Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/625/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614205975
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614205975.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci
navrhovateľa CD Consulting s.r.o., Politických věznů 1272/21, Nové Město, 110 01 Praha 1, Česká
republika, IČO: 264 29 705 zastúpeného Fridrich Palko s.r.o. AK Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36
864 421 proti odporkyni I. W., nar. X.X.XXXX, B. XX/X, XXX XX O., o zaplatenie zmenkovej sumy 0,- Eur
s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 8C 52/2014-46
zo dňa 18. augusta 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 8C 52/2014-46 zo dňa 18. augusta 2014 potvrdzuje.

Súd nepripúšťa, aby do konania na strane odporcu vstúpil vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov
Slovenska, o.z. so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166.

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zaviazal okresný súd odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 0,-
Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.200,13 Eur od 29.3.20010 do
30.10.2011, čo predstavuje sumu 1.722,19 Eur, zo sumy 1.130,13 Eur od 31.10.2011 do 30.11.2011, čo

predstavuje sumu 87,59 Eur, zo sumy 1.123,13 Eur od 1.12.2011 do 22.1.2012, čo predstavuje sumu
148,81Eur,6%ročnýúrokzozmenkovejsumy 1.200,13Eurod5.8.2010do30.10.2011,čopredstavuje
sumu 89,37 Eur, zo sumy 1.130,13 Eur od 31.10.2011 do 30.11.2011, čo predstavuje sumu 5,76 Eur, zo
sumy 1.123,13 Eur od 1.12.2011 do 22.1.2012, čo predstavuje sumu 9,79 Eur, zmenkovú odmenu vo
výške 4, Eur, a trovy konania vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 238,40 Eur. V
odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ návrhom na uplatnenie pohľadávky v súlade
s článkom 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa domáhal voči odporkyni zaplatenia zmenkovej
sumy0,-Eurapríslušenstvanatomskutkovomzáklade,ženavrhovateľakoindosatárjenadobúdateľom,
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 24.4.2009 na zmenkovú sumu 1.200,13 Eur a
zaviazala sa k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 29.3.2010. Indosovaná zmenka
je vistazmenka opatrená doložkou „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu
zmenky bol poňatý záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkové veriteľa
zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 29.3.2010. Za miesto splatenia bolo určené

sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz
zaplatil na zmenkovú sumu 1.200,13 Eur a na úrokoch 21,- Eur. Zmenková listina je opatrená doložkou
„ bez protestu“. Navrhovateľ ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky predložil originál
zmenky, výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu. Súčasneuviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie. Súd zaslal odporkyni vyplnenú časť I. vzorového
tlačiva „C“ na odpoveď, ktorú prevzala dňa 30.5.2014, ale vyplnené ho súdu nedoručila.

Súd konštatoval, že z predložených a označených dôkazov zistil, že odporkyňa dňa 24.4.2009 vystavila
vlastnú zmenku, v ktorej sa zaviazala za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o., zaplatiť sumu 1.200,13 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 29.3.2010. Predmetná zmenka
bola vistazmenkou a bola opatrená doložkami „ bez protestu“ a „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Zároveň súd konštatoval, že odporkyňa v zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia súdu vyplnené

tlačivo „C“ odpoveď nedoručila. Zároveň uviedol, že v danom prípade predmetom sporu nie je nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky, preto posudzovanie základného vzťahu by malo význam
len vtedy, keby odporkyňa, ako spotrebiteľka vzniesla voči majiteľovi námietky, že došlo k indosácii na
jej škodu, alebo ak by podala relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne
zmenky, čo by však v konaní musela preukázať.

Súd ďalej uviedol, že v danej veci je predmetom konania uplatnenie práv zo zmenky predloženej
navrhovateľom. Záväzok zo zmenky je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný a zákon dáva
dlžníkom takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto
listina nebola platnou zmenkou. S týmto potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí
musia namietať a preukázať, že išlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda

musia preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s
vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s udeľovaným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci
nestalo. Pri vystavení blankozmenky nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože
takétorozhodnutiejenamajiteľovizmenky,ktorývrámcilehotynapredloženiemôžekedykoľvekzmenku
na platenie označenej osobe predložiť. Zmenku je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože

táto sa stáva splatnou hneď potom, ako ju ten, komu je predložená uvidí. Zároveň prvostupňový súd
konštatoval, že z povahy zmenky, ako abstraktného cenného papiera prísne oddeleného od kauzálneho
dôvodu vystavenia zmenky vyplýva, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení, ani pri
vymáhaní zmenky preukazovať povinnosť odporcu zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a
nesporným záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri

vystavení zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa
náležitosti ustanovené zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu
na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik
záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení
zmenky jej majiteľom a zároveň na seba berie riziko, že v prípade ak pôvodný majiteľ zmenky túto

postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov ( indosatárov ), dlžník
ostáva zaviazaný svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom
zo zmenky. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov sú záväzkami
samostatnými. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto
konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, keď je nepochybné, že s danou zmluvou súvisia. Súd

mal za to, že navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti.
Záväzok odporkyne je teda nesporný. Nárok navrhovateľa na zaplatenie uplatného zmenkového
úroku, zákonného úroku i zmenkovej odmeny je dôvodný, pričom zmenka nebola v konaní odporkyňou
spochybnená, a preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky
súd nezistil a v danej právnej veci vychádzal z právneho názoru, ktorý v skutkovo a právne totožnej veci

už vyslovil krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení č.k. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21.11.2013.

O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi, ktorý bol
v konaní úspešný trovy konania vo výške 16,50,-Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku
a z trov právneho zastúpenia vo výške 238,40 Eur.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podala odvolanie odporkyňa a žiadala, aby jej súd odpustil poplatky,
nakoľko dlžnú sumu uhradila v celej výške. V odôvodnení odvolania uviedla, že v rozsudku uvedenú
sumu nie je schopná zaplatiť pre zlú finančnú situáciu. Je zamestnaná ako E. J., má čistý mesačný
príjem 460,-Eur a z platu má exekúciu vo výške 100,-Eur.

K odvolaniu odporkyne podal písomné vyjadrenie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa. Vo vyjadrení uviedol, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje
v listine ako takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k navrhovateľovi, ako indosatárovi je pretojediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Navrhovateľ predložil
súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky náležitosti uvedené v zákone
zmenkovom a šekovom, dokázal ňou teda jasne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej

sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu neboli vznesené žiadne
námietky. Navrhovateľ je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a
nie je možné spájať alebo podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Upozornil na
ustanovenie článku I. § 17 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého , kto je žalovaný zo zmenky,

nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo
k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z
uvedeného podľa navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený
vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným
majiteľom zmenky. Za určitých okolností je síce prípustné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči
navrhovateľovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany odporcu a predovšetkým odporca v tejto

situácií nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Navrhovateľ vo vyjadrí odkázal na
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré bolo
vydané v skutkovo a právne zhodnej veci navrhovateľa. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 16,6 Eur bez DPH a 8,04,- Eur bez DPH režijný paušál.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok Okresného súdu
podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správny potvrdil. Rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 O.s.p. V zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p.
bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa

12.2.2015.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že odporkyňa vystavila blankozmenku, ktorú ako vystaviteľka
riadne podpísala. Identifikovala sa pri tom ako fyzická osoba, nie ako podnikateľka. Na zmenke je
uvedené číslo zmluvy a záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenkovú sumu. Zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku
pri vystavení zmenky vyplnené neboli. Doplnil ich pôvodný majiteľ zmenky. Zmenka bola vystavená ako
zmenka na videnie ( pri predložení ), splatná v sídle pôvodného majiteľa zmenky s tým, že na zmenke
bolo určené
„ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Zmenka bola vystavená „ bez protestu“. Na

rubovej strane zmenky bol uvedený indosament, ktorým bola zmenka prevedená z pôvodného vlastníka
zmenky na navrhovateľa v konaní.

Odporkyňa nevrátila súdu vyplnené tlačivo „C“ a v konaní bola nečinná.

Podľačl.5ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007z11.07.2007oeurópskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o
to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie

konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia

tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES do 30 dní od doručenia odpovede
odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá
rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa článku I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb; Zákon zmenkový a šekový
(„ZZŠ“)vzmenkezročnejnavideniealebonaurčitýčaspovidenímôževystaviteľustanoviťzúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 2 ZZŠ, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú.

Podľa článku I § 5 ods. 3 ZZŠ, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I, § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku .I, § 11 ods.1 ZZŠ, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom
(rubopisom).

Podľa článku I, § 17 ZZŠ., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri

nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I, § 34 ods. 1 ZZŠ, je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa článku. I, § 48 ods.1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak
boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej
dohodnutej výške.

Podľa článku I, § 75 ZZŠ., vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v
jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací dospel k záveru, že súd prvého

stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov vec správne právne
posúdil.Prvostupňový súd správne zistil, že navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok z indosovanej zmenky, ktorá
bola v čase vystavenia blankozmenkou, do ktorej boli údaje o výške zmenkovej sumy a o začiatku
úročenia dohodnutou zmenkovou úrokovou sadzbou doplnené prvým majiteľom zmenky. Zmenka bola

následne indosovaná na súčasného majiteľa zmenky, ktorý je navrhovateľom v konaní. Platnosť zmenky
akotakejodporkyňavkonanínenamietalaaprvostupňovýsúdsprávnezistil,žezmenkaobsahujevšetky
zákonom požadované náležitosti v zmysle článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového.
Odporkyňa v odvolaní poukazovala na to, že istinu celú zaplatila, a preto žiada odpustiť zaplatenie
poplatkov, na ktoré bola zaviazaná, lebo je v zlej finančnej situácií.

Predmetom konania je uplatnenie nároku zo zmenky. Odvolací súd poukazuje na to, že aj za
predpokladu, že by mala odporkyňa námietky voči prvému majiteľovi zmenky, ktoré by mohli súvisieť
s kauzálnou zmluvou ( kauzálne námietky ), indosáciou zmenky je možnosť vzniesť tieto kauzálne
námietky aj voči súčasnému majiteľovi zmenky podmienená splnením podmienok upravených v článku
I, § 17 Zákona zmenkového a šekového. V zmysle tohto ustanovenia odporkyňa môže robiť majiteľovi

zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na vzťahoch odporcu k pôvodnému majiteľovi zmenky iba za
predpokladu, ak súčasný majiteľ
( navrhovateľ ) pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu odporkyne, ako dlžníka zo zmenky.
Takúto námietku však ani v priebehu prvostupňového, ani odvolacieho konania odporkyňa nevzniesla
a zároveň nepreukazovala.

Odporkyňa v odvolaní namietala, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie sumy príslušenstva, na
ktoré bola zaviazaná. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľovi vznikol v zmysle zák.č. 191/1950
Sb. zmenkového a šekového nárok na zaplatenie nielen zmenkovej sumy, ktorú odporkyňa uhradila,
ale aj na zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy, na zaplatenie ktorého sa na

zmenke dobrovoľne zaviazala a zároveň na zákonný 6 % ročný úrok, ako aj na odmenu vo výške 1/3%
zmenkovej sumy, teda súd nemôže pristúpiť k odpusteniu zaplatenia zákonných nárokov navrhovateľa ,
tak ako požaduje odporkyňa.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní správne postupoval v zmysle Nariadenia, podľa ktorého súd

rozhoduje o pohľadávke na základe návrhu doručeného na tlačive A. Odporkyňa nedoručila súdu
vyplnené tlačivo „C“, v ktorom mala možnosť poprieť oprávnenosť uplatnenej pohľadávky. Odvolací
súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav
veci, správne posúdil predmetnú zmenku ako platnú, pričom odporkyňa, ako dlžníčka zo zmenky žiadne
kauzálne námietky v zmysle § 17 Zákona zmenkového a šekového nepredniesla, preto odvolací súd

napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa článku 16 Nariadenia v nadväznosti
na článok 19 Nariadenia a ustanovenia § 224 ods. 1 a § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný a vo vyjadrení k odvolaniu si uplatnil náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 16,6 Eur bez DPH a 8,04 Eur bez DPH režijný paušál. Pri vyhodnotení,
či trovy právneho zastúpenia boli v odvolacom konaní navrhovateľom vynaložené účelne, vychádzal
odvolací súd z aktuálnej judikatúry Najvyššie súdu SR, ktorý v odôvodnení svojich rozhodnutí 6MCdo
5/2013 zo dňa 19.3.2014 a 6MCdo 9/2013 zo dňa 20.6.2014 uviedol, že trovy konania vzniknuté
zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o

aktualizáciutejktorejveciajejindividualizáciunasúdochvSR,nemožnopovažovaťzatrovynevyhnutne
vynaložené na riadne bránenie práva na súde.

Akoodvolacísúdzistil,podanianavrhovateľavprejednávanejvecimajúcharakterformulárovýchpodaní,
ktoré sa v jednotlivých konaniach vedených na súdoch v Slovenskej republike riešia individualizáciou

odporcu a výšky uplatňovanej pohľadávky, avšak čo do obsahu vyjadrení ostávajú totožné. Úkony
právneho zástupcu tak neobsahujú špecifický individuálny vklad poskytovateľa právnej služby a ostávajú
vo forme čisto administratívnej záležitosti. Ako je uvedené aj v citovaných rozhodnutiach Najvyššieho
súdu SR, v konaniach v ktorých účastník podáva všeobecne formulované ( formulárové ) vyjadrenia
sú súdy povinné konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich

nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal práva, čím nie je účastníkovi odňatá možnosť
zvoliť si v konaní právneho zástupcu. Rozhodnutie o neúčelnosti trov konania sa týka posúdenia
skutočností, či účelom vykonaných úkonov právnej služby bolo nadobudnutie práva na zaplatenie
právneho zastúpenia alebo účelom bolo primárne poskytnutie právnej služby zastúpenému účastníkovi,ktorý by bez využitia týchto služieb v konaní nebol úspešný. V prípade tzv. hromadných vecí ( konaní
v skutkovo a právne totožných právnych sporoch ) sa účelným javí poskytnutie právnej služby v tých
prípadoch, kedy je vyjadrenie vypracované právnym zástupcom účastníka individualizované, osobitne

reaguje na špecifiká prebiehajúceho konania a obsahuje nové skutočnosti, ktoré môžu vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. V prejednávanej veci malo podanie právneho zástupcu navrhovateľa v
odvolacom konaní charakter všeobecných formulárových vyjadrení, preto ho nie je možné označiť ako
za individualizované. Z týchto dôvodov odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 24. 10. 2014 oznámil vstup do konania ako
vedľajší účastník na strane odporkyne Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z. so sídlom Janka Kráľa
7, 974 01 Banská Bystrica. Odvolací súd bol povinný rozhodnúť o vstupe Združenie spotrebiteľov
Slovenska, o. z. Banská Bystrica do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Krajský
súd v Banskej Bystrici vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z. Banská Bystrica do konania ako

vedľajšieho účastníka na strane odporkyne nepripustil s odôvodnením, že podľa ust. § 93 ods. 2 O. s.
p. vzniká právo vedľajšieho účastníka vstúpiť do konania ex lege pokiaľ sú splnené kumulatívne obe
zákonné podmienky, ktorými sú právny záujem vstupujúceho vedľajšieho účastníka na výsledku sporu,
t. j. na víťazstve toho účastníka, ku ktorému pristúpil a predmet sporu. Pokiaľ vstupujúcim subjektom
je právnická osoba založená za účelom ochrany spotrebiteľa a zároveň je konanie sporom o ochrane

práv spotrebiteľa, vstupujúci subjekt nadobúda postavenie vedľajšieho účastníka už oznámením svojho
vstupu do konania bez toho, že by musel právny záujem na jeho vstupe preukazovať. V takýchto
prípadoch môže súd rozhodovať o prípadnom nepripustení vedľajšieho účastníka do konania iba
na návrh niektorého z účastníkov sporu, pokiaľ tento vznesie námietku proti jeho účasti v konaní.
Samozrejmým predpokladom vedľajšieho účastníctva je, že účastník súhlasí s tým, že niekto na jeho

strane bude vystupovať ako vedľajší účastník. V prípadoch, kedy nie je niektorá z kumulatívnych
zákonných podmienok na vstup vedľajšieho účastníka - právnickej osoby založenej za účelom ochrany
spotrebiteľa splnená preto, že predmetom sporu nie je ochrana práv spotrebiteľa, nemôžu účinky
predvídané Občianskym súdnym poriadkom v § 93 ods. 2 O. s p. nastať. V takomto prípade vstupujúci
subjekt postavenie vedľajšieho účastníka nenadobudne, a to bez ohľadu na to, že svoj úmysel vstúpiť

do konania súdu oznámil.

V prejednávanej veci rozhodoval okresný súd o nároku zo zmenky, nie o nároku zo spotrebiteľskej
zmluvy, preto účastníci tohto sporu nevystupujú ako zmluvné strany kauzálneho vzťahu a teda ako dlžník
alebo veriteľ zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľ si uplatnil právo ako majiteľ zmenky, ktorú

nadobudol indosamentom voči odporkyni ako vystaviteľovi vlastnej zmenky. Ani jeden z účastníkov tak
nemá v zmenkovom spore postavenie spotrebiteľa, preto nie je možné aplikovať na konanie o vstupe
vedľajšieho účastníka § 93 ods. 2 O. s. p. tak, ako to občianske združenie uviedlo v oznámení o svojom
vstupe do konania.

Pokiaľ by konanie prebiehalo ohľadom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nepochybne by odporkyňa mala
postavenie spotrebiteľa a v takom prípade by malo občianske združenie založené za účelom ochrany
práv spotrebiteľa právo vstúpiť do konania na strane odporkyne, ktorá by bol spotrebiteľom, avšak za
predpokladu, že by k takémuto vstupu udelila odporkyňa súhlas. V konaní o zaplatenie zmenkovej sumy
má odporkyňa Zákonom zmenkovým a šekovým presne vymedzené postavenie vystaviteľa zmenky, a

tedadlžníkazozmenky.Odporkyňaakovystaviteľkazmenkymôžepretovpriebehukonania vznášaťlen
relevantné kauzálne námietky podľa čl. I § 17 Zákona zmenkového a šekového, teda, že súčasný majiteľ
zmenky konal pri jeho nadobudnutí na jej škodu ako dlžníka, čo v prvostupňovom konaní preukázané
nebolo. V konaní pred súdom prvého stupňa žiadnu námietku v zmysle čl. I § 17 Zákona zmenkového
a šekového odporkyňa nevzniesla, vystupuje v ňom ako vystaviteľ zmenky, charakter zmenkového

záväzku je prísne abstraktný, oddelený od pôvodného zmluvného vzťahu a od toho sa potom odvíja aj
posudzovanie charakteru účastníka v súdnom konaní, týkajúcom sa zaplatenia zmenkovej sumy.

Navrhovateľ sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania vyjadril tak, že namieta neprípustnosť
vedľajšieho účastníctva. Keďže sa v prejednávanej veci nejedná o konanie súvisiace so spotrebiteľským

vzťahom, v ktorom by aspoň jeden z účastníkov konania vystupoval v pozícii spotrebiteľa, odvolací súd
rozhodol, že vstup vedľajšieho účastníka na strane odporkyne do odvolacieho konania pre nesplnenie
zákonných podmienok nepripustil.Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.