Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/383/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112223560
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112223560.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa B. banka M., a.s., so sídlom
K. XX, E., IČO: 31 XXX XXX, právne zastúpeného F. N. Q. & B. s.r.o. so sídlom v Z., N. č. XX/B, IČO: XX
XXXXXXprotiodporcoviL.Y.,bytomG.G.585ozaplatenie99,34eursprísl.,naodvolanienavrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.03.2013 č.k. 14C/496/2012-28, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 99,34 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 99,34 eur od 15.01.2011 do zaplatenia a náhradu
trov konania 49,28 eur, v zostávajúcej časti návrh zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §

52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka, § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 1 veta prvá,
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a § 3 ods. 1 nariadenia vlády
č. 87/95 Z.z. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania z ktorého mal za preukázané,
že navrhovateľ (ešte pod obchodným menom B. komunálna banka a.s.) uzavrel s odporcom dňa
11.04.1997 zmluvu o rastovom osobnom účte, na základe ktorej navrhovateľ zriadil a viedol pre odporcu
rastový osobný účet č. 7361160001/5600. Podľa článku 2 zmluvy v prípade debetného zostatku na

účte, banka je oprávnená úročiť tento zostatok sankčnou úrokovou sadzbou 20% ročne. V dôsledku
porušenia zmluvných podmienok spočívajúcich v tom, že odporca neuhradil debetný zostatok podľa
zmluvy, navrhovateľ písomne dňa 05.01.2011 od zmluvy odstúpil a požadoval vrátiť debetný zostatok
99,34 eur na základe výpisu z účtu zo dňa 14.01.2011 úročený 20% úrokovou sadzbou od 15.01.2011 do
zaplatenia. V konaní nemal súd prvého stupňa za preukázané, či bolo odporcovi doručené odstúpenie
od zmluvy. Na základe pripojených dokladov zaviazal odporcu na zaplatenie dlhu v sume neuhradeného

debetného zostatku v sume 99,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne, podľa ust. § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. odo dňa uplatneného navrhovateľom,
teda od 15.01.2011 aj keď bol odporca v omeškaní s platením už skôr (debetný zostatok bol evidovaný
od 01.09.2009 a vo zvyšku návrh zamietol. Postupoval tak z dôvodu, že zmluva o rastovom účte je
zmluvou spotrebiteľskou, ktorá podlieha prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok. Uviedol, že
z predloženej zmluvy vyplýva zmluvný nárok na úrok z debetného zostatku v sume 20% ročne, avšak

tento zmluvne dohodnutý sankčný úrok si navrhovateľ v podanom návrhu neuplatnil. Z petitu návrhu je
zrejmé, že žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 20% od 15.01.2011. V prípade spotrebiteľských
zmlúv je však možné priznať úrok z omeškania s účinnosťou od 15.01.2011 len vo výške platnej pre
občianskoprávne vzťahy, preto vo zvyšku presahujúci úrok 9% ročne návrh zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď s prihliadnutím na čistý úspech navrhovateľa v konaní
66% mu priznal z uplatnených 74,66 eur celkovo trovy konania vo výške 49,28 eur.Proti rozsudku vo výroku, ktorým bol návrh v zostávajúcej časti zamietnutý podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia rozsudku v napadnutej časti a vrátenia veci súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že podľa bodu č. 1.7 VOP je banka oprávnená za ďalšie

služby účtovať poplatky v zmysle platného sadzobníka poplatkov. Sadzobník poplatkov, ktorý bol do
spisu založený, obsahuje v časti E Depozitné produkty- ostatné produkty,. 1.E.4 Sankčnú úrokovú
sadzbu pri nepovolenom debete na osobnom účte vo výške 20% p.a. Vzhľadom na uvedené zastával
názor, že jeho nárok na sankčný úrok vo výške 20% p.a je oprávnený. Na základe výpisu z účtu zo dňa
14.01.2011 výška aktuálneho debetného zostatku predstavuje sumu 99,34 eur. Čiastka 99,34 eur

(žalovanáistina)predstavujedebetný(záporný)zostatok,naúčteklientavčasejehozatvorenia(tzn.celý
nahromadenýdebetvyplývajúciztransakciínaúčteklienta).Celkovýsúčetkreditnýchpoložiekacelkový
súčet debetných položiek. Rozdiel medzi kreditnými a debetnými položkami činí 99,34 eur (transakcia zo
dňa 14.01.2011 ide o posledný obrat, ktorým sa vysporiadal zostatok na účte - tento debetný zostatok sa
preúčtoval na centrálne pohľadávkové účty). Z uvedeného dôvodu navrhovateľ žiada, aby súd zaviazal
odporcu uhradiť navrhovateľovi sankčný úrok vo výške 20% ročne zo sumy 99,34 eur od 15.01.2011 do

dňa zaplatenia. Zároveň žiadal aby súd zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľovi trovy konania tak, ako
boli tieto vyčíslené v podanom návrhu.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach podaného odvolania a
jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti vo
výroku, ktorým bol v zostávajúcej časti návrh zamietnutý ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého netreba
nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Výrok, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 99,34 eur s príslušným
úrokom z omeškania nebol odvolaním napadnutý, preto nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Navrhovateľ sa v predmetnej právnej veci podaným návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa

10.09.2012 domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 99,34 eur spolu „s
úrokom z omeškania vo výške 20,00% ročne“ zo sumy 99,34 eur od 15.01.2011 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Takýto návrh bol predmetom konania o ktorom aj rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom
zo dňa 18.03.2013 č. k. 14C/496/2012-28.

Jednou zo základných zásad občianskeho sporového konania je zásada dispozičná, spočívajúca v tom,

že procesná iniciatíva patrí účastníkom konania. Súd, až na prípady uvedené v zákone (§ 81 ods. 1
O.s.p.), nezačína konanie z vlastnej iniciatívy, ale na podnet účastníka (§ 79 ods. 1 O.s.p.), ktorý je
označovaný ako návrh. Z dispozičného princípu vyplýva, že navrhovateľ v podanom návrhu vymedzuje
predmet konania po skutkovej i právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Údaj
o tom, čoho sa navrhovateľ domáha (tzv. žalobný petit), musí byť preto presný, určitý, a zrozumiteľný.

Z dôvodu viazanosti súdu petitom, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac než čoho
sa domáhajú. Je nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom (tzv. zásada ne ultra petitum) vyžaduje
i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhajú. Súd musí rešpektovať predmet
konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že nárok nemôže priznať z iného skutkového
základu, než aký predmet konania bol vymedzený v žalobnom návrhu. Výnimku zo zásady ne ultra

petitum pripúšťa zákon iba v prípadoch uvedených v ust. § 153 ods. 2 O.s.p.. V predmetnej právnej veci
však nejde o žiaden z takýchto prípadov.

Navrhovateľ v danom prípade petit návrhu vymedzil presne, určite a zrozumiteľne tak, že: „Odporca je
povinný zaplatiť navrhovateľovi do troch (3) dní od právoplatnosti rozsudku sumu 99,34 EUR, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 20% ročne zo sumy 99,34 EUR od 15.1.2011 do zaplatenia a zároveň

mu v tej istej lehote nahradiť trovy konania...“ Súd prvého stupňa predmet konania takto vymedzený v
podanom návrhu svojím rozhodnutím celkom vyčerpal. Rozhodol, že navrhovateľovi okrem žalovanej
istiny prináleží úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo žalovanej sumy od 15.01.2011 do zaplatenia a
v zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania návrh zamietol. Rozhodnutie v zamietajúcej časti
skutkovo a právne správne odôvodnil tým, že v prípade spotrebiteľských zmlúv, o ktorý prípad sa jedná

aj v danej veci, je úrok z omeškania možné priznať s účinnosťou od 15.01.2011 len vo výške platnejpre občianskoprávne vzťahy. V odvolaní odvolateľom uplatňované sankčné úroky neboli predmetom
žalobného návrhu, preto nemohli byť ani predmetom odvolacieho prieskumu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny

podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ich náhradu
nežiadal, resp. mu žiadne trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .