Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Magdaléna Andreánska

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/163/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203885
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614203885.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou v právnej veci žalobcu

vendue a.s. so sídlom v Prahe, Neklanova 152/44, Česká republika, IČ: 28062256, právne zastúpeného
JUDr. Zuzanou Stavrovskou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3, proti žalovanej E.
S., H.. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. F. Z., Q. XXX/XX, o zaplatenie 2.021,28 Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.577,17 Kč s 0,75 % úrokmi ročne zo sumy 806,67 Kč od
1. 2. 2010 do 28. 2.2010, s 0,75 % úrokmi ročne zo sumy 1.145,17 Kč od 1. 3. 2010 do 31. 3. 2010, s
0,75 % úrokmi ročne zo sumy 1.548,17 Kč od 1. 4. 2010 do 30. 4. 2010, s 0,75 % úrokmi ročne zo sumy
1.577,17 Kč od 1. 5. 2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania 9,25 eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 27,50

eur, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť advokátke žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30. 4. 2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia dlžnej sumy vo
výške 2.021,28 Kč so sankčným úrokom vo výške 25% ročne zo sumy 1.577,17 Kč od 01.04.2011 do
zaplatenia, ako príslušenstvo žalovanej pohľadávky a náhradu trov konania. Dôvodom je skutočnosť,
že dňa 31. 3. 2011 právny predchodca žalobcu Č. K., a.s. uzatvorila so žalovanou dňa 10. 4. 2009
Zmluvu o sporožírovom účte - Osobný účet Č. K., a.s. o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb
(„ďalej len Zmluva o sporožírovom účte“). Žalovaná v priebehu roka 2010 zrealizovala výbery v hotovosti

z bankomatu a iné platby, čím na jej účte vrátane zúčtovania poplatkov a úrokov vznikol ku dňu 5. 5.
2010 debetný zostatok. Listom zo dňa 5. 5. 2010 právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o účte a
dohody o službách súvisiace s účtom a vyzval žalovanú k zaplateniu nepovoleného debetného zostatku
na sporožírovom účte a k tomuto dňu zosplatnil celú pohľadávku na sporožírovom účte. Dlžná čiastka k
tomuto dňu predstavovala sumu 1.659,94 Kč a pozostávala z čiastky nepovoleného debetného zostatku
vo výške 1.577,17 Kč a sankčného úroku vo výške 82,77 Kč. Nepovolený debetný zostatok bol úročený
sankčným úrokom za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 25 %. Dňom zosplatnenia pohľadávky

bola táto prevedená na evidenčný účet pohľadávok a ďalej bola právnym predchodcom predchodcu
evidovaná pod ID číslom XXXXXXXXXX. Žalovaná sa stala dlžníčkou žalobcu na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 31. 3. 2001, ktorú uzavrel žalobca s pôvodným veriteľom žalovanej, Č.
K., a.s. Oznámenie o postúpení pohľadávok bolo žalovanej zaslané listom zo dňa 3. 5. 2011.Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26. 2. 2015, ktorého sa právna zástupkyňa žalobcu
ani žalovaná nezúčastnili. Právna zástupkyňa žalobcu ospravedlnila neprítomnosť na pojednávaní
elektronickým podaním, doručeným súdu dňa 25. 2. 2015, z dôvodu pracovnej vyťaženosti, ako aj

efektívnosti a hospodárnosti súdneho konania a zároveň požiadala súd o rozhodnutie vo veci v
neprítomnosti žalobcu. Predvolanie na pojednávanie žalovanej bolo doručené náhradným spôsobom
podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (fikciou doručenia dňom 20. 1. 2015). Žalovaná svoju
neúčasť na pojednávaní neospravedlnila a nepožiadala o jeho odročenie z dôležitého dôvodu, súd preto
ďalej postupoval podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a prejednal a rozhodol vo veci v

neprítomnosti účastníkov. Prihliadol pri tom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to najmä
žalobou zo dňa 18. 4. 2014, Zmluvou o sporožírovom účte zo dňa 10. 4. 2009, výzvou na zaplatenie
dlžnej čiastky zo dňa 6. 5. 2010, výpismi z účtu za obdobie od januára 2009 do 6. 5. 2010, oznámením o
postúpení pohľadávky, poštovým podacím hárkom, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29. 3. 2011

vrátane prílohy č. 1, zoznamom pohľadávok a prílohou č. 7 - potvrdením o zaplatení úplaty, oznámením
o postúpení pohľadávky, oznámením Č. K., a.s. o úrokových sadzbách a výpisom z obchodného registra
vrátane diskontnej sadzby Č. H. C. ku dňu vzniku zmluvy a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu Č. K., a.s. uzavrel so žalovanou dňa 10. 4. 2009 zmluvu o sporožírovom
účte - osobný účet Č. K., a.s. a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb. V priebehu roku 2010

žalovaná zrealizovala výbery v hotovosti z bankomatu a iné platby bez toho, aby mala účte dostatok
finančných prostriedkov na krytie všetkých svojich platieb, čím vznikol na jej účte ku dňu 5. 5. 2010
debetný zostatok vo výške 1.577,17 Kč.

Zo zmluvy o sporožírovom účte Č. K., a.s. vyplýva, že žalovanej nebol na sporožírovom účte povolený
debetný zostatok, ani jej nebol povolený kontokorent, v dôsledku čoho sa dostala do nepovoleného

debetu. Podľa oznámenia Č.G. K., a.s. o úrokových sadzbách právny predchodca žalobcu úročil
nepovolený debetný zostatok úrokovou sadzbou 25 % ročne. Dňa 6. 5. 2010 právny predchodca žalobcu
zaslal žalovanej výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 1.659,94 Kč pozostávajúcej z čiastky
nepovoleného debetného zostatku vo výške 1.577,17 Kč a sankčného úroku vo výške 82,77 Kč a
zároveň vypovedal zmluvu o sporožírovom účte a všetkých dohodách o službách súvisiacich s účtom.

Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú Zmluvou o postúpení pohľadávok medzi Č.
K., a.s. ako postupcom a spoločnosťou vendue a.s. ako postupníkom zo dňa 29. 3. 2011, v zmysle
ktorejdošlokpostúpeniupohľadávkyvočižalovanej.Oznámenieopostúpenípohľadávokboložalovanej
zaslané doporučeným listom dňa 3. 5. 2011, čo bolo žalobcom preukázané priloženými fotokópiami
poštového podacieho hárku.

Súd skúmal, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie predmetnej
veci v zmysle Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 z 22. 12. 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie Brusel 1“). Ustanovenia o
právomoci súdu členského štátu na konanie sú upravené v druhej kapitole Nariadenia Brusel 1 a podľa
základnej zásady vyjadrenej v čl. 2 bod 1, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu

na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu, ak nie je v tomto nariadení ustanovené
inak.

Žalovaná má bydlisko na území Slovenskej republiky v okrese Liptovský Mikuláš. Z uvedeného vyplýva,
že je daná právomoc súdu Slovenskej republiky na konanie v tejto veci.

Podľa čl. 3 bod 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky prijatom v Ríme dňa 19. 6.

1980 (tzv. Rímsky dohovor, účinný pre zmluvy uzavreté do 17. 12. 2009) zmluva sa spravuje právnymporiadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí byť dostatočne
spoľahlivo vyjadrená alebo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci si môžu
zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa čl. 4 bod 1 Rímskeho dohovoru, v rozsahoch, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre
zmluvu podľa čl. 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak je
však časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a tá na užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne
posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu.

Podľa čl. 2 bod Rímskeho dohovoru, s výhradou ustanovenia odseku 5 tohto článku platí domnienka,
že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie

charakteristické pre zmluvu obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo
nezapísanej právnickej osoby svoju ústrednú správu. Ak však zmluva uzatvorí v rámci výkonu obchodnej
činnosti alebo povolania tohto účastníka, tak platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu s tým
štátom, kde sa nachádza jeho hlavná prevádzkareň alebo ak má podľa zmluvy plnenie poskytnúť iná
prevádzkareň ako hlavná prevádzkareň so štátom, kde sa nachádza táto iná prevádzkareň.

Zmluvné strany zmluvy o sporožírovom účte - osobnom účte Č. K. si nezvolili právny poriadok, ktorým
sa spravujú záväzkovo právne vzťahy. Z uvedeného dôvodu sa ich záväzkovo právne vzťahy v zmysle
čl. 4 bod 1 a 2 Rímskeho dohovoru spravujú právom štátu, v ktorom má účastník zmluvy, ktorý má
uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu svoje sídlo, t. j. ústrednú správu. Charakteristickým
plnením účastníka zo zmluvy o sporožírovom účte je prijímanie vkladov a platieb a uskutočňovanie

z jeho výplaty a platby, ktoré uskutočňoval právny predchodca žalobcu a ktorý mal a má sídlo v
Českej republike, preto sa právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania spravuje právnym poriadkom
Českej republiky. Právny predpis upravujúci zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania na území Českej
republiky je zákon č. 513/191 Zb. Obchodní zákonník v znení účinnom v čase jeho vzniku, t.j. do
31.10.2009.

Podľa § 708 zákona č. 513/191 Zb. Obchodního zákonníka v znení účinnom do 31.10.2009 (ďalej len
„ObZ“), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet
pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 ods. 1 ObZ banka je povinná prijímať na účet v mene, na ktorú znie vklady alebo platby
uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na účte. Podľa písomného príkazu

majiteľa účtu alebo osôb oprávnených podľa odseku 2, výplaty alebo platby majiteľovi účtu alebo jemu
určeným osobám.

Podľa § 711 ObZ zmluva o bežnom účte môže stanoviť, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte. Ak nie súd práva a povinnosti strán
pri poskytnutí týchto finančných prostriedkov dohodnuté v zmluve o bežnom účte, spravujú sa práva a

povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a) veta prvá zákona č. 321/2001 Zb. o niektorých podmienkach zjednávania

spotrebiteľského úveru sa pre účely tohto zákona rozumie spotrebiteľským úverom poskytnutie
peňažných prostriedkov alebo odložená platba napr. vo forme úveru, pôžičky alebo kúpe prenajatej veci
za ktoré je spotrebiteľ povinný platiť.Podľa § 4 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluva, z ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver musí byť
uzavretá písomne. Jedno vyhotovenie zmluvy musí obdržať spotrebiteľ. Zmluva, v ktorej sa dojednáva
spotrebiteľský úver musí obsahovať tiež: a) stanovenie ročnej percentuálnej sadzby nákladov na

spotrebiteľský úver spôsobom uvedeným v prílohe tohto zákona; b) stanovenie podmienok, za ktorých
môže byť ročná percentuálna sadzba nákladov na spotrebiteľský úver upravená a ktorá nesmie byť
závislá iba na vôli spotrebiteľa; c) stanovenie maximálnej výšky spotrebiteľského úveru, stanovenie
výšky jednotlivých splátok, ich počet a presné časové rozvrhnutie; d) stanovenie jednotlivých platieb
vrátane tých, ktoré sú uvedené v § 2, písm. a/ v § 2 písm. a/ v bodoch 1 - 5 ak budú platené spolu so

spotrebiteľskýmúverom;pokiaľjednotlivéplatbyniejemožnépresnestanoviť,musíbyťuvedenýspôsob
ich výpočtu; e) záväzok veriteľa informovať spotrebiteľa v priebehu plnenia zmluvy o všetkých zmenách
ročnej percentuálnej sadzby nákladov na spotrebiteľský úver; f) u zmlúv, v ktorých sa dojednáva kúpa
prenajatej veci, výška spotrebiteľského úveru; g) ustanovenie o práve na splatenie spotrebiteľského
úveru pred stanovenou lehotou (§ 11); h) podmienky, za ktorých je možné predčasne skončiť zmluvný
vzťah; i) spôsobom platenia.

Podľa § 6 citovaného zákona, ak nespĺňa zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru náležitosti
uvedené v § 4, považuje sa spotrebiteľský úver za úver úročený vo výške diskontnej sadzby platnej v
dobe uzavretia zmluvy, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver, uverejnenej pre príslušné obdobie Č.
H. C.; dojednania o iných platbách na spotrebiteľský úver sa stávajú neplatnými, to všetko s účinnosťou
odo dne, kedy spotrebiteľ túto skutočnosť uplatní u veriteľa.

Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žedňa10.04.2009došlomedziprávnympredchodcom
žalobcu a žalovanou k uzavretiu zmluvy o sporožírovom účte - osobnom účte Č. K., a.s. a o poskytovaní
súvisiacich produktov a služieb, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal od 10.04.2009
zriadiť žalovanej sporožirový účet v českých korunách a zároveň sa zaviazal prijímať na uvedený
účet vklady a platby a uskutočňovať z neho výplaty a platby a poskytovať súvisiace produkty a

služby podľa pokynov žalovanej. Časť obsahu zmluvy určili zmluvné strany s odkazom na všeobecné
obchodné podmienky, s ktorými žalovaná bez výhrad súhlasila a zaviazala nimi riadiť. Zmluva nadobudla
účinnosť dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami. Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti,
disponovať iba s finančnými prostriedkami na účte, lebo zrealizovala výbery v hotovosti z bankomatov
a iné platby napriek tomu, že nemala na účte dostatok finančných prostriedkov. Z uvedeného dôvodu

vznikol na bežnom účte žalovanej nepovolený debetný zostatok. V zmysle zmluvných dojednaní právny
predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o bežnom účte a vyzval žalovanú na uhradenie dlžnej čiastky,
ktorú povinnosť žalovaná nesplnila. Súd preto zaviazal žalovanú zaplatiť čiastku vo výške 1.577,17 Kč z
titulu nepovoleného prečerpania účtu, t.j. debetného zostatku. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal,
že práva a povinnosti zmluvných strán v prípade vzniku debetného zostatku na bežnom účte žalovanej,

by boli účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnuté priamo v zmluve o bežnom účte, ktorá zmluva je
obchodným zmluvným typom a zároveň spotrebiteľskou zmluvou. Podstatné dojednania zmluvy, ktorou
sa dohaduje spotrebiteľský úver musia mať písomnú formu a nemožno ich nahrádzať iba odkazom
na všeobecné obchodné podmienky. Nepovolené prečerpanie finančných prostriedkov na bežnom
účte žalovanej nespĺňa podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalovanej preto vznikla

povinnosť platiť z nepovoleného debetného zostatku úroky vo výške diskontnej sadzby Č. H.Q. C. platnej
v čase uzavretia zmluvy, t.j. ku dňa 10.04.2009. Výpismi z účtu žalovanej mal súd preukázané, že
žalovaná prvýkrát prečerpala finančné prostriedky na svojom účte v čiastke 806,67 Kč v období od 1.
2. 2010 do 28. 2. 2010, a ďalej v čiastke 1.145,17 Kč v období od 1. 3.2010 do 30. 4. 2010, v čiastke
1.548,17 Kč v období od 1. 4. 2010 do 30. 4. 2010 a v sume 1.577,17 Kč od 1. 5. 2010 do 6.5.2010,

súd preto priznal žalobcovi z týchto finančných prostriedkov úroky tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Súd zamietol žalobu v časti, ktorou si žalobca uplatnil čiastku vo výške 444,11 Kč titulom sankčného
úroku za nepovolené prečerpanie, kapitalizovaného ku 01.04.2011 a ďalej v časti, v ktorej si uplatnil
sankčný úrok vo výške 25% ročne od 01.04.2011 do zaplatenia, nakoľko súd nemal preukázanú jeho

dôvodnosť.Keďženebolopreukázané,ževýškaúrokovpožadovanážalobcombolapísomnedohodnutá
zmluvnýmistranami,považujesaspotrebiteľskýúverzaúverúročenývovýškediskontnejsadzbyplatnej
v dobe uzavretia zmluvy, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver, uverejnenej pre príslušné obdobie
Č. H. C..O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Úspech žalobcu v spore je 78,03%. Jeho neúspech je 21,97 %. Pomerná

náhradatrovkonaniajedanápomeromúspechukneúspechuvkonaní,teda78,03%-21,97%=56,06%.
V tomto percentuálnom vyjadrení patrí žalobcovi náhrada účelne vynaložených trov konania.

Žalobca si uplatnil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia. Z uplatnených trov konania súd žalobcovi priznal právo na náhradu zaplateného súdneho
poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 49,05 eur. Hodnota jedného úkonu
právnej služby je vypočítaná podľa § 10 ods. 1 vyhlášky z hodnoty predmetu sporu, a táto je 16,60 eur,

a patrí za tieto úkony právnych služieb : prevzatie a príprava zastúpenia, na základe plnomocenstva
udeleného dňa 12. 9. 2013 (§ 13a ods.1 písm. a/) a za návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa
18. 4. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. b/). Spolu je tarifná odmena vo výške 33,20 eur. Za každý úkon právnej
služby zároveň prináleží podľa § 16 ods. 3 vyhlášky režijný paušál, a to za úkon vykonaný v roku 2013
vo výške 7,81 eur a za úkon vykonaný v roku 2014 vo výške 8,04 eur, spolu vo výške 15,85 eur. Spolu

sú trovy konania (trovy právneho zastúpenia + súdny poplatok) vo výške 65,50 eur. Vzhľadom na to,
že žalobca bol v konaní skutočne úspešný v pomere 56,06%, potom mu z celkových vzniknutých trov
konania patria trovy konania vo výške 36,75 eur, a to náhrada trov konania vo výške 7,25 eur a náhrada
trov právneho zastúpenia vo výške 27,50 eur.

O spôsobe zaplatenia bolo rozhodnuté podľa § 149 ods.1 O.s.p., súd preto zaviazal žalovanú na

zaplatenie prisúdenej náhrady trov konania k rukám právnej zástupkyne žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.