Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/702/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113201476
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113201476.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa C. K., bytom U. XXX/
XXX, U., právne zastúpený Mgr. Ivanou Lackovou, advokátkou, Jána Fabu 9, Trenčín, proti odporcovi
Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, v
konaní o náhradu škody, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. júna

2014, č.k. 26C/18/2013-73, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
3.374,17 Eur a nahradiť mu trovy konania 20 Eur titulom súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia

556,04 Eur do rúk právnej zástupkyne navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo
zvyšku súd návrh zamietol.

V odôvodnení uviedol, že návrhom, podaným na súde dňa 23.1.2013, sa navrhovateľ domáhal proti
odporcovi, zastúpenému Ministerstvom vnútra SR, zaplatenia náhrady škody vo výške 3.374,86 Eur,
ktorá mu vznikla na základe nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Škoda predstavuje trovy obhajoby, ktoré musel navrhovateľ uhradiť zvoleným obhajkyniam v dvoch
trestných konaniach vedených proti nemu.

Odporca, konajúci Ministerstvom vnútra SR, v písomnom vyjadrení zo dňa 11.9.2013 žiadal návrh
navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodný.

Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 písm. a), § 3 ods. 1, ods. 2,
§ 4, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ako i ust. § 105 ods. 1 O.s.p..

Čo sa týka vecnej legitimácie súd prvého stupňa uviedol, že z ust. § 1 písm. a/, § 3 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zrejmé, že pasívne

legitimovaným subjektom v danej veci je Slovenská republika. Za orgán konajúci v mene štátu označil
navrhovateľ v návrhu na začatie konania Ministerstvo vnútra SR, ktorému podal žiadosť o predbežné
prerokovanienárokunanáhraduškodyzodňa18.12.2012,avšaksúdniejeviazanýoznačenímštátneho
orgánu, ktorý má v kompetencii konať za štát, ale pokračuje ex offo v konaní s príslušným štátnymorgánom, ktorému toto oprávnenie vyplýva z právneho predpisu. Ustanovenie § 4 zák. č. 514/2003 Z.z.
určuje, ktorý orgán koná v mene štátu.

Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na zákonné ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a/, b/, f/ zák. č.

514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci v znení účinnom
do 31.12.2012 a v znení účinnom od 01.01.2013, t.j. nadobudnutím účinnosti zákona č. 412/2012 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z.z., a ktorým došlo od 01.01.2013 k zmene vymedzenia
pôsobnosti jednotlivých štátnych orgánov konať za štát pri uplatnení nároku na náhradu škody. Keďže
zákon č. 412/2012 Z. z. neobsahuje prechodné ustanovenie, a ustanovenia § 4, upravujúci zastupovanie

Slovenskej republiky v konaní, sú procesnoprávnej povahy, tak súd prvého stupňa aplikujúc ustanovenia
zákona č. 412/2012 Z.z. konal ďalej s Generálnou prokuratúrou SR, čo vopred oznámil účastníkom.

Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáha proti Slovenskej republike
náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci nezákonným rozhodnutím - uznesením vyšetrovateľa
OR PZ v Žiline ČVS: ORP-580/OEK-ZA-2009 zo dňa 6.8.2009 o vznesení obvinenia navrhovateľovi v
trestnom konaní pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného a uznesením povereného príslušníka

OR PZ v Žiline ČVS: ORP-2527/ZO-ZA-2009 zo dňa 27.10.2009 o začatí trestného stíhania a
vznesení obvinenia navrhovateľovi v trestnom konaní pre trestný čin krádeže. Za túto škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci zodpovedá podľa ustanovenia
§ 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. štát, ktorý je v konaní pasívne legitimovaný a ktorý sa
zodpovednosti nemôže zbaviť.

Súd prvého stupňa preto v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zisťoval existenciu podmienok, ktoré
zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu za vznik škody, a ktoré musia byť splnené súčasne: 1/
nezákonné rozhodnutie, 2/ vznik škody a 3/ príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a
vzniknutou škodou. V prípade, že nie je splnená čo i len jeden z uvedených predpokladov, zodpovednosť
štátu nevzniká. Súd preskúmal aj to, či navrhovateľ splnil osobitné podmienky stanovené zákonom pre

uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci.

Navrhovateľ splnil v zmysle § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. podmienku podania riadneho opravného
prostriedku navrhovateľom proti nezákonnému rozhodnutiu, nakoľko súd z vyšetrovacích spisov mal za
preukázané, že proti rozhodnutiu o vznesení obvinenia pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného
ako aj proti rozhodnutiu o vznesení obvinenia pre trestný čin krádeže podal navrhovateľ riadny opravný

prostriedok,t.j.sťažnosť,ktorúprokuratúravobochprípadochzamietla.Navrhovateľvsúlades§15ods.
1 zák. č. 514/2003 Z.z. požiadal odporcu dňa 9.8.2012 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody. Odporca prípisom zo dňa 18.12.2012 oznámil navrhovateľovi, že jeho nárok na náhradu škody
neuspokojí, a teda sa navrhovateľ dôvodne obrátil na súd s návrhom na začatie konania o náhradu
škody.

Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a podmienkou
uplatnenia nároku na náhradu škody je podľa § 6 ods. 1 zákona zrušenie alebo zmena
nezákonnéhoprávoplatnéhorozhodnutia,ktorýmbolaspôsobenáškodapríslušnýmorgánom.Vprípade
posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a
vznesení obvinenia, má zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní

trestného činu obvineným, rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a
vznesení obvinenia pre nezákonnosť, pričom súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na na
ustálenú judikatúru, a to rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Cdo 53/93 zo dňa 28.6.1993,
uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4MCdo 15/2009 zo dňa 18.8.2010.

V tomto konaní pritom bolo preukázané, že obidve trestné stíhania vedené proti navrhovateľovi ako

obvinenému boli zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, a to uznesením Okresnej
prokuratúry Trenčín zo dňa 12.3.2012, právoplatným dňa 13.4.2012 pre trestný čin nevyplatenia mzdy
a odstupného a uznesením Okresnej prokuratúry Považská Bystrica zo dňa 3.6.2011, právoplatným
dňa 22.6.2011 pre trestný čin krádeže. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného
prípravného konania ukázali, že nejde o trestný čin a že podozrenie zo spáchania trestného činusa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a o vznesení
obvinenia. Z uvedeného vyplýva, že je naplnený aj predpoklad podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z..

Škoda predstavuje materiálnu ujmu, spočívajúcu v zmenšení majetku poškodeného a objektívne

vyjadriteľnú v peniazoch. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. navrhovateľovi vznikla skutočná
škoda v podobe trov právneho zastúpenia v trestných konaniach, ktoré uhradil ako dohodnutú odmenu
obhajkyniam, čo je zrejmé z výpisu z jeho účtu. V zmysle ustanovení § 18 ods. 1, ods. 3 zákona č.
514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v
ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia

vo výške ustanovenej osobitným predpisom, ktorý upravuje odmeňovanie advokátov za úkony právnej
služby, pričom od 1.1.2013 bolo toto ustanovenie zákonom č. 412/2012 Z.z. upresnené tak, že trovy
právneho zastúpenia patria vo výške tarifnej odmeny a hotových výdavkov. Navrhovateľ sa od odporcu
domáha zaplatenia trov právneho zastúpenia v súlade s týmto ustanovením, t.j. vo výške tarifnej
odmeny a hotových výdavkov v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, hoci v skutočnosti vyplatil obhajkyniam vyššiu dohodnutú

odmenu za zastupovanie. Z vyšetrovacích spisov, predložených čestných prehlásení a písomných
podaní adresovaných Generálnej prokuratúre SR mal súd za preukázané, že obhajkyne vykonali pri
zastupovaní navrhovateľa v trestných konaniach úkony právnej služby, ako ich uplatnil navrhovateľ v
návrhu. Súd preskúmal správnosť výpočtu tarifnej odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za
stratu času a dospel k záveru, že spolu trovy právneho zastúpenia za tieto účelne vynaložené úkony

právnej služby predstavujú 3.374,17 Eur.

Čo sa týka príčinnej súvislosti, tak v tejto právnej veci je daná priama vecná príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a škodou v podobe trov právneho zastúpenia, pretože pokiaľ by vyšetrovateľ
nezačal trestné stíhanie a nevzniesol navrhovateľovi obvinenie, nemal by navrhovateľ dôvod zvoliť si
obhajcunajehozastupovanievtrestnýchkonaniachanevzniklabynavrhovateľovivtrestnýchkonaniach

škoda vo výške trov právneho zastúpenia, ktoré navrhovateľ uhradil za poskytnutú obhajobu. Je teda
dané priame pôsobenie príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádzala
následku a vyvolala ho.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v predmetnom konaní boli splnené
všetky podmienky stanovené zákonom č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a preto návrhu vyhovel v časti
o zaplatenie 3.374,17 Eur /trovy obhajoby z trestného konania pre trestný čin nevyplatenia mzdy a
odstupného 1.958,17 Eur + trovy obhajoby z trestného konania pre trestný čin krádeže 1.416 Eur/, a v
prevyšujúcej časti o zaplatenie 0,69 Eur, navrhovateľom uplatnenej zrejme v dôsledku chyby v počítaní,
návrh ako nedôvodný zamietol.

Keďže navrhovateľ bol neúspešný v pomerne nepatrnej časti, podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p má
proti odporcovi právo na plnú náhradu trov konania. Tieto sa skladajú zo súdneho poplatku z návrhu
20 Eur a trov právneho zastúpenia 556,04 Eur za štyri úkony právnej služby - prevzatie veci a príprava
zastúpenia 17.5.2012, podanie návrhu na súd 23.1.2013, účasť na pojednávaniach v dňoch 16.4.2014,
6.6.2014, za ktoré podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí základná sadzba

tarifnej odmeny 131,13 Eur x 4 úkony, režijný paušál vo výške 7,63 Eur za úkon z roku 2012, 7,81 Eur
za úkon z roku 2013, 8,04 eur x 2 úkony z roku 2014. Súd nepriznal právnej zástupkyni navrhovateľa
odmenu za žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 9.8.2012, nakoľko tento
úkon bol vykonaný pred začatím konania a trovy právneho zastúpenia týkajúce sa tohto úkonu právneho
zástupcu nepredstavujú trovy predmetného súdneho konania.

Proti tomuto rozsudku podal proti výroku I v zákonnej lehote odvolanie odporca, v ktorom žiadal, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že týmto rozsudkom bol v rozsahu jeho výroku napadnutého
odvolaním porušený zákon. Poukázal na ust. § 4 ods. 1 písm. b), písm. f), § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 514/2003 Z. z."), ktorými sa však súd dôsledneneriadil. Súd založil oprávnenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len ,,prokuratúra")
na skutočnosti, že prokurátor zamietol sťažnosti proti uzneseniam o vznesení obvinenia, opierajúc sa
pritom právne o ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. Prehliadol však

pritom, že aplikácia tohto ustanovenia za účelom zániku oprávnenia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky zastupovať v konaní Slovenskú republiku (ďalej len ,,odporca") vyžaduje kumulatívne plnenie
dvoch podmienok: zamietnutie sťažnosti a podanie obžaloby. Keďže v oboch prípadoch tvoriacich
podklad predmetu konania, bolo trestné konanie voči terajšiemu navrhovateľovi zastavené uznesením
prokurátora, nedošlo k zániku oprávnenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v danom konaní

zastupovať odporcu. Na veci pritom nič nemení ani skutočnosť, že v týchto trestných konaniach boli
vydané pokyny prokurátora. Dikcia bodu 2 § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. sa totiž
nevzťahuje na titul návrhu definovaný ako ,,nezákonné rozhodnutie", ale - ako vyplýva i z dikcie: ...
vyšetrovateľ ... poverený príslušník ... nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora" - na titul
definovaný ako ,,nesprávny úradný postup". Keďže, ale v danej veci navrhovateľ predbežne prerokoval
svoj nárok iba z titulu nezákonného rozhodnutia, nemožno ustáliť príslušnosť prokuratúry zastupovať

v konaní odporcu preto, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky stratilo oprávnenie zastupovať
odporcu na základe iného titulu a to nesprávneho úradného postupu. Nesprávnym a nezákonným
bol napokon aj myšlienkový postup súdu, ak tento dospel k záveru, že zamietnutím sťažnosti proti
uzneseniam o vznesení obvinenia prokurátor spôsobil vznik škody. Súdu konajúcemu v režime O.s.p.
totiž neprislúcha akokoľvek hodnotiť postup či rozhodnutia prokurátora vykonané v trestnom konaní a

teda ani konštatovať, či v danom momente trestného konania mal postupovať (rozhodovať) inak, než v
skutočnosti konal (rozhodoval). Z uvedeného vyplýva, že súd tým, že nesprávne určil orgán oprávnený
konať za odporcu, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom
tým, že zaviazal na plnenie nesprávne zastúpeného odporcu zapríčinil, že jeho rozhodnutie - v rozsahu
napadnutom odvolaním vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Keďže Slovenská republika

ako odporca v tomto konaní nebola riadne zastúpená, je potrebné mať za to, že nemala procesnú
spôsobilosť a nebola riadne zastúpená (§ 221 ods. 1, písm. c) O.s.p.), pričom súd I. stupňa (ako vyplýva
z argumentácie obsiahnutej v tomto odvolaní) nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu (mal naďalej konať s odporcom zastúpeným Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky na základe § 4 ods. 1, písm. b) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z.) a nedostatočne

zistil skutkový stav tým, že bez opory v platnej právnej úprave ustálil, že prokurátor spôsobil vznik škody,
o náhradu ktorej sa koná, čím naplnil i podmienky stanovené ustanovením § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p.
Z uvedených dôvodov je toto odvolanie právom podané a je potrebné mu v plnom rozsahu vyhovieť.
Pre prípad, že by sa odvolací súd s vyššie uvedenou argumentáciou nestotožnil, žiadal, aby vo svojom
rozhodnutí umožnil podanie dovolania vo vzťahu k otázke použitia ustanovení § 4 ods. 1 písm. a) až

písm. m) zákona č. 514/2003 Z. z. Na túto otázku, ktorá má veľký význam z hľadiska nepochybného
určenia orgánom oprávneného konať za žalobcu, doposiaľ judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky nereaguje.

Navrhovateľ sa písomne k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Krajský súd v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal vec, a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu

prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti, a to vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.374,17 Eur a nahradiť mu trovy konania 20 Eur titulom súdneho poplatku
a trovy právneho zastúpenia 556,04 Eur podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Pričom
v nadväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa §

214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľ vo zvyšnej časti zamietnutý,
napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto výroku právoplatné a
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci
rozhodol, keď odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.374,17 Eur.

Súd prvého stupňa teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil
z nich i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnenímnapadnutého rozhodnutia ako presvedčivým, plne vyčerpávajúcim a dávajúcim odpovede i na námietky
navrhovateľa vznesené v jeho odvolaní, využijúc postup podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje
len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov a tieto preto duplicitne opakovať nebude.

Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len dodáva, že súd skúma vecnú legitimáciu účastníkov
konania, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci, pričom
aktívnu legitimáciu má navrhovateľ a pasívnu má odporca. Účastníci konania musia disponovať vecnou
legitimáciou. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav podľa hmotného práva, podľa ktorého účastník
konania je subjektom práv alebo povinností, ktoré sú predmetom sporu. Nedostatok pasívnej legitimácie

znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti nie je. Určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane
žalovaného.

Pasívna legitimácia účastníka konania - Slovenskej republiky je v danom prípade nespochybniteľná.

Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať mene štátu, má však len procesný význam z hľadiska

predmetu sporu. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene
odporcu konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie odporcu, zistené nedostatky v zastúpení odporcu
majú povahu nedostatku procesných podmienok konania (R 48/1967).

V prípade, ak súd je toho názoru, že za štát má konať iný orgán, ako bol označený účastníkom konania
v žalobe, je povinný sa postarať o odstránenie procesnej vady žaloby. Pri odstraňovaní tejto procesnej

vady žaloby je súd povinný žalobcu poučiť o tom, ktorého štátneho orgánu sa prejednávaná vec týka.
Dokonca aj v prípade, ak žalobca neoznačí správne štátny orgán, ktorý konal v mene štátu, je súd
povinný v záujme rýchlo vedeného konania konať s orgánom, ktorý je oprávnený v týchto vzťahoch
menom štátu vystupovať.

Predmetná žaloba bola podaná proti odporcovi, v mene ktorého koná príslušný orgán v zmysle

zák.č. 514/2003 Z.z., pričom je povinnosťou navrhovateľa označiť tento orgán. Navrhovateľ označil
Ministerstvo vnútra SR, u ktorého zároveň podal žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky odpoveďou zo dňa
18.12.2012žiadostinavrhovateľanevyhovelo,pretožemalzato,ženebolisplnenézákonnépredpoklady
pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Následne navrhovateľ podal

predmetnú žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, v ktorej taktiež označil
Ministerstvo vnútra SR za orgán konajúci v mene odporcu. Poverený zamestnanec Ministerstva vnútra
SR na pojednávaní namietol, že v návrhu na začatie konania nie je správne označený štátny orgán,
ktorý koná za Slovenskú republiku v tomto konaní a súd by mal konať s Generálnou prokuratúrou SR,
nakoľko procesná spôsobilosť Generálnej prokuratúry SR konať za odporcu vyplýva z ustanovenia § 4

ods. 1 písm. f/ zák. č. 514/2003 Z.z., odcitoval aj ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003
Z.z.. Žiadal, aby súd ďalej konal s Generálnou prokuratúrou SR, a nie s Ministerstvom vnútra SR.

Ustanovenie § 4 zák.č. 514/2003 Z.z. upravuje, ktorý orgán koná v mene štátu, čo vyplýva aj z nadpisu
tohto ustanovenia „Orgán konajúci v mene štátu.“

Podľa§4ods.1písm.b)af)zák.č.514/2003Z.z.vznenído31.12.2012vovecináhradyškody,ktorábola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu b) Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru;
f) Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa § 4 ods.1 písm. b) zák.č. 514/2003 Z.z. v znení od 01.01.2013 t.j. nadobudnutím účinnosti zákona

č. 412/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobenáorgánomverejnejmocipodľa§3ods.1,konávmeneštátu b)MinisterstvovnútraSlovenskej
republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník
Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zborualebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu
alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.

Odvolací súd konštatuje, že zákonom č. 412//2012 Z.z. bol s účinnosťou od 01.01.2013 zmenený zákon
514/2003 Z.z.. Keďže touto novelou nebolo dané prechodné ustanovenie, a ide o procesnoprávny
predpis, nakoľko upravuje zastupovanie Slovenskej republiky, tak pre ďalšie konanie od 01.01.2013 sa
aplikuje znenie dané novelou - zákonom č 412/2012 Z.z..

Odvolací súd mal v prejedávanej veci na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa

za preukázané, že vyšetrovateľ uznesením ČVS: ORP-580/OEK-ZA-2009 zo dňa 3.6.2009 začal trestné
stíhanie a uznesením ČVS: ORP-580/OEK-ZA-2009 zo dňa 6.8.2009 vzniesol navrhovateľovi obvinenie
podľa § 206 ods. l Trestného poriadku pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods.
1, 2 písm. a) Trestného zákona, pričom na základe sťažnosti navrhovateľa proti uzneseniu o vznesení
obvinenia Okresná prokuratúra Žilina uznesením 3Pv 628/09-8 zo dňa 25.9.2009 sťažnosť zamietla. Po
prikázaní veci Okresnej prokuratúre Trenčín, táto vydala v dňoch 5.10.2010, 12.4.2011, 23.6.2011 pre

vyšetrovateľa pokyny na doplnenie vyšetrovania a následne uznesením Okresnej prokuratúry Trenčín
spis. zn. 1 Pv 890/10-46 zo dňa 12.3.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.4.2012 bolo trestné
stíhanie navrhovateľa zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a nie dôvod na postúpenie veci.

Rovnako mal odvolací súd za preukázané, že uznesením ČSV: ORP-2527/ZO-ZA-2009 zo dňa
27.10.2009 začal poverený príslušník Obvodného oddelenia PZ Žilina podľa § 199 ods. l Trestného

poriadku trestné stíhanie a zároveň podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol navrhovateľovi
obvinenie za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, pričom na základe sťažnosti
navrhovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia Okresná prokuratúra Žilina uznesením 1Pv
1126/09-5 zo dňa 25.3.2010 sťažnosť ako nedôvodnú zamietla. Po prikázaní veci Okresnej prokuratúre
Považská Bystrica, táto vydala v dňoch 13.8.2010, 28.2.2011, 14.4.2011 pre vyšetrovateľa pokyny na

doplnenie vyšetrovania a následne uznesením Okresnej prokuratúry Považská Bystrica spis. zn. Pv
759/10-23 zo dňa 3.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.6.2011 bolo trestné stíhanie zastavené,
pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

V prejednávanom prípade teda prokurátor v obidvoch trestných konaniach zamietol sťažnosť
navrhovateľa - obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia, a tým teda založil podľa § 4 ods.

1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z. z. oprávnenie Generálnej prokuratúry SR konať za štát v konaní o
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a preto Ministerstvo vnútra SR nemá ani podľa
odvolacieho súdu oprávnenie konať za štát v tejto veci.

Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že oprávnenie Ministerstva vnútra SR konať za štát v
rámci konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím by zostalo zachované len pre

prípad, že by prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa a nepodal obžalobu, pričom
tieto podmienky by museli byť splnené kumulatívne, čo v prejednávenej veci splnené nebolo, nakoľko
prokurátor v obidvoch prípadoch sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniam o vznesení obvinenia zamietol
ako nedôvodné.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa správne aplikujúc ustanovenia zákona č. 412/2012 Z.z. konal

ďalejsGenerálnouprokuratúrouSR,čovopredoznámilúčastníkom, hocinavrhovateľpôvodnevnávrhu
označil orgán -Ministerstvo vnútra SR, na ktorom podal aj žiadosť o predbežné prerokovanie, čo správne
označil, avšak zmenou zákona došlo k zmene konajúceho orgánu v mene SR.

Odvolací súd poznamenáva, že je irelevantné, že žiadosť na predbežné prerokovanie bola podaná na
Ministerstve vnútra SR, hoci v súčasnosti je príslušným orgánom Generálna prokuratúra SR a zároveň

podotýka,ževčasepodaniažiadostiboloMinisterstvovnútraSRpríslušnýmorgánomkonajúcimvmene
odporcu, a to do 31.12.2012.Súd prvého stupňa následne správne v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zisťoval existenciu podmienok,
ktoré zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu za vznik škody, a ktoré musia byť splnené súčasne,
pričom odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k

záveru, že v predmetnom konaní boli splnené všetky podmienky stanovené zákonom č. 514/2003 Z.z.
prevznikzodpovednostizaškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmociprivýkone
verejnejmociapretosúdprvéhostupňasprávnenávrhuvčastiozaplatenie3.374,17Eur/trovyobhajoby
z trestného konania pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného 1.958,17 Eur + trovy obhajoby z
trestného konania pre trestný čin krádeže 1.416 Eur/ vyhovel, pričom súd prvého stupňa sa riadne vo

svojom odôvodnení v rozsudku zaoberal existenciou týchto podmienok a preto v tejto časti odvolací
súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa
tak ako to predpokladá ust. § 219 ods. 2 O.s.p..

Súd prvého stupňa rozhodol správne i o náhrade trov konania a preto sa aj v tejto časti odvolací súd
stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa tak ako to predpokladá ust. § 219 ods. 2 O.s.p..

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky odporcu uvádzané v odvolaní nepovažoval za

dôvodné, a preto rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil.

Odvolací súd v predmetnej veci nepripustil dovolanie, tak ako žiadal odporca, nakoľko vzhľadom na
vyššie uvedené, v danom prípade nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému
navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu týchto trov neuplatnil

postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .