Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. február 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoPr/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713211316
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8713211316.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu G. D., nar. XX. X. XXXX,
bytom G. XXXX/X, T., zastúpeného JUDr. Andrejom Patakym, advokátom so sídlom v Kežmarku,
Hlavné námestie 2, proti žalovanému DIAMON, s.r.o., Šerpelova 3017/53, Poprad, zastúpenému JUDr.
Martinom Bašistom, advokátom so sídlom v Poprade, Štefánikova 8, o zaplatenie sumy 1.325,25 Eur
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 28. 2. 2014 č. k. 17Cpr
19/2013-92 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania vo výške 69,45 Eur a žalovaný je povinný

ju zaplatiť JUDr. Andrejovi Patakymu, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.302
Eur s príslušenstvom a nahradiť mu iné trovy konania vo výške 79,50 Eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 415,41 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že žaloba žalobcu je v časti 1.302 Eur s prísl.
dôvodná. Mal za nesporné, že žalovaný ako zamestnávateľ v rozsahu 1.302 Eur v mesiacoch apríl
2012 až február 2013 vykonal zrážky zo mzdy žalobcu v rozpore s § 131 ods. 1 Zákonníka práce.
Zrážky zo mzdy boli realizované ako zrážky náhrady škody uplatnenej žalovaným voči žalobcovi bez

toho, aby medzi účastníkmi konania bola uzatvorená písomná dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný
potvrdil zrážky zo mzdy v uvádzanej sume a pokiaľ tieto zrážky boli vykonávané v rozpore s § 131
Zákonníka práce, ide o bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu, ktoré je povinný vydať.
Súd prvého stupňa preto žalobe v tejto časti vyhovel s poukazom na znenie § 131 ods. 3 ZP a
§ 222 ods. 1, 2 ZP. V rozhodnutí sa súd prvého stupňa vyporiadal s tým, že nárok žalobcu voči
žalovanému zanikol započítaním nároku do výšky 1.325,25 Eur titulom náhrady škody, ktorú mal žalobca
spôsobiť žalovanému. Súd prvého stupňa uviedol, že započítaním nárok žalobcu voči žalovanému

na vydanie bezdôvodného obohatenia nezanikol. Nárok uplatnený žalobcom proti žalovanému je
nárokom pracovnoprávnym. Započítanie je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich veriteľovi
a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu. Zánik práva započítaním nastane okamihom, kedy sa
pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zanikajú
uspokojením nároku, uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené, dohodou o sporných nárokoch, smrťou
zamestnanca a zánikom práva pre preklúziu. Pretože Zákonník práce iné, než uvedené spôsoby zániku
práv a povinností nepozná a pretože právnym dôsledkom započítania je zánik pohľadávky, predstavujúpohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim
nie je možné započítanie jednostranným úkonom namietať. Nárok oprávneného z pracovnoprávnych
vzťahov nemôže započítaním zaniknúť, preto súd prvého stupňa na túto námietku zo strany žalovaného

neprihliadal. Odôvodnil tiež priznané príslušenstvo pohľadávky a o trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, aby návrh žalobcu bol
zamietnutý, resp. v prípade potreby doplnenia dokazovania navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vrátiť

vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný sa domnieva, že súd prvého stupňa nesprávne
aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,podľaktorýchrozhodol,žepohľadávkyzpracovnoprávnychvzťahov
uplatnené žalobcom v tomto konaní nemožno započítať s námietkou, ktorú v konaní žalovaný vzniesol.
Napriek tomu, že žalovaný uznal nárok žalobcu na zaplatenie mzdy vo výške 1.302 Eur, nakoľko
so žalobcom nezrealizoval žiadnu písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy, žalovaný si započítal voči
pohľadávke uplatnenej žalobcom v žalobe sumu vo výške 1.325,25 Eur s prísl. z titulu náhrady škody,

ktorá mu bola žalobcom spôsobená. Uplatnenie tejto započítacej námietky v konaní malo mať podľa §
580 Občianskeho zákonníka za následok zánik vyššie uvedených pohľadávok v časti, v ktorej sa kryli,
a to okamihom, keď sa tieto pohľadávky stretli. Vzhľadom k tomu, že v dôsledku započítacej námietky
žalovaného došlo k zániku žalobou uplatnenej pohľadávky žalobcu spätne, nie je dôvodný uplatnený
nárok a ani žiadaný úrok z omeškania. Pohľadávky účastníkov sa podľa názoru žalovaného stretli 30.

4. 2012, kedy došlo k vyhotoveniu zápisnice zo škodovej udalosti. V zmysle týchto dôvodov žalovaný
navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť a uplatnil si náhradu vzniknutých trov odvolacieho konania. Upriamil tiež pozornosť na
§ 1 ods. 4 ZP, ktorý stanovuje, že ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne

vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ide pritom o ustanovenia § 1 až
122 Občianskeho zákonníka. Inštitút započítania - kompenzácie jednostranným právnym úkonom alebo
aj dohodou je obsiahnutý v prvej hlave ôsmej časti OZ, a teda v úprave záväzkového práva. Poukázal
tiež na ust. § 131 ods. 3 ZP, v dôsledku čoho je nárok žalobcu na zaplatenie istiny priznanej súdom
prvého stupňa opodstatnený.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výroku, ktorým bolo žalobe
vyhovené,vzmyslezásadvyjadrenýchv§212ods.1,2O.s.p.,spoluskonaním,ktorémupredchádzalo,
vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa pri
rozhodovaní o veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, o veci

správne rozhodol a skutkové zistenia prvostupňového súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Výrok rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, nebol dotknutý odvolaním
účastníkov, a preto nepodliehal preskúmavaniu odvolacím súdom (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).

Podľa § 131 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom k 28. 2. 2013 zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ
prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné

poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na
doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku
na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol
zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného
zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Podľa § 131 ods. 2 citovaného zákona, po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť
zo mzdy lena) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na
priznanie tejto mzdy,

b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,

c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím
príslušných orgánov,

d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia
alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej
núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,
ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,

e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,

f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú
zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,

g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok
nevznikol,

h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 4.

Podľa § 131 ods. 3 citovaného zákona ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených
v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom
o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov
zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 222 ods. 1 citovaného zákona ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa
alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.

Podľa § 222 ods. 2 citovaného zákona bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca bol zamestnancom spoločnosti žalovaného v
zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy, a to od 10. 1. 2012 s tým, že dňa 20. 2. 2013 sa účastníci konania
dohodli na skončení pracovného pomeru podľa § 60 ZP.

V období mesiacov apríl 2012 až február 2013 žalovaný vykonal vo vzťahu k žalobcovi zrážky z jeho
mzdy v rozpore s § 131 ods. 1 - 3 ZP. Je nepochybné, že v tejto súvislosti žalovaný realizoval zrážky

zo mzdy z titulu ním tvrdenej náhrady škody uplatnenej voči žalobcovi bez toho, aby bola medzi
účastníkmi konania uzatvorená v tomto smere písomná dohoda. Žalovaný takýmto spôsobom vykonal
zrážky zo mzdy žalobcu v uvádzanom období v celkovom rozsahu 1.302 Eur, čo účastníci konania
nespochybňovali. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že pokiaľ žalovaný vykonal zrážky zo mzdy
žalobcu v rozpore s citovaným ust. § 131 ZP, došlo z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu sa na

úkor žalobcu a toto plnenie je žalovaný povinný vydať.V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ust. § 131 ZP obsahuje taxatívny výpočet dôvodov, ktoré
umožňujú vykonať zrážky zo mzdy. Je potrebné zdôrazniť, že zamestnávateľ môže bez súhlasu
zamestnanca vykonávať zrážky len z dôvodov uvedených v odsekoch 1 a 2, čo plynie aj z obsahu

ustanovenia odseku 3, podľa ktorého ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených
v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonať len na základe písomnej dohody so zamestnancom
o zrážkach zo mzdy. V prípade realizácie zrážok zo mzdy žalovaným z titulu tvrdenej náhrady škody
nepochybne nejde o zrážky taxatívne určené v odsekoch 1 a 2 § 131 ZP a ako už bolo vyššie spomínané,
vo vzťahu medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu písomnej dohody o takýchto zrážkach zo mzdy v

spornom období nedošlo.

Žalovaný v priebehu konania a aj v podanom odvolaní argumentuje tým, že nárok žalobcu zanikol
započítaním pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z titulu náhrady škody vo výške 1.325,25 Eur s prísl.,
keď žalovaný tvrdí, že túto škodu spôsobil žalobca v dobe, keď jeho pracovný pomer trval. Žalovaný
považoval túto kompenzačnú námietku za obranu proti návrhu a tvrdil, že uplatnenie tejto započítacej
námietky v konaní malo mať v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka za následok zánik pohľadávok

účastníkov v časti, v ktorej sa kryli, a to okamihom, keď sa tieto pohľadávky stretli.

Podľa § 1 ods. 1, 4 ZP tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom
závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne
vzťahy. Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Všeobecnými ustanoveniami (§ 1 až 6) sa upravuje tak vecná, ako aj osobná pôsobnosť Zákonníka
práce. Pokiaľ ide o vecnú pôsobnosť, Zákonník práce upravuje dva základné druhy právnych vzťahov, a
to právne vzťahy vznikajúce priamo z titulu zamestnávania fyzických osôb (individuálne pracovnoprávne
vzťahy) a jednak právne vzťahy súvisiace s kolektívnym vyjednávaním (kolektívne pracovnoprávne
vzťahy). Týmto spôsobom sa súčasne vyjadruje účel a predmet zákona.

Ak všeobecné ustanovenia Zákonníka práce uvedené v prvej časti (§ 1 až 40) neustanovujú inak,
na posudzovanie právnych vzťahov upravených Zákonníkom práce sa delegovane vzťahuje vecná
pôsobnosť Občianskeho zákonníka, a to pokiaľ ide o všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Je zrejmé, že všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 1 až 122) neobsahujú úpravu inštitútu
započítania (kompenzácie), ktorý je obsiahnutý až v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, a to konkrétne

v úprave záväzkových práv (§ 580 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Započítanie predstavuje spôsob zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka, zánik
nastáva okamihom, keď sa stretnú pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky
podmienkynatopotrebné.Podmienkouzapočítaniaje,žeideodvazáväzkymedzitýmiistýmisubjektmi,
keď veriteľ jednej pohľadávky je súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník naopak (vzájomnosť

pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie.

Súd prvého stupňa správnym spôsobom zdôraznil, že Zákonník práce spôsob zániku práv a povinností
účastníkov pracovnoprávneho vzťahu v dôsledku započítania neupravuje a pôsobnosť Občianskeho
zákonníka, pokiaľ ide o jeho všeobecné ustanovenia, môže byť daná iba v situácii, ak všeobecné
ustanovenia Zákonníka práce uvedené v prvej časti neustanovujú inak. Je preto správny záver súd

prvého stupňa v tom zmysle, že pohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov predstavujú pohľadávky,
ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné započítanie jednostranným úkonom namietať (do
pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo 15/2008).

Súd prvého stupňa preto vzhľadom na uvedené dôvodne nezohľadnil argumentáciu žalovaného
ohľadom zániku pohľadávky žalobcu z titulu započítania pohľadávky žalovaného, rozsudok je so

zreteľom na túto situáciu vecne správny a odvolací súd preto rozhodnutie v jeho vyhovujúcej časti spolu
so súvisiacim výrokom o trovách konania potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).O trovách odvolacieho konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. Žalobca ako úspešný účastník odvolacieho konania má nárok na náhradu vzniknutých
trov, ktoré pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc, a to za vyjadrenie

sa k odvolaniu žalovaného zo dňa 21. 5. 2014. Za takto poskytnutý úkon právnej pomoci patrí právnemu
zástupcovi žalobcu odmena vo výške 61,41 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov). K tejto sume sa pripočítava aj tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky)
vo výške 8,04 Eur, čím celková výška odmeny právneho zástupcu žalobcu dosahuje sumu 69,45 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.