Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dagmar Aradská
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/189/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213228259
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4213228259.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Československá obchodná
banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, v konaní zastúpený Malata, Pružinský, Hegedüš
& Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava proti žalovanému: D. M., nar. XX.X.XXXX, bytom
P., K.. S. Š. XXX/XX, o zaplatenie 1 589,83 eur s príslušenstvom
r o z h o d o l :
Súd návrh na zaplatenie sumy 1589,83 eur spolu s 16,90 % úrokom ročne zo sumy 1198,77 eur od
11.12.2013 až do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1433,66 eur od 11.12.2013 až
do zaplatenia z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 17.12.2013 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1 589,83 eur spolu s 16,90% úrokom ročne zo sumy 1198,77 eur od 11.12.2013
do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1433,66 eur od 11.12.2013 do zaplatenia
ako aj trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný dňa 19.2.2004 uzavrel so spoločnosťou
ISTROBANKA, ktorá zanikla bez likvidácie zlúčením so žalobcom, Žiadosť - zmluvu o vydaní kreditnej
karty KOZ, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky ISTROBANKY, a.s. a
Obchodné podmienky Istrobanky, a.s. na vydanie a používanie kreditných kariet účinných od 1.3.2003.
Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému, za splnenia dohodnutých podmienok,
úver do výšky 663,88 eur (20.000,- Sk) úverového limitu a povinnosť žalovaného vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky žalobcovi, pričom povinná mesačná splátka predstavovala sumu 19,92 eur (600,-
Sk). Žalobca bol v súlade s čl. VIII ods. 1 Obchodných podmienok oprávnený bez súhlasu žalovaného
meniť obchodné podmienky. Dňa 31.5.2006 sa stali účinnými nové Obchodné podmienky. Žalovaný
nedodržal platobnú disciplínu, v dôsledku čoho žalobca, v súlade s bodom 9.1 Obchodných podmienok
pre ČSOB kreditnú kartu, určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15.3.2012 a vyzval žalovaného
na úhradu. Podľa bodu 4.1 Obchodných podmienok pre kreditnú kartu, vyčerpaný a nesplatený úver
alebo jeho časť sa úročia úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve. Žalobca k 10.12.2013 eviduje
voči žalovanému pohľadávku zo zmluvy o prečerpaní vo výške 1589,83 eur, z ktorej suma 1198,77
eur predstavuje istinu, suma 207,03 eur predstavuje vyčíslený úrok k 10.12.2013, suma 156,17 eur
predstavuje úrok z omeškania vyčíslený k 10.12.2013 a suma 27,86 predstavuje poplatky.
Žalobca na výzvu súdu prípisom z 28.10.2014 oznámil, že výška dohodnutého zmluvného úroku bola
určená v Oznámení o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte k žiadosti o vydanie kreditnej karty KOZ,
v danom prípade bol úrok dohodnutý vo výške 15,70% ročne. Úrok z omeškania vo výške 156,17 eur,
zahrnutý v žalovanej sume, bol vyčíslený za obdobie od 16.5.2010 do 10.12.2013 a počítaný sadzbou6,80% ročne s tým, že sadzbou úroku z omeškania sa úročia všetky sumy, s ktorými je žalovaný v
omeškaní, vrátane kapitalizovaného zmluvného úroku. Poplatky vo výške 27,86 eur sú vyčíslené za
obdobie od 10/12 do 11/13 (14 x 1,99) v súlade s čl. V ods. 1 Všeobecných zmluvných podmienok a
Sadzobníkom poplatkov.
Žalobca v podaní z 19.11.2014 uviedol, že k 11.9.2014 evidoval voči žalovanému prečerpanú istinu
vo výške 1877,25 eur. Taktiež uviedol, že dňa 28.1.2010 žalovaný čerpal sumu 2,19 eur a po
započítaní uvedenej sumy žalovaný prečerpal spolu 1925,10 eur. Úroky sú cenou úveru, odplatou za
poskytnutie peňažných prostriedkov. Omeškania žalovaného by vzhľadom na dohodnuté VOP spôsobilo
splatnosť celého záväzku. V takom prípade by premlčacia doba začala plynúť od doby splatnosti celého
nesplateného záväzku. Žalobca ďalej uviedol, že v danom prípade bol úver zosplatnený k 15.3.2012, a
vtedy sa stal celý záväzok splatný. Premlčacia doba uplynie dňa 16.3.2015.
Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
tvoriacimi súčasť súdneho spisu.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že sa nepamätá, že by sa dohodli na výške úroku, alebo že by
mu túto výšku niekto oznámil.
Podľa tlačiva spoločnosti ISTROBANKA označenom ako Žiadosť - zmluva o vydanie kreditnej karty
KOZ, ktorú žalovaný a a spoločnosť ISTROBANKA, a.s. podpísali dňa 19.2.2004, žalovanému bol
schválený úverový rámec 20 000,- s schválená povinná mesačná splátka vo výške 600,- . Podľa
záverečných ustanovení uvedenej zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou VOP (Všeobecné obchodné
podmienky ISTROBANKY, a.s.) a obchodné podmienky (Obchodné podmienky ISTROBANKY, a.s. na
vydanie a používanie kreditných kariet KOZ).
Žalobca k návrhu pripojil aj Obchodné podmienky ISTROBANKY, a.s. pre vydanie a používanie
kreditných kariet KOZ, ktoré nadobudli účinnosť dňa 1.10.2003, ale aj Obchodné podmienky pre ČSOB
kreditnú kartu, ktoré nadobudli účinnosť 1.7.2005 a Podmienky pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej
karty, ktoré nadobudli účinnosť 11.6.2010. Obdobne predložil aj Sadzobník pre fyzické osoby - občanov
vydaný Československou obchodnou bankou, a.s..
Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného
zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa
jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol
žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že právny predchodca žalobcu
- spoločnosť ISTROBANKA, a.s. (ďalej len banka), mala v predmete svojej činnosti aj poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o bankou vopred pripravenú
formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o
spotrebiteľskomúverejezmluvnýmtypomsosobitnouprávnouúpravouv zákoneč.258/2001Z.z.,ktorý
je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004
predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o
spotrebiteľskú zmluvu. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy a na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb., § 2 písm.
a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006, § 3 ods. 1, 2, §
4 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. OZ vzhľadom na prechodné ustanovenia
OZ (§ 879f/, § 879i/, § 879j/, § 879l/, § 879m/ OZ), § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi bankou a žalovaným bola dňa 19.2.2004
uzavretá Zmluva o vydaní kreditnej karty KOZ, ktorou bol žalovanému schválený úverový rámec vo
výške 20 000,- Sk (663,88 eur) s povinnou mesačnou splátkou vo výške 600,- Sk (19,91 eur).
Veriteľžalovanéhoprípisomz18.3.2012vyhlásilcelúpohľadávkuzoZmluvyoúvereč.11105-513839901
k ČSOB Kreditnej karte, uzavretej dňa 19.2.2004 za splatnú dňom 15.3.2012 a súčasne vyzval
žalovaného, aby uhradil sumu 1 358,45 eur. Uvedený prípis bol žalovanému doručený dňa 22.3.2012.
V danom prípade v zmluve z 19.2.2004 absentuje nielen údaj o nákladoch spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom (najmä výška úroku z úveru), ako podstatnej náležitosti úverovej zmluvy
podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 10.6.2010, ale nie sú v nej uvedené ani
podmienky, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a ani termíny splátok istiny a prípadných úrokov (§
4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona). Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere. Keďže v danom prípade ani poplatky a ani úrok z úveru nie sú v zmluve
uvedené, veriteľovi na ne nevznikol nárok a úver čerpaný žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
Súd na dodatočne žalobcom predložené Sadzobníky neprihliadol, keďže tieto nie sú súčasťou zmluvy z
19.2.2004.Obdobnesúdneprihliadolaninažalobcompredloženéobchodnépodmienky,ktorénadobudli
účinnosť po 19.2.2004, keď zo zmluvy z 19.2.2004 vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné
podmienky. Z uvedeného logicky vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy z 19.2.2004 mohli byť len
také obchodné podmienky, ktoré ku dňu uzavretia zmluvy z 19.2.2004 boli účinné. Určite neoddeliteľnú
súčasť zmluvy z 19.2.2004 netvorili obchodné podmienky, ktoré nadobudli účinnosť až 1.7.2005, resp.
Podmienky pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty, ktoré nadobudli účinnosť 11.6.2010. Žalobca
súdu nepredložil ani žiadny dodatok k zmluve z 19.2.2004 podpísaný oboma zmluvnými stranami, na
základe ktorého by mohlo dôjsť k zmene zmluvných dojednaní medzi zmluvnými stranami.
Žalobca bližšie nešpecifikoval žalovanú sumu, keď ani nešpecifikoval, ako mohol žalovanému na istine,
pri úverovom rámci vo výške 663,88 eur, vzniknúť dlh výrazne prevyšujúci úverový rámec. Žalobca
ani nešpecifikoval dátumy a výšky čerpaní peňažných prostriedkov z dohodnutého úverového rámca
žalovaným a ani nešpecifikoval obdobie vzniku tvrdeného dlhu. V prípise z 19.11.2014 na čl. 73
súdneho spisu však žalobca tvrdil, že žalovaný ku dňu 28.1.2010 prečerpal sumu 1925,10 eur. Z
uvedeného je zrejmé, že žalovaný už na začiatku roku 2010 mal mať dlh vo výške 1925,10 eur. Žalobca
ani nešpecifikoval, s ktorými splátkami sa mal žalovaný dostať do omeškania, ani koľko splátok sa
vyhlásením predčasnej splatnosti stalo splatných a ani neuviedol, na ktoré splátky započítal úhrady
žalovaného. Je potrebné uviesť, že žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené ani nepreukázal
dovolenosť postupu podľa § 565 OZ.
Súd s poukazom na § 5b ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. vzniesol v mene žalovaného spotrebiteľa
námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, ktorú námietku by inak mohol kedykoľvek v
priebehu konania vzniesť len žalovaný.
Žalovaný podľa výpisu z účtu na čl. 64 mal od 1.1.2009 do 31.5.2010 vyčerpať výberom z bankomatu,
resp. platbou u obchodníka sumu 284,87 eur, pričom veriteľovi v rovnakom období uhradil na bezúročný
abezpoplatkovýúversumu704,18eur. Zuvedenéhovyplýva,žesumubezúročnéhoabezpoplatkového
úveru čerpaného od 1.1.2009 do 31.5.2010 žalovaný uhradil, keď žalobca nešpecifikoval, s úhradou
ktorých dlžných splátok sa mal žalovaný dostať do omeškania, resp. na úhradu ktorých splátok
zúčtoval veriteľ platby žalovaného. Návrh vo veci bol súdu doručený dňa 17.12.2013, a tak štvorročná
premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka pre úhradu dlžných splátok istiny bezúročného a
bezpoplatkového úveru, splatných pred 17.12.2009 v danom prípade uplynula do podania žalobného
návrhu. Žalobca súdu nepredložil žiadny dodatok k úverovej zmluve v súvislosti s výškou mesačnej
splátky, ktorá bola dohodnutá vo výške 19,91 eur (600,- Sk), avšak z výpisu z účtu žalovaného vyplýva,
že žalovaný od novembra 2007 platil splátky po 1200,-Sk mesačne, resp. po 39,83 eur mesačne.
Žalobca súdu nepredložil výpisy z účtu žalovaného spred novembra 2007, avšak z predloženého výpisu
vyplýva, že žalovaný po 17.12.2009 čerpal sumu vo výške 54,87 eur, pričom uhradil sumu 159,32
eur. S poukazom na uvedené žalobca súdu nepreukázal, že by mal voči žalovanému nepremlčanúpohľadávku v súvislosti s bezúročným a bezpoplatkovým úverom na základe zmluvy z 19.2.2004, a
tak súd návrh žalobcu zamietol. Súd k tvrdeniu žalobcu o splatnosti pohľadávky a plynutí premlčacej
doby poznamenáva, že postup podľa § 565 OZ je za splnenia ďalších podmienok dôvodný len pri
nesplnení niektorej splátky, teda pri neuhradení splátky v lehote splatnosti. Po uplatnení práva podľa
§ 565 OZ sa lehota splatnosti dovtedy zročných a neuhradených splátok nemení, keďže sa vyhlasuje
predčasná splatnosť celej pohľadávky, teda mimoriadna splatnosť splátok splatných v budúcnosti, keďže
omeškaným splátkam už lehoty splatnosti uplynula.
Žalobca si uplatnil aj nárok na úrok a úrok z omeškania. V konaní žalobca nepreukázal, že by žalovaný
dlhoval s úhradou nepremlčanej sumy. Prípadný nárok žalobcu na úrok z omeškania podľa § 369 ods.
1, 2 Obchodného zákonníka za omeškanie žalovaného spred 17.12.2009 je taktiež premlčaný, keďže
do podania žalobného návrhu uplynula žalobcovi štvorročná premlčacia doba na uvedené príslušenstvo
(§ 121 ods. 3 OZ). Povinnosť platiť úrok z omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania
omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorý sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto
dňom začína u tohto práva podľa ustanovenia § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka plynúť premlčacia
doba práva na úrok z omeškania a jej uplynutím sa právo premlčí „ako celok“. S poukazom na uvedené
súd nepovažoval návrh žalobcu za dôvodný ani v časti žalovaného príslušenstva v podobe úroku z
omeškania, či už vyčísleného sumou vo výške 156,17 eur, alebo 9% úroku z omeškania od 11.12.2013
do zaplatenia zo sumy 1433,66 eur a aj v tejto časti návrh žalobcu zamietol. Súd návrh žalobcu zamietol
aj v súvislosti s osobitne uplatneným nárokom žalobcu na 16,90% úrok ročne, najmä keď už konštatoval,
že úverový vzťah účastníkov konania je bezúročný a bez poplatkov.
Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, keď si ich náhradu podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.