Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. október 2007

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4C/42/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5306201352
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2007:5306201352.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v občiansko-právnej veci navrhovateľky V. Z.

P., a. s., B., M. XX,. IČO: XX. XXX. XXX,. proti odporcovi v 1/ rade maloletému M. B., nar. XX.. XX..
XXXX,. bytom Č. - U H., C. XXX/X,. zastúpenému zákonnou zástupkyňou I. B., nar. XX.. XX.. XXXX,.
bytom Č. - U H., C. XXX/X,. v 2/ rade maloletému R. M., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom H. XXXX,. Č., v 3/
rade maloletému D. M., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom H. XXXX,. Č., zastúpeným zákonnou zástupkyňou
A. M., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom H. XXXX/X,. Č., o zaplatenie 11 812,- Sk so 6ˇ%-ným úrokom z
omeškania ročne od 15. 11. 2005 do zaplatenia, takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1/ rade j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 3 993,- Sk so 6%-ným úrokom z

omeškania ročne od 15. 11. 2005 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporca v 1/ rade j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci
titulom súdneho poplatku za návrh za sumu 500,- Sk v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd s c h v a ľ u j e prijatý zmier účastníkov konania:

Maloletí odporcovia v 2/ a v 3/ rade zastúpení zákonnou zástupkyňou s a z a v ä - z u j ú nahradiť
navrhovateľke škodu vo výške 7 990,- Sk v 500,- Sk mesačných splátkach, vždy do 15. dňa toho-ktorého
mesiaca vopred, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

Trovy konania z n á š a každý z účastníkov konania zo svojho.

Navrhovateľka záväzok odporcov v 2/ a v 3/ rade zastúpených zákonnou zástupkyňou p r i j í m a .

Odporcovia v 2/ a v 3/ rade zastúpení zákonnou zástupkyňou s ú p o v i n n í nahradiť Slovenskej
republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom súdneho poplatku za návrh sumu 250,- Sk v lehote

do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom sporu, ktorým súd bol viazaný podľa § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 O. s. p., bol nárok
navrhovateľky na náhradu škody vo výške 11 812,- Sk spolu so 6%ným úrokom z omeškania ročneod 15. 11. 2005 do zaplatenia. V danom prípade išlo o vynaložené náklady za liečbu poškodeného
P. Š., nar. XX.. XX.. XXXX, bytom Č., H. XXXX,. ktorý dňa 22. 04. 2004 utrpel úraz. Navrhovateľka
tvrdila, že náklady sú povinní nahradiť maloletý M. B., maloletý M. K., maloletý M. K., maloletí R. a D.

M.. T., že uvedení maloletí napadli poškodeného,spôsobili mu poškodenie zdravia, ktoré si vyžiadalo
liečbu a náklady tvoriace predmet sporu. Náklady žiadala na základe § 420 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka, § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb.. Na pojednávaní dňa 25. 09. 2007 poverená
pracovníčka navrhovateľky uviedla, že z celkovej výšky 19 974,20 Sk jednu pätinu škody vo výške 3
995,- Sk zaplatil dobrovoľne maloletý Kulla so svojimi rodičmi a jednu pätinu vo výške 3 995,- Sk maloletý

Kučák so svojimi rodičmi, preto celková škoda vo výške 19 974,20 Sk bola znížená o súčet zaplatenej
škody, teda o sumu 7 990,- Sk. 19 974,20 - znížená suma 7 990,- Sk = predmet sporu 11 812,- Sk (K.
namiesto 3 995,- Sk zaplatil sumu 4 000,- Sk).

V priebehu konania teda navrhovateľka pokračovala vo vymáhaní nároku voči ďalším trom označeným
odporcom v 1/, 2/, 3/ rade a to proti každému vo výške jednej pätiny vzniknutých nákladov, teda vo výške
3 995,- Sk. Na pojednávaní dňa 25. 09. 2007 odporcovia v 2/ a v 3/ rade spolu so zákonnou zástupkyňou

uzavreli súdny zmier, v ktorom sa zaviazali zaplatiť alikvotný podiel vzniknutých liečebných nákladov v
celkovejvýške9990,-Sk.Súdprijatýzmierúčastníkovkonaniapodľa§99ods.1aods.2O.s.p.schválil.
Mal za to, že povaha veci pripúšťa uzavretie a schválenie zmieru a takto schválený zmier nie je ani v
rozpore s právnymi predpismi. Po právoplatnosti uznesenia pokračoval v konaní. Následne prítomných
odporcov v 2/ a v 3/ rade vypočul ako svedkov pre účely rozhodnutia súdu o nároku navrhovateľky vo

vzťahu k odporcovi v 1/ rade. Vzhľadom k tomu, že odporcovia v 2/ a v 3/ rade uzavreli súdny zmier,
navrhovateľka od nich nepožadovala úrok z omeškania, podľa § 2 ods. 2 poplatkového zákona ako
neúspešní účastníci konania boli povinní zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 500,- Sk (zo základu
7 900,- Sk 5% = 474 - položka 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, minimálne 500,- Sk). Podľa
§ 11 ods. 7 poplatkového zákona však súd zaviazal odporcov v 2/ a v 3/ rade zaplatiť jednu polovicu

súdneho poplatku, teda 250,- Sk, vzhľadom k tomu, že uzavreli súdny zmier. Na základe uvedeného
predmetom sporu ostal len nárok navrhovateľky na náhradu uvedených nákladov vo výške 3 993,- Sk
so 6%-ným úrokom z omeškania ročne 05. 11. 2005 do zaplatenia voči maloletému odporcovi v 1/ rade
M. B., nar. XX.. XX.. XXXX.. Za tým účelom súd vypočul ostatných účastníkov uvedeného skutku ako
svedkov, vrátane zákonných zástupcov. Zákonná zástupkyňa odporcu v 1/ rade uviedla, že odporca v

1/ rade sa konania nedopustil. Z tejto výpovede však súd nevychádzal, pretože nebola bezprostrednou
účastníčkou - svedkyňou skutku. Jej informácie boli len sprostredkované. Informácie získala od odporcu
v 1/ rade.

Podľa § 440 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má voči
nemu postih. V danom prípade predmetom sporu bol regresný nárok navrhovateľky, ktorá poskytla

plnenie za ošetrenie poškodeného na základe zákona, pretože podľa zákona o zdravotnom poistení
bola zo zákona povinná takéto plnenie poskytnúť (§ 454 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného
je zrejmé, že škodu spôsobili škodcovia, namiesto škodcov túto škodu na zdraví a náklady za lieky
zaplatila navrhovateľka, preto na strane škodcov vzniklo bezdôvodné obohatenie a na jeho vydanie má
navrhovateľka na základe § 440 Občianskeho zákonníka nárok. Toto jej právo vzniklo tým momentom,

keď zaplatila liečebné náklady.

Podľa § 438 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že s tými, ktorí škodu
spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

Vdanomprípadesúdmalzato,žesozreteľomnavšetkyokolnostiposudzovanejveci,jepotrebnépomer

jednotlivých škodcov na vzniku škody stanoviť v rozsahu jednej pätiny, pretože miera ich zavinenia na
poškodení zdravia bola približne rovnaká a preto, že skutok sa stal dňa 22. 04. 2004, teda pred 3 rokmi
a vzhľadom k odstupu času v nadväznosti na § 136 O. s. p. výšku nároku navrhovateľky voči jednotlivým
škodcom by bolo možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami, preto súd podľa úvahy určil výšku nároku
navrhovateľkyvočijednotlivýmškodcomvrozsahudelenom,tedavrozsahujednejpätiny.Vychádzalajz

skutočnosti,žeostatníškodcoviatútoškodudobrovoľnezaplatili,čiužfaktickouplatbou,alebouzavretímsúdneho zmieru. V takom prípade predmetom sporu bol len nárok navrhovateľky voči odporcovi v 1/
rade, ktorého nebolo možné zaviazať k náhrade škody spoločne a nerozdielne s ostatnými.

Právo na náhradu škody - vynaložením nákladov, ktoré navrhovateľka vynaložila namiesto škodcov na

liečbu poškodeného, prešlo na ňu do výšky, v ktorej za vzniknutú škodu škodcovia zodpovedajú.

Z uvedeného je zrejmé, že súd musel ustáliť, či na strane odporcu v 1/ rade je zodpovednosť za škodu
na zdraví, ak áno, v akom rozsahu. V takomto rozsahu, v ktorom odporca v 1/ rade zodpovednosť za
škodu má a v akom navrhovateľka náklady vynaložila, mohlo na navrhovateľku prejsť právo na náhradu
týchto nákladov. Ide o účelné náklady spojené s liečením v zmysle § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v zmysle § 449 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Liečebné náklady vynaložila navrhovateľka. Základ a

výšku, ako aj účelnosť vynaložených nákladov, v konaní nespochybnil ani jeden z účastníkov konania,
rovnako ich platby, preto súd v tomto smere vychádzal z nesporných tvrdení účastníkov konania v
nadväznosti na § 120 ods. a § 153 ods. 1 O. s. p.. O nespornosti nemal závažné a dôvodné pochybnosti
vzhľadomkpripojenýmlistinnýmdôkazomzostranynavrhovateľky,ktorýmipreukazovalaúčelnosť,druh
vynaložených nákladov a ich realizáciu.

V ďalšom konaní súd musel ustáliť, či odporca v 1/ rade za vzniknutú škodu zodpovedá a v akom
rozsahu.

Maloletý odporca v 1/ rade M. B., nar. XX.. XX.. XXXX,. mal v čase skutku dňa 22. 04. 2004 13 rokov
a v čase pojednávania 16 rokov. Z uvedeného je zrejmé, že v čase trestného stíhania nedosiahol 15.
rok veku ako trestno-právnu podmienku trestno-právnej zodpovednosti aj spolu s ďalšími škodcami.

Preto zo záveru uznesenia vo veci ČVS: ORP-1369/1-OSV-CA-2004 zo dňa 12. 07. 2004 na č. listu 6,
7 spisu vyplýva, že v danom prípade konaním škodcov, vrátane odporcu v 1/ rade, nedošlo k naplneniu
skutkových podstát trestných činov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia, avšak došlo k
naplneniu skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b/
zákona o priestupkoch, ktorý však nie je možné prejednať pre nedostatok veku na strane páchateľov,

preto len z tohto dôvodu bolo odmietnuté trestné stíhanie a vec nebola postúpená na priestupkové
konanie. V odôvodnení rozhodnutia však orgány činné v trestnom konaní konštatovali, že skutok sa stal,
teda že maloletý P. Š., nar. XX.. XX.. XXXX,. bol dňa 22. 04. 2004 fyzicky napadnutý spolužiakmi a to
tak, že ako tento išiel domov, ho chytil jeho spolužiak M. B., ktorý ho dotiahol ku skupinke spolužiakov,
kde bol K. a K. sotený, následkom čoho spadol na zem, kde bol K. kopnutý jedenkrát do hlavy, po čom

sa postavil a ďalej bol napadnutý bratmi D. a R. M., ktorí ho niekoľkokrát udierali po hlave, následkom
čoho si buchol hlavu o železný stĺpik, pričom po tom, ako prišiel syn P. domov a zvracal a preto vyhľadali
lekárske vyšetrenie na pohotovosti, pričom bol práceneschopný v trvaní od 23. 04. 2004 do 03. 05. 2004.

V nadväznosti na R 27/1977 a § 135 ods. 1 O. s. p. súd je v občianskom súdnom konaní viazaný vždy
rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, ale musí vychádzať aj z iných rozhodnutí vynesených

v trestnom konaní a dbať na to, aby sa s nimi nedostal do rozporu. Súd je viazaný len odsudzujúcim
rozsudkom, ale nemôže nechať bez povšimnutia oslobodzujúci rozsudok, ak sa v ňom konštatuje, že
skutok, z ktorého sa vyvodzuje nárok na náhradu škody, sa stal, resp. iné okolnosti. Súd nie je viazaný
tým, že proti odporcom bolo zastavené trestné stíhanie. Podľa R 22/1979 čo do výroku o náhrade škody
súd nie je viazaný odôvodnením trestného rozsudku, je viazaný len výrokom, ak je náhrada škody

následne prejednávaná v občianskom súdnom konaní. Z výroku o vine treba potom brať do úvahy celok,
teda jeho právnu kvalifikáciu, skutkovú časť - konkrétne konanie páchateľa a naplnenie znakov skutkovej
podstaty trestného činu. Rovnako aj pokiaľ ide o zavinenie.

Z uvedeného mal súd preukázané, že aj keď nedošlo k vyneseniu odsudzujúceho rozsudku v rámci
trestného konania, ani v rámci priestupkového konania, nedošlo k nemu len z dôvodu vekovej hranice

škodcov s tým, že orgán činný v trestnom konaní konštatoval, že skutok sa stal. Tým mal súd preukázanú
existenciu zavineného protiprávneho konania odporcu v 1/ rade. V preukázanej časti skutku na č. listu
6 spisu vyplýva, že odporca v 1/ rade sa dopustil protiprávneho konania „Dňa 22. 04. 2004 M. B. chytil
P. Š., dotiahol ho ku skupinke spolužiakov, kde bol K., K. sotený, následkom čoho spadol na zem, kdebol K. kopnutý jedenkrát do hlavy, po čom sa postavil a ďalej bol napadnutý bratmi D. a R. M., ktorí
ho niekoľkokrát udierali po hlave, následkom čoho si buchol hlavu o železný stĺpik, pričom po tom, ako
prišiel syn P. domov, zvracal a vyhľadal lekárske ošetrenie.“

Existenciu uvedeného protiprávneho konania odporcu v 1/ rade, ktoré je zadefinované v skutku, mal súd
preukázané v rámci občiansko-právneho konania, aj z výpovedí svedkov v rámci trestného konania, aj
z výpovedí svedkov v rámci občianskeho konania, ktoré vzájomne konfrontoval. Naplnenie skutku mal
preukázané aj hmotno-právnym správaním škodcov, ktorí záväzok dobrovoľne uznali a zaplatili (K., K.)
a uzavreli súdny zmier (bratia M.). Naplnenie uvedeného protiprávneho konania odporcu v 1/ rade mal

súd preukázané výsluchom maloletého R. a D. M. na č. listu 45 spisu, pričom týmito výpoveďami potvrdili
svoju výpoveď v rámci trestného konania. V zápisnici o výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní
na č. listu 13 spisu D. M. uviedol, že videl B., ktorý utekal za Š., videl, ako K. kopol Š. do zadku. Spadnúť
na zem ho nevidel. R. M. na č. listu 14 spisu uviedol, že videl bežať cez dvor Š., za ním B., ktorý ho
dobehol a sotil do neho bez toho, že by spadol na zem. Videl ako Š. opľul K., ten ho kopol do zadku a
sprostredkovane od K. vie, že dal Š. facku. V občiansko-právnom konaní ako svedkovia R. a D. M. na č.

listu 45 spisu tieto výpovede potvrdili. R. M. uviedol, že videl, že B. utekal za Š., keď ho dobehol, priviedol
ho ku K. a K. mu dal facku. Priznal aj to, že keď B. dobehol Š., tak ho sotil. Rovnako vypovedal aj D. M..

Maloletý K. pred orgánmi činnými v trestnom konaní na č. listu 11 spisu uviedol, že Š. provokoval,
vyhrážal sa, na vlastné oči videl, ako B. drží Š., aj ako ho ťahal smerom k bráne školského dvora, videl,
ako Š. opľul K., za čo mu K. dal facku a K. kopol Š. do zadku. Š. však nespadol. Svedok K. svoju

výpoveď potvrdil aj v občiansko-právnom konaní na výsluchu dňa 09. 10. 2007. Uviedol, že B. ťahal Š.
po školskom dvore smerom k bráne školského dvora. K. dal Š. zaucho, do zadku ho kopol K..

Maloletý svedok K. nevidel ťahať B. Š. cez školský dvor (č. listu 12 trestného spisu). Š. ho opľul, K. mu
za to kopol do zadku a K. mu dal zaucho. Š. nespadol na zem. Útok bol vyvolaný z toho dôvodu, že Š.
provokoval, vyhrážal sa im, osočoval ich, aj ich rodičov.

V trestnom konaní maloletý B. vypovedal na č. listu 10 spisu, odporca aj jeho matka potvrdili, že
zápisnica o výsluchu je ním vlastnoručne podpísaná. Prítomný bol zástupca školy RNDr. J. S., ktorého
podpis je obsiahnutý na zápisnici spolu s vyšetrujúcim orgánom. Súd preto nebral do úvahy námietku
zákonnej zástupkyne, že výsluch bol nelegálny, že odporca v 1/ rade len poslušne podpísal to, čo
mu podpísať dali. V rámci trestného konania nevzniesli ani sťažnosť proti spôsobu vyšetrovania,

nevierohodnosti zápisnice. Takéto dodatočné napádanie vierohodnosti zápisnice preto súd považoval
za právne irelevantné. Zápisnicu vlastnoručne odporca v 1/ rade podpísal po oboznámení sa s ňou a
po prečítaní. Preto z nej súd vychádzal. Maloletý odporca v 1/ rade tam uviedol, že P. Š. začal škaredo
nadávať na jeho rodičov, čo ho nahnevalo, začal za ním utekať, Š. bežal pred ním, dobehol ho, chytil ho
za oblečenie a ťahal ho po dvore školy k bráne, kde bol K. a K.. Počas tohto ťahania dal Š. facku K., čo

mu K. vrátil kopnutím do zadku. K. dal pri bráne Š. facku. Maloletý odporca v 1/ rade však nevidel, že
by bol Š. spadol na zem a ublížil si, resp. že by ho bol niekto kopal.

Napriek tomu, že na pojednávaní pred súdom dňa 09. 10. 2007 odporca v 1/ rade poprel, že by bol ťahal
Š. po dvore k bráne, kde mu K. dal facku a K. ho kopol do zadku, súd mal túto časť skutku preukázanú
výpoveďou samotného odporcu v 1/ rade v trestnom konaní, výpoveďami ostatných svedkov, ktorí boli

prítomní pri tejto škodovej udalosti, ako aj výsledkami dokazovania orgánov činných v trestnom konaní,
ktoré konštatovali, že skutok sa v rozsahu, ako je definovaný, stal.

Súd preto ustálil, že odporca v 1/ rade sa dopustil protiprávneho konania a to tak, že po predchádzajúcej
provokácii zo strany Š. bežal za Š., potom ho chytil, ťahal ho cez školský dvor k školskej bráne, kde
bol K. a K., pričom K. mu dal zaucho a K. ho kopol do zadku. Š. nespadol na zem. Protiprávnosť tohto

konania súd videl v tom, že odporca v 1/ rade obmedzoval osobnú slobodu Š. a proti jeho vôli ho fyzicky
donútil stretnúť sa s K. a K., ktorí si s ním vybavili účty, dali mu facku, kopli ho do hlavy, pričom odporca
v 1/ rade si bol vedomý, z akého dôvodu ťahá Š. k bráne smerom ku K. a K.. Vedel, že Š. ich všetkých
spoločne provokoval a vedel, že si s ním chcú vybaviť účty. Chceli mu odplatiť provokáciu.Objektívnym dôkazom je lekárske potvrdenie MUDr. D., z ktorého je zrejmé, že pacient bol udretý
do brucha a hlavy spolužiakmi, pričom potvrdila tvrdený mechanizmus vzniku úrazu. Objektívne bolo
lekársky potvrdené, že mal poranenie hlavy a to opuch hlavy vľavo, brucho zranené nebolo, na tele,

hlave neboli zistené žiadne oderky, škrabance.

Vychádzajúc z uvedeného potom v príčinnej súvislosti s konaním odporcu v 1/ rade, ktorý ťahal Š.
smerom ku K. a K. k školskej bráne, nie je vzniknuté poranenie hlavy. Z ťahania po dvore nevznikli
žiadne oderky na hlave, tele, ani škrabance. Konanie odporcu v 1/ rade teda nie je v bezprostrednej
príčinnej súvislosti so vzniknutým úrazom hlavy - opuchom hlavy vľavo. Ide však o sprostredkovanú
príčinnú súvislosť, pretože odporca v 1/ rade dotiahol Š. ku K. a K., aby si s ním vyrovnali účty a títo mu

spôsobili ublíženie na zdraví. Z uvedeného je zrejmé, že aj keď príčinný vzťah je sprostredkovaný, ale
prejav vôle odporcu v 1/ rade smeroval k tomu, aby Š. „naservíroval“ za týmto účelom škodcom, ktorí mu
zranenie spôsobili. Neťahal Š. po dvore k bráne z úplne iného dôvodu, ktorý by so škodovou udalosťou
nesúvisel. Preto súd dospel k záveru, že aj odporca v 1/ rade, aj keď bezprostredne škodu na zdraví
nespôsobil, má podiel na vzniknutej škode a mieru jeho zavinenia, z týchto dôvodov ustálil v rozsahu

jednej pätiny tak, ako u ostatných. Keby odporca v 1/ rade nebol dotiahol Š. k bráne pred K. a K., títo by
ho neboli udreli po hlave neboli by ho kopli do zadku, nebola by vznikla škoda na zdraví.

Preto súd dospel k záveru, že je daná zodpovednosť odporcu v 1/ rade za vzniknutú škodu v rozsahu
miery zavinenia - v rozsahu jednej pätiny.

Daný typ zodpovednosti je zodpovednosťou za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky

svojho konania, ktorými sú podľa § 422 ods. 1, 2, 3 maloletí. V čase skutku, aj v čase rozhodovania súdu,
bol odporca v 1/ rade maloletý - vo veku 13 rokov. Uvedený vek je však podľa názoru súdu takým vekom,
kedyodporcav1/radebolschopnýovládaťsvojekonaniaaposúdiťjehonásledky.Pretovnadväznosti§
422 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa súd nedomnieval, že by zákonní zástupcovia, resp. v nadväznosti
na § 422 ods. 3 Občianskeho zákonníka právnická osoba (škola), zanedbali povinný dohľad a boli

zodpovednínamiestomaloletého,alebopopriňom,zavzniknutúškodu.Zvýsluchuodporcuv1/rademal
súd preukázané, že ide o osobu inteligentnú, rozvážnu, ktorá je schopná rozumovo posúdiť správnosť
a nesprávnosť svojho konania, ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Skutočnosť, že v daný
okamih sa nechal uniesť emóciami a nechal sa vyprovokovať Š. spolu s ďalšími škodcami, neznamená,
že nie je schopný ovládnuť svoje konania a posúdiť jeho následky. Táto okolnosť neznamená, že

jeho spôsobilosť ovládať konanie a posúdiť následky je obmedzená alebo vylúčená. Jeho intelektuálna
stránka - rozumová je na takej úrovni, že bol schopný rozpoznať protiprávnosť zamýšľaného úkonu
a zhodnotiť jeho dôsledky a zároveň jeho vôľová stránka je na takej úrovni, že bol schopný ovládnuť
svoje konanie, rozhodnúť sa pre určité konanie, alebo od určitého konania upustiť. To znamená, že
odporca v 1/ rade v okamihu skutku bol deliktuálne zodpovedný za svoje konanie. Vzhľadom na jeho

rozumovú a vôľovú úroveň, vekovú kategóriu 13 rokov a školu, ktorú navštevoval, mu muselo byť zrejmé,
že konanie, ktorého sa dopúšťa, je nesprávne, aj keď ním reagoval na rovnako nesprávne konanie Š.
a na jeho provokácie a že v dôsledku konania odporcu v 1/ rade, ktorým ho pritiahol ku K. a K., ktorí
si s ním vyrovnali účty a dali mu kopanec a zaucho, môže dôjsť k ublíženiu na zdraví, čo sa aj stalo. Z
uvedených dôvodov súd ustálil, že odporca v 1/ rade je zodpovedný za škodu v rozsahu jednej pätiny.

V takomto rozsahu preto na navrhovateľku prešlo právo na náhradu vynaložených nákladov na liečenie
poškodeného Š.. Z týchto dôvodov zaviazal súd odporcu v 1/ rade, zastúpeného zákonnou zástupkyňou,
zaplatiť tieto náklady v rozsahu jednej pätiny, teda do výšky 3 993,- Sk. Keďže odporca v 1/ rade túto
škodu nezaplatil dobrovoľne a odmietol uzavrieť zmier, navrhovateľka vzniklo právo aj na 6%-ný úrok z
omeškania ročne z dlžnej sumy odo dňa 15. 11. 2005 do zaplatenia. Zároveň súd zaviazal odporcu v 1/

rade zaplatiť v nadväznosti na § 2 ods. 2 poplatkového zákona ako neúspešného účastníka konania aj
súdny poplatok za návrh namiesto navrhovateľky, ktorá od platenia súdneho poplatku bola oslobodená
zo zákona a to podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 6% z predmetu sporu 3
900,- Sk, = 39 x 6 = 234,- Sk, minimálne 500,- Sk. V prípade uzavretia súdneho zmieru by bol odporca v
1/ rade zaplatil súdny poplatok vo výške jednej polovice, teda vo výške 250,- Sk. Súdny zmier neuzavrel,

preto bol zaviazaný zaplatením celého súdneho poplatku.Vo vzťahu k odporcom v 2/ a v 3/ rade sa o trovách konania účastníci dohodli v rámci zmieru.

Vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade súd rozhodol, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Trovy
konania jej nevznikli. Od platenia súdneho poplatku za návrh bola oslobodená zo zákona, k zaplateniu

boli zaviazaní odporcovia. Podľa § 151 ods. 1 O. s. p. pred vyhlásením rozsudku náhradu neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu v Čadci. V odvolaní je potrebné okrem všeobecných náležitostí (§
42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa 22 ods. 3 písm. h/ O. s. p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým bol schválený zmier .