Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213084
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114213084.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava,
Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 19.9.2014 pod č. k. 8C/30/2014-7, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 8C/30/2014-7 žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobu z 27.9.12 sa žalobca domáhal náhrady
škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu - Okresného
súdu Vranov nad Topľou, ktorý pri rozhodovaní o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi rozhodol
po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na vydanie takéhoto rozhodnutia. Rozhodnutie nevydal v
primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. V prípade neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi, pričom k vydaniu rozhodnutia došlo až

po veľmi dlhej dobe. Súd porušil zásady právnej istoty, keď nerešpektoval právoplatné rozhodnutie
rozhodcovského súdu ako rovnocenného exekučného titulu, ktorý už tvorí prekážku právoplatne
rozsúdenej veci. Žalobca preto uplatňuje náhradu škody 125,- eur a nemajetkovú ujmu 330,- eur ako
primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušovanie jeho práv či stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase stav
predpokladaný zákonom vrátane straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci. Takýmto konaním
došlo k zamedzeniu vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V prvom rade namieta procesné pochybenia žalobcu, ktorý neuvádza
spisové značky príslušných konaní, pričom ani neuvádza žiaden relevantný dôkaz, v ktorom by
preukazoval existenciu exekučných konaní, vznik škody a nemajetkovej ujmy, napriek tomu, že dôkazné
bremeno zaťažuje žalobcu. Naviac nie sú ani splnené zákonné podmienky pre možnosť vyhovieť
podanej žalobe podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci), pretože najskôr malo dôjsť k predbežnému prerokovaniu nároku s príslušným orgánom

štátu a až po neúspešnosti tohto konania je možné podať žalobu, a to až uplynutím 6 mesiacov odo
dňa podania žiadosti na predbežné prerokovanie. Prvé žaloby boli podané už 20.9.2012, aj keď žiadosti
boli predkladané ministerstvu 23.4.2012. Žaloby boli podávané pred uplynutím 6-mesačnej lehoty, čoje v rozpore s § 15 ods. 1 a § 16 ods. 3 zákona č. 514. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom
stavenou podmienkou na to, aby mohol byť nárok riešený v občianskom súdnom konaní.

Čo sa týka nedostatku právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a rýchlosť súdneho
konania v inom súdnom konaní o náhrade škody, tak takéto skúmanie je možné len v prípade konania
na Ústavnom súde na základe ústavnej sťažnosti. Až potom môže súd rozhodovať o náhrade škody
v prípade preukázaných prieťahov v súdnom konaní. Ak mala žalobcovi vzniknúť škoda v súvislosti s
nesprávnym úradným postupom a nevydaním rozhodnutia - poverenia na vykonanie exekúcie do 15

dní, tak takéto práva môže uplatniť do 3 rokov od momentu zamietnutia žaloby. Preto vznáša námietku
premlčania nároku. Naviac, 15-dňová lehota sa nevzťahuje na rozhodovanie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia, čo vyplýva z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z..

Vyčíslená škoda je len hypotetickou sumou, pričom nejde o škodu skutočnú. Nemajetková ujma je
vyčíslená na základe nesprávnej právnej úvahy. Naviac, uplatnený nárok sa prieči dobrým mravom,

pretože žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách, pričom zneužíva slabé finančné a právne povedomie nízkopríjmových osôb.

Z exekučného spisu sp. zn. 12Er/2224/2009, vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou, bolo
zistené,žežalovanýakooprávnenýviedolexekúciuprotipovinnejC.S.,nar.XX.XX.XXXXnavymoženie

261,83eur.Uznesenímz18.2.2010bolazamietnutážiadosťnaudeleniepoverenianavymoženieúrokov
z omeškania - 0,15 % denného úroku z omeškania. Uvedeným rozhodnutím bola čiastočne zamietnutá
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd konštatoval, že
formulárové zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky pre spotrebiteľa, v danom prípade pre
povinnú C. S..

Čo sa týka náhrady škody 125,- eur, tie predstavujú 70,- eur nákladov na správu pohľadávky,
ďalej 40,- eur nákladov za udržiavanie informačného systému pri správe pohľadávky, ako aj 15,-
eur administratívne náklady. Ďalej sa požaduje nemajetková ujma 330,- eur za celých 6 mesiacov
omeškania, pričom sa vychádza z toho, že primeraná náhrada nemajetkovej ujmy je 55,- eur za každý

mesiac omeškania.

Súd pri hodnotení nároku žalobcu vychádzal z § 3 a 4 zákona č. 514/2003 Z.z., že o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,

pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Vo veciach náhrady škody koná v mene
štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikne v občianskom súdnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514 sa uhrádza
skutočná škoda a ušlý zisk, pričom podľa ods. 2, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), súd preskúmava žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenia poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Okresný súd pri hodnotení nároku žalobcu vychádzal z Exekučného poriadku, že zákon ukladá súdu
rozhodnúť v 15-dňovej lehote o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi, len v prípade, že súd nezistí
rozpor titulu na vykonanie exekúcie so zákonom. Exekučný súd je povinný skúmať, či sú splnené
formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie v každom štádiu konania, a to aj bez návrhu.Naviac, exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, preto je potrebné vychádzať aj z ustanovenia
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona o
rozhodcovskom konaní, príslušný súd na vykonanie rozhodnutia alebo exekúcie na návrh účastníka

konania exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatky uvedené v § 40 písm. a/
a b/ alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobým mravom.

Podľa Nálezu Ústavného súdu vo veci sp. zn. II. US 545/2010-15 zo dňa 9.12.2010 exekučný súd

je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Žalobca vytýka
exekučnému súdu zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností,
kde rozhodcovskému súdu sú známe obchodné praktiky žalobcu poškodzujúce spotrebiteľov na ich
právach, najmä neprijateľnými rozhodcovskými doložkami, ktoré určujú právomoc rozhodcovského súdu
na prejednanie sporov, pričom tieto rozhodcovské doložky sú často hodnotené ako neprijateľné zmluvné

podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Preto je potrebné nevyhnutne skúmať individuálne
podmienky, za ktorých dochádza k rozhodcovskému konaniu, čo spôsobuje vyššiu časovú náročnosť.
Sám žalobca často porušuje práva spotrebiteľov neprimeranými úrokmi, sankciami či nanútenými
rozhodcovskými doložkami, preto sa nemôže sťažovať na zbytočné prieťahy. Naviac, jeho výkon práva
podliehaposúdeniu,činiesúvrozporesozásadoudobrýchmravov(§3ods.1Občianskehozákonníka).

Žalobca podáva hromadné žaloby, čím zaťažuje súdy väčším počtom podaní. Preto o jeho žiadostiach
bolo rozhodované s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné (viď rozhodnutie
Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 606/2012). Zbytočné prieťahy v súdnom konaní môže určiť len Ústavný
súd, ak pri posudzovaní nároku na náhradu škody je potrebné vychádzať z prípadnej existencie

prieťahov v súdnom konaní. Žalobca ale neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení,
že štátny alebo súdny orgán konštatoval existenciu prieťahov v súdnom konaní. Rozhodovanie o tejto
otázke nepatrí do právomoci všeobecných súdov prvého stupňa. Podľa okresného súdu exekučný súd
pri udelení poverenia na vykonanie exekúcie konal bez zbytočných prieťahov. Keďže sa exekučný súd
nedopustil nesprávneho úradného postupu, neporušil práva žalobcu, a to práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, preto pre neunesenie dôkazného bremena súd žalobu na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy zamietol. Naviac, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal výšku majetkovej škody
či nemajetkovej ujmy.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný žalobca nemá

právo na náhradu trov konania. Úspešný žalovaný si náhradu trov konania nežiadal, preto žalovanému
nebola priznaná náhrada trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol o merite veci na základe inšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie je možné, aby súd

interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnych skutočností a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd
vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že u účastníka nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota
existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru

tolerancie pre trvanie právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto
legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je
z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdu neprislúcha
polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo
a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť

meritórne rozhodnutie. Súdny dvor v Štrasburgu opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy
vkonanívznikáajvtedy,aksúdykonajúnáležite,aledĺžkakonaniajeovplyvnenámimosúdnymifaktormi,
napríklad nárastom ekonomickej trestnej činnosti, rozsahom nevybavenej súdnej agendy a pod..

Žalobca poukazuje na to, že si dal vypracovať Znalecký posudok č. 1/2014 Ekonomickou univerzitou v

Bratislave a súd nevykonal dokazovanie oboznámením sa s týmto znaleckým posudkom.

Podľa odvolateľa, súd nerozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie
o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práv žalobcu na zákonného sudcu.Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. dáva povinnosť exekučnému súdu

skúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora na vykonanie exekúcie. Ak
súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
zamietne. Exekučný poriadok tak dáva z úradnej moci povinnosť súdu skúmať žiadosť o udelenie
poverenia a limituje 15-dňovú lehotu na udelenie poverenie na vykonanie exekúcie len pri bezchybnom

návrhu. Exekučný poriadok neuvádza žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žalobca ako oprávnený viedol exekučné konanie na základe
rozhodcovského rozsudku v spotrebiteľskej zmluve, kde podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je
stanovená 15-dňová lehota na udelenia poveria pre súdneho exekútora. Keď súd nevyhovie návrhu
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tak z Exekučného poriadku nevyplýva takáto časová

viazanosť na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia. V danom prípade
v exekučnom konaní sp. zn. 12Er/2224/2009 žalobcu ako oprávneného proti povinnej C. S. súd
uznesením z 18.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v časti výšky
úroku z omeškania čo do 0,15 % denného úroku z omeškania zo sumy 229,05 eur od 22.5.2009
do zaplatenia. Až po právoplatnosti tohto uznesenia bolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi na

ďalšie vymáhanie istiny 261,83 eur s príslušenstvom. Preto nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu
na vydanie rozhodnutia - urobeniu úkonu v zákonnom stanovej 15- dňovej lehote, ak titul na vedenie
exekúcie nebol v celom rozsahu v súlade s § 31 Exekučného poriadku. Preto nie je možné konštatovať
nesprávny úradný postup exekučného súdu podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514, že exekučný súd nevydal
v 15-dňovej lehote poverenie v celom rozsahu exekučného titulu.

Štát má zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom len v prípade, keď
takýto nesprávny úradný postup sa preukáže. Ak v Exekučnom poriadku neexistuje lehota na vydanie
rozhodnutia o neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi, nemôže sa žalobca domáhať náhrady škody
za nedodržanie neexistujúcej zákonnej lehoty a keď nedošlo k porušeniu právnej povinnosti súdom.

Rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody predstavujúcej istinu a príslušenstvo, ktoré viac
nemôže byť priznané právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Sám žalobca je príčinou toho, že
v exekučnom konaní sa nemôže domôcť celého svojho nároku. Chyba oprávneného nemôže byť na

ťarchu exekučného súdu, ktorý urobil svoju zákonnú povinnosť, preskúmaval súlad titulu so zákonom.

Je potrebné potvrdiť stanovisko žalovaného, že zatiaľ neexistuje žiadne rozhodnutie súdu o tom, že
došlo k prieťahom v súdnom konaní, čo by zakladalo právo žalobcu na postup podľa zákona č. 514/2003
Z.z., ako to vyplýva z § 9 ods. 1 zákona, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci,
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaniach alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Od 1.1.2013 je spresnené v § 9 ods. 2 zákona č. 514
posudzovanie nesprávneho úradného postupu a stále ako do 1.1.2013, nebolo konštatované porušenie

práva žalobcu rozhodnutím súdu, čo by zakladalo následný postup na náhradu škody či nemajetkovej
ujmy. Keďže takýto zákonný predpoklad nie je naplnený ani v prípade tejto žaloby, potom rozhodnutie
súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy zamietol.

Čo sa týka výpočtu náhrady škody či nemajetkovej ujmy, tu žalobca neprodukoval žiaden dôkaz na

konkrétny výpočet takejto škody či nemajetkovej ujmy, pričom tvrdený znalecký posudok rieši len
paušálne náhrady za porušenie práva žalobcu bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu, ku konkrétnej
sporovej veci. Preto nie je možné považovať tzv. Znalecký posudok č. 1/2014 za znalecký posudok,a naviac, takéto znalecké dokazovanie nebolo nariadené súdom, a musí byť hodnotené ako jeden z
dôkazov predkladaných v súdnom konaní.

Žalobca namieta to, že nedošlo k prerušeniu súdneho konania pre riešenie prejudiciálnej otázky, takýto
návrh v súdnom konaní nebol predložený. Odvolací súd nemôže ani v tejto časti vyhovieť odvolaniu
žalobcu, ak konkrétny návrh na prerušenie konania nebol podaný pred súdom prvého stupňa.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých

bolorozhodnutésprávne.Neúspešnýžalobcanemáprávonanáhradutrovkonania(§142ods.1O.s.p.).
Úspešný žalovaný náhradu trov konania nežiadal, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne,
pokiaľ úspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný žalovaný si náhradu

trov odvolacieho konania nežiadal, resp. v odvolacom konaní mu trovy nevznikli, preto úspešnému
žalovanému nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.