Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/36/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513226285
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513226285.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., Olejkárska l, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, Námestie
Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: P. Y., naposledy bytom K. XX, G., zastúpenému
opatrovníčkou O. Patkovou, zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,70 eura s
prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 14C/144/2014-28,
zo dňa 19.8.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia
istiny50,70euraaodporcovinepriznalnáhradutrov.Vykonanýmdokazovanímzistil,žeodporcacestoval
dopravným prostriedkom navrhovateľa dňa 7.12.2011 na linke č. 93 o 14.57 hod. a pri kontrole sa
nepreukázal platným cestovným lístkom. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 9 písm. b), § 11
písm. d), § 12 ods. 4, 5 zákona č. 168/1996 Z.z., ust. § 52 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101 a § 108 Obč.
zák., § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., čl. 6 Prepravného poriadku MHD v Bratislave a čl.
5 Tarify mestskej hromadnej dopravy. Svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že predmetný spor
sa týka nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, preto musel ex offo prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia

práva navrhovateľa z dôvodu premlčania, ktorá skutočnosť mu bránila priznať plnenie navrhovateľovi
voči odporcovi ako spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával. Uviedol, že pri spotrebiteľských zmluvách má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť
Občiansky zákonník, teda úprava spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch
vydaných na jeho vykonanie. Súd prvého stupňa vyvodil záver, že jednoročná premlčacia doba začína
plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, pričom odporca bol prepravným kontrolórom
kontrolovaný dňa 7.12.2011, kedy mal oprávnenie prevziať úhradu dlžného cestovného a úhradu v

sume 50 eur. Nasledujúcim dňom 8.12.2011 sa teda odporca dostal s plnením záväzku do omeškania
a zároveň začala plynúť jednoročná premlčacia lehota. Nakoľko navrhovateľ podal predmetný návrh až
dňa 5.8.2013, teda po uplynutí jednoročnej premlčacej lehoty, návrh s poukazom na § 108 Obč. zák. z
dôvodu premlčania zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 50,70 eura, resp. aby ho zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal nesprávne právne posúdenie veci tým, žesúd prvého stupňa nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav. Namietal, že problematiku premlčania s ohľadom na jeho aplikáciu v súdnom konaní upravuje
predovšetkým ustanovenie § 100 ods. 1 Obč. zák., kde je jednoznačne ustanovené, že na premlčanie

má súd prihliadnuť len na námietku dlžníka. V predmetnom prípade nebolo zo strany súdu prvého stupňa
možné použiť zákon o ochrane spotrebiteľa v časti novelizovaného ustanovenia § 5b, a to z dôvodu
absencie prechodných ustanovení. Návrh na vydanie platobného rozkazu zo strany navrhovateľa bol
na príslušný súd podaný predo dňom účinnosti novely zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. pred dňom
1.5.2014. Retroaktívne použitie právnej normy - ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je

preto v zmysle vyššie uvedeného neprípustné a v rozpore s princípom právnej istoty ako jedného zo
zákonných princípov právneho poriadku Slovenskej republiky. Uviedol, že čl. VIII. zákona č. 102/2014
Z.z. došlo k novelizácii zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom sa však zákonodarca nezaoberal otázkou
prechodnýchustanovení,ktorýchpredmetombybolaaplikáciaustanovenia§5bzákonač.102/2014Z.z.
s ohľadom na súdne konania začaté pred účinnosťou predmetnej novely. Vzhľadom na túto skutočnosť
sú pravidlá postupu v takomto prípade jednoznačne dané v právnej teórii a tiež sú vymedzené aj

platnými ústavnými princípmi. Zdôraznil, že je nevyhnutné aplikovať všeobecne platné pravidlo pri
zmene právneho predpisu, resp. zrušení právneho predpisu a nahradení ho novým právnym predpisom.
Toto pravidlo určuje, že právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu,
sa v čase platnosti a účinnosti neskoršieho právneho predpisu naďalej spravujú právnym predpisom,
za účinnosti ktorého vznikli, ak neskorší právny predpis neustanovuje inak. Keďže v novele zákona o

ochrane spotrebiteľa prechodné ustanovenia vzťahujúce sa na ustanovenie § 5b s ohľadom na súdne
konania začaté pred dátumom účinnosti predmetnej novely chýbajú, bol súd prvého stupňa v konaní
začatom na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 24.5.2013, doručeného súdu prvého
stupňa dňa 5.8.2013, t.j. pred dátumom nadobudnutia účinnosti novely zákona o ochrane spotrebiteľa,
povinný postupovať podľa doterajších predpisov a teda postupovať v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1

Obč. zák., kedy súd na premlčanie prihliadne len na námietku dlžníka. Táto námietka však zo strany
dlžníka vznesená nebola. V súvislosti s otázkou aplikovania jednoročnej premlčacej lehoty poukázal
na skutočnosť, že povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi úhradu za nepreukázanie sa cestovným
lístkom vznikla v zmysle § 9 písm. b) v spojení s § 11 ods. 1 písm. d) v spojení s § 14 ods. 2 zákona č.
168/1996 Z.z. a teda nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák. Mal za to, že Občiansky

zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou dobou, pričom v zmysle legislatívy
platnej a účinnej do 1.5.2014 súd prihliadne na premlčanie iba za predpokladu, že dlžník vznesie
námietku premlčania a súčasne sa premlčania dovolá, preto súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil, keď návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu premlčania nároku.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2

O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.2.2015 (§ 211
ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 760 Obč. zák. zmluvou o preprave osôb vznikne cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije
dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával.

Navrhovateľsanávrhomzodňa24.5.2013domáhalzaplateniacestovnéhoaúhradyprinepreukázanísa
platným cestovným lístkom v zmysle § 9 písm. b), § 11 ods. 1 písm. d) a § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996
Z.z., prepravného poriadku a tarify navrhovateľa. Domáhal sa tak práv z prepravy, keď ako právo na
zaplateniecestovného,takajprávonazaplatenieúhradyprinepreukázanísaplatnýmcestovnýmlístkom

majú svoj právny základ v porušení zmluvy o preprave uzavretej v zmysle § 760 Obč. zák. Podrobnejšiuúpravu osobnej prepravy pritom určujú v súlade s § 772 Obč. zák. osobitné predpisy, najmä prepravný
poriadok navrhovateľa (upravujúci výšku úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom) a jeho
tarifa.

Súd prvého stupňa sa správne zaoberal otázkou premlčania v zmysle § 108 Obč. zák., podľa ktorého
sa práva z prepravy premlčujú za jeden rok. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok
zo dňa 7.12.2011 vyplýva, že v uvedený deň cestoval odporca bez cestovného lístka na linke č. 93;
zároveň bol vyzvaný na zaplatenie 50,70 eura; uvedeným dňom tak mohlo byť právo navrhovateľa na
zaplatenie cestovného a úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom uplatnené prvý raz.

Nakoľko návrh na začatie konania bol podaný až dňa 5.8.2013, bol nepochybne podaný po uplynutí
zákonnej ročnej premlčacej doby, keď po prihliadnutí na premlčanie z úradnej povinnosti aj bez návrhu
v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., súd prvého stupňa vyhodnotil navrhovateľom uplatnený
nárok ako premlčaný s odôvodnením, že predmetný spor sa týka nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Z
uvedeného dôvodu nebolo možné navrhovateľovi premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.).
Námietka navrhovateľa ohľadom potreby rozdielneho posudzovania premlčania práva na zaplatenie

cestovného a práva na zaplatenie úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom nie je dôvodná
práve s poukazom na horeuvedené uplatnenie práv z prepravy ako pri práve na zaplatenie cestovného,
tak aj pri práve na zaplatenie úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom. Ako právo na
zaplateniecestovného,takajprávonazaplatenieúhradyprinepreukázanísaplatnýmcestovnýmlístkom
sa premlčujú v zmysle § 108 Obč. zák. za jeden rok. Na odvolaciu námietku, že s prihliadnutím na

absenciu prechodných ustanovení vzťahujúcich sa na ustanovenie § 5b, bol súd prvého stupňa povinný
v konaniach začatých pred dátumom účinnosti novely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 102/2014
Z.z., postupovať podľa doterajších predpisov a postupovať v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 Obč.
zák., kedy súd na premlčanie prihliadne len na námietku dlžníka, odvolací súd poukazuje na stanovisko
Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave k výkladu § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré

prijal na svojom rokovaní dňa 5.2.2015, z ktorého senáty občianskoprávneho kolégia Krajského súdu
v Bratislave v zmysle § 17 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z.z. v rámci zjednoteného výkladu
vychádzajú. V predmetnom stanovisku, ktoré bolo prijaté k otázke k výkladu § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. vo veciach navrhovateľa, ktoré dopadá aj na prejednávanú vec, bol prijatý záver, že ustanovenie
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. účinné od 1.5.2014 je možné aplikovať aj na konania začaté pred jeho

účinnosťou, t.j. aj na konania začaté pred 1.5.2014. V odôvodnení je osobitne akceptovaný právny
názor, podľa ktorého napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, procesná
povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré ustanovenie normuje
predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na
jeho základe sa súdu ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ukladá povinnosť

v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, teda ide o
konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia.
Keďžeideoprocesnéustanovenie,vprípadeabsencieprechodnéhoustanoveniaplatí,žesúdpostupuje
podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci
je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie

začalo skôr, t.j. pre účinnosťou zákona.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že si navrhovateľ návrhom na začatie konania
uplatnil nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a že odporca má v konaní postavenie spotrebiteľa, odvolací súd
uvádza, že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave osôb sú upravené v
Prepravnom poriadku MHD v Bratislave, ktorý upravuje základné prepravné podmienky pre jednotlivé

druhy dopravy, a tým dopĺňa všeobecnú úpravu v Občianskom zákonníku. Prepravný poriadok, ktorého
zverejnenie a prístupnosť dopravca zabezpečuje v predajniach cestovných lístkov, v sídle dopravcu, na
webovom sídle www.dpb.sk , na zastávkach, kde sú na to vytvorené podmienky
alebo v samotnom dopravnom prostriedku, je pre cestujúceho verejným návrhom na uzavretie zmluvy o
preprave osôb podľa Občianskeho zákonníka. To znamená, že aj keď sa cestujúci môže s prepravným

poriadkom oboznámiť, nemôže jeho obsah ovplyvniť. Z týchto dôvodov je nevyhnutné, v súlade
s pojmovým vymedzením spotrebiteľských zmlúv, zmluvu o preprave osôb v prejednávanej veci
považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 Obč. zák., v ktorej je odporca spotrebiteľom.Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odporcu odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení

s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný odporca by mal právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.