Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Škultétyová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/252/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109220184
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3109220184.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa O., zastúpeného M. proti
odporcovi L., zastúpenému U., o zaplatenie 26.555,14 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa
a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. júna 2012, č.k. 22C/249/2009-709, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Okresnýsúdsvojímrozsudkomuložilodporcovipovinnosťzaplatiťnavrhovateľovi9.110,67Eursúrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.110,67 Eur od 31.07.2009 do zaplatenia, všetko do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti návrh zamietol. Vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne
samostatným uznesením. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom vo
veci samej domáhal od odporcu zaplatenia 26.555,14 Eur s príslušenstvom, a to z titulu uzavretých
zmlúv o pôžičke, ktorú skutočnosť výslovne uviedol vo svojom písomnom podaní návrhu. Po zmene
právneho zástupcu navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 27.08.2011 uviedol, že svoj nárok voči
odporcovi uplatňuje z dohody o urovnaní. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané,
že dňa 18.12.2006 uzavreli navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník písomnú zmluvu o pôžičke,
ktorou navrhovateľ „požičiava odporcovi finančnú čiastku 157.525,- Sk ... na dobu do 31. januára 2007.
Požičaná suma bola odovzdaná odporcovi do vlastných rúk pri podpise tejto zmluvy, čo dlžník -
odporca potvrdzuje vlastnoručným podpisom“. V čl. II sa znovu uvádza, že odporca „pri podpise zmluvy
prevzal osobne požičanú sumu a túto sa zaviazal vrátiť najneskoršie do 31. januára 2007. Pokiaľ by
dlžník nevrátil finančnú čiastku v stanovenom termíne, je povinný od 31.01.2007 platiť úrok vo výške
10 % z dlžnej čiastky za každý započatý mesiac“. Odporca vyhlásil, že zmluvu podpísal dobrovoľne bez
nátlaku, podľa osvedčovacej doložky pravosť podpisu odporca osvedčil dňa 22.12.2006 pred Mestom
H.. Na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 18.12.2006 odporca svojím podpisom potvrdil, že prijal
dňa 18.12.2006 od navrhovateľa 157.525,- Sk, účelom bolo poskytnutie pôžičky zo dňa 18.12.2006.
Dňa 03.01.2007 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník písomnú zmluvu o pôžičke, ktorou
navrhovateľodporcovi„požičiavafinančnúčiastku116.943,-Sk...nadobudo31.januára2007.Požičaná
finančná čiastka bola odovzdaná odporcovi do vlastných rúk pri podpise tejto zmluvy, čo dlžník - odporca
potvrdzuje vlastnoručným podpisom. V čl. II sa znovu uvádza, že odporca pri podpise zmluvy prevzal
osobne požičanú sumu a túto sa zaviazal vrátiť do 31. januára 2007. Pokiaľ by dlžník nevrátil finančnú
čiastku v stanovenom termíne, je povinný od 31.01.2007 platiť úrok vo výške 10 % z dlžnej
čiastky za každý započatý mesiac.“ Odporca vyhlásil, že zmluvu podpísal dobrovoľne bez nátlaku. Na
príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 03.01.2007 odporca svojím podpisom potvrdil, že prijal dňa
03.01.2007 od navrhovateľa 116.043,- Sk, účelom bolo poskytnutie pôžičky zo dňa 03.01.2004.
Dňa 20.08.2007 uzavreli navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník písomnú zmluvu o pôžičke, ktorou
navrhovateľ „požičiava (prenecháva) odporcovi peňažnú sumu vo výške 500.000,- Sk.“ Ďalej sauvádza, že „uvedená suma bude dlžníkovi uhradená v hotovosti na základe príjmového dokladu
po zaregistrovaní zmluvy o záväzku prevodom vlastníckeho práva Správou katastra H. na veriteľa“.
Odporca sa zaviazal vrátiť sumu do 30.11.2007. Podľa osvedčovacej doložky pravosť svojho podpisu
na tejto zmluve odporca osvedčil dňa 20.08.2007 pred notárkou M.. R. G.. Na príjmovom pokladničnom
doklade zo dňa 20.08.2007 odporca podpísal, že prijal uvedeného dňa od navrhovateľa 500.000,- Sk,
účelom bola pôžička zo dňa 20.08.2007. Toho istého dňa uzavreli navrhovateľ ako veriteľ a
odporca ako dlžník písomnú zmluvu o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva
podľa § 553 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dňa 30.07.2008 podpísali navrhovateľ a odporca dohodu
označenú ako „dohoda o uznaní a splatení dlhu uzatvorená podľa § 588 (správne zrejme § 558)
Občianskeho zákonníka“, ktorú jedinú navrhovateľ predložil súdu ako prílohu k návrhu (spolu s výzvou
k úhrade), a na ktorú odkazoval v návrhu. V preambule dohody o uznaní a splatení dlhu sa
uvádza, že dňa 30.07.2008 účastníci podpísali „Dohodu o urovnaní“, podľa ktorej sa odporca zaviazal
uznať dlh voči navrhovateľovi, a že v zmysle uvedenej dohody o urovnaní: 1. odporca uznáva svoj dlh
vo výške 800.000,- Sk, ktorý má voči navrhovateľovi z titulu zmlúv o združení a zmlúv o
pôžičke, 2. obaja účastníci konania sa dohodli na splatnosti dlhu do 30.07.2009 a odporca sa v zmysle
uvedenej dohody o urovnaní zaväzuje, že svoj dlh v plnej výške do dohodnutého termínu riadne uhradí.
Navrhovateľ v bode 3. dohody vyhlásil, že splnením tejto dohody bude považovať svoje pohľadávky za
vyporiadané a nebude voči dlžníkovi (teda odporcovi) z titulu týchto pohľadávok uplatňovať žiadne ďalšie
nároky. Dohoda bola vyhotovená v dvoch vyhotoveniach, z ktorých každý z účastníkov dostal po jednom
vyhotovení. Dohodu si prečítali, jej obsahu porozumeli. Podľa osvedčovacej doložky pravosť podpisov
na dohode osvedčili obaja účastníci toho istého dňa na Mestskom úrade v H. H.. V tejto dohode
o uznaní a splatení dlhu spomínanou „dohodou o urovnaní“ je dohoda, ktorú podpísali obaja účastníci
toto istého dňa 30.07.2008 a označili ako „dohoda o urovnaní uzatvorená podľa § 585 Občianskeho
zákonníka“. Podľa osvedčovacej doložky pravosť podpisov na dohode osvedčili obaja účastníci toho
istého dňa pred Mestom H. H.. V preambule dohody sa uvádza, že predmetom tejto dohody je urovnanie
vzájomných pohľadávok a záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o združení uzatvorených medzi účastníkmi
dňa 23.08.2005 a dňa 02.05.2006, ktoré sú medzi účastníkmi sporné čo do dôvodu aj výšky, urovnanie
sporných a pochybných práv zo zmlúv o pôžičke uzatvorených medzi účastníkmi dňa 18.12.2006 na
sumu 157.525,- Sk, dňa 03.01.2007 na sumu 116.943,- Sk a dňa 20.08.2007 na sumu
500.000,- Sk, urovnanie vzájomných sporov vedených na Okresnom súde Trenčín,
ktorých predmetom je žaloba navrhovateľa proti odporcovi o zaplatenie 274.468,- Sk (sp. zn.
54Ro/502/08) a žaloba odporcu proti navrhovateľovi o neplatnosť zmluvy o pôžičke a určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (sp. zn. 12C/3/2008 v nadväznosti na uznesenie Okresného súdu
Trenčín, sp. zn. 19C/276/2007 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.
4Co/59/2008) nachádzajúcim sa v k.ú. Obce O. U., zapísaným na LV č. XXXX. Podpisom tejto
dohody strácajú platnosť a účinnosť všetky doteraz vzájomne podpísané uznania dlhov a záväzkov. V
článku II. bod 1 dohody sa uvádza, že účastníci s prihliadnutím na dlhotrvajúce vzájomné spory uvedené
v preambule sa dohodli nasledovne: Odporca bezodkladne po podpise tejto dohody písomne uzná
záväzok voči navrhovateľovi vo výške 800.000,- Sk vyplývajúci zo zmlúv o združení a zmlúv
o pôžičke s termínom splatenia do 1 roka od podpisu uznania záväzku a vezme späť žalobu vedenú
na Okresnom súde Trenčín (sp. zn. 12C/3/2008 v nadväznosti na uznesenie Okresného súdu
Trenčín, sp. zn. 19C/276/2007 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 4Co/59/2008)
o neplatnosť zmluvy o pôžičke a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Navrhovateľ prevedie
darovacou zmluvou vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vrátane budov, ktoré sú predmetom
dodatočného stavebného povolenia a všetkého hnuteľného majetku nachádzajúceho sa v areáli G. na
odporcu a po právoplatnom zastavení súdneho konania (sp. zn. 12C/3/2008 v nadväznosti na uznesenie
Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 19C/276/2007 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Trenčíne,
sp. zn. 4Co/59/2008) o neplatnosť zmluvy o pôžičke a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
bezodkladne podá na Správu katastra H. návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech odporcu.
Navrhovateľ bezodkladne po podpise tejto dohody vezme späť žalobu vedenú na Okresnom súde
Trenčín proti odporcovi o zaplatenie 274.468,- Sk (sp. zn. 54Ro/502/08). Účastníci vyhlásili, že splnením
tejto dohody sú v plnom rozsahu uspokojené ich vzájomné práva a povinnosti zo zmlúv o združení
a zmlúv o pôžičke, a že nebudú voči sebe uplatňovať žiadne ďalšie existujúce nároky vyplývajúce z
týchto zmlúv. Toho istého dňa 30.07.2008 podpísali navrhovateľ ako darca a odporca ako obdarovaný
aj darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bolo darovanie pozemkov v k.ú. O. U.,
zapísaných na LV č. XXXX aj všetkých hnuteľných vecí a budov nachádzajúcich sa v areáli „G. v O. U.“,
ktoré sú predmetom dodatočného stavebného povolenia. Toho istého dňa navrhovateľ overil pravosť
svojho podpisu na predmetnej zmluve pred Mestským úradom H. H.. Okresný súd sa najskôr zaoberaldohodou o urovnaní, uzavretou medzi účastníkmi. Z vykonaného dokazovania dohodou o urovnaní,
výsluchom účastníkov konania, ako i M.. G. O. a M.. M. H. dospel súd k záveru, že predmetná dohoda o
urovnaníjeplatnoudohodou,ktorévyvolávanásledkypodľa§585ods.1Občianskehozákonníka.Podľa
názoru okresného súdu jej účelom bolo napraviť, resp. odstrániť sporné a pochybné zabezpečovacie
právne vzťahy, t. j. spôsobiť zánik v tom čase sporného zabezpečovacieho právneho vzťahu na základe
zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 20.08.2007 k nehnuteľnostiam v k.ú. O.
U. označovaným ako G. a vznik nového zabezpečovacieho právneho vzťahu - uznania dlhu
v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť vyplýva predovšetkým a najmä z jazykového
vyjadrenia vôle odporcu v čl. II bod 1 dohody o urovnaní, podľa ktorého sa odporca zaväzuje uznať
záväzok. Toto jazykové vyjadrenie je v súlade s vôľou odporcu, čo vyplynulo z výsluchu
odporcu. Odporca od začiatku konania uvádzal, že uvedené jazykové vyjadrenie pri koncipovaní dohody
o urovnaní požadoval, pretože sa chcel zaviazať len k uznaniu dlhu, uvedomujúc si právne následky
uznania, a to najmä vyvrátiteľnosť založenej právnej domnienky. Jeho vôľou bolo len uznať dlh, nie sa
zaviazať plniť dlh, a tak spôsobiť vznik nového záväzku voči veriteľovi z titulu dohody o urovnaní. Toto
tvrdenie odporcu potvrdzujú aj výpovede navrhovateľa a svedkov M.. M. H. a M.. G. O., ktorí uvádzali,
že do dohody boli zakomponované požiadavky odporcu na znenie a jazykové vyjadrenie jeho záväzku.
Dohodou o urovnaní teda nevznikol nový právny vzťah medzi odporcom a navrhovateľom následne
zabezpečený uznaním dlhu, ako tvrdil navrhovateľ po zmene právneho zástupcu, ale len nový
zabezpečovací právny vzťah (namiesto zabezpečovacieho prevodu vlastníckych práv zabezpečenie
uznaním dlhu). Tomu nasvedčujú aj okolnosti uzavretia dohody. Jej uzavretiu totiž predchádzal súdny
spor medzi účastníkmi konania o nehnuteľnosť v k.ú. O. U. G., presnejšie spornosť a
pochybnosť právneho vzťahu založeného zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k
tejto nehnuteľnosti. Odporca spochybňoval vlastnícke právo navrhovateľa, podal na tamojšom
súde žalobu vedenú pod sp. zn. 12C/3/2008 (ktorou sa domáhal vyslovenia neplatnosti tejto zmluvy z
viacerých dôvodov a určenia vlastníckeho práva k nej v jeho prospech) a predtým návrh na nariadenie
predbežného opatrenia pod sp. zn. 19C/276/2007, (ktorým sa domáhal uloženia dočasného zákazu
nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou pre navrhovateľa), v ktorom konaní bol úspešný. V
tomto období sa súčasne navrhovateľ snažil kúpnou zmluvou previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti
na O. N., v čom mu však bránilo práve nariadené predbežné opatrenie. Bolo teda v záujme
oboch účastníkov, aby odstránili spornosť a pochybnosť zabezpečovacieho právneho vzťahu medzi
nimi, a aby došlo k vzniku právne istého právneho vzťahu, ktorého účelom je zabezpečenie pohľadávky
navrhovateľa. Preto sa navrhovateľ domáhal zaplatenia dlhu, teda plnenia hlavného záväzku titulom
zmlúv o pôžičke a nie titulom dohody o urovnaní. Súd posúdil dohodu o urovnaní ako platnú, avšak
bez významu pre posúdenie dôvodnosti uplatňovaného nároku, keďže tento bol uplatňovaný nie z titulu
dohody o urovnaní, ale z titulu zmlúv o pôžičke. Uznanie dlhu, ku ktorému sa odporca zaviazal
v dohode o urovnaní, sa vykonalo na samostatnej listine podpísanej dňa 30.07.2008 odporcom. V tejto
listine odporca uvádza, že uznáva svoj dlh vo výške 800.000,- Sk z titulu zmlúv o združení a zmlúv o
pôžičke (nie z titulu dohody o urovnaní). Aj túto listinu spisovala a vyhotovovala advokátska
kancelária, ktorú tým a ochranou jeho záujmov pri akceptácii prejavu vôle odporcu poveril navrhovateľ.
Podpisom tejto listiny vyslovil aj navrhovateľ súhlas s dôvodom (kauzou) vzniku uznaného dlhu. Okresný
súd zdôraznil, že predmetom tohto konania, ako navrhovateľ opakovane uvádzal, sú len dlhy zo zmlúv
o pôžičke, nie zo zmlúv o združení, hoci tieto sú uvedené v uznávacom prejave odporcu.
Dôvod dlhu nemusí byť v prejave o uznaní výslovne uvedený, stačí napríklad, ak je určený odkazom na
upomienku o zaplatení dlhu. Vychádzajúc z preambuly dohody o urovnaní, na ktorú uznanie
dlhu odkazuje vo svojej úvodnej vete, ako aj z prednesu navrhovateľa, vyplýva, že dlh vznikol zo zmlúv o
pôžičkeuzatvorenýchmedziúčastníkmidňa18.12.2006nasumu157.525,-Sk,dňa03.01.2007nasumu
116.943,- Sk a dňa 20.08.2007 na sumu 500.000,- Sk. Okresný súd vychádzal z prezumpcie,
že dlh z predmetných zmlúv o pôžičke v čase uznania existoval, bolo na odporcovi, aby
nielen namietal, ale predovšetkým preukázal, že tomu tak nebolo. V prípade zmluvy o pôžičke zo
dňa 18.12.2006 na sumu 157.525,- Sk a zo dňa 03.01.2007 na sumu 116.943,- Sk súd vyhodnotil, že
odporca nevyvrátil právnu domnienku existencie založenú jeho uznávacím prejavom a nepreukázal
hodnoverným spôsobom svoje tvrdenie - námietku, že dlh zo zmlúv o pôžičke nevznikol, pretože od
navrhovateľa reálne neprevzal peniaze, ktoré sú predmetom uvedených pôžičiek. Odporca za účelom
preukázaniasvojejnámietkypoukazovalnalistinuoznačenúako„Prehľadvjednotlivýchvyúčtovaniach“,
ktorého účelom bolo vysvetlenie vyúčtovaní nákladov zo zmluvy o združení uzavretej medzi odporcom
a Z., ktorej bol navrhovateľ konateľom. Skutočnosť, že v tomto prehľade súčet jednotlivých položiek
z vyúčtovania nákladov za obdobie od 03.01.2006 do 18.12.2006 predstavuje sumu 157.525,- Sk,
nepochybným spôsobom nepreukazuje, že na základe zmlúv o pôžičke nedošlo k reálnemu odovzdaniupeňazí navrhovateľom odporcovi. Tento dôkaz neobstojí najmä v konfrontácii so zmluvami o
pôžičke, v ktorých odporca podpisom, ktorého pravosť úradne osvedčil, potvrdil, že peniaze uvedeného
dňa osobne prevzal a v konfrontácii s príjmovými pokladničnými dokladmi, v ktorých odporca opätovne
potvrdil prijatie uvedenej sumy od navrhovateľa. Keďže v konaní nevyšiel najavo opak (§ 133
O.s.p.), mal súd za preukázanú skutočnosť vyplývajúcu z uznania dlhu a síce, že došlo k vzniku dlhu
odporcu voči navrhovateľovi zo zmluvy o pôžičke zo dňa 18.12.2006 na sumu 157.525,- Sk a zo dňa
03.01.2007 na sumu 116.943,- Sk. Okresný súd preto návrh v tejto časti uznal za dôvodný a
uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi spolu 274.468,- Sk po prepočítaní v súlade s § 2 ods. 3 veta
druhá zákona o zavedení meny Euro v Slovenskej republike 9.110,67 Eur. K námietke
premlčania, ktorú odporca vzniesol v priebehu konania, okresný súd uviedol, že táto nie je dôvodná.
Účastníci totiž zmenili pôvodnú dohodu o splatnosti dlhu dohodou zo dňa 30.07.2008, podľa
ktorej sa odporca zaviazal dlh zmluvy o pôžičke zo dňa 18.12.2006 na sumu 157.525,- Sk a zo dňa
03.01.2007 na sumu 116.943,- Sk zaplatiť do 30.07.2009. Uznaním dlhu došlo k prerušeniu premlčania
a začiatku plynutia novej desaťročnej premlčacej doby odo dňa uplynutia lehoty na plnenie uvedenej
v uznaní, teda od 30.07.2009. Ak teda návrh, v ktorom navrhovateľ výslovne uvádza, že sa nároku
domáha z titulu zmlúv o pôžičke a len odkazuje na dohodu o uznaní a splatení dlhu (k námietke
odporcu v písomnom podaní zo dňa 09.06.2011, že až v priebehu konania mal navrhovateľ
uviesť, že nároku sa domáha titulom zmlúv o pôžičke), došiel súdu dňa 08.09.2009, navrhovateľ
vykonal svoje právo v premlčacej dobe. V prípade tvrdeného dlhu zo zmluvy o pôžičke zo
dňa 20.08.2007 vo výške 500.000,- Sk sa však odporcovi podarilo preukázať, že nedošlo k
reálnemu odovzdaniu peňazí z predmetnej pôžičky. Vyvracajúcim dôkazom je list navrhovateľa zo dňa
22.08.2007 adresovaný odporcovi, označený ako vyúčtovanie prevzatých pôžičiek. V ňom navrhovateľ
uviedol, že sumu 500.000,- Sk použil na „zníženie“ predchádzajúcich dlhov odporcu z rôznych titulov
a takýmto spôsobom (z finančných prostriedkov získaných na základe zmluvy o pôžičke od O. N.)
si previedol vyúčtovanie predchádzajúcich pôžičiek odporcu. Je teda zrejmé, že k odovzdaniu peňazí
nedošlo. Toto zistenie podporuje aj znenie zmluvy o pôžičke zo dňa 20.08.2007, odlišné od
predchádzajúcichzmlúvopôžičkeuzatváranýchmedziúčastníkmi,podľaktoréhoužnebolapožičiavaná
suma odovzdaná odporcovi pri podpise, ale uvedená suma bude odporcovi uhradená v hotovosti na
základe príjmového dokladu po zaregistrovaní zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho
práva Správou katastra H. na veriteľa, ku ktorému preukázateľne došlo až dňa 11.09.2007, hoci podľa
príjmového pokladničného dokladu odporca mal prevziať peniaze dňa 20.08.2007, teda v deň podpisu
zmluvy. Ďalej toto tvrdenie podporuje aj listina označená ako uznanie záväzku zo dňa 30.11.2007, v
ktorej odporca uvedeného dňa uznáva záväzok voči navrhovateľovi vo výške 748.674,30 Sk zo všetkých
dôvodov - položiek uvedených v liste zo dňa 22.08.2007 (naviac zúčtovanie nákladov k
11.11.2007 a 30.11.2007), no neuvádza sa tu pôžička zo dňa 20.08.2007 vo výške 500.000,- Sk, hoci
z ostatných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ trval na uznaní všetkých záväzkov priebežne. Všetky
uvedené dôkazy každý jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti súd vyhodnotil tak, že má za preukázané,
že k odovzdaniu 500.000,- Sk odporcovi nedošlo. Výpoveď svedkyne O. N. nebola v tomto smere
významná, nakoľko svedkyňa nebola prítomná odovzdávania peňazí odporcom navrhovateľovi. Pre
perfektný vznik zmluvy o pôžičke sa vyžaduje okrem iného, aby došlo k predaniu (tradícii) predmetu
zmluvy dlžníkovi. Ak sa tak nestane, ide o zmluvu neplatnú. Keďže v tomto prípade mal súd za
preukázané, že nedošlo k odovzdaniu 500.000,- Sk, a tým k vzniku platnej zmluvy o
pôžičke, nevznikla ani povinnosť odporcu zaplatiť (vrátiť) navrhovateľovi 500.000,- Sk. Preto návrh
v tejto časti zamietol. V zostávajúcej časti o zaplatenie 25.532,- Sk nie je zrejmý dôvod uvedeného
dlhu. V uznávacom prejave odporcu, ani v dohode o urovnaní nie je uvedený pre túto sumu osobitný
dôvod vzniku. Uznanie dlhu však pre svoju platnosť vyžaduje uvedenie dôvodu (kauzy) dlhu. Možno sa
domnievať, že ide o dlh zo zmlúv o združení, uvedených v uznaní dlhu aj v dohode o
urovnaní. Navrhovateľ však opakovane uviedol, že z uvedeného dôvodu (z dôvodu zmlúv o združení)
sa nároku na zaplatenie dlhu nedomáha, neoznačil, ani nepredložil v tomto smere žiadne skutočnosti,
ani dôkazy. Z predložených zmlúv o združení zo dňa 23.08.2005 a zo dňa
02.05.2006 taktiež vyplýva, že boli uzatvorené medzi odporcom a obchodnou spoločnosťou Z., resp.
zmluva o združení zo dňa 23.08.2005 aj s T. Z.. Navrhovateľ nebol ich účastníkom. Na ich
základe, resp. z toho dôvodu sa preto nemohol domáhať plnenia, z toho dôvodu mu nemohla vzniknúť
pohľadávka voči odporcovi. Odporca taktiež tvrdil, že zo zmluvy o združení mu
žiaden dlh nevznikol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh aj v tejto časti zamietol. Navrhovateľ
netvrdil, že by zvyšná časť sumy uplatňovanej v návrhu predstavovala úrok dojednaný v zmluvách o
pôžičke „vo výške 10 % z dlžnej čiastky za každý započatý mesiac.“ Napriek tomu
pre úplnosť okresný súd dodal, že aj keby tomu tak bolo, uvedenú sumu ako úrok z pôžičky nemožnonavrhovateľovi priznať. Ide totiž o neprimerane vysoký zmluvný úrok (120
% ročne), ktorý možno považovať za úžeru, teda za dojednanie rozporné s dobrými mravmi. Takéto
dojednanie je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Z vykonaného dokazovania mal
okresný súd za preukázané, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením 9.110,67 Eur dňom
31.07.2009 (deň nasledujúci po dohodnutom dni splatnosti dlhu 30.07.2009). V zmysle citovaného
zákonného ustanovenia § 517 ods. 2 vzniklo navrhovateľovi právo požadovať popri plnení aj sankciu
vo forme úroku z omeškania, čo aj vykonal podaným návrhom. Preto mu okresný súd právo na úroky
z omeškania priznal. K 31.07.2009 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1,00 %,
teda úrok z omeškania mohol byť najviac 9,00 %. Navrhovateľ žiadal úrok z omeškania v zákonom
povolenej hornej hranici, preto okresný súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 9.110,67 Eur od 31.07.2009 do zaplatenia. Vo zvyšujúcej časti
príslušenstva návrh zamietol. Odporca žiadal o povolenie splátok dlhu, avšak súdu nepreukázal tvrdenú
zlú sociálnu situáciu. Vzhľadom na túto skutočnosť, aj vzhľadom na odstup času od podania návrhu súd
uložil odporcovi zaplatiť dlh jednorazovo, do 30 dní od právoplatnosti toho rozsudku. O
náhrade trov konania okresný súd vyslovil, že rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle
§ 151 ods. 3 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a odporca.
Navrhovateľ sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
tak, že v celom rozsahu jeho návrhu vyhovie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa vôbec nevysporiadal
s jeho tvrdeniami a argumentáciou, nedal zrozumiteľnú odpoveď na jeho skutkové a
právne argumenty, uvádzané v jeho prednesoch a písomných podaniach. Podľa jeho názoru súdu
prvého stupňa nesprávne právne posúdil obsah dohody o urovnaní, uzavretej medzi účastníkmi, resp.
práva a povinnosti z nej vyplývajúce, keď nesprávne vyhodnotil jeho prejav vôle i prejav vôle odporcu.
Nesprávne vyhodnotil právny titul, na základe ktorého si uplatňoval svoj nárok, ktorý si
uplatňoval na základe dohody z urovnaní a nie z dohody o uznaní dlhu, ani, ako nesprávne uviedol
súd prvého stupňa, zo zmlúv o pôžičkách. Dôvodil, že medzi ním a odporcom bol spor a pochybnosť
o pohľadávkach a záväzkoch, vyplývajúcich zo zmlúv o pôžičkách a združení a svoje dlhotrvajúce
sporné práva a povinnosti upravili účastníci v dohode o urovnaní, v ktorej, okrem iného, došlo k záväzku
odporcu voči nemu zo zmlúv o pôžičkách a združení, a to vznikom nového dlhu (záväzku) voči nemu
vo výške 800.000,- Sk, ktorý vyplýval odporcovi zo zmlúv o pôžičkách a združení, a ktorý mal odporca
bezodkladne uznať voči nemu a uhradiť mu ho do jedného roka od uznania. Podpisom tejto dohody o
urovnaní zanikli pohľadávky a záväzky odporcu voči nemu, vyplývajúce zo zmlúv o pôžičkách a združení
a vznikol jeden nový dlh (záväzok) voči nemu vo výške 800.000,- Sk zo strany odporcu. Nový dlh
(záväzok) vyplýva zo zaniknutých alebo dohodou o urovnaní nahradených
zrušených záväzkov zo zmlúv o pôžičkách a združení uvedených v preambule dohody o urovnaní. V
dohode o urovnaní i v dohode o uznaní dlhu odporcu voči nemu sa hovorí o jednom dlhu, a to sume
800.000,- Sk a nehovorí sa už o záväzkoch zo zmlúv o pôžičkách a združení, ktoré podpisom dohody
o urovnaní zanikli a boli nahradené jedným dlhom vo výške 800.000,- Sk. Z článku II. bod 1 dohody o
urovnaní zo dňa 30.07.2008 odporca sa zaviazal bezodkladne po podpise tejto dohody uznať záväzok
voči O. O. (zmätočné označenie) vo výške 800.000,- Sk, vyplývajúci zo zmlúv o združení a zo zmlúv o
pôžičkách s termínom splatenia do jedného roka od podpisu uznania dlhu. V dohode o uznaní a splatení
dlhu sa uvádza, že podľa dohody o urovnaní sa zaviazal odporca zaplatiť mu len uznaný urovnaný
záväzok, pričom lehota splatnosti sa neuvádza, lehotu splatnosti si strany dohodli v dohode o uznaní
a splácaní dlhu do 30.07.2009. Z dohody o urovnaní vyplýva, že odporca mal podľa tejto dohody dve
povinnosti - uznať záväzok a zaplatiť ho do jedného roka odo dňa uznania. Vytýkal súdu prvého stupňa,
že nebral do úvahy počínanie odporcu, ktorý ihneď, ako nadobúdal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
na základe darovacej zmluvy, následne kúpnou zmluvou previedol vlastnícke právo na O. N., čím sa
stal nemajetný a jeho pohľadávka sa stala nevymožiteľná. V týchto dohodách o urovnaní a dohodách
o uznaní a splatení dlhu sú dva samostatné právne úkony v skutočnosti obsahovo na seba nadväzujú
a dopĺňajú sa, obe vyjadrujú vôľu a skutočný úmysel zmluvných strán a treba ich posudzovať spoločne
a komplexne. Zdôraznil, že v dohode o uznaní a splácaní dlhu odporca uznal urovnaný dlh v zmysle
dohody o urovnaní zo dňa 30.07.2008 vo výške 800.000,- Sk, ktorý vyplýval zo zmlúv o pôžičkách a
o združení, čiže je daný právny dôvod uznania - dohoda o urovnaní dlhu vyplývajúceho zo zmlúv o
pôžičkách a združení a výška dlhu 800.000,- Sk. Nesprávne súd prvého stupňa uviedol, že odporca
uznal dlh zo zmlúv o pôžičkách a združení vo výške 800.000,- Sk v zmysle dohody o urovnaní. Pokiaľ
by odporca mal uznať výlučne svoj dlh zo zmlúv o pôžičkách a združení, ako uvádza súd prvého stupňa,
nebol by dôvod uzatvárať dohodu o urovnaní. Jediný dlh, ktorý mal odporca voči navrhovateľovi v zmysledohody o urovnaní zo dňa 30.07.2008, bol urovnaný dlh vo výške 800.000,- Sk, vyplývajúci zo zmlúv o
pôžičkách a združení s termínom jeho vrátenia jeden rok.
Odporca sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
tak, že návrh v celom rozsahu zamietne, alternatívne, že rozsudok súdu prvého stupňa zruší a vráti
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2
písm. b), písm. d), písm. f) O.s.p. Uviedol, že uzavretím dohody o urovnaní zanikli medzi účastníkmi
pôvodné (sporné) práva a povinnosti, v danom prípade vyplývajúce zo zmlúv o pôžičkách a zmluvy
o združení a tieto sa nahradili novými právami a povinnosťami vyplývajúcimi z dohody o urovnaní. Z
dohody o urovnaní mu vyplývala povinnosť uznať (uzavretím dohody o urovnaní zaniknutý) dlh zo zmlúv
o pôžičkách, ktorú povinnosť si splnil podpísaním dohody o uznaní a splatení dlhu. Pred podpísaním
dohody o urovnaní sporné práva a povinnosti účastníkov, vyplývajúce zo zmlúv o pôžičkách, zanikli,
nebolo možné, aby tieto v čase podpisu dohody o uznaní a splatení dlhu existovali, na ktorú skutočnosť
opätovne poukazoval. Uznaním dlhu dohodou o uznaní a splatení dlhu v dôsledku platnej dohody o
urovnaní jeho dlh zanikol splnením, keďže splnil nový záväzok, vyplývajúci z dohody o urovnaní, z ktorej
mu nevyplývala povinnosť navrhovateľovi zaplatiť žiadnu sumu. Zdôraznil, že jeho vôľou bolo len uznať
dlh a nie zaviazať sa plniť dlh, a tak spôsobiť vznik nového záväzku voči navrhovateľovi z titulu dohody
o urovnaní, ktoré tvrdenie potvrdili i svedkovia M.. H. a M.. O.. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa s týmto
argumentom nevysporiadal. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal
s jeho argumentáciou, týkajúcou sa predložených listinných dôkazov o vyúčtovaní nákladov súvisiacich
s činnosťou združenia. Nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa videl v tom, že nevzal do
úvahy, že dôvodom podpisovania zmlúv o pôžičkách medzi účastníkmi konania bolo to, že mali úzku
spojitosť so zmluvami o združení, resp. existencia zmlúv o združení bola i dôvodom
podpisovaniazmlúvopôžičkáchakosimulovanýchprávnychúkonoch.Uviedol,žeobchodnáspoločnosť
Z.,ktorejjedinýmspoločníkomakonateľombolnavrhovateľ,odporcaapánT.Z.uzavrelidňa23.08.2005
v súlade s ust. § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvu o združení, a i keď navrhovateľ tvrdil,
že nikdy členom združenia nebol, bola to jeho obchodná spoločnosť, kde bol jediným spoločníkom
a konateľom. Je pravdou, že uvedené združenie nemalo účtovníctvo, pričom navrhovateľ odporcovi
pravidelne predkladal len akési vyúčtovania nákladov, ktoré mu mali činnosťou združenia vznikať, a na
ktorých sa mali účastníci združenia podieľať rovným dielom. Zmluvy o pôžičke boli vždy iba simulované,
pričom išlo o prax zvolenú navrhovateľom, čo je zrejmé i v prípade zmluvy o pôžičke zo dňa 18.12.2006
na sumu 157.525,- Sk a v prípade zmluvy o pôžičke zo dňa 03.01.2007 na sumu 116.943,- Sk. Z
vyúčtovaní, predložených v konaní, je zrejmé, že navrhovateľ a odporca jednotlivé vyúčtovania nákladov
združenia robili tak, že namiesto vyplatenia sumy navrhovateľovi odporca ako dlžník podpísal zmluvu
o pôžičke, pričom k reálnemu odovzdaniu peňazí nikdy nedošlo. Uvedené vyplýva i z jednotlivých
vyúčtovaní nákladov medzi navrhovateľom a odporcom, v ktorých uvádza „v prehľade o jednotlivých
vyúčtovaniach in concreto: Táto čiastka je spočítaná v pôžičke zo dňa 18.12.2006 a táto čiastka
je spočítaná v zmluve o pôžičke zo dňa 03.01.2007“. Je teda zrejmé, že k odovzdaniu peňazí pri
uzatvorení predmetných zmlúv o pôžičke nikdy nedošlo a tieto neboli nikdy perfektnými právnymi
úkonmi. Nesprávne právne posúdenie danej veci videl odporca v tom, že súd prvého stupňa aplikoval
síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval. Vytýkal súdu prvého stupňa, že dohodu o
urovnaní, ako i dohodu o uznaní a splatení dlhu posúdil ako platné právne úkony. Poukázal na znenie
ust. § 558 Občianskeho zákonníka a uviedol, že právny úkon uznania dlhu nie je možné považovať
za platný, nakoľko v ňom nie je presne určený dôvod vzniku pohľadávky tak, aby ho nebolo možné
zameniťazároveňmusíbyťpresneurčenáivýškapohľadávky,pričomkdohodeouznaníasplatenídlhu,
uzavretej medzi účastníkmi, je iba uvedené, že odporca (nesprávne uvedené navrhovateľ) uznáva svoj
dlh z titulu zmlúv o združení a zmlúv o pôžičkách a nevyplýva, v akej konkrétnej výške z tej ktorej zmluvy
odporca svoj dlh uznáva, ktorá neurčitosť robí tento právny úkon neplatným. Ďalej poukázal na ust. § 585
ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že z dohody o urovnaní mu nevyplýval nový záväzok,
predmetom ktorého by bolo zaplatenie žalovanej sumy, a teda ani z tohto dôvodu nemôže od neho
navrhovateľ požadovať plnenie. V zmysle článku II. bod 1 dohody o urovnaní sa zaviazal bezodkladne
po podpise dohody o urovnaní uznať záväzok voči navrhovateľovi vo výške 800.000,- Sk, vyplývajúci zo
zmlúv o združení a zmlúv o pôžičkách, ktorý záväzok považuje v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka
za neurčitý, a teda neplatný. Mal za to, že záver súdu prvého stupňa, že vôľou účastníkov, prejavenou v
dohode o urovnaní, bolo nahradiť jednu formu zabezpečenia záväzku inou formou zabezpečenia, takáto
vôľa je jednoznačne v rozpore s jazykovým prejavom - formuláciou uvedenou v dohode o urovnaní.
Záveromuviedol,žezmluvamiopôžičkáchbolivyúčtovanénavrhovateľomodporcovinákladynačinnosť
združenia a išlo o simulované právne úkony. V zmysle § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka by takýtoprávny úkon (zmluva o pôžičke) mohol byť platný, ak zodpovedá vôli účastníkov, a ak sú splnené všetky
jeho náležitosti. Vôľou odporcu však nebolo požičať si peniaze od navrhovateľa, ale vyúčtovať náklady z
činnosti združenia. Nie sú potom splnené náležitosti právneho úkonu, keď pre perfektný vznik
zmluvy o pôžičke sa vyžaduje okrem iného, aby došlo k predaniu (tradícii) predmetu zmluvy dlžníkovi.
Dohodu o urovnaní považuje za neplatnú ako celok i z dôvodu nedostatku vôle navrhovateľa (§ 37
Občianskeho zákonníka), s ktorou námietkou sa súd prvého stupňa nezaoberal.
Navrhovateľ a odporca sa k podaným odvolaniam, ktorí im boli riadne doručené, nevyjadrili.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaných odvolaní a dospel k záveru, že
rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
V danej veci sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 26.555,14 Eur s príslušenstvom
titulom dohody o uznaní a splatení dlhu zo dňa 30.07.2009, uzavretej medzi účastníkmi, ktorá vyplývala
z dohody o urovnaní, uzavretej dňa 30.07.2009 medzi účastníkmi.
Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa čiastočne vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu
9.110,67 Eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zaoberal sa platnosťou dohody o
urovnaní, uzavretej medzi účastníkmi dňa 30.07.2008 a dospel k záveru, že táto dohoda je dohodou
platnou a vyvoláva následky podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že dohodou
o urovnaní nevznikol nový právny vzťah medzi odporcom a navrhovateľom, následne zabezpečený
uznaním dlhu, ako tvrdil navrhovateľ, ale len nový, zabezpečovací právny vzťah, ktorého účelom bolo
napraviť, resp. odstrániť sporné a pochybné zabezpečovacie právne vzťahy, t. j. spôsobiť zánik v
tom čase sporného zabezpečovacieho právneho vzťahu na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva zo dňa 20.08.2007 k nehnuteľnostiam v k.ú. O. U. a vznik nového zabezpečovacieho
právneho vzťahu - uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. S dôvodom vzniku uznaného
dlhu zo dňa 30.07.2008 odporcom vo výške 800.000,- Sk titulom zmlúv o združení a zmlúv o
pôžičke (nie z titulu dohody o urovnaní) navrhovateľ podpisom tejto listiny vyslovil súhlas.
Uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú domnienku existencie dlhu, ktorý mal vyplývať zo zmlúv
o pôžičkách, uzavretých medzi účastníkmi dňa 18.12.2006 na sumu 157.525,- Sk, dňa 03.01.2007 na
sumu 116.943,- Sk a dňa 20.08.2007 na sumu 500.000,- Sk. Pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke zo dňa
18.12.2006 a zo dňa 30.01.2007, okresný súd dospel k záveru, že odporca svojím podpisom úradne
osvedčil, potvrdil, že peniaze v uvedené dni osobne prevzal a v konfrontácii s príjmovými pokladničnými
dokladmi, ako i zmluvami o pôžičke, v ktorých odporca opätovne potvrdil prijatie uvedených súm od
navrhovateľa, mal za to, že došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí, opak odporca nepreukázal, a preto
návrhu v tejto časti vyhovel. Pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke zo dňa 20.08.2007 vo výške 500.000,- Sk,
mal za to, že odporcovi sa podarilo preukázať, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňazí z predmetu
pôžičky, a preto návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom a
odporcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého
stupňa. Odvolacie námietky oboch účastníkov vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatňovali
pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle
dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané, každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti,
odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia účastníkov a svedkov mal za preukázané, a ktoré nie,
uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne
predpisy, ktoré i správne vyložil. Námietky účastníkov, uvedené v podaných odvolaniach, preto nemohli
v danej veci privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané
také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu
si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods.
2 O.s.p. odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd udáva nasledovné:Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na
pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.).
V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník
konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.
Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva
v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku
ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno
neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané
určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti
účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a
v § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov
konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
V danej veci sa navrhovateľ svojho nároku domáhal jednak s poukazom na dohodu o urovnaní uzavretú
medzi účastníkmi zo dňa 30.07.2008, ako aj dohodu o uznaní a splatení dlhu zo dňa 30.07.2008.
Navrhovateľ v priebehu celého konania i v podanom odvolaní tvrdil, že dohoda o urovnaní zo dňa
30.07.2008, uzavretá medzi účastníkmi, nahradila doterajšie právne vzťahy medzi účastníkmi, a že
vznikol nový záväzok odporcu zaplatiť mu sumu 800.000,- Sk. Odporca naopak tvrdil, že dohoda o
urovnaní je neplatným právnym úkonom pre nedostatok vôle účastníkov.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že dohoda o urovnaní je platným právnym úkonom, s ktorým
tvrdením sa odvolací súd stotožňuje.
Obaja účastníci z dohody o urovnaní zo dňa 30.07.2008 v priebehu súdneho konania vyňali iba tú
časť a vyjadrovali sa prevažne k tej časti, v ktorej sa odporca zaviazal, že bezodkladne po podpise
dohody o urovnaní písomne uzná voči navrhovateľovi záväzok vo výške 800.000,-
Sk, vyplývajúci zo zmlúv o združení a zmlúv o pôžičkách s termínom splatnosti do jedného roka od
podpisu uznania záväzku. Odvolací súd však zdôrazňuje, že predmetom dohody o urovnaní nebolo
výlučne toto dojednanie, predmetom tejto dohody bolo okrem urovnania vzájomných pohľadávok a
záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o združení, uzatvorených medzi účastníkmi zo dňa 23.08.2005 a zo
dňa 02.05.2006, ktoré sú medzi účastníkmi sporné čo do dôvodu aj čo do výšky, aj urovnanie sporných
pochybných práv zo zmlúv o pôžičkách, uzatvorených medzi účastníkmi dňa 18.12.2006
na sumu 157.225,- Sk, dňa 03.01.2007 na sumu 116.943,- Sk a dňa 20.08.2007 na sumu 500.000,- Sk,
ako i urovnanie vzájomných sporov vedených na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 54Ro/502/08, sp.
zn. 12C/3/2008, sp. zn. 19C/276/2007, týkajúce sa nehnuteľností v k.ú. O. U., zapísaných na
LV č. XXXX, na ktorých urovnaní sa dohodli účastníci tak, že odporca bezodkladne po podpise dohody
o urovnaní písomne uzná záväzok voči navrhovateľovi vo výške 800.000,- Sk, vyplývajúcich zo zmlúv
o združení a zmlúv o pôžičkách s termínom splatenia do jedného roka od podpisu uznania záväzku,
odporcavezmespäťžalobuvedenúnaOkresnomsúdeTrenčínpodsp.zn.12C/3/2008, sp.zn. 19C/276/2007 a navrhovateľ následne bezodkladne darovacou zmluvou prevedie vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam v k.ú. O. U., vrátane hnuteľných vecí na odporcu a po právoplatnom zastavení
súdnych konaní bezodkladne podá návrh na Katastrálny úrad v H., Správu katastra H.
na vklad vlastníckeho práva v prospech odporcu, navrhovateľ po podpise dohody vezme späť návrh
vedený na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 54Ro/502/08. Nie je potom možné z uvedeného znenia
dohody o urovnaní ustáliť, že došlo k uzavretiu neplatnej dohody o urovnaní. Obaja účastníci svoje
záväzky z dohody o urovnaní splnili. Pokiaľ súd prvého stupňa vyvodil zo znenia dohody o urovnaní,
že nevznikol medzi účastníkmi nový záväzok odporcu zaplatiť navrhovateľovi 800.00,- Sk, ktorým boli
nahradené predchádzajúce záväzky odporcu zo zmlúv o pôžičkách a zo združenia, ktorý mal byť
následne zabezpečený uznaním dlhu odporcom, ale na základe dohody o urovnaní došlo ku vzniku
nového zabezpečovacieho právneho vzťahu - namiesto zabezpečovacieho prevodu vlastníckych práv
záväzok zabezpečiť dovtedajšie záväzky odporcu voči navrhovateľovi budúcim uznaním dlhu, bol jeho
záver správny a odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje .
Uvedenú dohodu o urovnaní treba vykladať a jednoznačne posudzovať v súlade s uznaním dlhu zo dňa
30.07.2008, ktorým odporca s poukazom na § 588 Občianskeho zákonníka a na dohodu o urovnaní, v
ktorejboli(okreminého)konkrétnešpecifikovanéjednotlivépôžičkypeňazí(záväzkyzozmlúvozdružení
špecifikované neboli), ktorých sa uznanie dlhu týka, uznal svoj dlh vo výške 800.000,- Sk.
Je pravdou, že podľa § 585 právnym dôvodom zániku pôvodného záväzku je dohoda o urovnaní.
Nesporne dochádza k zániku doterajšieho záväzku a ku vzniku nového záväzku, pričom predpokladom
urovnania je spornosť, či pochybnosť doterajších práv a povinností. Urovnanie tiež možno ponímať
ako čiastočné odpustenie (§ 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka), resp. čiastočné uznanie podľa § 558
Občianskeho zákonníka, nakoľko dlžník uznáva čiastočne to, čo bolo doposiaľ medzi stranami sporné a
pochybné a veriteľ mu dlh čiastočne odpúšťa. Urovnanie je dohoda účastníkov záväzkového právneho
vzťahu, ktorou účastníci odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a pochybností tým, že
vzájomné práva znova upravia a nahradia doterajší záväzok novým záväzkom. Zmyslom urovnania je
odstrániť medzi účastníkmi záväzkového vzťahu spornosť skutkovú, či právnu a predísť tým prípadnému
súdnemu sporu. Platnosti dohody o urovnaní neprekáža ani omyl v tom, čo bolo medzi stranami sporné
alebo pochybné, čo však neplatí, ak omyl bol vyvolaný niektorým z účastníkov úmyselne.
V danej veci je významné, že účastníci si v dohode o urovnaní konkrétne vymedzili predmet tejto dohody,
pričom záväzok odporcu (okrem iného) nespočíval v tej skutočnosti, že uznáva a zaplatí navrhovateľovi
sumu 800.000,- Sk, vyplývajúcu zo zmlúv o združení a zmlúv o pôžičkách. Naopak, vyplýval tu len jeho
záväzok písomne uznať tento dlh voči navrhovateľovi, čo skutočne i nastalo a došlo k uzavretiu dohody o
uznaní a splatení dlhu, ktorú treba posudzovať podľa § 588 Občianskeho zákonníka, čo správne vykonal
i súd prvého stupňa.
Súd prvého stupňa správne uviedol, že uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom,
ktorého úlohu plní tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania.
Uznaniedlhuvšaknespôsobujezánikpôvodnéhozáväzkuajehonahradenienovýmzáväzkomzdôvodu
uznania. Domnienka existencie dlhu, ktorá je založená uznaním, je vyvrátiteľná. To znamená, že dlžník,
ktorý svoj dlh uzná, môže namietať, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania netrval, resp. namietať,
že dlh je neplatný, alebo stratil platnosť. Táto námietka môže byť úspešná len za predpokladu, že sa
oproti prezumpcii, uvedenej v § 588 Občianskeho zákonníka, preukáže opak. Len všeobecné popretie
záväzku nie je dôvodom pre preskúmanie uznania nároku súdom.
Súd prvého stupňa v zmysle citovaného výkladu § 588 Občianskeho zákonníka postupoval a správne
uznanie dlhu posudzoval tak, že je určité, nakoľko poukazuje na zmluvy o pôžičke špecifikované v
dohode o urovnaní. Pokiaľ súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania mal za to, že odporca uniesol
dôkazné bremeno a preukázal, že pôžička zo dňa 20.08.2007 vo výške 500.000,- Sk nebola reálnym
kontraktom, čo vyžaduje Občiansky zákonník v súvislosti so zmluvou o pôžičke a ostatné dve pôžičky zo
dňa 18.12.2006 na sumu 157.525,- Sk a zo dňa 03.01.2007 na sumu 116.943,- Sk, súd prvého stupňa
posúdil ako existujúce a perfektné s tým, že bolo preukázané, že reálne došlo k odovzdaniu peňazí, nie
je možné jeho hodnoteniu nič vytknúť.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolacie námietky oboch účastníkov nepovažoval za dôvodné a
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil .Súd prvého stupňa o trovách konania s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. nerozhodoval. Vzhľadom na
uvedené súd prvého stupňa musí podľa § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodnúť o trovách celého konania, t. j. o
trovách prvostupňového i odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.