov z 09.10.2013, keď tento návrh v sebe zahŕňal aj čiastočné späťvzatie
žaloby v spojení s vyjadrením právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní 12.11.2013. Súd prvého
stupňa poukázal na ustanovenia § 95 a § 96 O.s.p., keď akceptoval tento prednes žalobcov s tým,
že výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom aj o zmenenom návrhu a keďže sa jednalo
o čiastočné späťvzatie žaloby, v tejto časti súd prvého stupňa konanie zastavil. Zdôraznil, že právne
námietky žalovaného voči zmene a čiastočnému späťvzatiu žaloby sú neúčinné, keďže majú dopad len
na určenia a výpočet trov konania a nie na rozhodnutie vo veci samej. Predmetný byt aj po dobrovoľnej
dražbe v žalovanom období užíval žalovaný a bolo nesporné, že všetky predmetné platby zaplatili
žalobcovia. Neboli sporné ani dve vyúčtovania nákladov a služieb od spoločenstva vlastníkov bytov,
a to že dobrovoľná dražba bola vyhlásená za neplatnú. Tým, že došlo k určeniu dobrovoľnej dražby
rozhodnutím súdu za neplatnú s účinkami ex tunc, žalobcovia sa nestali nikdy vlastníkmi bytu, čo má
za následok, že plnili za celé žalované obdobie to, čo mal plniť priamo žalovaný. Žalobcovia tak plnili
za žalovaného to, čo mal plniť sám, keďže ak by uvedené náklady a príspevky nezaplatili žalobcovia,
musel by ich ako vlastník a reálny užívateľ bytu zaplatiť žalovaný. Tým sa žalovaný bezdôvodne obohatil
podľa § 454 Občianskeho zákonníka, a preto súd prvého stupňa žalobe vyhovel. Poukázal tiež na
to, že nebolo možné rozhodovať podľa predtým vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu v
predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, keď bolo konštatované, že je potrebné selektovať jednotlivé
platby zo strany žalobcov. Všetky platby, ktoré platili žalobcovia, teda aj platby do fondu opráv a údržby,
poistenie domu, požiarna ochrana domu, náklady na správu domu a mimo to aj náklady za spotrebované
služby a energie, predstavujú bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Žalovaný bol v danom
období vlastníkom bytu a jeho reálnym užívateľom, preto by musel platiť nielen náklady za spotrebované
služby, ale aj ďalšie spomínané poplatky. Súd prvého stupňa ďalej odôvodnil čiastočné späťvzatie
žaloby podľa § 96 O.s.p., čiastočné zamietnutie žaloby ohľadom príslušenstva danej pohľadávky s
poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1,2 OZ. Zdôraznil, že v čase rozhodovania súdu bol skutkový
a právny stav taký, že žalobcovia neboli vlastníkmi daného bytu, napriek tomu platili všetky poplatky,
ktoré majú platiť vlastníci bytov, žalobcovia byt reálne neužívali, tento byt užíval žalovaný, a preto
majú z titulu bezdôvodného obohatenia nárok na zaplatenie predmetnej sumy, ktorá korešponduje s
vyúčtovaním týchto nákladov zo strany spoločenstva vlastníkov bytov. Súd prvého stupňa tiež zdôvodnil
zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo strany žalobcov a vyslovil, že o trovách
konania účastníkov rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnom rozhodnutí o veci samej.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby žaloba bola v celom
rozsahu zamietnutá. Uplatnil si tiež nárok na náhradu trov konania. Žalobca poukázal na ustanovenie §
563 Občianskeho zákonníka a s tým súvisiaci rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 146/2008.
Zdôraznil, že pokiaľ by veriteľ podal žalobu skôr ako by požiadal dlžníka o splnenie dlhu, teda skôr ako by
nastala splatnosť dlhu, nebola by akcionata. Žaloba by bola predčasná, pretože by bol ňou uplatňovaný
neexistujúci nárok. Na tomto závere nemení skutočnosť, že doručením žaloby, ktorá obsahuje výzvu na
plnenie, by nastali hmotnoprávne účinky tohto úkonu. Táto judikatúra je podľa žalovaného aplikovateľná
aj na prípad bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ, kde rovnako nie je čas plnenie určený.
Taktiež aj súd prvého stupňa priznal žalobcovi úrok z omeškania z predmetnej sumy až od 09.11.2012,
čím vlastne sám preukazuje, že splatnosť žalovanej sumy nastala po podaní žalobného návrhu, teda po
16.09.2010, až po vyúčtovaniach nákladov za energie a služby za rok 2010 a za rok 2011. Nie je ďalej
žalovanému zrejmé, na základe akého právneho dôvodu, resp. zákonného ustanovenia zaviazal súd
prvého stupňa žalovaného na úhradu predmetnej sumy aj vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade. Úhrady za
byt za dané obdobie hradil žalobca v 1. rade, a preto žalovanému nie je zrejmé, prečo je potrebné z jeho
strany platbu vykonať aj voči žalobkyni v 2. rade, ktorá túto sumu neuhradila. Žaloba je tak minimálne zo
strany žalobkyne v 2. rade nedôvodná. Poukazuje tiež na návrh na zmenu žaloby z 23.10.2012, kde bol
rozšírený návrh zo sumy 600 Eur na 3.308,12 Eur. Je evidentné, že žalobný návrh bol podaný z titulu
úhrady jednotlivých mesačných zálohových platieb ako predčasný. Suma 548,58 Eur z titulu nákladov
na fond opráv a údržby, poistenie domu, požiarnu ochranu domu a náklady na správu domu do zmeny
návrhu zahrnutá nebola a predmet konania tak bol po pripustení zmeny žaloby v sume 3.308,12 Eur.
Súd nemohol vziať do úvahy a rozhodovať o nároku v sume 548,58 Eur, ktorý predsa nebol predmetom
konania. Ani podanie žaloby, ktorá je doručená dlžníkovi - žalovanému, nemôže nahradiť výzvu veriteľa
na splnenie dlhu, nemôže potom nahradiť výzvu veriteľa na plnenie ani podanie návrhu na zmenu žaloby
urobené v danom súdnom konaní, zvlášť keď ani nešlo o žalobu alebo dokonca návrh na zmenu žaloby,

ktorý nebol doručený povinnému subjektu, ale právnemu zástupcovi. V tomto smere poukázal na znenie
§ 49 ods. 1 O.s.p. Ak by odvolací súd dal za pravdu súdu prvého stupňa a vykladal by si procesný
úkon návrh na zmenu žaloby z 23.10.2012 smerujúci v zmysle § 95 O.s.p. k zmene žaloby a považoval
toto plnenie za akési oznámenie o výške a právnom dôvode jednotlivých žalobcami uplatňovaných
pohľadávok, aj pri takomto výklade absentuje výzva na úhradu sumy 548,58 Eur a túto sumu súd prvého
stupňa žalobcovi priznať nemohol.

K odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí navrhli rozsudok ako vecne správny v napadnutej
časti potvrdiť. Uviedli, že pokiaľ žalovaný poukazuje na spomínané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
zdôrazňujú, že toto sa týka a sústreďuje problematiky určenia momentu plynutia premlčacej doby v
prípade vrátenia pôžičky, keď táto doba je viazaná na prvý deň, kedy sa dané právo mohlo vykonať
po prvýkrát na súde, teda prvý deň po splatnosti. Žalobcovia poukazujú na to, že právny vzťah z
bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia
iného právneho vzťahu, ktorým je napr. plnenie na základe neplatného právneho úkonu. Podstatou
bezdôvodného obohatenia je povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, vydať toto
bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie vzniká na základe objektívnej skutočnosti, a to
získaným plneniam na úkor niekoho iného. Pokiaľ ide o dobu plnenia, táto je základným pojmovým
znakom a neoddeliteľnou súčasťou záväzkového vzťahu žalovaného zmluvou o pôžičke. Počiatok
subjektívnej premlčacej doby pre vydanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa neviaže
k dátumu splatnosti, ako je to pri začiatku všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 OZ, ale k inej
skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa obohatil. Žalobcovia tiež zdôrazňujú, že už pôvodný návrh na zaplatenie sumy 600 Eur
s prísl. bol nárokom z titulu bezdôvodného obohatenia, na úhradu ktorého žalobcovia žalovaného
vyzývali 17.08.2010. To, že žalobný návrh bolo nutné v priebehu konania upravovať, je dané v závislosti
od skutkových okolností, ktoré sa menili a záviseli od rozhodnutia v konaní o neplatnosť dražby,
keďže momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti dražby došlo k zmene tak
skutkového, ako aj právneho stavu. Poukázali tiež na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co
18/2013, kde konanie sa týkalo nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a v ktorom rozhodnutí
bolo konštatované, že za kvalifikovanú výzvu k plneniu je potrebné považovať žalobu na začatie
konania. Preto argumenty právneho zástupcu žalovaného považujú za bezpredmetné a jeho konanie
v rozpore so zásadami rýchlosti a hospodárnosti konania. Žalobcovia tiež poukázali na to, že sú
manželia s existujúcim bezpodielovým spoluvlastníctvom a do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
o neplatnosti dražby boli vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu, ktorí spoločne na dobrovoľnej
dražbe vydražili. Plnenie poskytnuté v mene žalobcu v 1. rade bolo realizované zo spoločných
prostriedkov patriacich do BSM. Zdôraznili, že návrh na zmenu žaloby nemôže byť považovaný za úkon,
ktorým je žalovaný povinný v konaní niečo osobne vykonať, v dôsledku čoho by tento právny úkon
musel byť doručovaný aj žalovanému. Nesúhlasia preto s námietkou žalovaného, pokiaľ poukazuje na
aplikáciu § 49 O.s.p. v tejto súvislosti. Čo sa týka opodstatnenosti nároku čiastky 548,58 Eur s tým, že
nebola predmetom konania, opäť poukázali na existenciu právoplatného rozhodnutia Okresného súdu
Humenné sp. zn. 12C 61/2010. Zdôraznili, že momentom právoplatnosti rozsudku o neplatnosť dražby
sa táto platba, ktorá bola do toho času chápaná ako platba oprávnená z titulu vlastníckeho vzťahu k
predmetnému bytu, zmenila na nárok z bezdôvodného obohatenia, ktorý čo do právneho dôvodu bol
žalobou uplatňovaný, a preto bolo potrebné podaným návrhom zmeniť len výšku tohto nároku v dôsledku
zmeny skutkových a právnych okolností tejto veci.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené v zmysle zásad
vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné
nie je.

Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne
právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvostupňového súdu majú oporu
vo vykonanom dokazovaní.

Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí sú manželmi, sa stali
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - bytu č.. XX, nachádzajúceho sa vo vchode č.. XX,
na treťom poschodí v F., ulica D. a to na základe dobrovoľnej dražby konanej dňa XX.XX.XXXX.
Vydražiteľmi daného bytu sa stali žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí zároveň prehlásili, že pristupujú k zmluve
o výkone správy predmetu dražby. Žalobcovia v 1. a 2. rade boli vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci
daného bytu do 23.09.2011, kedy kúpnopredajnou zmluvou odpredali byt ďalšiemu subjektu. Od februára
2010 až do 23.09.2011 žalobcovia v 1. a 2. rade vo vzťahu k Spoločenstvu vlastníkov bytov uhrádzali
náklady a príspevky spojené s vlastníctvom tohto bytu v celkovej výške 1.856,70 Eur, keď za obdobie
mesiacov február až december 2010 rozsah týchto poplatkov predstavoval sumu 832,03 Eur a za
obdobie od 01.01.2011 do 22.09.2011 výška týchto nákladov predstavovala 1.024,67 Eur. Nebolo
sporné, že tieto náklady a príspevky spoločenstvu vlastníkov bytov uhradili žalobcovia v 1. a 2. rade
ako manželia a vtedajší bezpodieloví spoluvlastníci bytu, v danom období byt reálne užíval žalovaný,
ktorý vo vzťahu k spoločenstvu vlastníkov bytov a ani žalobcom v 1. a 2. rade žiadne platby v súvislosti
s užívaním daného bytu nerealizoval.

Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 05.04.2012 č.k. 12C 61/2010 - 186 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Prešov zo dňa 13.06.2013 č.k. 5Co 86/2012 - 240 bolo určené, že dražba zo dňa
29.01.2010, ktorej predmetom bol súbor nehnuteľností - byt č. XX, na treťom poschodí bytového domu
súpisné č. XXXX, ulica D. XXXX/XX v F., zapísaný na LV č. XXXX a pozemok, osvedčená notárskou
zápisnicou notára H.. T. D. N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, je neplatná.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. v znení platnom k 29.01.2010, tento zákon upravuje dobrovoľné
dražby, kontrolu Ministerstva spravodlivosti SR nad dodržiavaním podmienok, organizovania a priebehu
dražieb a vznik, trvanie a zánik niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich.

Podľa § 27 ods. 1 citovaného zákona, ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej
lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu.
Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom, zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu
uspokojenia veriteľa z výťažku dražby.

Podľa § 21 ods. 5 citovaného zákona, ak vydražiteľ zmaril dražbu, alebo ak súd určil dražbu za neplatnú,
účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 21 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách, je potrebné
konštatovať, že rozhodnutie súdu, ktorým bola určená dražba za neplatnú, má za následok, že účinky
príklepu zanikajú ku dňu príklepu a teda spätne, ako na to správne poukázal aj súd prvého stupňa.
Právoplatným rozsudkom o neplatnosti dražby v konaní vedenom proti navrhovateľovi dražby alebo
vydražiteľovi zanikajú účinky dražby ku dňu príklepu s účinkami pre všetky osoby, ktorých sa týka
dražba, ako aj pre osoby, ktoré nadobudli vec po vydražiteľovi. So zreteľom na túto situáciu je potrebné
vyhodnotiť právne postavenie žalobcov v 1. a 2. rade tak, že sa nestali vlastníkmi daného bytu, ktorý v
rozhodnom období užíval žalovaný, avšak je nepochybné, že v období od februára 2010 do 22.09.2011
uhrádzali ako vtedy evidovaní vlastníci bytu vo vzťahu k spoločenstvu vlastníkov bytov všetky poplatky
spojené s vlastníctvom a užívaním daného bytu, a teda aj poplatky, ktoré ako vlastníci bytu mali
povinnosť uhrádzať a to napr. príspevky do fondu opráv a údržby, poistenie domu, požiarna ochrana
domu, náklady na správu domu a podobne. Ako už bolo vyššie uvádzané, rozsah takto vykonaných

platieb zo strany žalobcov v 1. a 2. rade z ich spoločného majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve
dosahoval sumu 832,03 Eur v období roku 2010 a 1.024,67 Eur v roku 2011, konkrétne do 22.09.2011.

Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 454
Občianskeho zákonníka je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej)
na plnenie u toho, za koho sa plnilo a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v
skutočnosti plnil. Za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo a nie toho, komu sa plnenie
poskytlo. Keďže v neskoršom období došlo k určeniu dobrovoľnej dražby danej nehnuteľnosti zo dňa
29.01.2010 rozhodnutím súdu za neplatnú s účinkami spätne ku dňu príklepu, žalobcovia sa tak nestali
vlastníkmi bytu a nepochybne za dané žalované obdobie uhrádzali platby spojené s vlastníctvom a
užívaním tohto bytu, ktoré mal plniť priamo žalovaný. Žalobcovia teda za žalovaného plnili to, čo mal
plniť on sám, a preto súd prvého stupňa dôvodne konštatoval opodstatnenosť takto uplatneného nároku
zo strany žalobcov. Túto skutočnosť napokon v podanom odvolaní nerozporuje ani samotný žalovaný.

Argumentácia žalovaného poukazujúceho na predčasnosť podanej žaloby s poukazom na znenie § 563
Občianskeho zákonníka a v nadväznosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 146/2008
opodstatnená nie je. K spomínanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR je potrebné uviesť, že súviselo s
prejednávaným nárokom plynúcim z uzatvorenej zmluvy o pôžičke a so stanovením plynutia premlčacej
lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka. V danom prípade nárok žalobcov vo vzťahu k žalovanému
bol od počiatku uplatňovaný ako nárok plynúci z titulu bezdôvodného obohatenia, keď premlčacia
lehota z tohto právneho titulu je upravená odlišným spôsobom v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. Za kvalifikovanú výzvu k plneniu z titulu bezdôvodného obohatenia je potrebné
považovať aj žalobu na začatie konania (napr. do pozornosti rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn.
20Co 18/2013). Z obsahu spisu naviac plynie, že žalobcovia v 1. a 2. rade pred začatím tohto konania, a
to listom zo 17.08.2010 vyzývali žalovaného na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu od mesiaca
február 2010 v sume po 100 Eur mesačne, súhrne 600 Eur, ako aj k následným mesačným zálohovým
platbám za užívanie tohto bytu po 120 Eur mesačne (č.l. 61 a nasl. spisu). Ako už bolo uvádzané,
pôvodný návrh na zaplatenie sumy 600 Eur s prísl. bol od počiatku uplatňovaný z titulu bezdôvodného
obohatenia, na úhradu ktorého žalobcovia žalovaného vyzvali ešte pred začatím konania s tým, že išlo
o platby spojené s vlastníctvom a užívaním bytu, ktoré do toho času boli nimi už uhradené.

V priebehu konania žalobcovia v 1. a 2. rade žiadali o pripustenie zmeny žaloby o zaplatenie
bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, a to o úhradu nákladov spojených s užívaním bytu
žalovaným do 23.09.2011 v sume 1.856,70 Eur, po odpočítaní nákladov do fondu opráv a údržby,
poistenia domu, požiarnej ochrany a nákladov na správu domu vo výške 548,58 Eur v celkovej sume
1.308,12 Eur. Rovnako si uplatnili ušlé nájomné za obdobie od 30.01.2010 do 22.09.2011 v sume 2.000
Eur, čím od žalovaného žiadali uhradiť sumu 3.308,12 Eur s prísl. Súd prvého stupňa pripustil zmenu
žaloby v tomto znení uznesením zo dňa 27.11.2012 č.k. 21C 38/2011 - 175.

Je tiež zrejmé, že počas tohto konania na Okresnom súde Humenné prebiehalo aj konanie o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby daného bytu zo dňa 21.10.2010 pod sp. zn. 12C 61/2010. Súd prvého
stupňa mal o tejto skutočnosti vedomosť a uznesením z 15.01.2013 č.k. 21C 38/2011 - 197 prerušil
konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 12C
61/2010. Po ukončení daného konania, v ktorom ako už bolo vyššie uvádzané, sa rozhodlo o neplatnosti
dobrovoľnej dražby bytu vykonanej dňa 29.01.2010, žalobcovia s ohľadom na túto situáciu opäť požiadali
o zmenu žaloby a čiastočné späťvzatie žaloby s tým, že naďalej titulom bezdôvodného obohatenia od
žalovaného žiadali uhradiť sumu 1.856,70 Eur s prísl. s tým, že táto suma predstavovala všetky náklady
podľa vyúčtovaní za rok 2010 a 2011 spojené s vlastníctvom a užívaním daného bytu za čas od februára
2010 do 22.09.2011, kedy byt reálne obýval žalovaný a za užívanie tohto bytu neplatil a teda v tejto sume
boli okrem nákladov na energie a služby zahrnuté aj príspevky do fondu opráv a údržby, poistenie domu,
požiarna ochrana domu, ako aj náklady na správu domu. Žalobcovia zároveň vzali späť žalobu v časti
o zaplatenie sumy 1.451,42 Eur s prísl. Nemožno tak konštatovať, že by žalovaným namietaná suma
548,58 Eur s prísl. sa nestala predmetom konania, keď ako už bolo uvádzané, žalobcovia v tejto súvislosti
upravili žalobný návrh už na pojednávaní 04.10.2013 a o tomto nároku rozhodoval aj prvostupňový súd.

Za situácie, že súd prvého stupňa správne rozhodol aj o príslušenstve žiadanej istiny (§ 517 ods. 1,
2 OZ) odvolací súd poukazujúc na všetky uvádzané dôvody rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe
vyhovené, potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Keďže súd prvého stupňa si vymienil o trovách konania účastníkov rozhodnúť postupom podľa § 151
ods. 3 O.s.p., aj o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na znenie
§ 224 ods. 4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.