Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/210/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221230
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113221230.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu Z. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytomI.XXX,okresS.,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastranežalobcu-Občianskezdruženie„Právne
služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov" so sídlom Škultétyho 3, Košice - Staré mesto, zast. JUDr.
Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Škultétyho č. 3, proti žalovanému: Rapid life
životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, zast. JUDr. Danielom Blyšťanom, s.r.o. so
sídlom Rastislavova 68, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 04.06.2014 č.k. 14C/191/2013-167 a proti uzneseniu

Okresného súdu Prešov zo dňa 28.05.2014 č.k. 14C/191/2013-156 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Potvrdzuje uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Vedľajšiemu účastníkovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 69,89 Eur a žalobca je
povinný ju zaplatiť JUDr. Darine Solárovej, advokátke, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom
Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/360/2012 zo dňa 19.01.2012. Odložil vykonateľnosť tohto
rozhodcovského rozsudku do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh žalovaného na
prerušenie konania zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa mal za zistené, že 14.08.2007 bola uzatvorená poistná

zmluva, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou uzatvorená podľa všeobecných ustanovení OZ. Poukázal na
obsah rozhodcovskej doložky, ktorá je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach k poistnej
zmluve v časti XV. - rozhodcovské konanie týchto VPP, ktoré predstavujú rozsiahli text písaný malými
písmenami na 12-tich stranách. Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky vychádzal z viacerých
rozhodnutí a záverov prijatých NS SR v rozhodnutiach 6MCdo/9/2012, 6Cdo/1/2012 a 6Cdo/3/2013.
Zdôraznil, že ak by aj žalobca nebol podpísal osobitné zmluvné dojednanie č. 1/2007 k poistnej zmluve,
platila by časť XV. VPP - rozhodcovské konanie, z ktorej vyplýva, že spory medzi účastníkmi budú

riešené výlučne cestou rozhodcovského súdu, pričom VPP, ako bolo konštatované, sú s poukazom na
§ 788 ods. 3 OZ súčasťou zmluvy. Ak by aj žalobca mal pred podpisom zmluvy možnosť oboznámiť
sa s VPP, resp. osobitnými zmluvnými dojednaniami, v rámci ktorých je aj ustanovenie týkajúce sa
riešenia sporov a tzv. rozhodcovská doložka, nemohol ovplyvniť obsah týchto zmluvných dojednanía z toho dôvodu rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú. Žalovaný,
ako dodávateľ, nepreukázal opak, preto sa zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej doložky
nepovažujú za individuálne dojednané. Je teda nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri

rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa minimálne
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v OZ - § 53 a nasl. OZ, a preto je namieste žalobe vyhovieť
na základe § 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní. Podstatným dôvodom pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku je dôvod plynúci z § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., keďže
žalobca v tomto konaní namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom súd toto zmluvné dojednanie

vyhodnotil ako neprijateľné a teda neplatné. Dospel preto k jednoznačnému záveru, že spotrebiteľská
zmluva, v danom prípade poistná zmluva, v rámci ktorej bol zakomponovaný inštitút rozhodcovského
konania,neboladojednanáindividuálne,pretoajkeďmalžalobcamožnosťoboznámiťsapredpodpisom
zmluvy so zmluvnými ustanoveniami, nemohol ovplyvniť ich obsah, pričom okolnosť, či by v danom
prípade podpísal alebo nie osobitné zmluvné podmienky, nie je právne významná vzhľadom na už
uvedené závery. Žalobe preto ako opodstatnenej vyhovel. Súd prvého stupňa zároveň zamietol návrh

žalovaného na prerušenie konania v súlade s ustanovením § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Je toho názoru,
že nie sú splnené podmienky na prerušenie konania. Predložený nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS/499/2012 sa týka iba procesných nedostatkov postupu všeobecných súdov v súvislosti so zásadou
kontradiktórnosti, ktorej porušenie by znamenalo zásah do konkrétnych Ústavných práv žalovaného.
Ústavný súd SR nemôže nahrádzať všeobecné súdy a preskúmavať ich názory okrem prípadov

arbitrárnychrozhodnutí,apretosavecnespornýmproblémom-otázkouplatnostirozhodcovskejdoložky
ani nezaoberal. Zároveň rozhodol o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.
2 Zákona o rozhodcovskom konaní. O trovách konania účastníkov a vedľajšieho účastníka rozhodol súd
prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalovaný poukázal na
to, že pokiaľ súd prvého stupňa konal vo veci napriek tomu, že nebol zaplatený súdny poplatok zo žaloby,
porušil tým zásadu rovnosti účastníkov. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nezdôvodnené

a teda nepreskúmateľné, ktoré vytvára právnu neistotu. Vo výroku rozsudku absentuje uvedenie
dôvodu, pre ktorý súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach. Rozhodnutie
nedáva odpoveď na otázku, kto bude ďalej konať v merite sporu pôvodne vyriešenom rozhodcovským
rozsudkom. Súd prvého stupňa nesprávne pochopil právnu úpravu, nedostatočne zistil skutkový stav,
aplikoval nesprávne právne predpisy a tak dospel k nesprávnym zisteniam. Poistná zmluva medzi

účastníkmi konania bola uzatvorená 14.08.2009, pričom súd sa opieral o ustanovenie právneho
predpisu, ktoré v rozhodnom čase nebolo platné a účinné a preto ani nemohli byť pre účastníkov konania
záväzné. Uviedol, že je potrebné si uvedomiť časový faktor zahrnutý do Smernice 93/13/EHS. Vždy
sa jedná o posudzovanie okolností, ktoré boli známe v dobe uzatvorenia zmluvy. Ani smernice EÚ a
ani judikatúra Súdneho dvora EÚ nikdy nežiadala od všeobecných súdov členských štátov retroaktívne

pôsobenie. Zdôraznil, že v dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom konaní došlo ku zníženiu
predpokladaných tzv. gamanákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa (poistného) a teda
ku získaniu materiálnej výhody pre spotrebiteľa, ako zrkadlový odraz tejto okolnosti. Podstatným sa javí
to, že súd porušil svoju povinnosť vykonať test primeranosti podmienky a preto je napadnutý rozsudok
nepreskúmateľný a nezákonný. Podstatné náležitosti rozhodcovskej doložky vymedzuje § 3 ods. 1

Zákona o rozhodcovskom konaní a o tom, čo je podstatná náležitosť rozhodcovskej doložky rozhodol
aj NS SR vo svojom rozhodnutí V. Obdo 75/2003, kde judikoval, že takouto podstatnou náležitosťou je
explicitne záväzok zmluvných strán podriadiť sa pri riešení sporov zo zmluvy rozhodcovskému konaniu.
Súd prvého stupňa vec nesprávne skutkovo aj právne posúdil, keďže rozhodcovská doložka bola v
danom prípade dohodnutá individuálne na dôkaz čoho žalovaný pripojil viaceré listinné dôkazy. Súd

nesprávne vyhodnotil osobitné zmluvné dojednania a dospel k úplne nesprávnym skutkovým a právnym
záverom.Žalovanýneviazaluzavretiepoistenianapodpisrozhodcovskejdoložky.Podpisrozhodcovskej
doložky nebol podmienkou uzatvorenia poistenia, nikto žalobcu nenútil, aby čokoľvek podpísal, už
vôbec nie, ak to nebolo v súlade s jeho skutočnou vôľou a takýto dôkaz v konaní ani vykonaný nebol.
V okolnostiach prípadu bola poistná zmluva uzatvorená už pripojením podpisu žalobcu pod návrh

na uzatvorenie poistnej zmluvy a to spolu s podpisom sprostredkovateľa poistenia, vystupujúcim za
poisťovňu, pričom je zjavné, že tieto ich dva podpisy mali konštitutívny charakter. Iba sám žalobca v čase
uzatvárania poistenia osobne a bez účasti žalovaného mohol dojednanie o rozhodcovskej doložke prijať
alebo neprijať, teda osobitné zmluvné dojednania podpísať alebo nepodpísať. Žalovaný má ďalej za to,že pokiaľ ide o výrok rozsudku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, tento je neurčitý. Z výroku
nemožno zistiť, aký návrh na prerušenie konania súd zamietol. Zdôrazňuje, že k žiadnemu poškodeniu
procesných práv žalobcu v rozhodcovskom konaní nedošlo a nebola porušená ani rovnosť účastníkov v

rozhodcovskom konaní. Navyše bolo preukázané, že rozhodcovský súd nebol kreovaný žalovaným, ale
žalovaný poveril v zmysle dohodnutej rozhodcovskej doložky a v súlade s právnymi predpismi osobitnú
právnickú osobu výberom rozhodcovského súdu a teda nemohol dôjsť k žiadnemu porušeniu rovnosti
pri výbere rozhodcu. Súd sa nevyporiadal s argumentáciou žalovaného v súvislosti s aplikáciou 19. ods.
Smernice 93/13/EHS. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril vedľajší účastník, vystupujúci na strane žalobcu, ktorý navrhol
rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že podľa
§ 4 ods. 2 písm. z) Zákona o súdnych poplatkoch je žalobca oslobodený od súdneho poplatku, keďže
ide o spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany svojich práv podľa osobitného predpisu. Zdôrazňuje, že
všeobecné poistné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, čo znamená, že žalobca

by nemal podpísať nie len osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, ale ani VPP, o ktorých
žalovaný tvrdí, že sú súčasťou poistnej zmluvy a ani poistnú zmluvu. Len tak by sa v skutočnosti
vyhol rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovské doložky, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy sú
neplatné, pričom ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné dojednania dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Ak by sa aj hypoteticky pripustila právomoc

rozhodcovského súdu konať, sú tu dôvodné pochybnosti o jeho objektivite. Nie je v ľudských silách
riadne zistiť skutkový stav toľkých vecí, aké boli rozhodnuté jediným rozhodcom dňa 19.01.2012 na
Arbitrážnom súde v Košiciach. Taktiež je zrejmé, že Arbitrážny súd v Košiciach rozhodoval výlučne
na základe listinných dôkazov preložených žalovaným. Aj to je dôvod na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) Zákona o rozhodcovskom konaní. K tvrdeniam žalovaného o tom,

že sa so žalobcom dohodli na výbere rozhodcu, dodáva len toľko, že žalobca sa nemohol so žalovaným
na podmienkach, ktoré boli vopred naformulované v jeho poistnej zmluve a vo VPP tak ako v desať
tisíckach ďalších dohodnúť. Ide o štandardnú formulárovú zmluvu, nemožno hovoriť o individuálnom
vyjednaní, ak bola podmienka vopred naformulovaná.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie opodstatnené nie je.

Vykonané dokazovanie vo veci potvrdzuje, že účastníci konania uzatvorili dňa 14.08.2007 poistnú

zmluvu, pričom jej súčasť tvoria aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou
česko-slovenskou poisťovňou Rapid a.s. Právna úprava poistných zmlúv je v Občianskom zákonníku
obsiahnutá v jeho 8. časti.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v dobe uzatvorenia zmluvy sa za

spotrebiteľské zmluvy považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci svojej obchodnej alebo inej svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa citovaného zákonného ustanovenia je, že pre spotrebiteľa
je vopred pripravená a nie je tak vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej

zmeny. Zmluva uzatvorená so žalobcom spĺňa túto charakteristiku, keď je tiež zrejmé, že súčasťou
poistnej zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli
pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (časť
XV. Všeobecných poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluva podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo

všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovaného o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky
v Osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto Osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len
opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konania už raz

dohodnutému vo Všeobecných poistných podmienkach. Z týchto dojednaní nevyplýva, aby v prípade
ich nepodpísania žalobcom mala stratiť platnosť tiež časť XV. Všeobecných poistných podmienok. Aj
pokiaľ žalobca Osobitné zmluvné dojednania podpísal, jeho povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných
poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Cieľom akejkoľvek rozhodcovskej zmluvy je nepochybne dosiahnuť prejednanie prípadného sporu
rozhodcom alebo súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.
Rozhodcovská zmluva sa často vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam
rozhodcovskej doložky osobitý, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a
právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak

rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy a
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, ako
je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, je plne namieste.

Rozhodcovskú doložku si žalobca v danom prípade osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s

ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
Všeobecným poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ust.§ 53 ods.4 písm. r/
považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Na iné vyhodnotenie takejto
neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník
účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter
neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Občianskyzákonníkstakýmitoneprijateľnými

podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v ust.§ 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.

Je potrebné uviesť, že ust.§ 53 O.z. nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a
Občianskeho zákonníka). Išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na

ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná
v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a
rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnýmistranamibolavsúlades§3zákonač.244/2002Zb.vzneníneskoršíchpredpisovuzatvorená

platnározhodcovskázmluvaotom,ževšetkyaleboniektoréspory,ktorémedzinimivzniklialebovzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4
ods.1 zákona č. 244/2002 Zb. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému súdu chýba základný
predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená.

Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred
rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti na
uzavretie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani s poukazom na princíp „neznalosť
zákona neospravedlňuje“ uplatnením jeho dôsledkoch v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie
tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej

možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa môže prichádzať do úvahy len výnimočne,
ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj pri tomto princípe totiž platí, že v konkrétnych
súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana spotrebiteľa.
Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov a realite praktického života odporujepožiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

K samotným okolnostiam uzatvárania poistnej zmluvy bol podrobne vypočutý žalobca v konaní a z
obsahu ďalších v konaní predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa
poisteniamuboloposkytnutériadnevysvetleniedôsledkovuzatvoreniarozhodcovskejdoložky.Výsledky
dokazovania odôvodňujú záver, podľa ktorého žalobcovi neboli poskytnuté žiadne informácie o
dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej

doložky. Správne preto konštatuje súd prvého stupňa, že v predmetnej veci došlo k porušeniu ust.§ 40
ods.1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní, nakoľko formuláciou rozhodcovskej
doložky došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania práve so zreteľom na to,
že táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa
z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi aj na všeobecný súd a naviac v zmysle tohto zákonného
ustanovenia pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzne právne predpisy na ochranu spotrebiteľa

a to § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej poukazuje na Dodatok č. 2 k Všeobecným
poistným podmienkam z 21.05.2007 pre poistenie zjednávané Prvou Česko-slovenskou poisťovňou
Rapid, a.s. s tým, že tento Dodatok č. 2 je platný a účinný od 15.12.2008. Podľa bodu 1 tohto
dodatku sa mení a dopĺňa článok XV. časť VPP ods.9, podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli
na osobitnom spôsobe individuálneho ovplyvnenia obsahu poistného vzťahu zo strany poistníka a

to v tom zmysle, že dojednania tohto článku (XV. Časť) môže poistník v lehote 30 dní od podpisu
poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne odmietnuť bez toho, aby bol tým dotknutý alebo
akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok zmluvného vzťahu a iné dojednania týchto poistných
podmienok. Odmietnutie rozhodcovského konania vykonáva poistník písomne. Písomný prejav vôle
poistníka o odmietnutí rozhodcovského konania musí byť poisťovni doručený najneskôr v 30.deň od

podpisu poistnej zmluvy poistníkom. Odvolací súd konštatuje, že poukaz žalovaného na túto časť
dodatku č. 2 k VPP nemá vplyv na iný záver a posúdenie vzťahov účastníkov konania. Aj v tejto
súvislosti nemožno opomenúť, že Dodatok č. 2 predstavuje predbežne formulovanú štandardnú zmluvu,
ktorej obsah žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, či zmeniť (čl. 3 ods.2 Smernice 93/13/
EHS). Obsah tohto dodatku bol dodávateľom - žalovaným vopred pripravený a na jeho obsahu žalobca

nijakým spôsobom neparticipoval. Dodatok tak mohol buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Navyše je
potrebné zdôrazniť, že odstúpiť možno vždy od platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy (§ 48 ods.1,2
Občianskeho zákonníka), čo v danom prípade vzhľadom na vyššie spomínané závery splnené nebolo.

Za týchto okolností súd prvého stupňa správne postupoval, ak žalobe na zrušenie rozhodcovského

rozsudku vyhovel. Rozhodnutím súdu prvého stupňa v tejto veci nedošlo k upretiu prístupu ku
spravodlivosti na uplatnenie zmluvného nároku zo zaniknutej poistnej zmluvy od žalobcu. Odvolací
súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. v
podrobnostiach poukazuje na správne a presvedčivé dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Pokiaľ ide o návrh žalovaného na prerušenie konania, je potrebné poukázať na ust.§ 109 ods.2 písm.
c/ O.s.p., podľa ktorého pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na
takéto konanie podnet.

Citované zákonné ustanovenie upravuje možnosť a nie povinnosť súdu konanie prerušiť. Posúdenie
možnosti konania závisí od toho, či v inom prebiehajúcom spore môže byť vyriešená otázka majúca
vplyv pre rozhodnutie súdu. Aj keď vo veci Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 382/2013 sa pred tým istým
senátomÚstavnéhosúduSRriešiobdobnýprípadakovoveciII.ÚS499/2012,zNálezuÚstavnéhosúdu
SR z 10.07.2013 vydaného vo veci II. ÚS 499/2012 nevyplýva, aby v ňom Ústavný súd SR vyslovoval

stanovisko k platnosti alebo neplatnosti rozhodcovskej doložky. V tomto rozhodnutí sa konštatovalo
porušenie práv žalovaného, ak súdy vykonali určitý rozhodujúci dôkaz bez toho, aby dali žalovanému
možnosť sa k nemu vyjadriť.

V súvislosti s námietkami žalovaného proti rozhodnutiu prvostupňového súdu o odklade vykonateľnosti

rozhodcovského rozsudku je potrebné zdôrazniť, že odklad vykonateľnosti je dočasným a preventívnym
procesným úkonom súdu, ktorým na určitú dobu suspenduje jeden z účinkov súdneho rozhodnutia.
Takto plní významnú ochrannú funkciu a v prípade, ak dôjde k úspešnému odkladu vykonateľnosti,
napomáha predchádzaniu možného vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy. Táto môže mať podobu ajnemožnosti navrátenia do pôvodného stavu a s tým súvisiace procesie, reparácie a satisfakcie. Je preto
potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa v zmysle návrhu žalobcu dôvodne rozhodol aj o odklade
vykonateľnosti sporného rozhodcovského rozsudku.

Uznesením zo dňa 28.05.2014 č.k. 14C/191/2013-156 súd prvého stupňa pripustil, aby vedľajší účastník
Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov, Škultétyho 3, Košice - Staré mesto vystupoval ako
vedľajší účastník na strane žalobcu v tomto konaní.

V dôvodoch rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 93 O.s.p. v znení platnom do 31.12.2004 a § 25
ods. 1 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z. z. Zdôraznil, že žalobca sa v tomto konaní domáha zrušenia
rozhodcovského rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní, v ktorom sa žalovaný v postavení
žalobcu domáhal voči žalobcovi v postavení žalovaného peňažného plnenia z poistnej zmluvy. Zo
zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako podnik konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z OR
a žalobca je spotrebiteľom, ktorý uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je

charakteristické, že ide o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov. Právny
vzťah medzi účastníkmi konania založený poistnou zmluvou je vzťahom spotrebiteľským. V rámci tohto
vzťahu bola uzatvorená rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok,
ktorého zrušenia sa žalobca domáha. Keďže súd v tomto konaní skúma súlad rozhodcovskej doložky
dohodnutej v spotrebiteľskej zmluve so zákonom nie vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku má za

to, že uvedený spor je spotrebiteľským sporom. V predmetnom konaní ako vedľajší účastník oznámilo
vstup do konania Občianske združenie predmetom ktorého sú právne služby spotrebiteľom a samotný
žalobca so vstupom uvedeného vedľajšieho účastníka súhlasil. Preto súd rozhodol o prípustnosti vstupu
tohto občianskeho združenia do konania ako vedľajšieho účastníka.

Aj toto rozhodnutie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, ktorý navrhol uznesenie zrušiť a
vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uvádza, že samotný súhlas účastníka konania
neopodstatňuje záver o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka, pričom uvedené rovnako vyplýva
aj zo znenia § 93 ods. 2 O.s.p. Naopak z uvedeného ustanovenia vyplýva, že vedľajší účastník musí
byť spôsobilý a to samostatne chrániť práva podľa osobitného predpisu, v tomto prípade podľa Zákona

o ochrane spotrebiteľa. Tu poukazuje na to, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je
spotrebiteľským sporom a po právoplatnosti rozhodcovského rozsudku postavenie žalobcu nadobudlo
novú kvalitu, pričom prvostupňový súd sa ani s touto námietkou nezaoberal a nevyporiadal. Rozhodnutie
súdu prvého stupňa je arbitrárne a nepreskúmateľné, v rozpore s právnymi predpismi a oprávnenými
záujmami účastníkov v tejto veci. Odbornosť a spôsobilosť právnickej osoby, ktorá má vystupovať

ako ochranca spotrebiteľských práv je jej definičným znakom a teda len v prípade, ak je združenie
skutočne spôsobilé chrániť práva spotrebiteľa je spôsobilým subjektom podľa a§ 93 ods. 2 O.s.p. Podľa
názoru žalovaného predmetom tohto konania nie je spotrebiteľský spor, keďže jeho predmetom je len
prieskum toho, či sú alebo nie sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
osobitného predpisu, ktorým je Zákon č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Rozhodcovský

rozsudok nie je hmotnoprávnym úkonom a je celkom vzdialený od inštitútu spotrebiteľskej zmluvy. Ide
o individuálny právny akt rozhodcovského súdu. Tak ako rozsudok všeobecného súdu nie je výsledok
dohody účastníkov, ale výsledkom autoritatívneho rozhodnutia súdu, tak aj rozhodcovský rozsudok
nemá s dohodou účastníkov konania o založení právneho vzťahu medzi nimi, teda so spotrebiteľskou
zmluvou nič spoločné.

Podľa § 93 ods. 1-4 O.s.p. v znení platnom do 31.12.2014, ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ
nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností.Predovšetkým je potrebné konštatovať, že súd nie je povinný zisťovať stanovisko účastníka, na strane
ktorého vedľajší účastník vystupuje, a to už od okamihu vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Z

ustanovenia citovaného § 93 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že vedľajší účastník (vrátane právnickej osoby, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu) môže do konania vstúpiť z vlastného
podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Vedľajší účastník je
v tomto kontexte procesne samostatný, čo vyplýva aj z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. Ak účastník,
na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, vyjadrí nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do

konaniaalebosďalšímtrvanímpôsobeniavedľajšiehoúčastníkavprebiehajúcomkonaní,ideonávrhna
vyriešenie prípustnosti vedľajšieho účastníctva a súd sa ním bude zaoberať po podaní takéhoto návrhu
zo strany účastníka.

Ako je zrejmé z obsahu spisu Občianske združenie „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov“,
Škultétyho 3, Košice - Staré mesto písomným podaním zo dňa 08.07.2013 (č.l. 27) oznámilo vstup do

konania ako vedľajší účastník podporujúci v tomto konaní žalobcu. Žalobca oznámil, že súhlasí s tým,
aby na jeho strane vystupovalo ako vedľajší účastník uvádzané Občianske združenie.

Podstatnou okolnosťou je v danom prípade ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. v znení platnom
do 31.12.2014, ktoré poskytuje občianskemu združeniu, ktorého predmetom činnosti je ochrana

spotrebiteľa, zákonnú licenciu na vstup do občianskeho súdneho konania práve za účelom ochrany
záujmov spotrebiteľa, ktorý je účastníkom takéhoto konania, ako je tomu aj v predmetnej veci. Je
zároveň potrebné poukázať na správne závery súdu prvého stupňa v tom zmysle, že právny vzťah
medzi účastníkmi konania založený poistnou zmluvou zo dňa 14.08.2007 je vzťahom spotrebiteľským.
Z tejto zmluvy je zrejmé, že žalovaný konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalobca ako fyzická osoba

je spotrebiteľom, ktorý uzatvoril danú poistnú zmluvu. Jedným zo základných znakov spotrebiteľských
zmlúv je, že ide o zmluvy uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, keď návrhy týchto zmlúv
sú pripravené na vopred predtlačených formulároch a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto
navrhovaných zmlúv. V rámci tohto vzťahu bola medzi účastníkmi konania uzatváraná aj rozhodcovská
doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok zrušenia ktorého sa v tomto konaní

žalobca domáha. Ako správne zdôraznil súd prvého stupňa, v prebiehajúcom konaní je skúmaný súlad
rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej zmluve so zákonom, v dôsledku čoho nepochybne
ide o spor spotrebiteľský. Pokiaľ ide o spomínané občianske združenie, premetom jeho činnosti sú
právne služby spotrebiteľom a ako bolo spomínané, žalobca so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania súhlasil.

Je tiež potrebné poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu SR (PL. ÚS 1/2014), v ktorom Ústavný
súd Slovenskej republiky poukázal na to, že je potrebné pripomenúť aj záväzky Slovenskej republiky
vyplývajúce z práva Európskej únie, konkrétne Smernice Rady č. 93/13/EHS, v úvodnej časti ktorej

Rada Európskych spoločenstiev deklaruje, že osoby a organizácie, ktoré majú oprávnený záujem na
tejto záležitosti, musia mať prostriedky na podanie podnetu na začatie postupov týkajúcich sa zmluvných
podmienok navrhovaných pre všeobecné uplatňovanie v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi a
najmä nekalých podmienok buď pred súdom alebo správnym orgánom príslušným na rozhodnutie
sťažnosti alebo na podanie návrhu na začatie príslušných súdnych konaní.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené tak napadnuté uznesenie potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1
O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodované podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalobcovi v
tomto štádiu konania trovy nevznikli. Vedľajší účastník vystupujúci v konaní na strane žalobcu má nárok
na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na výsledok rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu

medzi účastníkmi vo veci samej. Vedľajšiemu tak v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada vzniknutých
trov, ktoré pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc. S ohľadom na
procesný výsledok konania o veci samej je daná povinnosť žalovaného nahradiť ostatným účastníkom
a teda aj vedľajšiemu účastníkovi vzniknuté trovy. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že vedľajšíúčastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z § 93 ods. 4 O.s.p. v znení
platnom do 31.12.2014. Občiansky súdny poriadok pri tom v § 24 umožňuje účastníkovi dať sa zastúpiť
v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť aj advokát. Trovy vedľajšieho

účastníka pozostávajúce z odmeny právneho zástupcu je tak potrebné so zreteľom na všetky uvádzané
okolnosti hodnotiť ako trovy účelne vynaložené v tomto konaní.

Právnou zástupkyňou vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní bol poskytnutý jeden úkon právnej

pomoci a to vyjadrenie sa k odvolaniu, za ktorý patrí odmena vo výške 61,85 Eur (§ 11 ods. 1 písm.
a) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). K tejto sume sa pripočítava aj tzv. režijný
paušál (§ 16 ods. 3 citovanej Vyhlášky) vo výške 8,04 Eur. Celková výška trov odvolacieho konania u
žalovaného tak dosahuje sumu 69,89 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.