Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/243/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212219355
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2212219355.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov
senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zastúpeného spoločnosťou: SOUKENÍK-
ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti odporkyni: P. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. K., T. XXX, o zaplatenie 73,83 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa

proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 16.5.2013 č.k. 9C/41/2013-34 v spojení s
opravným uznesením zo dňa 18.3.2014 č.k. 9C/41/2013-57, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti p o t v r d z u
j e , v časti vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky zrušuje a vo výroku o trovách konania m
e n í nasledovne:

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením prvostupňový súd v celom rozsahu zamietol

návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 73,83 Eur s 9% úrokom z
omeškania zo sumy 146,85 Eur od 28.1.2010 do 24.1.2012 a zo sumy 73,83Eur od 25.1.2012 do
zaplatenia, ako i uplatnenej a vyčíslenej náhrady trov konania, z titulu nezaplatenej časti zmluvnej
pokuty a určil, že zmluvná podmienka uvedená v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 24.02.2008, v
tabuľke č. 1 a pod bodom č. 4 prvá veta tohto Dodatku : „ V prípade porušenia zmluvných povinností
zo strany účastníka ( najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 2 tohto

dodatku, alebo v bode 3 tohto dodatku, v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienkach, alebo v čl. 5 bod
5.2 písmena a) až c) Všeobecných podmienok, a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku je
účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“, nie je platná
z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou
§ 53 ods. 1, § 54 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1 a 2, § 545 ods. 1 až 3 a § 545a Občianskeho zákonníka
a § 115a ods. 2, § 153 ods.4 a § 142 ods. 1 O.s.p. Vecne súd argumentoval tým, že zmluvná pokuta,
ktorú si navrhovateľ predmetnou žalobou voči odporkyni uplatňuje v sume 73,83 Eur bola dojednaná

medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom elektronickej komunikačnej služby v
zmluve o pripojení a v dodatku k tejto zmluve, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý mobilný
telefón, v dodatku bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur v prípade porušenia podmienok
zmluvy podľa bodu 2 dodatku s tým, že mobilný telefón jej bol poskytnutý za zľavnenú kúpnu cenu
vo výške 1,- Eur. V konaní nebolo preukázané, v čom odporkyňa porušila práva a povinnosti, ktorévyplývajú z uzavretej zmluvy o pripojení a jej Dodatku. Prvostupňový súd bol ďalej aj toho názoru,
že zmluvná podmienka dojednaná v Dodatku k zmluve o pripojení medzi účastníkmi znevýhodňuje
spotrebiteľa, lebo umožňuje navrhovateľovi uplatňovať si zmluvnú pokutu v podstate za akékoľvek

porušenie povinnosti odporkyňou, či už podľa zmluvy o pripojení, jej Dodatku, prípadne Všeobecných
podmienok navrhovateľa. Pričom výška zmluvnej pokuty nezohľadňuje mieru závažnosti ani hodnotu
porušovanej povinnosti. Toto ustanovenie je neprimerané i vzhľadom na dĺžku trvania vzťahu, ktorý
podľa dojednaných zmluvných podmienok má trvať 24 mesiacov a zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur
pričom nerozlišuje, či k porušeniu tejto podmienky dôjde, buď bezprostredne po uzavretí zmluvy, resp.

tesne pred jej skončením, čo možno považovať za značnú nerovnováhu vo vzťahu k spotrebiteľovi. O
náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti. Odporkyňa
si náhradu trov konania neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, pričom by odporkyňu zaviazal nahradiť

navrhovateľovi trovy odvolacieho konania. Podľa odvolateľa napriek tomu, že súd prvého stupňa
uviedol ustanovenia zákona, ktoré použil, neuviedol žiaden konkrétny argument, na základe ktorého
považuje dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku, rovnako neuviedol, v čom
spočíva nerovnováha práv a povinností zmluvných strán, neuvádza, v čom navrhovateľ resp. jeho
právny predchodca porušil práva odporcu - spotrebiteľa, z odôvodnenia nemožno usúdiť, že samotné

dojednanie zmluvnej pokuty bolo porušením práv odporkyne. Podľa odvolateľa v rozsudku absentuje
akákoľvek úvaha, ktorou sa konajúci súd riadil a na základe ktorej dospel k záveru o nerovnováhe v
právach a povinnostiach zmluvných strán. Ako dôvody odvolania označil dôvody obsiahnuté v § 205
ods. 2 písm. b), c), d) a f) O.s.p. Namietal, že súd rozhodnutím porušil zásadu zmluvnej voľnosti.
Zdôraznil, že sudca sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že zmluvná pokuta zabezpečovala jednak

zvýhodnenú cenu poskytnutého mobilného zariadenia, jednak benefit, ktorý žalovaný získal v prípade,
ak sa zaviaže na užívanie služieb žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu počas 24 mesiacov, čím je
rozhodnutie podľa neho arbitrárne. Z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co/31/2012 zdôraznil,
že zo žiadnych ustanovení Občianskeho zákonníka a iných noriem na ochranu spotrebiteľa nie je
možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu

pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Navrhovateľ pritom objektívne nemal možnosť
zabezpečiť plnenie záväzkov zo strany odporcu iným spôsobom, ako dojednaním zmluvnej pokuty. Súd
prvého stupňa predmetným rozsudkom poskytol ústavne nekomfortný výklad ustanovení Občianskeho
zákonníka zasahujúci do zásady zmluvnej slobody, na ktorej je postavené súkromné právo Slovenskej
republiky. Navrhovateľovi tým priam znemožňuje výkon podnikateľskej činnosti z dôvodu absolútneho

zákazuzabezpečovaťplneniepovinnostíodporkyňouvpostaveníspotrebiteľaprostredníctvomzmluvnej
pokuty. Uplatnenie práva na zaplatenie zmluvnej pokuty ako subsidiárneho práva, ktoré navrhovateľovi
vzniklo až porušením primárnej povinnosti odporkyne platiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas
nemožno považovať za nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán ako to tvrdí súd
prvého stupňa. Predmetnú zmluvu nie je možné bezvýhradne považovať za formulárový typ zmluvy,

ktorý neumožňuje odporcovi ovplyvniť jej obsah, práve naopak. Druh mobilného telefónu si odporkyňa
mohla vybrať sama a podľa zvoleného modelu bola rozdielna výška jeho ceny a teda i zmluvnej
pokuty. Motiváciou pre uzatvorenie zmluvy o pripojení s viazanosťou 24 mesiacov bola práve akciová
cena mobilného telefónu, ako i zvýhodnené volania či ceny mesačných programov, ktorých hodnotu
navrhovateľ musel zabezpečiť zmluvnou pokutou pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Zdôraznil,

že zmluvná pokuta hoci dojednaná formulárovo, je dojednaná individuálne, čo vyplýva z toho, že jej
výška je závislá od poskytnutého plnenia a od hodnoty zvýhodnenia. Tu poukázal aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline a zdôraznil, že je potom otázne, čo iné možno pri individuálnom dojednaní
zmluvnej pokuty meniť, ako práve jej výšku vo vzťahu k poskytnutému zvýhodneniu. K tvrdeniu súdu
prvého stupňa, že zmluvné podmienky bod 2 posledná veta dodatku k zmluve o pripojení spoločnosti T -

mobile a bod 4 prvá veta dodatku, na základe ktorých si navrhovateľ uplatňuje svoj návrh boli vyhlásené
za neprijateľné odvolateľ uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil, keď sa dostatočne nevysporiadal so
zvýhodnenou kúpnou cenou mobilného telefónu a hodnotou benefitu, ktorý bol zabezpečený zmluvnou
pokutou. O názoru, že odôvodnenie neprijateľnosti zmluvnej pokuty v rozsudku nemôže obstáť ako

dostatočné a presvedčivé odôvodnenie neprijateľnosti akejkoľvek zmluvnej podmienky v akejkoľvek
zmluve o pripojení, ktoréhokoľvek telekomunikačného operátora. Odvolateľ poukázal na rozhodnutieKrajského súdu v Prešove zo dňa 19.3.2013 č. k. 9Co/31/2012-157, v ktorom poukázal, že sa
nestotožňuje s právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.4.2012
sp. zn. 16Co/33/2012. Z rozhodnutia vyplýva, že v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti je dlžník

povinný zaplatiť zmluvnú pokutu bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká škoda vznikla. Právo
na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj
za posledný mesiac doby jeho viazanosti teda aj v prípade, že dodávateľovi služby vznikne škoda v
podstatne nižšej výške než je výška zmluvnej pokuty. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej
zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.),
po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že
odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne
5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe
na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005
Z.z.) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku v zamietajúcej

časti včítane závislého výroku o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, keďže odvolanie navrhovateľa nie
je v tejto časti dôvodné.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku a pretože v celom
rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci samej, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje

na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
odvolacie argumenty navrhovateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od daných záverov
prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
záverov prvostupňového súdu sa žiada dodať už len nasledovné:

Odvolateľ okrem iného namietal podľa neho nesprávny záver prvostupňového súdu, že predmetná

zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol
vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená
vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a
jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón resp.

koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Odporkyňa ako spotrebiteľ mala síce zrejme možnosť
oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla
ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve a jej dodatku preto s poukazom na cit.
ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne
dojednané. Je nesporné, že odporkyňa ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah

vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej
pokute. Mohla iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom
nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej
pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3
bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na navrhovateľovi ako dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní

individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

Samotná skutočnosť, že odporkyňa ako spotrebiteľ mala možnosť vybrať si z viacerých dodávateľom
ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodnenemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok v časti dojednania
zmluvnej pokuty. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná
podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť

oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto
podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta
bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení
ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri
kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetná zmluvná podmienka v podobe
dojednania o zmluvnej pokute rozhodne nebola individuálne dojednaná a preto táto odvolacia námietka
navrhovateľa neobstojí.

Ako ďalšie odvolateľ namietal záver prvostupňového súdu, že došlo k značnej nerovnováhe v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu ďalšieho znaku
neprijateľnosti podmienok, pričom poukázal na ďalšie podmienky uzavreté v zmluve, resp. dodatku,

ktorými spotrebiteľ získal výhody.

Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok
hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu

ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade i podľa názoru
odvolacieho súdu zhodného s prvostupňovým, splnená nebola.

Podľa dodatku k zmluve o pripojení Fix zo dňa 24.2.2008 bodu 3 právny predchodca navrhovateľa T-
Mobile Slovensko, a.s., Bratislava ako dodávateľ a odporkyňa ako dlžník a spotrebiteľ mali dohodnúť

zmluvnú pokutu v znení: „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v
bode 2 tohto dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a)
- c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany
podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku,
ktorá predstavuje 248,95 Eur.

Z obsahu zmluvy i jej dodatku vyplýva, že odporkyňa ako spotrebiteľ zakúpila od dodávateľa mobilný
telefón za zvýhodnenú cenu 1,- Euro a tiež mala možnosť používať poskytované služby takisto za
zvýhodnenú cenu. Avšak i po zohľadnení týchto výhod získaných na základe predmetnej spotrebiteľskej
zmluvy odporkyňou ako spotrebiteľom, sa odvolací súd zhoduje s názorom prvostupňového,
že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností odporkyňou ako

spotrebiteľom, je neprimerane vysoká v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto
neplatná.

Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžaduje od spotrebiteľa aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu
v stabilnej výške 248,95 Eur bez ohľadu na to kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na
počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať, že

vzhľadom na kúpnu cenu za mobilný telefón 1,- Euro musí byť skutočná cena tohto zariadenia
fakticky zaplatená spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých služieb a garantovať tak návratnosť
prostriedkov investovaných do zľavy telefónu, s prihliadnutím na to, že navrhovateľ ako dodávateľ je
podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom
ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne

vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie
povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne neprimerané. Obdobne odvolací
súd považoval za neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej
povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy, vdôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu248,95 Eur, teoreticky i v
prípade, ak bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o zmluvnej pokute je preto i z tohto hľadiska
rovnako neprimerané.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní namieta, že prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí poprel princíp zmluvnej
voľnosti, žiada sa zdôrazniť, že táto zmluvná sloboda je v spotrebiteľských zmluvách špeciálnym ust. §
53 ods. 3 písm. k) Občianskeho zákonníka obmedzená priamo zákonom v prospech spotrebiteľa.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že
zmluvná podmienka dojednaná v spotrebiteľskej zmluve medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a odporkyňou v dodatku k zmluve o pripojení Fix pod bodom 3 spôsobuje z uvedených dôvodov

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa tým,
že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku
čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka), ktorá je neplatná
(53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a pre spotrebiteľa teda odporcu nie je záväzná. Súd pritom v

zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v
spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou viazaný.

ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.6.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska
právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej

zmluvnejpodmienkymožnosťzmeniťobsahtejtopodmienky.Súdnydvorvyslovilnázor,žetakámožnosť
- ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov
spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká
možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania
týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia

alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo
rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich
záujmyzabezpečené.Vdôsledkutohosúvnútroštátnesúdyprikonštatovaníexistencienekalejzmluvnej
podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak
nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať

ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia
možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských
veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná
podmienka je neplatná ako celok (a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú

pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých prípadov
porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie) v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú
pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v
moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.

Ďalšie odvolacie argumenty navrhovateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie v tejto časti vo veci

samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry
tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či

pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné
a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS
209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ostatnú odvolaciu argumentáciu navrhovateľa zaoberajúcu sa
ďalšími, podľa súdu prvého stupňa absentujúcimi, podstatnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvereúčastníkov,užnespôsobiléovplyvniťrozhodnutie,odvolacísúdnepovažovalzapotrebnéreagovať

špecifickou odpoveďou.S poukazom na vyššie uvedené, potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh
navrhovateľa, ktorým uplatnil nárok na zmluvnú pokutu ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd preto
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. v tejto časti potvrdil.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ je už právnym nástupcom pôvodného veriteľa, v dôsledku čoho
rozsudok vo veci v zmysle §159 ods. 2 O.s.p. nemôže byť záväzný pre dodávateľa podľa spotrebiteľskej
zmluvy, bolo preto nedôvodné i neúčelné postupom podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p. vyslovovať ex offo vo
výroku neplatnosť dotknutých zmluvných podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok v tejto časti zrušil v zmysle § 221 ods. i) O.s.p.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, tu súd prvého stupňa na vec správne aplikoval ust. §

142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal,
čím úspešnej odporkyni vznikol nárok na náhradu trov konania. Rovnako bolo správne konštatované,
že odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnia. Prvostupňový súd však formulačne nesprávne vo
výroku rozsudku vyslovil, že „žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“, keď správne,

vychádzajúc zo znenia aplikovaného zákonného ustanovenia a skutočnosti, že odporkyňa si nie len
ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, ale aj podľa obsahu spisu odporkyni
v prvostupňovom konaní žiadne trovy nevznikli, mal vysloviť, že jej náhradu trov konania nepriznáva.
Uvedenúnesprávnosťodvolacísúdodstránilvrámcizmenyvýrokuotrováchkonaniapodľa§ 220O.s.p.

I v odvolacom konaní bola fakticky plne úspešná odporkyňa, v dôsledku čoho jej v zmysle § 142 ods. 1

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému
navrhovateľovi. Keďže ale podľa obsahu spisu odporkyni v odvolacom konaní rovnako žiadne trovy
nevznikli, ale najmä si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, nebola jej ani
náhrada trov odvolacieho konania priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.