Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/449/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113229671
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113229671.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci o úpravu rodičovských

práv a povinnosti a úpravu styku vo vzťahu k maloletým deťom Pavlišovým : Q., K.. X.X.XXXX, O. S.
Č. XXXX/XX U. V., K.. XX.X.XXXX, O. S. Č. XXXX/XX, za účasti matky maloletých detí H.. U. V., Y.. B.,
K.. X.X.XXXX, O. S.Š. Č. XXXX/23, otca X. V., K.. X.X.XXXX, O. S., Z. Č.. X a kolízneho opatrovníka
maloletých detí Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice I

r o z h o d o l :

Maloletého Q. V., K.. X.X.XXXX U. Q. V. V.Š., K.. XX.X.XXXX súd z v e r u j e do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka a otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť
o maloleté deti striedavo, v týždňových intervaloch. Ako prvá je v zmysle tohto rozsudku povinná

zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté deti matka a to každý párny týždeň od 15,00 hod. nedele
do 15,00 hodiny nasledujúcej nedele, otec je povinný zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté deti
každý nepárny týždeň od 15,00 hod. nedele do 15,00 hodiny nasledujúcej nedele.

Každý z rodičov je povinný maloleté deti v stanovenom čase p r e v z i a ť v bydlisku druhého rodiča
a každý z rodičov je povinný v stanovenom čase o d o v z d a ť maloleté deti do osobnej starostlivosti
druhého rodiča spolu s jeho osobnými vecami.

Každý z rodičov bude maloleté deti z a s t u p o v a ť a s p r a v o v a ť ich majetok.

Súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti v ý ž i v n é neurčuje. Rodičia sú povinní u h r á d
z a ť finančné náklady za maloleté deti voči tretím osobám každý v jednej polovici.

Obaja rodičia majú povinnosť sa navzájom i n f o r m o v a ť o veciach, týkajúcich sa ich detí.

Týmto rozsudkom sa m e n í výrok o výchove maloletých detí v rozsudku Okresného súdu Košice I.
pod sp.zn.č. 15C/41/2008 zo dňa 15.5.2009 a m e n í výrok o vyživovacej povinnosti otca maloletých
detí v rozsudku Okresného súdu Košice I. pod sp.zn.č. 22P/260/2010-594 zo dňa 23.7.2013.

Súd u k l a d á obom rodičom maloletých detí podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte
poradenskopsychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice v termíne do
31.5.2015.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd Uznesením č.k. 21P/72/2008-13 zo dňa 9.5.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.5.2008
začal konanie v zmysle §81 ods.1 O.s.p. bez návrhu vo veci starostlivosti o maloleté deti V.É.. Matkamaloletých detí sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 7.5.2008 domáhala voči odporcovi (otcovi
maloletých detí) nariadenia predbežného opatrenia na úpravu styku maloletých detí s otcom a takisto
úpravubežnéhovýživnéhonasumu7.000,-SkmesačnenamaloletéhoQ.anasumu7.000,-Skmesačne

na maloletého V.. O tomto návrhu súd rozhodol Uznesením č.k. 21P/72/2008-10 zo dňa 9.5.2008, ktorým
návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a súčasne dňa 9.5.2008 Uznesením č.k.
21P/72/2008-13 rozhodol o začatí konania bez návrhu vo veci starostlivosti o maloleté deti V..

Uznesením č.k. 21P/72/2008-366 zo dňa 23.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.10.2013 súd

vylúčil návrh otca o zverenie maloletých detí Q. V. a V. V. do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov na čas po rozvode zo dňa 29.6.2010 pôvodne vedený pod sp.zn.22P/150/2010 na samostatné
konanie, ktoré sa vedie pod sp.zn.č. 38C/449/2013.

Predmetom tohto konania je teda úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vo vzťahu
k zvereniu maloletých deti V. do výchovy a starostlivosti rodičov na základe návrh otca na zverenie detí

do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených spise,
ďalej výpoveďou otca detí, matky detí, vyjadrením kolízneho opatrovníka maloletých detí, písomnými
podaniamirodičovdetíakolíznehoopatrovníkapočaskonania, výpoveďamimaloletýchdetí,znaleckými

posudkami znalcov z odboru psychológia a psychiatria, písomnými vyjadrenia dotazovaných tretích
osôb, ako sú daňový úrad, sociálna poisťovňa, úrad práce, atď., ako aj celým spisovým materiálom a
zistil tento skutkový stav:

Dňa 29.6.2010 (pôvodne v konaní vedenom pod sp.zn.22P/150/2010) otec maloletých v písomnom

podaní zo dňa 28.6.2010 navrhol zveriť maloleté deti Q. V. U. V. V. do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov na dobu 7 dní s tým, že otec detí sa ujme striedavej starostlivosti ako prvý.

Otec detí vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 22.11.2010 uviedol, že trvá na svojom
návrhu, aby súd rozhodol o zverení detí do osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko deti to výslovne

požadovali deti aj po rozvode, kedy boli zverené do výchovy a opatery matky sa pýtali, že či môžu byť s
otcom častejšie, je medzi nimi citová väzba. Po rozvode zvolili rodičia režim striedania starostlivosti po
tri dni a noci. Uviedol, že počas starostlivosti s deťmi chodil dennodenne do školy, rozprával s učiteľkami
aj s riaditeľkou o deťoch, nakoľko mu matka detí upierala stretávať sa s nimi, podľa neho deti majú
stokrát radšej otca, ako matku. Uviedol, že žije sám, deti majú svoju vlastnú zariadenú detskú izbu,

pozná ich záľuby, športy, ktoré absolvujú, platí im tréningy aikido, lyžovanie, každú nedeľu s nimi chodil
do telocvične, majú radi počítače, pozná ich kamarátov, ktorí ich navštevujú alebo jeho deti chodia ku
kamarátom.

Na pojednávaní dňa 22.11.2010 matka maloletých detí vo výpovedi uviedla, že deti u otca spia dvakrát

do týždňa zo stredy na štvrtok a zo soboty na nedeľu, po týchto dňoch ich otec vezie do školy, v nedeľu
už obedujú doma. Potvrdila, že deti k otcovi chodia radi, ale domnieva sa, že návrh na striedavú výchovu
otec detí podal účelovo, aby nemusel platiť výživné na deti, keďže všetky výdavky, ktoré sú spojené s
deťmi uhrádza matka. Preto to vyzerá tak, že deti k nemu chodia na návštevu, nesúhlasí s tým, aby deti
týždeň bývali u otca a týždeň u nej, keďže majú s otcom odlišné názory na ich výchovu, matka vyžaduje

disciplínu, zaujíma sa o výsledky v škole, otec má benevolentný prístup, tzv. americkú výchovu, že nie je
dôležité to čo sa naučia v škole, ale dôležité je to, čo ich naučí život, otec sa o školu nezaujíma, nechodí
do školy na triedne aktívy, neučí sa s nimi, keď sú u neho, lebo si k nemu neberú tašky, chodia k otcovi
len oddychovať. Potvrdila, že je zachovaná citová väzba medzi otcom a deťmi, avšak rodičia majú úplne
odlišné názory na výchovu detí. Preto s otcom detí sa nerozprávali ani o striedavej výchove, nakoľko

spolu nekomunikujú, avšak nijako nebráni stretávaniu sa detí s otcom.

Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 22.11.2010 uviedol, že obaja rodičia majú vynikajúce prostredie
pre výchovu maloletých detí, avšak zistil dvojkoľajnosť vo výchove, preto v prípade, že sa rodičia
maloletých detí nedohodnú, navrhuje vykonať súdnoznalecké dokazovanie.

Otec maloletých detí opakovane podával súdu rovnaký návrh na nariadenie predbežného opatrenia na
zmenu úpravy rodičovských práv a povinností v zmysle nariadenia striedavej osobnej starostlivosti v
intervale 7 dní a o zrušenie výživného takto:1. návrh zo dňa 28.6.2010 (sp.zn.22P/150/2010) (čl.4), o ktorom súd rozhodol Uznesením
č.k.22P/150/2010-4 zo dňa 30.8.2010 tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol z
dôvodu litispendencie, otec detí sa voči rozhodnutiu odvolal, Krajský súd v Košiciach dňa 17.9.2010 pod

sp.zn.č.8CoP/290/2010-11 zo dňa 17.9.2010 rozhodol tak, že uznesenie prvostupňového súdu zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie,
2. návrh zo dňa 28.6.2010 (sp.zn.21P/149/2010) (čl.16), o ktorom súd rozhodol Uznesením
č.k.21P/149/2010-32 zo dňa 15.11.2010 (čl.20) rozhodol tak, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2010, vykonateľnosť dňa

15.11.2010,
3. návrh zo dňa 24.11.2010 (čl.27), o ktorom súd rozhodol Uznesením č.k.21P/248/2010 tak, že návrh
na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,
4. návrh zo dňa 25.11.2010 (sp.zn.22P/150/2010), o ktorom súd rozhodol Uznesením
č.k.22P/150/2010-37 zo dňa 2.12.2010 tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,
5. návrh zo dňa 6.12.2010 (sp.zn.21P/72/2008) (čl.28), o ktorom súd rozhodol Uznesením č.k.

21P/72/2008-214 zo dňa 13.12.2010 tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,
6. návrh zo dňa 21.12.2010 (sp.zn.21P/72/2008) (čl.39), o ktorom súd rozhodol Uznesením č.k.
21P/72/2008-227 zo dňa 8.2.2011 tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,
7. návrh zo dňa 21.12.2010 (sp.zn.21P/72/2008) (čl.28), o ktorom súd rozhodol Uznesením č.k.
21P/72/2008-214 zo dňa 13.12.2010 tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,

8. návrh zo dňa 15.2.2011 (sp.zn.22P/30/2011) (čl.34), o ktorom súd rozhodol Uznesením pod spojenou
sp.zn.č. 21P/72/2008-242 zo dňa 15.3.2011 tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol,
9. návrh zo dňa 20.12.2011 (sp.zn.21P/292/2011) (čl.38), o ktorom súd rozhodol Uznesením pod
spojenou sp.zn.č. 21P/72/2008-270 zo dňa 21.12.2011 tak, že návrh na nariadenie predbežného

opatrenia zamietol,
10. návrh zo dňa 20.12.2011 (sp.zn.34P/16/2012) (čl.46), o ktorom súd rozhodol Uznesením pod
spojenou sp.zn.č. 21P/72/2008-285 zo dňa 7.2.2012 tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol,
11. návrh zo dňa 3.1.2012 (sp.zn.12P/1/2012) (čl.42), o ktorom súd rozhodol Uznesením pod spojenou

sp.zn.č. 21P/72/2008-278 zo dňa 9.1.2012 tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,
12. návrh zo dňa 27.3.2012 (sp.zn.18P/61/2012) (čl.49), o ktorom súd rozhodol Uznesením pod
spojenou sp.zn.č. 21P/72/2008-296 zo dňa 2.4.2012 tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol, otec detí sa voči rozhodnutiu odvolal, Krajský súd v Košiciach dňa 4.7.2012 rozhodnutie
prvostupňového súdu potvrdil, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.8.2012.

Matka maloletých detí v písomnom podaní zo dňa 4.6.2012 uviedla, že styk otca s maloletými deťmi
prebieha tak, že v pracovný týždeň sú deti u otca od stredy cca od 17:00 do štvrtka rána, kým idú do
školy, potom aj cez víkend od soboty cca od 11:00 hod do nedele, cca do 14:00 pričom obedujú už u
matky, počas letných prázdnin si otec deti vezme maximálne na jeden týždeň a počas iných prázdnin sa

s deťmi stretáva ako v bežný týždeň. Uviedla, že otcovi detí nikdy nebránila stretávať sa s deťmi aj mimo
času stanoveného súdnym rozhodnutím, čo v skutočnosti aj on sám vo viacerých svojich podaniach
potvrdil a navyše, v rozhodnutí o rozvode pod sp.zn.č. 15C/41/2009 je styk otca s deťmi upravený v
zmyslesúdnoznaleckéhoposudkupretosadomnieva,žeotecdetísadomáhazvereniadetídostriedavej
starostlivosti iba účelovo z dôvodu, aby sa zbavil povinnosti platiť výživné, ktoré neplatí od januára

2011 do času tohto podania, t.j. do 4.6.2012, nezaplatil nič a na deti neprispieva ani inak, nekupuje
im žiadne veci, ani do školy, ani oblečenie, ani na voľný čas či na mimoškolské aktivity, všetky tieto
veci zabezpečuje matka. Pokiaľ ide o striedavú starostlivosť, matka si nevie dobre predstaviť ako by
výkon tejto striedavej starostlivosti s otcom deti realizovala, nakoľko otec detí s ňou už niekoľko rokov
nijakou formou nekomunikuje, nemá žiadnu možnosť sa s ním dohodnúť na výchove detí, školských

povinnostiach, zdravotnom stave, či na iných bežných veciach ohľadne starostlivosti o 10 a 12 ročných
chlapcov. K písomnej žiadosti detí o striedavú starostlivosť, na ktorú otec detí v návrhu aj v odvolaní
odvoláva, táto žiadosť nevyjadruje skutočnú vôľu maloletých detí už zo samotnej formulácie obsahu tejto
žiadosti je zrejmé, že deti vo veku 10 a 12 rokov by neboli schopné takto naformulovať vety a spísať
obsah žiadosti, deti sa vyjadrili, že tomu nerozumejú ale, že im ocko povedal, že ide o dobrú vec. Preto

sa domnieva, že deti boli pri spisovaní tejto žiadosti zmanipulované otcom a urobili to pod jeho nátlakom.

V písomnom vyjadrení zo dňa 3.1.2014 matka k návrhu otca na zverenie detí do striedavej starostlivosti
opätovne poukázala na to, že to otec navrhuje účelovo, aby sa zbavil povinnosti platiť výživné, ktoréneplatí od januára 2011 do dňa vyjadrenia, ani na deti neprispieva, nekupuje im žiadne veci do školy,
na oblečenie, na voľný čas, či mimoškolské aktivity. Otec detí dokonca ani plne nevyužíva možnosti
styku upravené v rozvodovom konaní, deti chodia k otcovi každý týždeň v stredu, väčšinou až večer,

vo štvrtok ráno idú do školy, v sobotu okolo obeda idú k nemu a v nedeľu na obed už prídu domov,
takže obed už majú doma a ani cez prázdniny a sviatky otec nevyužíva možnosť stretávať sa s deťmi,
deti nikam neberie okrem toho, že pár dní zvyknú stráviť u jeho rodičov. Keď sú deti u otca, nezvykne
im zabezpečiť nejaký program, voľný čas trávia len u neho doma. Počas školského roka majú deti
pravidelnépovinnostivškole,musiasadomapripravovaťnavyučovanie,musiamaťvybudovanýsystém

návykov a byť systematicky vedení k zodpovednosti a k plneniu si školských povinností, čo sa pri
striedavej starostlivosti nedá zabezpečiť, nakoľko s otcom detí majú úplne odlišné názory na výchovu
detí, otec detí výsledky detí v škole nepovažuje za dôležité a nevedie deti k zodpovednosti v tomto
smere. Preto trvá na doterajšej úprave styku s deťmi.

Kolízny opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení zo dňa 31.12.2013 uviedol, že maloletý Q., je

žiakom 8. ročníka G. O. S. s výborným prospechom, navštevuje športový krúžok, na osobnom pohovore
za účasti psychológa ÚPSVaR Košice uviedol, že má záujem o striedavú starostlivosť, chcel by si to
vyskúšať. Podľa neho, by bolo spravodlivejšie, keby žil týždeň u otca a týždeň u matky. Maloletý V., je
žiakom 1. ročníka súkromného osemročného F. P. X S. so zameraním na programovanie. Navštevuje
športový krúžok, je žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, dysgrafia a dysortografia.

Osobne uviedol, že striedavá starostlivosť je dobrá vec, vie si predstaviť tráviť 3 až 4 dni u otca v týždni.
Na základe zistených skutočností ÚPSVaR Košice, navrhuje, aby súd v konaní o striedavú osobnú
starostlivosť nariadil znalecké dokazovanie a rozhodol v zmysle jeho záverov v záujme maloletých detí.

Na pojednávaní dňa 4.2.2014 súd vypočul maloleté deti V.. Maloletý V. V. vo svojej výpovedi uviedol, že

navštevuje osemročné gymnázium na P. T., a športový krúžok, florbal, futbal, vybijanú. U otca, ktorý býva
v byte na Z. T. je zo stredy na štvrtok, vo štvrtok ráno ide odtiaľ do školy, k otcovi dochádza električkou.
Potom je u otca ešte v sobotu až do nedele rána, na obed je už u mamy. U otca spia s bratom v spálni,
otec spí na gauči. U otca na Z. nemá žiadnych kamarátov, ale to pre neho nie je problém, dochádza za
kamarátmi do mesta, do Auparku alebo na Jazero, vždy o tom zatelefonuje mame. Uviedol, že pojmu

striedavá osobná starostlivosť rozumie tak, že by bol u otca aj u mamy rovnako tri až štyri dni, ale vie
si predstaviť, že aj dlhšie, čo by mu vôbec nevadilo, už dávno sú o tom s bratom aj s otcom dohodnutí.
Uviedol, že aj pred pojednávaním otec s nimi o tom hovoril. Otec im počas pobytu varí, varí veľmi dobre
a stará sa o nich, od malička s ním hovoria po anglicky.

Maloletý Q. V. na pojednávaní dňa 4.2.2014 vypovedal, že navštevuje O. základnú školu na Ť., kde má
priemerné výsledky okolo 2,5. Športu sa veľmi nevenuje, chodí vonku s kamarátmi, hrá sa na počítači.
Uviedol, že k otcovi chodí zo stredy na štvrtok, zo školy ide najprv domov, kde si prehodí veci do školy na
štvrtok, prezlečie sa alebo si vezme veci, ktoré potrebuje, keď je u otca a ide k otcovi. Keď je u otca, varí
otec a varí dobre. Niekedy v sobotu chodí s otcom cvičiť do posilňovne na nejakú vysokú školu, nevie

presne kde to je. U mamy má všetko svoje oblečenie, otec mu sľúbil, že si nájde prácu a že nebudú
musieť prenášať veci, že im všetko kúpi. Za kamarátmi chodí do mesta, zatelefonuje o tom mame, brat
chodí za kamarátmi na Jazero. Na otázku kolízneho opatrovníka, či otec má vypnuté kúrenie, Q. uviedol,
že keď sú u neho, zapína kúrenie keď prídu, keď im treba vysušiť topánky z vonku. U otca spia v spálni,
keď im je zima, otec sa im prispôsobí. Nemá problém byť u otca a matky striedavo aj týždeň.

Na pojednávaní dňa 4.2.2014 matka detí trvala na doterajšej úprave zverenia detí a navrhla
doplniť dokazovanie psychologickým posudkom a psychiatrickým vyšetrením otca z dôvodu dávno
diagnostikovanej psychiatrickej diagnózy. Ku komunikácii s otcom detí uviedla, že keď sú napríklad deti
choré a berú lieky, tak nie je s otcom detí možná komunikácia, takže píše deťom lístočky kedy a ako

majú brať lieky a následne ich musí kontrolovať, či tomu je tak, alebo nie.

Na pojednávaní dňa 4.2.2014 otec detí nesúhlasil s psychiatrickým vyšetrením, uviedol, že je schopný
zabezpečiť svoje deti počas pobytu u neho, nakoľko urobil obchod, ktorý mu zabezpečí vysoký príjem,
z čoho bude dosť peňazí na vyžitie päť rokov dopredu. Trvala na zverení deti do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov.

Kolízny opatrovník maloletých detí na pojednávaní dňa 4.2.2014 uviedol, že pri výsluchu maloletých detí
zaúčastipsychológavroku2012bolozistené,žerodičiaspolunekomunikujú,žedlhodobožijúvnapätívstresujúcom prostredí. Znalecký posudok bol vyhotovený v októbri 2010 k rozvodu manželstva a úpravy
rodičovských práv a povinnosti, preto aj vzhľadom na skutočnosť, že matka nesúhlasí so striedavou
osobnou starostlivosťou, by bolo treba vykonať znalecké dokazovanie.

Matka maloletých detí v písomnom podaní zo dňa 7.2.2014 navrhla doplnenie dokazovania o znalecké
dokazovanie z odvetvia psychiatrie za účelom posúdenia psychického
stavu otca vzhľadom na jeho predchádzajú diagnózu „paranoidná psychóza“, „paranoidná schizofrénia“,
a ďalej aj psychologické vyšetrenie otca za účelom posúdenia jeho osobnosti prípadne odhalenia porúch

jeho osobnosti, ak nejakými trpí, a to najmä z hľadiska toho, ako prípadne zistené poruchy osobnosti
otca môžu negatívne ovplyvňovať maloleté deti, ďalej aj vyžiadanie správy od zdravotnej poisťovne otca,
či za posledné dva roky preplácala otcovi nejaké psychiatrické lieky alebo ošetrenia.

Dňa 24.2.2014 súd Uznesením č.k.38C/449/2013-98, v spojení s Uznesením č.k.38C/449/2013-111
nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie a takisto aj Uznesením

č.k.38C/449/2013-99 znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatria.

Ako vyplýva zo záverov Znaleckého posudku č. 30/2014 znalkyne V.. B.Y. W. z odboru Psychológia,
odvetvia klinická psychológia detí a Klinická psychológia dospelých zo dňa 20.8.2014 z psychologického
hľadiska a na základe vyšetrení maloletých detí a ich rodičov v ambulancii klinickej psychológie, neboli

zistené psychologické obmedzenia, pre ktoré by u detí nemohla byť realizovaná striedavá starostlivosť,
pričom v danom prípade je striedavá starostlivosť aj prakticky realizovaná, nakoľko deti trávia u otca
opakovane aj dlhšie intervaly ako sú len víkendy a počas obdobia rozchodu partnerov ani jeden z rodičov
nesignalizoval,žedetimajútendenciuvyužívaťčas,kedysúsaminačinnosti,ktorésúrodičmizakázané.
Vzťah maloletých detí V. U. Q. k ich otcovi a k ich matke znalkyňa ohodnotila ako láskyplný vzťah k

obom rodičom, bez preferovania jedného z nich, obe deti majú potrebu stýkať sa s oboma rodičmi a
nechcú ublížiť ani jednému z nich preferovaním druhého rodiča. Z psychologického hľadiska znalkyňa
odporučila zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko nezistila
psychologické obmedzenia, pre ktoré by nemohla byť realizovaná striedavá starostlivosť. Z pohľadu
oboch detí sa striedavá starostlivosť javí ako najviac spravodlivá, obaja rodičia by ňou získali rovnaké

práva na starostlivosť i rovnaké povinnosti. Vzhľadom k vekovému obdobiu je to práve vhodná etapa,
nakoľko deti už nie sú odkázané na takú pomoc dospelej osoby, ktorá vyžaduje jej stálu prítomnosť, a
tak ako to bolo predtým, keď boli zverené matke. Vtedy preferovanie výchovy matkou vychádzalo najmä
z vývinového obdobia deti a väčšej citlivosti matky na potreby menších detí. Znalkyňa z psychologického
hľadiska ako vhodný interval striedania starostlivosti odporúčala 1 až 2 týždne.

K znaleckému posudku znalkyne V.. B. W. z odboru Psychológia, odvetvia klinická psychológia detí
a Klinická psychológia dospelých (z 20.8.2014) matka detí v písomnom vyjadrení zo dňa 10.9.2014
namietala, že znalkyňa pochybila na str.3 v posudku, kde je odsek netýkajúci sa jej rodiny, ďalej
že znalkyňa nevyužila možnosť posunutia termínu vypracovania psychologického posudku až po

psychiatrickom vyšetrení otca, čo mohlo vážne ovplyvniť jej závery. Ďalej namietala, že znalkyňa, že
neaplikovalahospodárneaúčelnédiagnostickémetódy,žekonštatovala,žerodičiaspolunekomunikujú,
odporučila konzultácie cestou referátu poradensko- psychologických služieb, a nepodmienila striedavú
osobnú starostlivosť zlepšením komunikácie medzi rodičmi. Za ďalšiu metodickú chybu posudku
považuje že konštatovanie znalkyne, že striedavá osobná starostlivosť sa jej javí ako spravodlivá je

nepreskúmateľné, nakoľko nie je zrejmé, ako sa k nemu znalkyňa dopracovala.

Otec detí vo vyjadrení k znaleckému posudku znalkyne V.. B. W. z odboru Psychológia, odvetvia
klinická psychológia detí a Klinická psychológia dospelých zo dňa 10.9.2014 uviedol, že so znaleckým
dokazovaním nesúhlasil, nakoľko ho považoval za zbytočné a za zámerné naťahovanie času.

Súdom ustanovená znalkyňa V.. B. W. doručila súdu dňa 26.9.2014 opravu Znaleckého posudku č.
30/2014 (z 20.8.2014) v tom zmysle, že sa ospravedlnila za formálnu chybu na str.3 posudku, kedy
omylom preniesla text z iného posudku, na ktorom súčasne pracovala. Ďalej k námietkam zo strany
matky detí uviedla, že pre svoj posudok nepovažovala konzultáciu s odborníkmi z iných odborov za

potrebnú, o čom sa môže ako znalec rozhodnúť, ďalej k jej konštatovaniu, že z pohľadu oboch detí
sa striedavá starostlivosť javí ako najviac vhodná uviedla, že obaja rodiča by ňou získali rovnaké
práva na starostlivosť i rovnaké povinnosti, vzhľadom na vek už nie sú odkázané na bezprostrednú
a nepodmienečnú pomoc dospelej osoby, ktorá vyžaduje stálu prítomnosť, atď. uviedla, že tento jejzáver nebol podmienený len samotným názorom detí. Preto považuje ďalšie časti sťažnosti za účelové
a neopodstatnené a trvá na Znaleckom posudku č.30/2014 v plnom rozsahu.

Ako vyplýva zo záverov Znaleckého posudku č.16/2014 znalca Q.. O. O., Q., z odboru Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvia Psychiatria zo dňa 15.12.2014 u otca maloletých detí nebola aktuálne
diagnostikovaná žiadna psychická porucha, jeho rozprávanie a ovládacie schopnosti sú zachované.
Znalec ďalej zistil, že podľa údajov zdravotnej poisťovne bol otec detí v období posledných dvoch rokoch
vyšetrený raz u psychiatričky Q.. S. so záverom Adaptačná porucha. Aktuálne príznaky tejto poruchy u

posudzovaného neboli zistené. Za uvedené obdobie nebol X. V. ošetrovaný ani evidovaný u žiadneho
všeobecného lekára pre dospelých.

Z prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou Košice, Trieda SNP č.1, Psychiatrickej kliniky
zo dňa 14.2.1991 vyplýva, že X. V. bol hospitalizovaný na oddelení s diagnózou Paranoidná psychóza od
23.1.1991 do 14.2.1991 pre zhoršenie zdravotného stavu a neprimerané správanie na odporúčanie jeho

otca, pričom išlo v poradí o 2.pobyt na oddelení, predtým bol hospitalizovaný od 17.1.1991 do 22.1.1991,
po liečbe došlo k zlepšeniu stavu s odporúčaním predpísaných liekov a kontroly na psychiatrickej
ambulancii.

Na výzvu súdu, aby otec detí preukázal svoje majetkové pomery dňa 7.1.2015 súdu oznámil, že jeho

osobné a majetkové pomery sa od ukončenia dokazovania pod spisovou značkou 22P/260/2010, resp.
pod sp.zn.38C/449/2013 nijako pozitívne nezmenili, práve naopak, zhoršili sa vzhľadom na nezákonné
rozhodnutie súdu vo veci jeho návrhu na zníženie výživného, kde súd výšku výživného naopak zvýšil,
čím sa jeho dlžoby podstatne zvýšili. Uviedol, že je šesť rokov nezamestnaný, dlhuje na výživnom cca
6.000 EUR, má dlžoby vo výške viac ako 25.000 EUR, vlastní byt v ktorom býva a ktorý jej zaťažený

exekučným konaním, vlastní garáž a záhradku, toho času ešte nevysporiadané BSM. Jeho súčasný
osobný a majetkový stav je taký, že nevyhnuté prostriedky na živobytie (strava, nájomné) získava
výlučne z milodarov svojho otca, resp. od svojich rodičov, nakoľko vzhľadom na svoj zdravotný stav a
vek nad 50 rokov si nevie nájsť prácu.

Matka maloletých detí v žiadosti o odročenie pojednávania na neskorší termín, až na apríl 2015 uviedla,
na výzvu súdu v termíne nedokáže predložiť súdu doklady o svojich majetkových, ale najmä o svojich
príjmových pomeroch za posledných 12 mesiacov z dôvodu, že matka má príjmy aj zo samostatne
zárobkovej činnosti, ktoré spracováva v súvislosti s podaním ročného daňového priznania do 31.3.2015
a v súčasnosti ešte nemá k dispozícií potrebné doklady pre spracovanie daňového priznania.

Podľa daňového priznania odporkyne za rok 2014, čistý základ dane z príjmov podľa §5 (oddiel V.-
čiastkový základ dane zo závislej činnosti) a §6 ods.1 a 2 zákona (oddiel VI.-čiastkový základ dane z
podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti) bola suma 2.688,46 EUR, mínus daň 0 EUR, teda
čistý príjem daňovníka za rok 2014 (oddiel X.) bol 2.688,46 EUR, za mesiac to predstavuje čistý príjem

vo výške 224,03 EUR.

Podľa vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny doručené súdu dňa 23.2.2015 X. V. bol v
evidenciu uchádzačov o zamestnanie naposledy vedený v období od 2.9.1990 do 9.9.1991 a od
10.9.1991 bol z evidencie vyradený, H.. U. V. nie je ani nikdy nebola vedená v evidencii uchádzačov

o zamestnanie na ÚPSVaR Košice. K osobe X. V. ďalej ÚPSVaR uviedol, že z úradu pomoc hmotnej
núdzi, rodičovský príspevok, ani žiadne iné sociálne dávky nepoberá a ani v minulosti nepoberal. H.. U.
V. z úradu pomoc hmotnej núdzi nepoberá a ani v minulosti nepoberala, rodičovský príspevok poberala
do 31.1.2005, kedy jej bol naposledy vyplatený, poberá prídavok na dieťa od 1.1.2002 do doby trvania
podmienok aktuálne mesačne v sume 47,04 EUR.

Na pojednávaní nariadenom na deň 24.2.2015 navrhovateľ trval na návrhu, uviedol, že vo finančných
prostriedkov z účtu otca, ktorý oznamoval súdu písomne, na ktorom je cca 19 tisíc EUR, môže čerpať
mesačne po 300 EUR na výživu pre deti v prípade zverenia do striedavej osobnej starostlivosti. Trval
na tom, že o deti sa vie postarať, vie im navariť, aj keď preferuje v stravovaní viac ovocia a zeleniny ako

varenej stravy, vie sa s deťmi učiť. Vyzdvihol, že deťom sa lepšie učí s ním, ako s matkou.

Na pojednávaní dňa 24.2.2015 odporkyňa nesúhlasila s nariadením striedavej starostlivosti, nakoľko
deťom tento režim neprospeje, hlavne mladšiemu synovi, ktorému sa individuálne venuje, hlavne prejeho dysgrafiu, ďalej preto, že otec deťom nevarí, že im dáva nevarenú stravu, že aj j napriek tomu, že
s otcom detí sa komunikácia čiastočne zlepšila, stále v tom vidí problém pre striedavú starostlivosť.

Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 24.2.2015 navrhol, aby súd rozhodol v zmysle záverov
znaleckých posudkov.

Právna zástupkyňa odporkyne na tomto pojednávaní trvala na písomnom vyjadrení zo dňa 10.9.2014,
namietala znalecké posudky, navrhla, aby boli doplnené.

Podľa § 17 ods.1 zákona č.382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov znalecký posudok možno podať písomne a v konaní pred súdom alebo
iným orgánom verejnej moci aj ústne do zápisnice. Súd alebo iný orgán verejnej moci určí formu
znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

Podľa§17ods.7zákonač.382/2004Z.z.oznalcoch,tlmočníkochaprekladateľochaozmeneadoplnení
niektorých zákonov na požiadanie zadávateľa znalec potvrdí a doplní písomný znalecký posudok alebo
jeho obsah bližšie vysvetlí.

Z uvedeného vyplýva, že znalecký posudok možno v súdnom konaní podať písomne alebo aj ústne do

zápisnice, čo si vyžaduje náležitosti upravené v § 17 ods.2 a nasl. cit. zákona, avšak pre doplnenie,
resp. opravu nie sú zákonom presne špecifikované formálne požiadavky.

Dňa 20.8.2014 znalkyňa V.. B. W. z odboru Psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a Klinická
psychológia dospelých doručila súdu Znalecký posudok č. 30/2014. K tomuto znaleckému posudku

právna zástupkyňa odporkyne v písomnom vyjadrení zo dňa 10.9.2014 uviedla, že znalkyňa pochybila
na str.3 v posudku, kde je odsek netýkajúci sa jej rodiny, keď nesprávne uviedla meno jedného z detí
V., ďalej že znalkyňa nevyužila možnosť posunutia termínu vypracovania psychologického posudku
až po psychiatrickom vyšetrení otca, čo mohlo vážne ovplyvniť jej závery, ďalej že znalkyňa že
neaplikovalahospodárneaúčelnédiagnostickémetódy,žekonštatovala,žerodičiaspolunekomunikujú,

odporučila konzultácie cestou referátu poradensko- psychologických služieb, a nepodmienila striedavú
osobnú starostlivosť zlepšením komunikácie medzi rodičmi. Za ďalšiu metodickú chybu posudku
považuje že konštatovanie znalkyne, že striedavá osobná starostlivosť sa jej javí ako spravodlivá je
nepreskúmateľné,nakoľkoniejezrejmé,akosaknemuznalkyňadopracovala.Navrhovateľaanikolízny
opatrovník súdu znalecký posudok nenamietali.

Na požiadanie súdu znalkyňa dňa 26.9.2014 v súlade s §17 ods.7 cit. zákona vysvetlila chyby, ktoré
jej vytkla právna zástupkyňa odporkyne v znaleckom posudku v tom zmysle, že sa ospravedlnila za
formálnu chybu na str.3 posudku, kedy omylom preniesla text z iného posudku, na ktorom súčasne
pracovala, ďalej že pre svoj posudok nepovažovala konzultáciu s odborníkmi z iných odborov za

potrebnú, čo je v právomoci znalca, ďalej vysvetlila svoj záver o odporúčaní striedavej starostlivosti tak,
že nielen z pohľadu oboch detí sa striedavá starostlivosť javí ako najviac vhodná uviedla a že obaja
rodiča by ňou získali rovnaké práva na starostlivosť i rovnaké povinnosti, vzhľadom na vek už nie sú
odkázané na bezprostrednú a nepodmienečnú pomoc dospelej osoby, ktorá vyžaduje stálu prítomnosť,
atď. uviedla, že tento jej záver nebol podmienený len samotným názorom detí. Ďalšie časti sťažnosti

považovala za účelové a neopodstatnené a zotrvala na Znaleckom posudku č.30/2014 v plnom rozsahu.

Nakoľko vytýkanou chybou, resp. omylom v znaleckom posudku V.. W. zo strany právnej zástupkyne
odporkyne bolo to, že : po 1. do textu „prekopírovala“ text z iného posudku, na ktorom v tom čase tiež
pracovala, ďalej, že po 2. „nesprávne uviedla meno jedného z detí V.“, súd dospel k záveru, že v tomto

prípade nejde o nesprávny znalecký posudok, resp. vadný znalecký posudok, ktorý by bolo potrebné
dopĺňať, či meniť v súlade s §17 ods.2 cit. zákona, ale išlo zo strany znalkyne o chyby v písaní textu
(nesprávne uviedla meno dieťaťa a omylom prekopírovala do tohto textu časť z iného posudku), ktoré
znalkyňa správne odstránila v tzv. vysvetlení k posudku (§16 ods.1 cit. zákona) k posudku, kde vysvetlila
svoje chyby v texte posudku. Nemôže ísť o doplnenie, i zmenu posudku, nakoľko znalkyňa žiadnym

spôsobom nezmenila svoje odborné závery, neopravila ani nezmenila svoje logické postupy, nedoplnila
žiadne nové zistenia na okolnosti tohto prípadu, t.j. žiadnym spôsobom sa oprava nedostatkov posudku
nedotkla merita veci a teda otázky, na ktorú mala podľa zadávateľa odpovedať, vo „vysvetlení“ k posudku
len ozrejmila, prečo bol v posudku text „navyše“ a prečo urobila chybu v písaní mena dieťaťa.Podľa § 16 ods.3 zákona č.382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov znalec je oprávnený pri vykonávaní úkonu znaleckej činnosti pribrať na

posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru; opodstatnenosť pribratia konzultanta
musí v úkone znaleckej činnosti odôvodniť. Zodpovednosť znalca za obsah úkonu znaleckej činnosti
tým nie je dotknutá.

Ostatné „nedostatky posudku“ vytýkané odporkyňou (že znalkyňa nekonzultovala svoj záver s

psychiatrom a nepoužila primerané diagnostické metódy na odstránenie nekomunikácie medzi rodičmi)
súd vyhodnotil ako právo znalca zvoliť si vhodný postup pri vypracovaní posudku v zmysle zákona o
znalcoch a tlmočníkoch, pričom znalkyňou zvolený postup nemal žiaden vplyv na závery znaleckého
posudku v zmysle, že by spôsobil jeho nesprávnosť, či neúplnosť. Navyše k postupu znalkyne súd
uvádza, že súd zadal vyhotovenie znaleckého posudku z odboru psychiatrie samostatne ustanovenému,
nezávislému znalcovi na posúdenie psychického stavu navrhovateľa a teda znalkyňa nemala od súdu

poverenie, aby s iným znalcom konzultovala. Súd preto dospel k záveru, že z posudku jednoznačne
vyplýva záver znalkyne, že „u oboch rodičov je preukázané vhodné rodičovské prostredie na výchovu
ich maloletých detí V. U. Q.“, preto pre vytknuté chyby, ktoré znalkyňa napokon aj písomne opravila, čo
mohla urobiť aj pri výsluchu na pojednávaní, nie je potrebné ďalej tento posudok dopĺňať, či opravovať,
preto vo vzťahu k tomuto návrhu na doplnenie dokazovania súd návrh zamietol.

Právna zástupkyňa odporkyne ďalej vytýkala, že aj znalec z odboru psychiatrie Q.. O., Q. pochybil,
keď vo svojom znaleckom posudku dostatočne laicky svoje nevysvetlil závery o tom, že u navrhovateľa
nebola zistená psychiatrická porucha. Ani navrhovateľ a ani kolízny opatrovník tento postup nenamietali.

Znaleckým posudkom znalec preukazuje aplikáciu odborných predpisov, postupov a metodiky pri
vypracovaní úkonov znaleckej činnosti v danom odbore a odvetví a odborné vedomosti na konkrétnom
prípade.

V tomto prípade súd po preskúmaní znaleckého posudku a v zhode s navrhovateľom a kolíznym

opatrovníkom uzavrel, že znalec Q.. O., Q. vypracoval znalecký posudok v zmysle § 17 cit. zákona, v
ktorom jasne, zreteľne a porozumiteľne vysvetlil svoje odborné závery na zistený skutkový stav ohľadne
posúdenia psychického stavu navrhovateľa tak, aby z nich bol jasný jednoznačný a nespochybniteľný
záver na súdom položenú otázku, a to, že otec v súčasnosti netrpí žiadnou psychiatrickou poruchou,
ktorá by mu bránila, resp. by ho obmedzovala vo výkone rodičovských práv a povinností, preto súd

rovnako v tomto prípade dospel k záveru, že nie je potrebné doplnenie, či oprava tohto znaleckého
posudku.

Na základe toho, že z oboch znaleckých posudkov jednoznačne a nesporne vyplývajú odborné závery
znalcov na súdom položené otázky, súd nemal za potrebné tieto posudky doplniť, či opraviť, preto návrh

právnej zástupkyne odporkyne na doplnenie dokazovania zamietol.

Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa , Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru,
musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom

najlepší záujem dieťaťa.

Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákona o rodine“) rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských
práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a

povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §
24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Predbežným opatrením
č.k.21P/108/2008 zo dňa 16.7.2008 (práv. dňa 22.10.2008 v spojení s Uznesením Krajského súdu v
Košiciachč.k.8CoP/266/2008-19)súdpredbežnezverilmaloletédetidoosobnejstarostlivostimatkeazo

strany otca predbežne určil výživné vo výške 33,19 EUR (1.000,-Sk) mesačne na každé z detí. Posledná
úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom V. o výchove maloletých detí je obsiahnutá v
Rozsudku Okresného súdu Košice I. pod sp.zn.č.15C/41/2008-229 zo dňa 6.10.2009 (právoplatnosť v I.
výroku - o rozvode manželstva, v II., V., VII. výroku dňa 15.5.2009, v III., IV., VI. výroku dňa 22.12.2009, v
spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/200/2009-276 zo dňa 29.10.2009), ktorým

bolo manželstvo H.. U. V., Y.. B. U. X. V. rozvedené a bolo rozhodnuté aj o úprave rodičovských práv
a povinností rodičov k ich maloletým deťom tak, že na čas po rozvode súd zveril maloleté deti Q. U. V.
do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na ich výživu sumou 132,78 EUR mesačne
na každé z detí a tiež upravil styk otca s maloletými deťmi. Otec maloletých detí podal na tunajšom
súde dňa 29.6.2010 návrh na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti oboch rodičov. Posledná

úprava výživného k maloletým deťom V.Š. je obsiahnutá v Rozsudku Okresného súdu Košice I. pod
sp.zn.č.22P/260/2010-594 zo dňa 23.7.2013, v ktorom súd určil výživné zo strany otca na maloletého
Q. W. XXX A. mesačne a na maloletého V. W. XXX A. Q..

Z výpovedí rodičov maloletých detí súd zistil, že ich maloleté deti po rozchode rodičov bývajú v spoločnej

domácnosti s matkou, ktorá im zabezpečuje každodennú opateru a starostlivosť. U otca deti bývajú
každý týždeň od stredy popoludnia do štvrtka rána a následne od soboty od obeda, do nedele do rána,
pričom už v nedeľu na obed sú už doma u matky. Počas prázdnin alebo iných sviatkov deti s otcom
trávia málo času, matka tvrdila, že otec ani nevyužíva toľko času na styk, ako mu bol umožnený súdom
a otec detí tieto tvrdenia nijako nevyvrátil. Z výpovede matky detí súd mal zistené, že (pojednávanie

22.11.2010) deti k otcovi chodia radi, že je zachovaná citová väzba medzi otcom a deťmi, avšak oni
dvaja, ako rodičia majú úplne odlišné názory na výchovu ich detí, spolu nekomunikujú, avšak ona sama
nijako nebráni stretávaniu sa detí s otcom, kolízny opatrovník (na pojednávaní 22.11.2010) potvrdil, že
obaja rodičia majú vynikajúce prostredie pre výchovu maloletých detí, avšak uvádzal dvojkoľajnosť vo
výchove detí.

Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť,
aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo
prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s
procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť

zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 100 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré
je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho
názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného

orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez
prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.Súd vykonal výsluch maloletých detí Q. U. V. na súdnom pojednávaní dňa 4.2.2014, z ktorého mal
jednoznačne preukázaný záujem maloletých detí bývať striedavo u oboch rodičov, obaja synovia
pripustilimožnosť,žebystriedavobývaliuobochrodičov.Zaprijateľnétotoriešeniepovažovaliajnapriek

tomu, že za svojimi kamarátmi musia z bydliska otca dochádzať.

Zo záverov znaleckého posudku znalca Q.. O. O., Q. z odboru psychiatria súd mal za preukázané, že
otec v súčasnosti netrpí žiadnou psychiatrickou poruchou, ktorá by mu bránila, resp. by ho obmedzovala
vo výkone rodičovských práv a povinností.

Taktiež zo záverov znaleckého posudku znalkyne Q.. W., z odboru psychológia detí a dospelých súd
mal za preukázané, že u oboch rodičov je preukázané vhodné rodičovské prostredie na výchovu ich
maloletých detí, nakoľko stanovisko maloletých detí je určujúce, a u žiadneho z rodičov neboli zistené
psychologické obmedzenia, pre ktoré by u detí nemohla byť realizovaná striedavá starostlivosť a za
dôležitý považuje vzťah maloletých detí V. U. Q. k ich otcovi a k ich matke, ktorý je k obom rodičom

láskyplný, bez preferovania jedného z nich. Poukázala na skutočnosť, že v tomto prípade je striedavá
starostlivosť už aj prakticky realizovaná, nakoľko deti trávia u otca opakovane aj dlhšie intervaly ako
sú len víkendy. Z psychologického hľadiska znalkyňa odporučila zverenie maloletých detí do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, a ako vhodný interval striedania starostlivosti odporúčala 1 až 2
týždne.

Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 24.2.2015 navrhol rozhodnúť na základe záverov znaleckých
posudkov.

Vhodnosť, či nevhodnosť zverenia oboch detí do striedavej osobnej starostlivosti súd posúdil z viacerých

hľadísk, v prvom rade pri posúdení osobností oboch detí súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku
V.. W., ktorá maloletého V. (XX-Y.) hodnotila ako dieťa s priemerným intelektovým výkonom, dieťa v
osobnostnom vývoji, bez neurotizácie, strachu, k obom rodičom má pozitívnu citovú náklonnosť, ani
jeden z rodičov nemá citovú prioritu, ani voči jednému nemá nepriateľské, negatívne postoje. Znalkyňa
maloletého Q. (XX-Y.) hodnotila ako dieťa s ľahko nadpriemerným intelektom, osobnostne v období

dozrievania, dospievania v puberte, priebojný, vie si povedať svoje, verí si. Znalkyňa nezistila ohrozené
pocity bezpečia a istoty, bez úzkostí a strachov, k obom rodičom má pozitívnu citovú väzbu, zreteľne si
uvedomuje potrebu oboch rodičov.

Podľa hodnotenia znalkyne V., W., výchovné schopnosti u oboch rodičov sú dané, čo vyplýva zo

vzájomného veľmi dobrého vzťahu rodič-dieťa.

Čo sa týka životných a materiálnych pomerov u rodičov, súd z doterajších pomerov (z hodnotiacich správ
kolízneho opatrovníka maloletých detí) zistil, že u matky majú deti zabezpečené všetky predpoklady na
to, aby si mohli riadne plniť povinnú školskú dochádzku, robiť si domáce úlohy, zdravo sa stravovať,

dbať na osobnú hygienu, mať zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Z výpovedí detí a otca na
pojednávaniach, súd mal za preukázané, že v byte u otca deti majú deti rovnako zabezpečené
predpoklady na to, aby si mohli riadne plniť povinnú školskú dochádzku, majú tam svoju izbu s písacím
stolíkom, v obývačke je ďalší stolík s počítačom. V byte u otca sú predpoklady na to, aby mali deti
zabezpečenú stravu, deti potvrdili, že im otec varí, keď sú deti u neho. Matka tvrdenie o strave namietala

s tým, že deti aj keď sú u otca, prídu sa najesť domov k nej. Toto tvrdenie súd považuje za nie je celkom
v zhode so zisteným údajom, že deti boli počas zvyšovania si odbornosti matky B. O. B. Y. XXXX spolu
9 krát u otca v čase od utorka do soboty (po 5 dní) a žiaden z účastníkov a ani deti samotné pred
súdom ani len nenaznačili, že mali akýkoľvek problém v zabezpečovaní stravy pre deti počas tohto
obdobia. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že v byte u otca splnené podmienky pre deti tak, aby

mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že úroveň komunikácie medzi rodičmi je
zlá, k čomu prispieva pasívne správanie oboch rodičov. Na poslednom pojednávaní dňa 24.2.2015
navrhovateľ a odporkyňa zhodne potvrdili, že úroveň ich komunikácie sa zlepšuje, že si píšu e-maily,

SMS, telefonujú si ohľadne detí, hlavne ohľadom štúdia a zdravotného stavu mladšieho syna.

Striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou k tomu, aby sa snažili čo najviac kooperovať. Striedavá
starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota kukomunikácii, aby svoje správanie zmenil. Inak sa môže stať, že skutočne dôjde ku zmene výchovy
a zvereniu dieťaťa do výchovného prostredia druhého rodiča. Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí
nekomunikatívnosťrodičovprijehoodovzdávaní.Jednásaovýraznenežiaducijavpreosobnostnývývoj

aj duševné zdravie maloletého. Je preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Pokiaľ
zlyhanie v podobe nedostatku vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú rodičia schopní napraviť
sami, je treba v záujme dieťaťa autoritatívny zásah štátnej moci. (nález Ústavného súdu ČR z 2. 11.
2010, č. k. I. ÚS 2661/10).

Neurovnané vzťahy medzi rodičmi síce predstavujú faktor, ktorý pôsobí na výchovu detí veľmi rušivo,
avšak žiadne rozhodnutie súdu nemôže zabezpečiť a nahradiť iniciatívu, ochotu a záujem rodičov
detí spoločne, kultivovane, rozumne a dospelo komunikovať v čase po rozvode manželstva, hoci aj
len v otázkach starostlivosti o spoločné deti. Preto ak matka opakovane poukazuje na ich spoločnú
nekomunikatívnosť, ako na prekážku zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti, ktorú sa však
iniciatívne sama nepokúša s otcom detí riešiť a snaží sa týmto iba prenášať zodpovednosť za tento stav

na tretie osoby, tak tento dôvod nemôže byť na prekážku osobnej starostlivosti oboch rodičov, pretože
„problém nekomunikatívnosti“ vedia odstrániť len dotknuté osoby vlastnou iniciatívou, a súd im môže v
tejto snahe len pomôcť, napr. aj nariadením odborného poradenstva.

Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu Českej republiky chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi

rodičmi nesmie byť prekážkou zavedenia striedavej osobnej starostlivosti o dieťa, nakoľko by to
znamenalo porušenie základného práva jedného z rodičov vychovávať svoje dieťa v zmysle čl. 32 odst.
4 Listiny základných práv a slobôd a tiež porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 36 Listiny
základných práv a slobôd.

Vzhľadomnauvedené,súdnepovažovalchýbajúcukvalifikovanúkomunikáciumedzirodičmimaloletých
detí V. U. Q. za prekážku zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Súd zároveň a predovšetkým v záujme maloletých detí použil na skvalitnenie komunikácie rodičov
autoritatívny zásah štátnej moci a nariadil obidvom rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu na

Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice v lehote
do 31.5.2013.

Z rovnakého dôvodu súd upravil vo výroku rozsudku aj informačnú povinnosť rodičov medzi sebou
navzájom. V prípade, že nedôjde k skvalitneniu komunikácie rodičov vo veci informovania o deťoch,

môže to byť predpokladom jej zrušenia a zverenia detí do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z
rodičov. Rodičia majú vzájomnú informačnú povinnosť vždy preukázateľne (listom, emailom), čo pre
upresnenie znamená, že prípade, že sa jeden z rodičov plánuje zdržiavať mimo svojho trvalého bydliska
v čase, keď by k nemu mali deti prísť do starostlivosti podľa určeného režimu, musí túto skutočnosť
oznámiť druhému z rodičov, ďalej napr. v prípade choroby dieťaťa je rodič povinný bezodkladne

zabezpečiť zdravotnú starostlivosť dieťaťu a v najkratšom možnom termíne a oznámiť túto skutočnosť
druhému z rodičov, ďalej každý z rodičov je povinný zabezpečiť prípravu detí na školské vyučovanie a v
prípade problémov s dieťaťom v tejto oblasti je povinný oznámiť túto skutočnosť druhému z rodičov, atď..

Z výsledkov vykonaného dokazovania, že ani vzdialenosť medzi oddelenými bydliskami rodičov súd

nemôže považovať za prekážku zavedenia striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko bydlisko otca (Z.
X) je od bydliska matky (Č. XX) vzdialené 4,8 km, čo pri jazde autom je cca 8 min., ďalej vzdialenosť
medzi bydliskami rodičov a škôl je primeraná, maloletý V. navštevuje osemročné gymnázium na P. T.,
čo je z bydliska otca 8,2 km a autom je to 13 min., z bydliska matky je to 9,1 km a autom je to 11 min.,
maloletý Q. navštevuje školu na O. T., čo je z bydliska otca 5,3 km a autom je to 9 min., z bydliska matky

je to 350 m, čo je 5 min. chôdze.

Za miesto odovzdania a prevzatia maloletých detí súd z dôvodu zachovania bezpečnosti a istoty detí
určil bydlisko matky a bydlisko otca tak, ako tomu bolo doposiaľ.

Interval striedania si detí súd zvolil na základe odborného odporúčania súdom ustanovenej znalkyne
V.. B. W. na 1 týždeň, ktorý podľa názoru súdu umožní rodičom vytvoriť si harmonogram nielen v ich
profesijnej oblasti, ale aj vo voľnom čase a pomôže im zvládnuť finančné zaťaženie rodiny a rovnako
umožní aj deťom vytvoriť si harmonogram v školskej, mimoškolskej a v spoločenskej oblasti a postupneim napomôže zvyknúť si na novú životnú situáciu. Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia detí bývajú
od seba v primeranej vzdialenosti (4,8 km), nenaruší tento režim deťom ani návštevu škôl, krúžkov,
spoločenských udalostí a mimoškolských aktivít. Okrem toho, ako vyplynulo z výsledkov vykonaného

dokazovania, tento režim striedania detí je už skoro odskúšaný, nakoľko počas roku 2014 deti boli u
otca nad rámec určeného styku celkom 9 krát po 5 celých dní (v čase, keď si matka zvyšovala odbornú
kvalifikáciu mimo mesta).

Podľa čl. 3 bodu 1 Dohovoru o právach dieťaťa, publikovaný v Zbierke zákonov ako Oznámenie

č.104/1991 Zb. záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa
detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadenia sociálnej starostlivosti, súdmi,
správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Na základe zistených skutočností v zmysle §24 ods. 2 zákona o rodine a to, že obidvaja rodičia sú
spôsobilí deti vychovávať, pretože majú k tomu dostatočné materiálne a finančné podmienky, ďalej na

základe toho, že obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o deti záujem, a nakoľko je toto riešenie
v úplnej zhode so záujmom a vôľou oboch detí vyjadrenou pred konajúcim sudcom v tomto konaní (na
pojednávaní dňa 4.9.2014) s cieľom, aby bolo rešpektované právo detí na udržiavanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi a s cieľom posilniť vzťah detí k
obidvom rodičom, ďalej aj v záujme toho, aby boli lepšie zaistené potreby detí súd za podpory odborných

znaleckých posudkov (psychiatrického a psychologického) dospel k záveru, že v zmysle čl. 3 bodu 1
Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom je záujem detí, preto dospel k záveru, že sú splnené
predpoklady na zverenie detí maloletého Q. U. Q. V. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
pretorozhodoltak,žeichzverildostriedavejosobnejstarostlivostiobidvochrodičovatak,akojeuvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.

Z výsledkov vykonaného dokazovania neboli pred súdom preukázané tvrdenia matky o nesprávnych
pohnútkach otca, ako žiadajúceho rodiča v tom zmysle, že by sa týmto riešením iba chcel zbaviť platenia
výživného, nakoľko neboli podporené relevantnými dôkazmi na túto skutočnosť. Navyše, pokiaľ by tomu
tak čisto hypoteticky bolo, tak otec detí by v tejto kalkulácii nemohol byť úspešný, pretože, každodenná

starostlivosť o maloleté deti prináša so sebou nielen plánované, ale aj neočakávané náklady, ktoré sú
v súčte oveľa väčšie, ako je jednorazová platba výživného.

Podľa § 62 ods. l zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 6 zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti

rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

Podľa §154 ods.1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I v oddieli Sro, vo B..Č..XXXXX/V je
zapísaná obchodná spoločnosť s obchodným menom Eurokontraktor, s.r.o., H.:XX XXX XXX, v ktorej
otec maloletých detí je od 04.04.2007 spoločníkom a od 8.6.2010 aj konateľom, až doposiaľ. Medzi
zakladajúcich spoločníkov patrila aj maloletých detí a to v období od 04.07.2006 do 03.04.2007, ktorá v
spoločnosti pôsobila aj vo funkcii konateľa v období od 04.07.2006 do 03.04.2007.

Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I B. R. W., B. B..Č..XXXXX/V v
obchodnej spoločnosti s obchodným menom Geo-comp.SK s.r.o., H.:XX XXXXXX (pôvodne vedenej
pod obchodným menom Pankontraktor.sk, s.r.o., so sídlom Mäsiarska 40, v období od 20.04.2007 do09.11.2012) spoločnosť od 10.11.2012 nadobudla X. B., ktorá je súčasne konateľom spoločnosti. Otec
detí dňom 16.05.2012 prestal byť konateľom tejto spoločnosti.

Súd z výpisu z obchodného registra (R. W., B..Č.. XXXXX/V) zistil, že v obchodnej spoločnosti
Pankontraktor, s.r.o. (IČO: 36 744 760), so sídlom Komenského 36 Košice, je otec maloletých detí
je zapísaný ako zakladajúci spoločník (od 27.02.2007 do 23.04.2007) a ako konateľ (od 27.02.2007
do 23.04.2007) a matka maloletých detí je zapísaná ako spoločník (od 24.04.2007 až doposiaľ) a
súčasne ako konateľ (od 24.04.2007 doposiaľ). V rámci prokúry v mene spoločnosti má právo konať

otec maloletých detí (od 24.04.2007 doposiaľ).

Podľa zápisu na liste vlastníctva :
-. Č..XXXXX, S..Ú.. W. Q. X. V. X. B. B. O. Č..X, K. X.V.., B. B. Č..X K. T. Z. B. S., B. O. P. W..Č..XX W.
K. V. V..Č..XXXX (J. Č..XXXXX) U. I. U. V. V. K. W. Č. U. W. G. P. B. B. XXXX/XXXXXX,
-. č.14640, k.ú. Severné Mesto X. V. X. V. O. X G. U. V. W. (XXXX/XXXXXX) V. V..Č..XXXX R. B. XXX

Q.X, G. V. U. K..
-. č.1674, S..Ú.. K. Ť., V. O. XX X. U. V. Y.. B. B. B. O. Č..X, B. B. XX, K. X.V.. B. O. P. Č. XX,XX
W..Č..XXXX, V. K. V..Č..XXXX K. G. Y. R. V. B. G. R. V. O. B. - XX/XXXX G. XX.X.XXXX - XXX/XXXX,
-. Č..XXXX, S..Ú.. K. Ť. X. U. V.Á. Y.. B. V. W. V. Y. „..XXXX B. V. XXXX/XXXXXX,
-. Č..XXXX, S..Ú.. W. Q. W. V. X.K. U. U. V. Y.. B. O. W. F. W..Č.. XXX W. K. V..Č..XXXX, K. G. S. G.

G. P. XX.X.XXXX
-. č.775, S..Ú.. Č. W. V. X. U. U. V. Y.. B. O. W. V. Č..XXXX R. B. XXX Q.X G. U. V. Č..XXXX R. B. XX
Q.X G. V. U. K., K. G. S. G. B.-XX/XX,G.-XX/XX.

Pri určovaní rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma

mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa
vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt ako aj potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce
povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život
kultúrneho človeka v súčasnosti.

Pri určení výživného súd v tomto prípade, t.j. pri zmene z výlučnej starostlivosti matky na striedavú
starostlivosť obidvoch rodičov o deti a v súlade s § 78 ods. 1 zákona o rodine zmenil rozhodnutie súdu vo
výroku o výživnom v rozsudku č.k. 22P/260/2010-594 zo dňa 23.7.2013 a v súlade s §62 ods.6 zákona
o rodine a počas striedania osobnej starostlivosti o maloleté deti tak, že výživné neurčil. Súd pritom

vychádzal zo stavu, ktorý bol zistený v roku 2013 (v konaní pod sp.zn.č.22P/260/2010-594), kedy bolo
určené výživné zo strany otca sumou 150 EUR mesačne pre každé z detí, ktorá vyjadruje peňažnú sumu
za mesiac potrebnú na úhradu odôvodnených potrieb každého z detí.

Vychádzajúc v zásade z rovnakých majetkových (nehnuteľnosti ako sú uvedené vyššie) a zárobkových

pomerov rodičov detí, nakoľko matka detí naposledy ako samostatne zárobkovo činná osoba podala
daňové priznanie v roku 2012, v súčasnosti má pozastavenú podnikateľskú činnosť od 1.7.2012 do
30.6.2015 a otec detí naposledy ako samostatne zárobkovo činná osoba podal daňové priznanie v roku
2011, od 6.6.2008 ukončil podnikateľskú činnosť a momentálne podľa výpisu z účtu je na účte jeho otca
k dispozícii suma 19.892,34 EUR, z ktorej má s povolením svojho otca právo disponovať so sumou

300 EUR mesačne pre deti na výživné, súd dospel k záveru, že zárobkové a tiež majetkové pomery
rodičov sú pomerne na rovnakej úrovni, ktorá im umožňuje rovnaké možnosti zabezpečovať výživu
svojim maloletým deťom počas výkonu starostlivosti minimálne v rozsahu ako bola určená súdom v roku
2013, preto výživné súd neurčil.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa §146 ods.1 písm.a.) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením v súlade s §151 ods.6 O.s.p.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( § 42 ods. 3.) uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti.

V Košiciach, dňa 24. február 2015

JUDr. Jarmila Centková
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Mária Ušalová