Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/275/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114213909
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114213909.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: O. S., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/X, L., právne zastúpená: JUDr. František Beňo,
advokát, so sídlom Višňové č. 663, Višňové, proti odporcom: 1/ F.. Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. XX, L., 2/ X. G., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, L., právne zastúpení JUDr. Natáliou Kanderkovou,
advokátkou, so sídlom A. Kmeťa 12, Žilina, o zaplatenie 69,64 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcom v 1/ a 2/ rade trovy konania vo výške 16,50 eur
a trovy právneho zastúpenia vo výške 88,24 eur a tieto zaplatiť na účet právnej zástupkyne odporcov v
1/ a 2/ rade, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 22.4.2014 domáhala voči odporcom v 1/ a 2/ rade, aby spoločne a
nerozdielne jej zaplatili sumu 69,94 eur s 8,25% ročným úrokom z omeškania od 11.4.2014 do zaplatenia
a nahradila trovy konania.

Návrh odôvodnila tým, že odporcovia sú ako manželia podľa LV č. XXXX k.ú. I. podielovými
spoluvlastníkmi v X/X nehnuteľností KN-C parc. č. XXXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere XXX mX a
KN - C parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Podielovou spoluvlastníčkou
1/5 v uvedených nehnuteľnostiach je navrhovateľka. Poukázala na to, že nehnuteľnosti sa nachádzajú
v záhradkárskej osade I. - A. a užívajú ich v celom rozsahu odporcovia. Písomnou výzvou zo dňa

21.3.2014 ich vyzvala na zaplatenie 3-ročného nájomného vo výške 69,64 eur určeného v súlade s ust.
§ 4 zák. č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách znaleckým posudkom.

Na výzvu súdu na presnú špecifikáciu nárokov uviedla, že suma 69,64 eur predstavuje nájomné ako
súčin ročného nájomného podľa posudku znalca Ing. S. vo výške 0,277 eur/m2 k celkovej výmere
pripadajúcej na podiel 1/5 navrhovateľky 83,80 m2 a obdobia troch rokov od 21.3.2011 do 21.3.2014.

Vo veci súd vydal v konaní 18Ro/79/2014 dňa 11.8.2014 platobný rozkaz č. 18Ro/79/2014-17, ktorým
v plnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľky.

Proti platobnému rozkazu podali odporcovia včas odpor, ktorý odôvodnili tým, že medzi nimi
a navrhovateľkou nikdy nedošlo k žiadnemu jednaniu ohľadom vysporiadania podielovéhospoluvlastníctva hoci navrhovateľka rieši takéto situácie práve takýmto spôsobom. Zároveň uviedli, že
nikdynejnebránilivužívaníjejčastianikdysaužívanianedomáhala.Okremexistenciezáhradnejchatky
pozemky ani neužívajú, na nich je trvalý trávny porast a leží bez akéhokoľvek úžitku. Nie sú ochotní

platiť nájom, keď pozemky neužívajú a nemajú z nich žiaden úžitok.

Nakoľko podaním odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu, súd vo veci nariadil pojednávanie.

Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že odporcovia sú spoluvlastníci v 4/5
pozemkových nehnuteľností H. parc. č. XXXX/XX Y. o výmere XXX mX a H. parc. č. XXXX/XX
zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2 k.ú. I.. Spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností v 1/5 je
navrhovateľka. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti sú súčasťou záhradkárskej osady I.,

preto sa na tento režim užívania vzťahuje zákon 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov zriadených v
záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, v znení neskorších predpisov. V súlade s
týmto zákonom preto navrhovateľka výzvou zo dňa 21.3.2014 vyzvala odporcov k zaplateniu zročného
nájomného za tri roky dozadu vo výške určenej znalcom, teda vo výške 0,277 eur/m2 pričom jej 1/5
podiel predstavuje výmeru 83,80 m2 x 3 roky predstavuje žalovanú sumu 69,64 eur.

K námietkam odporcov ohľadom neuzavretia nájomnej zmluvy poukázala na ust. § 3 ods. 1 zák. č. 64/97
Z. z. podľa ktorého, ak sa vlastník nedohodne s užívateľom pozemku vzniká zo zákona nájomný vzťah.
Poukázala na výzvu zo dňa 21.3.2014, kde v závere uviedla, že navrhovateľka je ochotná riešiť vec
uzavretím nájomnej zmluvy.

Odporcovia uviedli, že medzi navrhovateľkou a odporcami nikdy nedošlo k uzavretiu nejakej nájomnej

zmluvyčiužústnymalebopísomnýmspôsobom.Spoluvlastníckeprávasinemožnozamieňaťsprávami,
ktoré vyplývajú zo nájomného vzťahu. Zo strany navrhovateľky nikdy neboli odporcovia požiadaní
o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spôsobmi podľa Obč. zák. t.j, zrušením podielového
spoluvlastníctva prikázaním veci, resp. nebol vyvíjaný žiadny záujem zo strany navrhovateľky o
nejaký spôsob dohody o užívaní spoluvlastníckych podielov v nehnuteľnosti. Ak navrhovateľka

vychádza z presvedčenia, že sa odporca spoločne s manželkou nejakým spôsobom obohacujú
užívaním jej spoluvlastníckeho podielu na týchto nehnuteľnostiach, tak po celú dobu existencie tohto
spoluvlastníckehovzťahusaodporcoviastaraliotietonehnuteľnostiajkeďichneužívalitak,abynestratili
na pôvodnej hodnote. Zo strany navrhovateľky nedošlo v minulosti k žiadnym takým návrhom, ktoré by
mohli viesť k nejakej dohode a usporiadaní celej tejto veci týkajúcej sa buď spoluvlastníckych vzťahov

alebo užívateľských vzťahov. Navrhovateľka sa nikdy doposiaľ so žiadnym návrhom neobrátila na
odporcov a takýto záver uplatnený v žalobe považujú za predčasný.

Podľa § 137 ods. 1 Obč. zák. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 2 Obč. zák. o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou

počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zák. č. 64/1997 Z.z. tento zákon upravuje užívanie pozemkov v zriadených
záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného týmto zákonom.

Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z.z. nájomcom 3) alebo užívateľom 4) pozemkov v zriadenej

záhradkovej osade (ďalej len "užívateľ") sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe
zmluvysozáhradkárskouorganizácioualebopoľnohospodárskouorganizáciou,aleboinouorganizáciou
tieto pozemky obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej
organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické,
rekreačné a iné prevádzkové zariadenia 5) (ďalej len "spoločný pozemok").Podľa § 663 Obč. zák. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

V konaní mal súd preukázané, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných

LV č. XXXX k.ú. I. a to odporcovia v podiele 4/5 a navrhovateľka v podiele 1/5 nehnuteľností KN-C parc.
č. XXXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere 392 m2 a KN - C parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a
nádvoria o výmere 27 m2.

Navrhovateľka na výzvu súdu výslovne uviedla, že sa domáha úhrady nájomného.

Súd sa preto prejudiciálne zaoberal otázkou, či medzi účastníkmi vznikol nájomný vzťah.

Súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že nájomný vzťah nemôže vzniknúť k spoluvlastníckemu

podielu, ale len u presne určenej a identifikovanej veci (čo môže byť aj napr. len časť pozemku).
Predpokladom vzniku nájmu je odovzdanie určitej veci a prenechanie jej užívania, teda prevod dvoch
zložiek vlastníckeho práva - právo vec držať (ius possidendi) a vec užívať a požívať jej plody a úžitky
(ius utendi et fruendi). Z uvedeného je teda vylúčené, aby podielový spoluvlastník „prenajal“ inému
spoluvlastníkovi svoj podiel na nehnuteľnosti. Naviac tak ako je uvedené v ust. § 137 ods. 1 Obč. zák.

podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
spoluvlastníctva k spoločnej veci teda nevyjadruje dispozíciu s časťami veci.

Nakoľko účastníci sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, nemohlo dôjsť ani k vzniku nájomného
vzťahu podľa ust. zák. č. 64/1997 Z.z. nakoľko takýto vzťah môže vzniknúť len medzi vlastníkom
pozemku (spoluvlastníkmi) a užívateľom, ktorý nemá iné právo užívania pozemku.

Súd je viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Súd je viazaný nie len výškou uplatneného nároku ale aj
skutkovým vymedzením návrhu. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. súčasťou návrhu musí byt aj pravdivé opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho
zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Základnouzásadouobčianskehoprocesujerovnosťúčastníkovkonaniaaprejednaciazásadanarozdiel

od vyšetrovacej alebo inkvizičnej zásady. Súd v rámci zásady preto rozhoduje o uplatnenom nároku
nárok nevyhľadáva (mimo konaní podľa § 81 O.s.p., ktoré súd môže začať z úradnej povinnosti). Každý
nárok je definovaný nie len sumou ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia nároku by nemal odporca
možnosť brániť právo, pretože by nevedel prečo a z akého dôvodu požaduje navrhovateľ určitú sumu,
žiada niečo určiť alebo sa domáha práva. Ak sa zmenia dôvody pre uplatnený nárok vymedzené opisom

rozhodných skutkových okolností, znamená to aj zmenu návrhu bez toho, aby sa zmenila uplatnená
suma.

Súdvtejtovecipoukazujeajnaprávnynázorvkomentárik§95OSŘObčanskýsoudnířád,komentář,4.
vydání, Bureš/Drápal/Mazanec, C.H.BECK 2000, na str. 238 podľa ktorého „Zmenou návrhu sa rozumie
najmä zmena spočívajúca v tom, že ...d/ navrhovateľ síce požaduje rovnaké plnenie, ale na základe

iného skutového stavu ako ho predostrel v návrhu (a to úplne nového alebo doplneného o ďalšie
rozhodné skutočnosti).“. Autori v bode 4. komentára poukázali aj na skutočnosť, že o zmenu návrhu
by nešlo vtedy, keby navrhovateľ pri nezmenenom „vylíčení rozhodných skutočností“ a žalobnom petite
menilprávnukvalifikáciusvojhonároku(napr.nároknazaplatenieurčitejpeňažnejčiastky,ktorýpôvodne
kvalifikoval ako zaplatenie určitej peňažnej čiastky, ktorý pôvodne po právnej stránke kvalifikoval ako

plnenie zo zmluvy, teraz odvodzuje ako nárok z bezdôvodného obohatenia). Len pokiaľ ide o ten
istý skutok, je jeho posúdenie po právnej stránke úlohou súdu.“. Odraz aplikácie tejto teórie je aj v
rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR v konaní 5 Cdo 58/99.

Súd v súvislosti s klasifikáciou uplatneného návrhu poukazuje aj o názor vyslovený vo vysokoškolskej
učebnici Občianske právo procesné, Bajcura a kolektív, Vydavateľské oddelenie PF UK, 1995 ktorí nastr. 84 autori konštatujú, že „za zmenu návrhu na začatie konania možno pokladať predovšetkým taký
procesný úkon navrhovateľa, ktorý sa vzťahuje na petit pôvodného návrhu na začatie konania, a to
buď tak, že navrhovateľ žiada viac (kvantitatívna zmena), alebo žiada niečo iné (kvalitatívna zmena),

prípadne žiada to isté čo predtým, ale z iného právneho dôvodu (zmena tvrdeného skutkového stavu bez
zmeny petitu). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 M Obdo V
19/2007 podľa ktorého ak žalobca v priebehu konania vo svojom doplňujúcom podaní uvedie úplne iné
skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje žalobou uplatnený nárok, hoci ide o rovnaké plnenie vyplývajúce
z jednej zmluvy, nemožno takéto podanie považovať za doplnenie v žalobe uvedených rozhodujúcich

skutočností.

V tomto prípade bol zo strany navrhovateľky uplatnený nárok z nájomného vzťahu voči ktorému smeruje
aj opis skutkových okolností a výpočet nároku. V konaní navrhovateľka bola zastúpená advokátom, ktorý
výslovne uviedol, že nárok si uplatňujú z nájomného vzťahu. Teda nárok bol takto vymedzený nie len
právne (právne posúdenie veci je povinnosťou súdu), ale aj skutkovo.

Nakoľko súd nezistil, že by vôbec došlo k vzniku nájomného vzťahu, návrh ako nedôvodný zamietol.

Aj v prípade, ak by súd nárok posudzoval len ako nárok na zaplatenie peňažnej sumy bez ohľadu na
dôvody uplatneného nároku zo strany navrhovateľky, ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
nárok by súd nemohol priznať navrhovateľke ani z tohto dôvodu, nakoľko v konaní nepreukázala, že by
odporcovia užívali nehnuteľnosť, ale že by im vznikli na úkor navrhovateľky akékoľvek aktíva (výhody,
prírastky), napr. nájmom nehnuteľnosti inej osoby. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže

vzniknúť len zo samotného podielového spoluvlastníctva ale len vtedy, ak napr. väčšinový vlastník bez
dohody o spoločnom hospodárení podľa § 139 ods. 1 Obč. zák. užíval na úkor menšinového vlastníka
celú vec a jemu znemožňuje užívanie veci v rozsahu práv vyplývajúcim zo spoluvlastníckeho podielu,
celú vec dal o nájmu, užívania a pod..

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným odporcom priznal

nárok na náhradu trov konania vo výške 108,03 eur za 3 úkony právnej pomoci a to 1/ 3.9.2014 príprava
a prevzatie veci podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., 2/ 4.9.2014 písomné podanie na
súd - odpor § 13a ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. 3/ účasť na pojednávaní dňa 24.2.2015 podľa
§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške určenej podľa § 10 ods. 1 cit. vyhl. 16,60 eur +
paušálne náhrady v uplatnenom rozsahu 7,91 eur, ktorý bol nižší ako zákonný nárok a náhrada DPH

podľa§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. zo sumy 73,53 eur vo výške 20%, t.j. 14,71 eur, spolu 88,24
eur. Zároveň priznal odporcom náhradu trov konania vo výške poplatku za podanie odporcu 16,50 eur.
Súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uložil navrhovateľke povinnosť náhrady trov konania na účet právneho
zástupcu odporcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).