Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13Cpr/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113213603
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113213603.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa:G.N.,nar.X.X.XXXX,bytomB.XX,E.,právnezastúpenáHADBÁBNA&spol.,advokátska
kancelária, s.r.o. so sídlom Prielohy 1012/1C, Žilina, proti odporcovi: MEDCENTRUM, s.r.o., so sídlom
J. Milca 33, Žilina, IČO: 36 418 081, právne zastúpený Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o.
so sídlom Hollého 31/371, Žilina, o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 2.198,15 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh v zvyšku z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 152,54 eur a tieto zaplatiť na
účet právneho zástupcu navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 131,50 eur na účet Okresného súdu v

Žiline, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 10.8.2012 podaným na súde toho istého dňa domáhala určenia,
že výpoveď daná navrhovateľke G. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom B. XX, XXX XX E. odporcom
- spoločnosťou MEDCENTRUM, s.r.o., so sídlom: Jána Milca 33, Žilina, IČO: 36 418 081, konajúci:
JUDr. Jurajom Jánošíkom - konateľom, je neplatná, ako aj náhrady mzdy v sume priemerného zárobku
navrhovateľka odo dňa, keď oznámila odporcovi ako zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní
až do času, keď navrhovateľke umožní odporca pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení
pracovného pomeru.

Súdrozsudkomč.k.14Cpr/2/2012-166zodňa23,4.2013,ktorýbolpotvrdenýrozsudkomKrajskéhosúdu

v Žiline č.k. 11CoPr/4/2013-197 zo dňa 28.10.2013 určil neplatnosť výpovede odporcu z pracovného
pomeru danej navrhovateľke podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zo dňa 30.3.2012.

Navrhovateľka na výzvu súdu na špecifikáciu nárokov reagovala viacerými podaniami a napokon nárok
vymedzila obdobím od 11/2012 do 05/2013 v súhrnnej výške 3.122,20 eur, neskôr návrhom zo dňa
15.5.2014 vo výške 3.592,12 eur (nesprávne uvedené 1.414,84 eur), (11/2012 - 326,20 eur a 12/2012 -
05/2013 - 544,32 eur), návrhom zo dňa 3.12.2012 návrh vymedzila sumou 3.732,27 eur za obdobie od
10.11.2012 do 31.05.2013, v období od 10.11.2012 do 31.12.2012 15 + 21 prac. dní s pravdepodobnýmzárobkom určeným podielom predpokladanej hrubej mzdy za 3. štvrťrok 2012, ktorú by som dosiahla,
ak by počas 3. štvrťroka pracovala (t.j. 558,72 EUR x 3 = 1.676,16 EUR) a predpokladaného času, ktorý
by počas 3. štvrťroka 2012 odpracovala (t.j. 176 hod. + 184 hod. + 160 hod. = 520 hod.), 386,81 eur od

10.11.2012 do 30.11.2012 a 541,54 eur za obdobie od 1.12.2012 do 31.12.2012.

Za obdobie od 1.1.2013 do 31.3.2013 23 + 20 + 21 prac. dní určila pravdepodobný zárobok ako podiel
predpokladanej hrubej mzdy za 4. Štvrťrok 2012, ktorú by dosiahla, ak by som počas 4. štvrťroka 2012
pracovala(t.j.558,72EURx3=1676,16EUR)apredpokladanéhočasu,ktorýbysompočas4.štvrťroka
odpracovala (t.j. 184 hod. + 176 hod. + 168 hod. = 528 hod.) za obdobie od 1.1.2013 do 31.1.2013 vo

výške 584,11 eur, za obdobie od 1.2.2013 do 28.2.2013 vo výške 507,92 eur a za obdobie od 1.3.2013
do 31.1.2013 vo výške 533,32 eur, za obdobie od od 01.04.2013 do 31.05.201322 + 23 prac. dní určila
pravdepodobný zárobok ako podiel predpokladanej hrubej mzdy za 1. štvrťrok 2013, ktorú by dosiahla,
ak by počas 1. štvrťroka pracovala (t.j. 558,72 EUR x 3 = 1 676,16 EUR) a predpokladaného času,
ktorý by počas 1. štvrťroka odpracovala (t.j. 184 hod. + 160 hod. + 168 hod. = 512 hod.), za obdobie od
1.4.2013 do 30.4.2013 vo výške 576,19 eur za obdobie od 1.5.2013 do 31.5.2013 vo výške 602,38 eur.

Vo veci súd nariadil pojednávanie.

V súvislosti s výpočtom náhrady mzdy sa účastníci zhodli, nakoľko súd zistil, že výpočet je urobený v
súlade s ust. § 134 ods. 3 ZP, tento ako nesporný prevzal pre určenie výšky náhrady mzdy, pričom súd
pri preverení výpočtov vychádzal z pracovnej zmluvy platnej k dňu vzniku náhrady, počtu pracovných
dní a sviatkov v danom období pri osem hodinovom pracovnom čase.

Medzi účastníkmi zostal sporný nárok, či navrhovateľke náleží náhrada mzdy do 11.3.2013, kedy bola
prvý krát vyzvaná na nástup do zamestnania, avšak pred rozhodnutím súdu o neplatnosti výpovede,
alebo až do 31.5.2013, teda do druhej výzvy na nastúpenie do zamestnania.

Navrhovateľka zotrvala na svojich nárokoch vymedzenými návrhom. K tvrdeniam odporcu uviedla, že list
zo dňa 21.2.2013 považuje za tendenčný a účelový, pretože počas celého konania odporca zotrvával na

argumentácii, že pracovný pomer bol skočený platne a tvrdil, že navrhovateľka bola nadbytočná a nemal
pre ňu prácu. Preto tvrdenie, ktorým vyzýval odporca navrhovateľku, aby nastúpila do práce považujeme
za paradoxné. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo 13/09 v zmysle ktorého
pri nedostatku práce, ktorú by mal zamestnanec vykonávať z ust. ZP upravujúci povinnosť zamestnanca
vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy je nepoužiteľné. Skutočnosti ukončenia pracovného pomeru

považuje za právne irelevantné, nakoľko nastali až po období, za ktoré navrhovateľka žiada náhradu
mzdy.

Odporca uviedol, že konanie navrhovateľky považuje za účelové a špekulatívne. Je síce pravdou, že
potom, ako jej bola daná výpoveď oznámila, že trvá na pracovnom pomere, avšak navrhovateľku listom
zo dňa 31.2.2013 vyzvali, aby nastúpila do práce, pokiaľ tvrdí, že pracovný pomer neskončil. Avšak

navrhovateľka,hocilistprevzala11.3.2013,výzvuignorovala,pretojuvyzvaliopätovnelistomz9.5.2013,
ktorý jej bol doručený 31.5.2013, až na základe tejto výzvy nastúpila do práce 1.6.2013. Na to im
navrhovateľka listom zo dňa 26.8.2013 oznámila, že u nich nebude pracovať a to bez akéhokoľvek
dôvodu, pričom list nebolo možné považovať ani za výpoveď. Preto ju listom z 3.9.2013 vyzvali na výkon
práce, na čo navrhovateľka zaslala dňa 17.9.2013 stanovisko v ktorom považovala pracovný pomer za

skončený. Preto s ňou okamžite skončili pracovný pomer, listom, ktorý jej bol doručený 20.9.2013. Tým
dňom pracovný pomer skončil. Konanie navrhovateľky považuje za účelové a špekulatívne, na výzvy
ktoré jej poslali, sa do práce sa nedostavila a tým deklarovala nezáujem o prácu.

Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, pričom vychádzal aj z dôkazov
vykonaných v pôvodnom konaní sp. zn. 14Cpr/2/2012.Súd zistil, že pracovný pomer medzi navrhovateľkou a právnym predchodcom odporcu ŽSR - Železničná
poliklinika Žilina vznikol uzavretím pracovnej zmluvy zo dňa 2.3.1998 na základe ktorej navrhovateľka
mala nastúpiť do práce dňa 1.3.1998 s určeným druhom práce zdravotná sestra s miestom výkonu práce

zdravotnícke zariadenia v celej oblasti ŽP Žilina.

K pracovnej zmluve bolo prijatých viacero dodatkov, najmä dňa 1.5.2006 bol prijatý dodatok k pracovnej
zmluve s určením tarifnej mzdy vo výške 11.100 Sk, pri rozsahu pracovného času 40 hodín týždenne a
s určením povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa, s určením obsahu kvalifikačnej karty a pracovnej
náplne.

Dňa 30.3.2012 bola navrhovateľke doručená výpoveď z dôvodov podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/
Zák. práce k 30.6.2012 s odôvodnením straty nároku na všetky práva vyplývajúce z pracovného
pomeru a ukončením vyplácania doterajších príjmov so zotrvaním v pracovnom pomere počas
trojmesačnej výpovednej doby a s upozornením na povinnosť vrátiť pridelené pracovné pomôcky,
prípadne zapožičané pomôcky na výkon práce.

Navrhovateľka listom odporcovi zo dňa 28.5.2012 v zastúpení právnym zástupcom oznámila odporcovi

názor,ževýpoveďpovažujezaneplatnústým,žetrvánaďalšomzamestnávaní,pričomsúdzdoručenky
zistil prevzatie zásielky zamestnávateľom 1.6.2012.

Nakoľko rozsudkom č.k. 14Cpr/2/2012-166 zo dňa 23.4.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Žiline č.k. 11CoPr/4/2013-197 zo dňa 28.10.2013 súd určil neplatnosť výpovede odporcu z
pracovného pomeru danej navrhovateľke podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zo dňa

30.3.2012, zaoberal sa nárokom na určenie náhrady mzdy, nakoľko navrhovateľka si uplatnila nároky
podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce v znení do 31.12.2012 ak zamestnávateľ dal zamestnancovi
neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe
a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho

pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával.Zamestnávateľjepovinnýzamestnancoviposkytnúť
náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce v znení do 31.12.2012 ak celkový čas, za ktorý by sa mala
zamestnancoviposkytnúťnáhradamzdy,presahujedeväťmesiacov,patrízamestnancovináhradamzdy
za čas deväť mesiacov.

Listom odporcu zo dňa 21.2.2013, označeným ako oznámenie zamestnávateľa o prideľovaní práce
zamestnancovi, ktorý bol doručený navrhovateľke 11.3.2013, vyzval odporca navrhovateľku na

nastúpenie do práce po ukončení PN dňa 9.11.2012, pričom práca sa jej bude prideľovať naďalej v
súladespracovnouzmluvou.Doručeniezásielkymalsúdpreukázanépodacímlístkomopodanízásielky
pod č. RS768812085SK s označením vydania zásielky 11.3.2013.

Listom zo dňa 9.5.2013 odporca navrhovateľke uviedol, že od 21.2.2013 jej oznámil, že jej bude
prideľovať prácu z dôvodu trvajúceho súdneho sporu a nakoľko na list nereagovala a opätovne ju

odporca vyzýva na nástup do práce. Podľa doručenky zásielka bola prijatá 31.5.2013.

Následne navrhovateľka listom zo dňa 26.8.2013 oznámila odporcovi, že od 1.9.2013 nebude vykonávať
prideľovanú prácu, pretože nie je ukončené konanie pred OS Žilina 14Cpr/2/2012 a túto sa rozhodla
nevykonávať od 1.9.2013. Na to bola listom odporcu navrhovateľka zo dňa 3.9.2013 upozornená, že
nedostavenie sa na pracovisko bude považované za hrubé porušenie pracovnej disciplíny s výkazom

neospravedlnenej absencie. Na to navrhovateľka listom z 17.9.2013 uviedla, že v súčasnosti jej
pracovný pomer medzi odporcom ako zamestnávateľom a ňou, pôvodne založený pracovnou zmluvou
ukončený platne, doposiaľ nie je skončené konanie 14Cpr/2/2012 a do právoplatnosti príslušnéhorozhodnutia v konaní 14Cpr/2/2012 nie je s ňou možné ukončiť pracovný pomer, keďže pracovný
pomer bol skončený platne a nový pracovný pomer založený nebol. Listom z 9.9.2013 doručeným
navrhovateľke dňa 20.9.2013 odporca oznámil navrhovateľke okamžité skončenie pracovného pomeru.

Súd však z lustrácie v registri sociálnej poisťovne zistil, že navrhovateľka je zamestnaná od 1.9.2013
u zamestnávateľa MUDr. L., s.r.o..

Nakoľko spornou nebola výška vyčíslenej náhrady, ale len čas, do ktorého má navrhovateľka nárok na
náhradu mzdy. Sporným nebol začiatok od 10.11.2012, ale koniec nároku a to buď dňom doručenia
výzvy na nástup do zamestnania 11.3.2013, teda s nárokom do tohto dátumu, alebo až od druhej výzvy
doručenej 31.5.2013.

Podľa odôvodnenia NS SR č.k. 1M Cdo 13/2009 zo dňa 21.10.2009, rozhodujúcim pre posúdenie
nárokov bolo to, že navrhovateľa bola odvolaná z funkcie a nenastúpila do zamestnania na výkon
práce, následkom čoho bol s ňou rozviazaný pracovný pomer. Dovolací súd vyjadril názor, že v
prípade odvolania z funkcie nastáva totiž situácia, keď povinnosť zamestnávateľa prideľovať prácu,
ale aj povinnosť zamestnanca vykonávať prácu zodpovedajúcu funkcii, do ktorej bol menovaný,

zanikla a iná práca, ktorú by bol zamestnávateľ zamestnancovi povinný prideľovať a zamestnanec
povinný vykonávať, nebola dohodnutá. Nastáva teda stav, keď chýba jeden zo základných prvkov
pracovného pomeru, a to druh práce. Podľa názoru dovolacieho súdu, takýto stav treba považovať za
prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 ZP, pretože inak ochrana poskytovaná
zamestnancovi tým, že po odvolaní z funkcie jeho pracovný pomer nekončí, by bola len formálna. Za

existencie tejto prekážky v práci na strane zamestnávateľa potom nemá zamestnanec povinnosť sa
dostavovať na pracovisko a zotrvávať na ňom po celý pracovný čas. Je na zamestnávateľovi, aby
túto situáciu riešil, či už dosiahnutím dohody o zmene pracovnej zmluvy, alebo skončením pracovného
pomeru so zamestnancom zákonným spôsobom, a to buď dohodou alebo výpoveďou podľa § 63 ods. 1
písm. d) ZP. Pokiaľ tak neurobí, musí znášať dôsledky vyplývajúce z pretrvávania stavu považovaného

za prekážku v práci na jeho strane. Týmito dôsledkami sú trvanie pracovného pomeru zamestnanca a
povinnosť zamestnávateľa poskytovať mu náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.

Súd však zastáva názor, že prejednávaná vec nie je skutkovo totožná s vecou, o ktorej bolo rozhodované
vo vyššie uvedenom spore a nemožno ju ani aplikovať na prejednávanú vec. Podobnosť je síce v tom, že
skutočne pri rozviazaní pracovného pomeru z organizačných dôvodov malo miesto zaniknúť, no v tomto

prípade sama navrhovateľka tvrdila, že jej miesto nezaniklo. Navyše možnosť vykonávať prácu podľa
pracovnej zmluvy nebola obmedzená len na jedno pracovné miesto, pre tože dňa 1.5.2006 bol prijatý
dodatokkpracovnejzmluvesurčenímtarifnejmzdyvovýške11.100Sk,prirozsahupracovnéhočasu40
hodín týždenne a s určením povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa, s určením obsahu kvalifikačnej
kartyapracovnejnáplnezodňa1.5.2006spopisomčinnosti,podľaktorejnavrhovateľkamalavykonávať

prácu pri organizácii plynulého príjmu chorých do ordinácie lekára, zabezpečovanie základných údajov,
príprava chorých na odborné vyšetrenia a asistencia lekárovi pri liečebných zákrokoch, vykonávanie
odborných činností v liečebno-preventívnej starostlivosti, organizovanie a pripravovanie potrebných
podkladov pre preventívne prehliadky, spolupráca s lekárom pri vykonávaní preventívnych prehliadok,
zabezpečenie dekontaminácie a dezinfekcie pracoviska, vykonávanie zdravotnej výchovy, ďalšej

činnosti v rozsahu kvalifikácie, vykonávanie odbornej činnosti v rozsahu svojej kvalifikácie, dopĺňanie
si odborných znalostí účasťou na odborných seminároch a kurzoch, dbanie na dôsledné vyberanie
financií na ambulancii v zmysle platných právnych predpisov a aktuálneho cenníka spoločnosti a
účelné využívanie fondu pracovnej doby so stanovením zodpovednosti a hmotnej zodpovednosti. Dňa
30.5.2006 bola uzavretá len dohoda o mzde so stanovením mesačnej tarifnej mzdy vo výške 11.100 Sk,

príplatku za prácu v zdraviu škodlivom prostredí 1.380,- Sk s osobným ohodnotením vo výške 520 Sk,
teda nedošlo k zmene druhu práce.

Preto navrhovateľka mohla u odporcu vykonávať akúkoľvek prácu v zmysle pracovnej zmluvy a teda len
dané pracovné zaradenie, v ktorom pracovala pred doručením výpovede, teda výkon funkcie v zmysle
pracovnej zmluvy ako zdravotná sestra.Súd pripúšťa, že v určitom rozsahu sa môže javiť spornou skutočnosť, či pred právoplatným skončením
sporu o neplatnosť pracovného pomeru je povinnosť nastúpiť do zamestnania, avšak súd poukazuje
na to, že náhrada mzdy nie je sankcia pre zamestnávateľa (súd sa nestotožňuje s poukazom na

zmenu právnej úpravy s niektorými staršími rozhodnutiami súdov podľa zák. č. 65/1965 Zb.), ale právo
zamestnanca, aby mal náhradu príjmu za obdobie, kedy nemohol vykonávať prácu pre zavinenie
zamestnávateľa, teda pre prekážky v práci vyvolanej neplatnosťou. Preto v rámci minimalizácie rizika a
strát, najmä po tom, ako o neplatnosti rozhodol prvostupňový súd, nemožno odoprieť zamestnávateľovi
právo, aby požiadal zamestnanca, aby nastúpil do práce a prácu vykonával, pretože podstatou sporu

je práve toto právo. Podstatou sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, kedy zamestnanec
trvá na ďalšom zamestnávaní nie je určenie právneho úkonu, teda neplatnosti výpovede, ani nahradenie
mzdy, to je len následok, podstatou sporu je umožniť zamestnancovi, aby u zamestnávateľa ďalej mohol
vykonávať prácu. Preto nemožno vylúčiť ani to, že nastúpením zamestnanca na výkon práce by odpadol
z časti premet sporu dohodou o pokračovaní v pracovnom pomere, teda uznaním nároku, poprípade ak
by došlo k vysloveniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru, že by vlastne vznikol nový pracovný

pomer, čo je vždy pre zamestnanca výhodnejšie. Ak totiž zamestnanec počas sporu stratí záujem
o výkon práce, môže pracovný pomer ukončiť niektorým zo spôsobov predpokladaných v zákonníku
práce, poprípade si uplatniť len nároky ako pri skončení pracovného pomeru, keď zamestnanec netrvá
na ďalšom zamestnávaní. Ak však zamestnanec žiada fakticky určiť, že pracovný pomer trvá, musí mať
záujem vykonávať u zamestnávateľa prácu aj naďalej a teda nastúpiť na výkon práce, keď ho na výkon

zamestnávateľ vyzve a teda vykonávať prácu.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na znenie samotného zákona, ktorý v ust. § 79 ods. 1 Zák. práce.
vymedzuje až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o
skončení pracovného pomeru.

Preto s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie súd je názoru, že navrhovateľke vznikol nárok

na náhradu mzdy za obdobie od 10.10.11.2012 do 11.3.2013, čo podľa prepočtov podľa v konaní
nesporných nárokov navrhovateľky predstavuje sumu 2.198,15 eur a súd návrh vo zvyšku zamietol.

Navrhovateľka si uplatnila náhradu mzdy za úkony právnej pomoci a to

1. 11.3.2014 písomné podanie -oznámenie nároku podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.

2. 15.5.2014 písomné podanie vo veci samej - oprava a rozšírenie návrhu § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl.

č. 655/2004 Z.z.

3. 1.9.2014 príprava a prevzatie zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.

4. 2.9.2014 účasť na pojednávaní § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.

5. 1.12.2014 ďalšia porada s klientom § 13a ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.

6. 3.12.2014 písomné podanie vo veci samej § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.

7. 4.12.2014 účasť na pojednávaní § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.

8. 10.12.2014 porada s klientom § 13a ods. 2 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.

9. 5.3.2015 účasť na pojednávaní § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania za úkony r.č. 1/, 2/, nakoľko všetky tieto písomné
úkony smerovali k špecifikácii nároku, ktorý však navrhovateľka bola povinná špecifikovať už pri

podaní žaloby a tento úkon bol obsiahnutý v príprave a prevzatí veci spojený a uplatnený v konaní
14Cpr/2/2012. Úkon po r.č. 6 súd považoval za prípravu na pojednávanie, nakoľko bol doručený tesne
pred pojednávaním a vyžiadal si odročenie pojednávania z dôvodu nezachovania lehoty na prípravu,
pričom súd priznal náhradu za úkon účasti na pojednávaní. Súd nepriznal náhradu trov konania ani zaúkon pod r.č. 3, nakoľko zmena právneho zastúpenia nie je úkon potrebný a nevyhnutný k uplatneniu
a obrane práva, teda nemôže zaťažovať protistranu.

Súd preto priznal navrhovateľke náhradu trov konania za 5 úkonov právnej pomoci a to

1. 2.9.2014 účasť na pojednávaní § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.

2. 1.12.2014 ďalšia porada s klientom § 13a ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.

3. 4.12.2014 účasť na pojednávaní § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.

4. 10.12.2014 porada s klientom § 13a ods. 2 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.

5. 5.3.2015 účasť na pojednávaní § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Náhradu trov súd priznal vo výške podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. po odčítaní neúspechu od

uplatneného nároku (úspechu odporcu) v pomere 219815/359212 - 139397/359212, t.j. 61% - 39% =
22% z hodnoty úkonu zo sumy 3.122,20 eur podľa uplatneného nároku hoci navrhovateľka si mohla
uplatniť výšku úkonu až z hodnoty 3.592,12 eur, t.j. v hodnote úkonu 121,17 eur, pričom úkon porady
10.12.2014 určoval z uplatnenej výšky 72,70 eur. Súd priznal odporcovi teda 22% z hodnoty úkonov a
náhrady straty času vo výške 8,04 eur za úkony v roku 2014 a 8,39 eur za úkon v roku 2015, t.j. zo sumy

577,81 eur vo výške 127,12 eur. Súd priznal navrhovateľke aj DPH vo výške 20% v sume 25,42 eur.

Súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady trov konania vo výške 152,54
eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky do trocj dní od právoplatnosti rozsudku.

Nakoľko bol navrhovateľ oslobodený od platenia súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zák.
č. 71/1992 Z.z., zaviazal odporcu podľa § 2 ods. 2 cit. zák. na jeho zaplatenia vo výške určenej z

priznaného nároku t.j. v sume 131,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).