Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/84/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814212760
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814212760.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletú Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, zastúpenú R. práce, sociálnych vecí a rodiny F., dieťa rodičov P. Q., bytom F., J. H. č. X/X a P.
W., bytom N., O. nábrežie č. XX, zastúpeného U.. F. M., advokátom so sídlom N., A.. X. č. XX/XX, o
zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. septembra
2014, č.k. 7P/39/2014-92 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. 7P
86/2013-45 zo dňa 10.12.2013 tak, že vyživovaciu povinnosť otca k maloletej Q. zvýšil s účinnosťou od
XX.XX.XXXX zo sumy 35,- eur na 80,- eur a s účinnosťou od 01.09.2014 zo sumy 80,- eur na 110,-
eur, ktoré zvýšené výživné je povinný platiť mesačne vždy vopred, najneskôr do 20. dňa v mesiaci k
rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 01.07.2014 do 30.09.2014 vo výške 165,- eur uložil otcovi
zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur, spolu s bežným výživným, vždy do 20. dňa v
mesiaci, s účinnosťou od novembra 2014 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Z účastníckej výpovede matky mal za
preukázané, že je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, bez
nároku na podporu v nezamestnanosti. Žije v spoločnej domácnosti s T. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je
tiež evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza. Pracuje na základe uzavretej dohody
o vykonaní práce. Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza súd zistil, že matka je
od 01.07.2014 vedená ako uchádzač o zamestnanie. Jej posledným zamestnávateľom bola spoločnosť
J., spol. s r.o. F.. Z predloženej pracovnej zmluvy súd zistil, že pracovný pomer medzi uvedenou
spoločnosťou a matkou sa skončil dňa 30.06.2014. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka
Prievidza nie je poberateľkou podpory v nezamestnanosti. Dňa 12.08.2014 medzi Ing. E. D. - S., A.-
W. a T. Q. bola uzavretá dohoda o vykonaní práce s tým, že pracovná úloha - administratívne pomocné
práce bude vykonaná v období do 12.08.2014 do 31.10.2014. Z predloženého potvrdenia vyplýva, že za
mesiac august 2014 dosiahol netto mzdu 42,08 eur. Matka s manželom a maloletou Q. užívajú 3-izbový
bytový priestor, za ktorý titulom zálohových platieb mesačne platia 148,01 eur, za elektrickú energiu
29,50 eur mesačne, za dodávky plynu 14,- eur štvrťročne, za komisionárske poplatky a káblovú televíziu
4,64 eur + 7,60 eur mesačne, poplatky za odpad 58,40 eur ročne, pričom v roku 2014 sa poplatok zvýšil
o jednu osobu, a to maloletú Q. o 29,- eur, daň z nehnuteľností predstavuje 33,02 eur ročne. Finančne
im vypomáha matka manžela matky maloletej. Z účastníckej výpovede otca vyplýva,
že od roku 2010 má zdravotné problémy, pričom v roku 2011 a 2012 absolvoval operačné zákroky.
Spočiatku bolo potrebné, aby v intenzite dvakrát do mesiaca chodil na kontrolné vyšetrenia. V roku 2014
do mesiaca augusta bol na vyšetrení dva, resp. trikrát. V tejto súvislosti mu vznikli výdavky za prepravu

a stravu. Absolvuje aj rehabilitácie, naposledy v mesiaci januári 2014. Do 31.03.2014 bol zamestnaný
v spoločnosti H. H., spol. s r.o. W., ku skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou. Od 01.04.2014
je zamestnancom spoločnosti W. T., spol. s r.o. N.. Okrem príjmov, ktoré dosahuje u uvedeného
zamestnávateľa, iné príjmy nemá. Má náklady v súvislosti s prepravou na pracovisko vo výške 1,20 eur
denne. Býva v spoločnej domácnosti s B. U., ktorá je zamestnaná a za vykonanú prácu dosahuje netto
príjem 450,- eur mesačne. Užívajú prenajatý bytový priestor. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, je
nemajetný a bez úspor. Z predloženej dohody vyplýva, že pracovný pomer uzavretý medzi Romag H.,
spol. s r.o. W. a otcom sa skončil dohodou ku dňu 31.03.2014, bez uvedenia dôvodu. Počas trvania
pracovného pomeru dosahoval priemerný mesačný netto zárobok 304,91 eur. Od 01.04.2014 je otec
zamestnaný v spoločnosti W. T., spol. s r.o. N., ako robotník vo výrobe aglomerovaných materiálov. Za
mesiac apríl 2014 dosiahol netto mzdu 559,22 eur, za máj 2014 694,02 eur, za jún 2014 622,11 eur,
za júl 2014 632,05 eur. Za uvedené časové obdobie vykonával i prácu v nadčasoch v dĺžke 2,5 hodiny.
Podľa údajov v mzdovom liste nebol uznaný za dočasne práceneschopného. Dňa 27.07.2014 medzi
prenajímateľom P. O. a nájomcami B. U. a P. W. bola uzavretá zmluva o prenájme bytu na ul. M. R.
Q. č. XX/X, ako zmluvné strany a dohodli na nájomnom 135,- eur mesačne. Z predložených lekárskych
správ vyplýva, že otec v mesiaci marci 2011 a dňa 05.12.2012 absolvoval operačný zákrok čeľustného
kĺbu. Chodí na kontroly do Univerzitnej nemocnice Bratislava. Má doporučenú medikamentóznu liečbu,
dňa 07.08.2014 mu bol predpísaný liek Guajacuran, Flector. V uvedený deň mu lekár doporučil v
intenzite dvakrát do roka odbornú rehabilitáciu, a termín kontroly o šesť mesiacov. Dňa 07.08.2014
v súvislosti s prepravou na lekárske vyšetrenie mu vznikli výdavky vo výške 18,48 eur + 0,90 eur. V
rehabilitačnom preukaze odporcu je údaj o tom, že naposledy v mesiaci januári 2014 absolvoval
rehabilitáciu. Pred 07.08.2014, navrhovateľ v roku 2014 bol na lekárskom vyšetrení dňa 29.05.2014
a v roku 2013 v dňoch: 14.02.2013, 18.02.2013, 23.05.2013, 10.10.2013, 18.11.2013 a 12.12.2013.
Procesným dokazovaním súd zisťoval, či na strane maloletej Q. alebo odporcu došlo k takej podstatnej
zmene pomerov, ktorá by bola dôvodom zmeny predchádzajúceho rozhodnutia. Navrhovateľka návrh
o zvýšenie výživného podala po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia súdu vo veci č. k. 7P
86/2013. Ku dňu, s účinnosťou od ktorého navrhla zvýšiť výživné, maloletá je naďalej žiačkou 4. ročníka
základnej školy a v čase rozhodovania súdu vo veci samej je žiačkou 5. ročníka. V školskom roku
2014/2015 pritom nastal u nej prechod z I. stupňa na II. stupeň školského systému. Maloletá je v
období fyzického vývoja. V tejto súvislosti došlo k zmene pomerov, keď jej vznikli náklady na hygienické
potreby v priemere mesačne vo výške 20,- eur. V domácnosti matky býva od letného obdobia 2013.
Z potvrdenia Mestského úradu Prievidza, zo spisu č. k. 7P 86/2013 vyplýva, že na trvalý pobyt na
adrese F., ul. J. H. č. X/X je prihlásená od 23.08.2013. Ako to už bolo uvedené v odôvodení rozhodnutia,
medzi odôvodené potreby dieťaťa je potrebné zahrnúť aj náklady na bývanie. Mesto Prievidza vyrubuje
poplatok za komunálne odpady podľa počtu osôb prihlásených k trvalému pobytu v príslušnej bytovej
jednotke. Za rok 2014 celková výška poplatku za komunálne odpady, z dôvodu prihlásenia maloletej
Q. k pobytu na uvedenú adresu, sa zvýšila o 29,- eur ročne, čo je mesačne suma 2,40 eur. Uvedené
zistenia sú však podkladom pre záver, že od 01.07.2014 do 31.08.2014 za tak krátke časové obdobie,
ktoré uplynulo od predchádzajúcej úpravy výživného, na strane maloletej síce došlo k zmene pomerov
(náklady na hygienické potreby ročný poplatok za komunálny odpad), ale túto zmenu pomerov nie
je možné kvalifikovať ako výraznú zmenu. Pri rozhodovaní o nároku o zvýšenie výživného, a to i s
poukazom na zásadu, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni rodičov, však bolo súčasne potrebné
posúdiť, či doteraz určená výška výživného 35, - eur (denne je to suma 1,12 eur) v období od 01.07.2014
do 31.08.2014 zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, ktorý zmenil zamestnanie. Do 31.03.2014
pracoval v H. H., spol. s r.o. W., kde za vykonanú prácu dosahoval priemerný mesačný netto zárobok
304,91 eur. Od 01.04.2014 je zamestnancom W. T., spol. s r.o. N., kde výška priemerného mesačného
netto zárobku predstavuje 625,11 eur, čo je o 100% viac, ako v čase rozhodovania súdu vo veci samej.
Pre zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca, a to už s účinnosťou od 01.07.2014 sú rozhodujúcim
jeho reálne príjmy. Zo zárobku, ktorý dosahoval v období od 01.07.2014 do 31.08.2014 je schopný
platiť zvýšené výživné 80,- eur mesačne. Náklady na úhradu odôvodnených potrieb maloletej
v tom čase, pozostávali zo zabezpečovania stravy, oblečenia, obuvi, bývania, hygienických potrieb,
vyučovací proces neabsolvovala. Po zaplatení výživného 80,- eur odporcovi z jeho príjmu zostáva k
dispozícii ešte dostatok finančných prostriedkov, potrebných na úhradu aj jeho odôvodnených potrieb,
vrátane nákladov na bývanie a lieky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na platení nájomného za
byt (135,- eur mesačne) je povinná v sume zodpovedajúcej polovici sa podieľať jeho partnerka, ku ktorej
nemá vyživovaciu povinnosť. Pri rozhodovaní vo veci súd zohľadnil to, že v súvislosti so zdravotnými
problémami pravého čeľustného kĺbu (otec pre účely konania súhlasil so zverejňovaním informácií o
jeho zdravotnom stave) má výdavky na lieky, a to s poukazom na predložené pokladničné doklady (č.

53) vo výške okolo 15,- eur mesačne, tiež cestovné výdavky do zamestnania 1,20 eur denne. V priebehu
konania tvrdil, že absolvuje pravidelné lekárske prehliadky a rehabilitačné cvičenia, s čím sú pre neho
spojené značné finančné náklady. V dôsledku toho, že vymeškáva pracovné zmeny, dosahuje nižšiu
mzdu. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že síce otec absolvuje v Univerzitnej nemocnici
Bratislava kontroly, avšak v roku 2014 to bolo len dňa 29.05.2014 a dňa 07.08.2014, pričom ďalší
termín má určený až o pol roka. Dňa 07.08.2014 mu vznikli cestovné výdavky vo výške 18,48 eur
a 0,90 eur, spolu 19,38 eur. Je možné vysloviť predpoklad, že približne v uvedenej výške mu vznikli
výdavky aj dňa 29.05.2014. Potom celkové ročné výdavky za prepravu na kontrolné vyšetrenia sú vo
výške okolo 40,- eur plus náklady na stravu. U otca síce ide o výdavky, ktoré je potrebné vynaložiť,
ale nie pravidelne mesačne, a tieto nemajú podstatný vplyv na jeho mesačné výdavky. Pokiaľ v roku
2014 len dvakrát bol na kontrolnom vyšetrení a podľa údajov v predloženom preukaze, rehabilitácie
naposledy absolvoval v januári 2014, nejedná sa u neho o pravidelné vymeškávanie pracovných
zmien a v tejto súvislosti o pravidelný mesačný pokles zárobku. Súd pritom považuje za potrebné
poukázať na ustanovenie § 141 ods. 2 písm. a/, bod 1 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ
je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy za vyšetrenie alebo ošetrenie
v zdravotníckom zariadení za nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku, ak
vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Súd ďalej posudzoval, či
od dátumu 01.09.2014, resp. v čase rozhodovania vo veci samej, na strane maloletej Viktórie ako
oprávnenej došlo k zmene pomerov, ktorú by už bolo možné vyhodnotiť ako podstatnú zmenu. Ako to
už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, v školskom roku 2014/2015 prešla na II. stupeň školského
systému, v rámci základnej školy. Prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je pritom v
súdnej praxi považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na
strane oprávneného dieťaťa v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine (porovnaj napr. rozhodnutie Krajského
súdu Trnava č. 24CoP 42/2014 zo dňa 23.07.2014). Doteraz určené výživné 35, - eur, ale ani výživné 80,-
eur po 01.09.2014 nezohľadňuje zvýšené náklady maloletej Q.. Len na zakúpenie základných učebných
pomôcok matka poskytla škole sumu 11,- eur, za zošit na anglický jazyk 7,- eur, za pracovný zošit do
5. ročníka geografie a biológie 4,60 eur. Dieťaťu zakúpila školskú tašku za 43, - eur, peračník za 6,-
eur, úbor na telesnú výchovu za 16,- eur, za ďalšie pomôcky zaplatila okolo 10,- eur (viď zápisnicu z
9.9.2014). P. sa stravuje v školskej jedálni, z ktorého titulu za obedy počas školského vyučovania vzniknú
výdavky vo výške 28,52 eur mesačne. Okrem toho, je potrebné jej zabezpečovať stravu na raňajky,
desiaty, večere a počas dní, keď sa vyučovacieho procesu nezúčastňuje. Z dôvodu diagnostikovanej
poruchy pozornosti a sústredenia jej psychológ doporučil užívať vitamínové prípravky, pričom kúpna
cena za jedno balenie za mesiac predstavuje 18,- eur. Matka listinným dôkazom preukázala, že uvedené
zvýšené náklady vznikli až od konca augusta 2014. Pod pojem výživa sa zahŕňa aj zabezpečovanie
záujmových potrieb. V školskom roku 2014/2015 maloletá bude navštevovať tanečný krúžok, s čím sú
spojené výdavky vo výške 11,- eur, a to len za poplatok. Ďalšie náklady vzniknú za kúpu športovej obuvi
a oblečenia. Zmena pomerov, ku ktorej došlo od 01.09.2014 je už podstatná, kvalifikovaná a odôvodňuje
zvýšenie výživného na sumu 110,- eur mesačne. Je v schopnostiach otca, z dôvodov uvedených v
predchádzajúcej časti rozsudku, (posudzované obdobie od 1.7.2014 do 31.8.2014) platiť výživné v
tejto sume. Po jeho zaplatení mu ešte na ďalšie potreby, vrátane nákladov na lieky zostane k dispozícii
dostatok finančných prostriedkov. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Matkou navrhované výživné 150,-
eur mesačne je neprimerane vysoké, nezodpovedajúce odôvodneným potrebám dieťaťa vo veku 10
rokov. Nebolo preukázané, že by malo predpísaný diétny režim, ani zvýšené výdavky za školské
podujatia. Z prehľadu podujatí predloženého školou, nie je možné tento záver vyvodiť. Je potrebné
uviesť, že vyživovaciu povinnosť k dieťaťu má aj matka (zvýšené výživné, ktoré bude otec platiť nie
je výlučným zdrojom na uspokojovanie všetkých potrieb dieťaťa), pričom na úhradu potrieb maloletej je
určený aj príspevok od štátu (rodinné prídavky). Pokiaľ finančná situácia matky je nepriaznivá a je bez
príjmu, tak to nemôže byť dôvodom na zvýšenie výživného otca k dieťaťu. Zvýšené výživné súdom má
uspokojiť odôvodnené potreby maloletej (strava, oblečenie, obuv, hygienické a školské potreby, lieky,
záujmová činnosť) a nie jej matky. Zročné výživné za obdobie od 01.07.2014 do 30.9.2014 predstavuje
165, -eur (júl 2014 45,- eur, august 2014 45,- eur, september 2014 75,- eur). Na jeho zaplatenie súd
otcovi povolil splátky po 20,- eur mesačne. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5,
§ 75 ods. 1, § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Navrhol ho zmeniť tak, že
výživné na mal. Q. bude zvýšené s účinnosťou od 01.07.2014 zo sumy 35 eur na sumu 50 eur a s
účinnosťou od 01.09.2014 zo sumy 50 eur na sumu 80 eur mesačne. Zročné výživné za obdobie od

01.07.2014 do 30.09.2014 vo výške 75 eur žiadal povoliť splácať v splátkach po 20 eur mesačne.
Zvýšenie výživného súdom prvého stupňa považoval za neprimerané, pretože predstavuje zvýšenie
výživného o viac ako 300% v porovnaní s pôvodne určeným výživným, a to prakticky polroka od určenia
pôvodnej výšky výživného. Namietal, že u maloletej nedošlo k tak podstatnej zmene pomerov, ktorá by
takéto zvýšenie výživného odôvodňovala. I keď maloletá Q. v školskom roku 2014/15 nastúpila na druhý
stupeň základnej školy, z vykonaného dokazovania nevyplynula skutočnosť, že maloletá navštevuje inú
školu, v inom meste ako je miesto trvalého pobytu matky a dcéry. Zvýšenie výživného súdom prvého
stupňa neodôvodňujú podľa jeho názoru ani jednorazové náklady na zakúpenie školských potrieb na
začiatku nového školského roka, ktoré sú vyčíslené na sumu 97,60 eur. Poukázal na odôvodnenie
napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, že do 31.03.2014 dosahoval priemerný mesačný zárobok
304,91 eur netto a v období od 01.04.2014 dosahuje priemerný mesačný príjem 625,11 eur netto.
Uvedené porovnanie zárobkov označil za mechanické, nepresvedčivé a v rozpore so súdnou praxou.
Malo za to, že zistením jeho čistého priemerného mesačného zárobku by súd dospel k priemernej
čistej mesačnej mzde okolo 480 eur. Konštatoval, že extrémne zvýšenie pôvodného výživného vytvára
predpoklady, že v prípade, ak maloletá by sa v budúcnosti rozhodla študovať na strednej škole v inom
meste, ako je jej terajšie bydlisko, zvýšené náklady cestovného by vytlačilo výšku výživného tak vysoko,
že b to bolo pre neho likvidačné. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil jeho zdravotný stav,
ktorý ho výrazne obmedzuje v zárobkových možnostiach. Z dôvodov svojich zdravotných ťažkostí bol
nútený skončiť pracovný pomer so zamestnávateľom ku dňu 31.08.2014. Od 30.09.2014 je zamestnaný
v spoločnosti O. S. s.r.o. D. so základnou mesačnou mzdou 400 eur.

Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ otec v odvolaní porovnáva pôvodný rozsudok s rozsudkom,
ktorý ho nahradzuje, chýba tu nielen relevantnosť takéhoto porovnania, ale aj podstata, keďže súd
prvého stupňa vykoná zvýšenie výživného, na základe vykonaného dokazovania a nie percentuálneho
alebo matematického pomeru pre výpočet výsledku. Napokon nejde o zvýšenie výživného o 300%,
alebo zvýšenie o 214,29 %. Poukázala na zmenu pomerov na svojej strane tým, že jej klesla životná
úroveň a tým aj potreby dieťaťa ďaleko prevyšujú možnosti matky (škola, mimoškolské aktivity, v
súčasnosti doučovanie cca 4 hodiny/týždeň po 5eur/hod., hygienické potreby, vreckové, oblečenie,
obuv atď.). Uviedla, že otcovi sa zvýšil príjem dvojnásobne, žije s družkou v spoločnej domácnosti,
ktorá má nezanedbateľný príjem a tým je preukázaná podstatná zmena pomerov u oboch rodičov.
Ďalej poukázala na to, že len jednorazové náklady neboli dôvodom na zvýšenie výživného, keď takéto
náklady sú celoročné. Uviedla, že otec okrem výživného ničím na maloletú neprispieva, pričom inú
vyživovaciu povinnosť nemá. Pri určení výživného súd prvého stupňa správne prihliadol na odôvodnené
potreby maloletej. Maloletá Q. žije u nej, pričom jej životná úroveň je porovnateľne nižšia, než životná
úroveň otca a jej vyživovacia povinnosť je vyvažovaná formou osobnej starostlivosti a uspokojovania
bytových potrieb maloletej. Možnosť, že dcéra bude študovať na strednej škole v inom meste, označila v
súčasnej dobe za hypotetický dohad otca. Otec má právo pri zmene pomerov žiadať súd o úpravu výšky
výživného. Pokiaľ sa týka zdravotného stavu otca uviedla, že pri zmene zamestnania musel prejsť aj
psychologickými testami, povolanie vodiča je zaradené ako rizikové povolanie. K tvrdeniam odporcu,
že momentálne je zamestnaný za mzdu 400 eur brutto podľa bodu 6 písm. a) PZ uviedla, že ide o
základnú zložku mzdy, treba k nej pripočítať paušálne príspevku vo výške 7 eur na deň (pri priemernom
21-dňovom pracovnom mesiaci to činí + 147eur), nadčasov príplatky za hodinu, víkendové a sviatočné
príplatky, odmeny a iné príplatky. Uvedenú sumu otec uviedol zámerne, aby „naoko“ pôsobil ako človek
s minimálnym príjmom, len aby nemusel prispievať nad rámec, resp. tak , ako mu to určil súd prvého
stupňa.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že v súčasnosti je mal. Q.iačkou 5. triedy N. školy
v F.. Maloletá je vo veku prudkého fyzického vývoja, jej odôvodnené potreby sú zvýšené nákladmi
na nákup oblečenia a hygienických potrieb. Pre zdravotné problémy má odporučený diétny režim a
z dôvodu poruchy učenia jej bolo neurologičkou odporučené užívať vitamíny na podporu pamäte a
pozornosti, Maloletá je s otcom v kontakte, stretávajú sa. Otec si vyživovaciu povinností plní, nad
rámec vyživovacej povinnosti potreby dieťaťa nezabezpečuje. Starostlivosť o maloletú je zo strany
matky zabezpečovaná pravidelne a po všetkých stránkach. Matka je nezamestnaná, evidovaná na
odbore služieb zamestnanosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza. Manžel matky T. Q. je
zamestnaný na dohodu o vykonaní práce.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 2 písm. a), § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
otca nie je dôvodné.

Skutkové i právne závery uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje
za správne, v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a v podrobnostiach na
ne odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:

Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, ust. § 78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť
rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej
povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov
povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
alebo majetkového prospechu, prípadne či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a
súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa pri posudzovaní osobných, zárobkových a majetkových
pomerov otca dieťaťa postupoval v zmysle hore uvedených zákonných ustanovení Zákona o rodine. Ním
zistené pomery účastníkov sú dostatočným podkladom pre záver, že je v schopnostiach a možnostiach
otca platiť zvýšené výživné na mal. Q. v sume 80 eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2014 do
31.08.2014 a v sume 110 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014. Súd prvého stupňa správne
vyhodnotil a právne posúdil, že od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov na strane mal.
Q., ktorá je vo veku 11 rokov, navštevuje 5 ročník základnej školy a v súvislosti s prechodom maloletého
na druhý stupeň základnej školy a taktiež s jej nepriaznivým zdravotným stavom sa matke nesporne
zvýšili výdavky na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. V porovnaní s poslednou úpravou výživného
došlo k podstatnej zmene pomerov aj na strane matky, ktorá v čase rozhodovania súdu prvého stupňa
bola nezamestnaná, keď predchádzajúci pracovný pomer mala uzavretý na dobu určitú. Otec dieťaťa v
čase poslednej úpravy výživného dosahoval príjem 304,91 eur mesačne, v čase rozhodovania súdom
prvého stupňa dosahoval príjem 625,11 eur mesačne netto, čo v porovnaní s predchádzajúcou úpravou
výživného je viac cca o 320 eur. Otec okrem mal. Q. inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Nedôvodná bola námietka otca uvádzaná v odvolaní, že jeho príjem predstavoval u zamestnávateľa W.
T. s.r.o. N. sumu 480 eur mesačne netto, keď z predložených mzdových listov týmto zamestnávateľom
vyplýva, že za obdobie od 4/2014 do 6/2014 dosiahol čistý mesačný príjem 625,11 eur. Ani poukaz
otca na zdravotné ťažkosti a s tým spojenú zmenu zamestnania, nemôže privodiť zmenu napadnutého
rozsudku. Z dohody o skončení pracovného pomeru so zamestnávateľom W. T. spol. s r.o. uzavretej
dňa 26.08.2014 vyplýva, že dohoda bola uzavretá na základe žiadosti zamestnanca - otca zo dňa
12.08.2014 bez uvedenia dôvodu. Otec ani v odvolaní nedoložil lekárske potvrdenie o tom, že k
skončeniu pracovného pomeru s týmto zamestnávateľom došlo zo zdravotných dôvodov. Za tejto
situácie je nutné vychádzať preto z príjmu otca, ktorý dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa
(§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

S prihliadnutím na takto zistené pomery oboch rodičov a najmä zvýšené životné náklady mal. Q.
súvisiace s jeho prechodom na druhý stupeň základnej školy a s jej zdravotným stavom, sa odvolací
súd stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci sú dané dôvody na zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca voči mal. Q.. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, suma zvýšeného výživného
súdom prvého stupňa je primeraná na výživu mal. dieťaťa vzhľadom na jeho vek, zvýšené náklady
súvisiace s nepriaznivým zdravotným stavom a odôvodnené potreby.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .