Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2015

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 3C/199/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313202132
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Cvengová

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2015:6313202132.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci navrhovateľa Secapital S.á.r.L.,

so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburké veľkovojvodstvo, IČO: B 108305, právne
zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715
352, proti odporcovi B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, I., toho času na neznámom mieste, v
konaní zast. opatrovníkom Oľga Mlynarčíková, súdna tajomníčka Okresného súdu Zvolen, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. so sídlom Janka Kráľa
7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, právne zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Janka
Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 1977,79 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1977,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne z dlžnej sumy od 16.05.2010 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania - súdny poplatok vo výške 118,50
Eur a trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi navrhovateľa vo výške 213,94 Eur na č.ú.
XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Uni Credit Bank, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.02.2013 sa právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, domáhal,
aby súd zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť mu sumu vo výške 1977,79 Eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1977,79 Eur od 16.05.2010 do zaplatenia a súčasne ho zaviazal
nahradiť mu trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku zaplatenom za návrh na začatie konania a
v trovách právneho zastúpenia.

V návrhu uviedol, že s odporcom uzavrel dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe
ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi celkovú sumu pôžičky 3701,22 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal
odporca splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 80,46 Eur. Do dnešného
dňa uhradil odporca z vyššie uvedenej zmluvy sumu 1690,36 Eur. Vzhľadom na to, že odporca

porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas,
t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca navrhovateľa dňa 06.05.2010
listom - predžalobnou upomienkou vyzval odporcu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do
dnešného dňa odporca dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh odporcu ku dňu podania návrhu predstavuje
sumu 1977,79 Eur.Navrhovateľ pripojil k návrhu listinné doklady, a to plnomocenstvo pre právneho zástupcu, žiadosť
a zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX, všeobecné obchodné podmienky zo dňa 01.01.2008,
predžalobnú upomienku k zmluve č. XXXXXXX s pripojenou doručenkou, osvedčenie o registrácii

právneho zástupcu pre DPH.

Na výzvu súdu zaplatil právny predchodca navrhovateľa súdny poplatok za návrh na začatie konania
vo výške 118,50 Eur.

Tunajší súd vydal platobný rozkaz č.k. 3Ro/126/2013-12 zo dňa 01.07.2013, ktorým uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1977,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 1977,79 Eur od 16.05.2010 do zaplatenia, nahradiť trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku

zaplatenom za návrh vo výške 118,50 Eur, ako aj nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 213,94
Eur, všetko v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

Uznesením č.k. 3Ro/126/2013-18 zo dňa 11.09.2013 tunajší súd zrušil platobný rozkaz č.k.
3Ro/126/2013-12 zo dňa 01.07.2013.

Dňa 20.09.2013 bol súdu doručený návrh na pripustenie zmeny účastníka na strane navrhovateľa,

z dôvodu postúpenia pohľadávky navrhovateľa Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné
námestie 12, Kežmarok, IČO : 35 923 130, zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom
Jilemnického 4012/30, Martin, IČO : 36 715 352, na Secapital S.á.r.L., so sídlom 2 Avenue Charles
de Gaulle, L-1653, Luxemburké veľkovojvodstvo, IČO: B 108305, zast. Advokátska kancelária Gallo,
s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, IČO : 36 715 352, zmluvou o postúpení pohľadávok

uzatvorenou dňa 17.03.2013, čím došlo k prevodu práv uplatňovaných v tomto konaní. Spoločnosť
Secapital S.á.r.L. zároveň predložila tunajšiemu súdu súhlas so vstupom do konania na strane
navrhovateľa, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 07.03.2013, prílohu k zmluve špecifikujúcu
postupovanú pohľadávku, plnomocenstvo pre právneho zástupcu a výpis z obchodného registra
Luxemburkého veľkovojvodstva.

Podaním doručeným súdu dňa 13.01.2014 doručil navrhovateľ oznámenie právneho predchodcu o
postúpení pohľadávky spolu s poštovým podacím hárkom, ktorý preukazuje, že uvedené oznámenie
bolo odporcovi odoslané.

Tunajší súd uznesením č.k. 3C/199/2013-50 zo dňa 05.02.2014 pripustil zámenu účastníka na strane
navrhovateľa tak, že na miesto navrhovateľa Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné

námestie 12, Kežmarok, IČO : 35 923 130 vstúpil do konania Secapital S.á.r.L., so sídlom 2 Avenue
Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburké veľkovojvodstvo, IČO: B 108305.

Uznesením č.k. 3C/199/2013-63 zo dňa 08.07.2014 tunajší súd ustanovil Oľgu Mlynarčíkovú, súdnu
tajomníčku Okresného súdu Zvolen za opatrovníčku odporcovi.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 02.10.2014 doložil čitateľné všeobecné obchodné

podmienky zo dňa 01.01.2008 a prehľad splátok a úhrad k zmluve č. XXXXXXX, z ktorej je zrejmé
koľko splátok odporca ku dňu podania návrhu uhradil, t.j. spolu 1690,36 Eur. Odporca mal ku dňu
podania návrhu uhradiť navrhovateľovi sumu 3426,56 Eur, ďalej mal odporca uhradiť navrhovateľovi
zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky, ktorú si zmluvné strany v prípade porušenia povinností
dohodli v zmysle článku 12 bod 12.2 všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy, ktorú navrhovateľ požaduje v sume 242,52 - 0,93 = 241,59 Eur. Navrhovateľ žiada
zmluvnú pokutu len ku dňu 31.12.2012 a nie aj tú, ktorá bola pripočítaná po tomto dni. Na základe vyššie
uvedeného je teda preukázané, že dlh odporcu ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1977,79 Eur
(3426,56 + 241,59 - 1690,36). Navrhovateľ zároveň uviedol, že podmienky splácania, konkrétne dátum
splatnosti jednotlivých splátok je uvedený v článku 6 bod 6.2 VOP, t.j. splátky sú splatné do 20.dňa vpríslušnom kalendárnom mesiaci a v zmysle článku 6 bod 6.4 VOP je prvá splátka splatná nasledujúci
mesiac po uzatvorení zmluvy.

Dňa 03.10.2014 bol súdu doručený vstup spoločnosti Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. so sídlom

Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu z dôvodu
ochrany spotrebiteľských práv odporcu v konaní pred súdom.

Podaním doručeným súdu dňa 19.12.2014 sa vedľajší účastník vyjadril k uplatnenému nároku. V
podaní uviedol, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je jednoznačne vzťahom spotrebiteľským s
poukazom na § 53 ods. 1 zákona 40/1964 Zb.. V prvom rade namietol, že zmluva o úvere neobsahuje
povinné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. g), i), k) zákona 258/2001 Z.z. v dôsledku čoho je povinné

považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

Ďalej uviedol, že celková istina úveru nie je 3426,56 Eur ako uviedol navrhovateľ, ale len 2489,63
Eur a nakoľko z tejto sumy odporca zaplatil sumu 1690,36 Eur vedľajší účastník ma za to, že
navrhovateľ má nárok len na 799,27 Eur. Zároveň uviedol, že nie je možné za platnú súčasť
zmluvy považovať všeobecné obchodné podmienky, nakoľko neboli zo strany odporcu odsúhlasené a

podpísané, navrhovateľ teda nepreukázal, že by mali predstavovať súčasť slobodne a vážne prejavenej
vôle odporcu pri vzniku právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 zákona 40/1964 Zb.. V tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že samotná zmluva so navrhovateľom je bez úplného a zrozumiteľného súhlasu oboch
strán absolútne neplatná.

Vedľajší účastník ďalej namietol, že všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj VOP) sú napísané tak

nezrozumiteľným spôsobom a tak malým formátom písma, že od odporcu nie je možné objektívne
požadovať, aby ako priemerný človek vedel tieto podrobne prečítať a týmto úplne porozumieť, čo
predstavuje ďalší dôvod ich neplatnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má vedľajší účastník za to,
že navrhovateľ nie je oprávnený požadovať od odporcu plnenia a sankcie, ktoré sú určené vo VOP a to
najmä zmluvnú pokutu, čo malo byť viackrát judikované slovenskými a českými súdmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vedľajší účastník požiadal tunajší súd, aby vydal vo veci samej
rozhodnutie, ktorým uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 799,27 Eur, v prevyšujúcej
časti nárok zamietne a uloží navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho
zastúpenia vo výške 138,90 Eur.

Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 21.01.2015, na ktoré predvolal účastníkov.

Na pojednávaní súdom ustanovený opatrovník odporcu uviedol, že sa s nárokom navrhovateľa
oboznámila, uznáva ho a považuje ho v celom rozsahu za dôvodný.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, ako aj listinných dokladov pripojených k návrhu
tak, ako sú uvedené vyššie, a to žiadosti a zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX, všeobecných
obchodnýchpodmienokzodňa01.01.2008,predžalobnejupomienkykzmluveč.XXXXXXXspripojenou

doručenkou, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.03.2013, prílohou k zmluve špecifikujúcu
postupovanú pohľadávku, výpisu z obchodného registra Luxemburkého veľkovojvodstva, prehľadu
splátok a úhrad k zmluve č. XXXXXXX, ako aj vyjadrení účastníkov konania.

Na základe vykonaného dokazovania zistil súd v podstatných okolnostiach tento skutkový stav :

Dňa 26.03.2008 uzavrel odporca s navrhovateľom zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, ktorá typovo patrí

pod úverovú zmluvu v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
úverové podmienky uvedené na rube zmluvy, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vovýške 2489,54 Eur. Odporca sa v rámci zmluvy zaviazal v bode III. zmluvy splácať poskytnutý úver v
48 pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,46 Eur mesačne, pričom splatnosť prvej splátky bola
dohodnutá v článku 8 bode 2,4 VOP na 20.04.2008 (t.j. v nasledujúcom mesiaci po uzatvorení zmluvy k

20dňupríslušnéhomesiaca).Splatnosťďalšíchsplátokbolastanovenávždyk20.-temudňupríslušného
kalendárneho mesiaca. Úver bol poskytnutý pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 21,88
%. Poskytnutý úver bol úročený úrokovou sadzbou vo výške 21,88 % ročne. Celková výška nákladov
predstavuje sumu 1211,46 Eur.

Ako vyplýva z úverovej histórie, odporca uhradil navrhovateľovi splátky iba v celkovej výške 1690,36

Eur. Keďže odporca neuhrádzal poskytnutý úver riadne a včas, navrhovateľ podaním zo dňa
05.06.2010 uplatnil svoje právo v zmysle § 506 Obchodného zákonníka a požadoval okamžité
splatenie poskytnutých úverových prostriedkov s príslušenstvom. Odporcovi tak vznikla povinnosť
uhradiť navrhovateľovi sumu vo výške 1977,79 Eur (vyčíslená ku dňu 31.12.2012) skladajúca sa z istiny
vo výške 3426,56 Eur a zo zmluvnej pokuty vo výške 241,59 Eur (dojednanej v rámci článku 12 bodu 2
VOP). Navrhovateľovi dlžná suma nebola zo strany odporcu do dnešného dňa uhradená.

Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 506 zákona č. 513/1991 Zb., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí 6) musí obsahovať :

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Na základe vykonaného dokazovania je preukázané, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel odporca s
navrhovateľom zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, ktorá typovo patrí pod úverovú zmluvu v zmysle § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové podmienky uvedené na rube
zmluvy, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 2489,54 Eur. Odporca sa v
rámcizmluvyzaviazalvbodeIII.zmluvysplácaťposkytnutýúverv48pravidelnýchmesačnýchsplátkach

vo výške 80,46 Eur mesačne, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá v článku 8 bode 2,4
VOP na 20.04.2008 (t.j. v nasledujúcom mesiaci po uzatvorení zmluvy k 20 dňu príslušného mesiaca).
Splatnosť ďalších splátok bola stanovená vždy k 20.-temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Úver
bol poskytnutý pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 21,88 %. Poskytnutý úver bol úročený
úrokovou sadzbou vo výške 21,88 % ročne. Celková výška nákladov predstavuje sumu 1211,46 Eur.

Ako vyplýva z úverovej histórie, odporca uhradil navrhovateľovi splátky iba v celkovej výške 1690,36
Eur. Keďže odporca neuhrádzal poskytnutý úver riadne a včas, navrhovateľ podaním zo dňa
05.06.2010 uplatnil svoje právo v zmysle § 506 Obchodného zákonníka a požadoval okamžité
splatenie poskytnutých úverových prostriedkov s príslušenstvom. Odporcovi tak vznikla povinnosť
uhradiť navrhovateľovi sumu vo výške 1977,79 Eur (vyčíslená ku dňu 31.12.2012) skladajúca sa z istiny

vo výške 3426,56 Eur a zo zmluvnej pokuty vo výške 241,59 Eur (dojednanej v rámci článku 12 bodu 2
VOP). Navrhovateľovi dlžná suma nebola zo strany odporcu do dnešného dňa uhradená.

Navrhovateľ nadobudol pohľadávku voči odporcovi uplatňovanú v návrhu na základe zmluvy o
postúpenípohľadávokuzavretejdňa07.03.2013medzinavrhovateľomakopostupníkomaspoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom. Uvedená zmluva a prílohy k nej sú doložené k návrhu

a sú súčasťou súdneho spisu.

Preverením zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX bolo zistené, že typovo sa uvedená zmluva
zaraďuje medzi tzv. absolútne obchody v súlade s ustanovením § 261 ods. 3 písm. d) zákona č.
513/1991 Zb. (v súčasnosti § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb.), čo znamená, že tento
právny vzťah bez ohľadu na povahu zmluvných strán, t.j. či na jednej strane vystupuje spotrebiteľ

alebo nie, podlieha právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, na ktorý sa
obligatórne uplatní právna úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis k všeobecnej úprave
obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Skutočnosť, že odporca pri uzatvorení zmluvy o úvere mal
postavenie spotrebiteľa v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. nemá za následok, že by zmluvný vzťah stratil
charakter absolútneho obchodného záväzkového vzťahu a mal by sa následne spravovať výhradne iba

ustanoveniamiObčianskehozákonníka.PoužitieObčianskehozákonníkavdanomprípadeprichádzado
úvahylenvtomprípade,akurčitúotázkuzáväzkovo-právnehovzťahumedzinavrhovateľomaodporcom
Obchodný zákonník neupravuje.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné

právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch
a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva
kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, zmluva o dodávke

plynu a elektriny, zmluva o pripojení, a ďalšie. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy
uzatvárané podľa Obchodného zákonníka, ako aj ďalších osobitných predpisov.

Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane
druhej. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická či
právnická), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej
podnikateľskej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy
(uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2010, sp. zn. 5 Co/140/10 - 67).

Súd teda v zmysle vyššie uvedených skutočností konštatuje, že aj napriek tomu, že predmetný
záväzkovo-právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom možno hodnotiť ako tzv. absolútny obchod,

nevylučuje to samo osebe aplikáciu ustanovení § 52 - § 60 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník)
na danú zmluvu o úvere, keďže zmluva o úvere uzavretá medzi navrhovateľom (vystupujúcim v
zmysle § 52 ods. 3 zákona v postavení dodávateľa) a odporcom (vystupujúcim v zmysle § 52 ods. 4
zákona v postavení spotrebiteľa) ako zmluvný typ podliehala v čase uzavretia režimu právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, keď spĺňala náležitosti vyžadované ust. § 52 ods.

1, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb.

Súd však považuje za potrebné uviesť, že znenie ustanovenia § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. nie je možné považovať za akýsi materiálny korektív, ktorý by umožňoval považovať všetky
ustanovenia Občianskeho zákonníka za jednostranne kogentné, od ktorých by nebolo možné sa odchýliť
vneprospechspotrebiteľa.Kzáveru,žezákonodarcapočítallenskogentnosťouúpravyspotrebiteľských

zmlúv, a nie s kogentnosťou celého Občianskeho zákonníka, možno dospieť logickým výkladom
ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. (napr. § 369 ods. 1 veta tretia, ktorý vo svojej úprave priamo
počíta so spotrebiteľom; v prípade jednostrannej kogentnosti Občianskeho zákonníka by uvedená veta
nemala žiadny právny význam). S uvedeným výkladom sa stotožnil aj Najvyšší súd SR, ktorý vo svojom
rozhodnutí sp. zn. 6 M Cdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013 okrem iného uviedol nasledovné:

"Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní správne uvádza, že zmluva o úvere upravená
ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že
sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. V
zmysle § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného
zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení

záväzkov z úverovej zmluvy, sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. mája 2000, sp. zn. 4 Obo 115/99). Generálny
prokurátor správne uvádza, že jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku z obchodno-právneho
vzťahu je aj ručenie, ktorého komplexná, ucelená právna úprava sa nachádza v ustanoveniach
§ 303 až § 312 Obchodného zákonníka. Na záväzkové vzťahy vyplývajúce z ručenia v prípade

zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy, vrátane právneho vzťahu medzi ručiteľom a dlžníkom,
sa preto použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, a nie Občianskeho zákonníka. V takomto
prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok
premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne
v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka".

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda potrebné konštatovať, že na predmetnú zmluvu o
úvere sa budú primárne aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka spolu s ustanoveniami § 52
až § 60 Občianskeho zákonníka a zákonom č. 258/2001 Z.z. ako lex specialis v pomere k zvyšným
ustanoveniam Občianskeho zákonníka ako lex generalis, ktorý sa použije iba na vyplňovanie prípadnýchmedzier v zákone, t.j. keď niektoré otázky právnych vzťahov Obchodný zákonník alebo ustanovenia §
52 až § 60 Občianskeho zákonníka neupravujú.

Súd sa s nestotožnil s názorom vedľajšieho účastníka, že predmetná zmluva o úvere nemá náležitosti

vyžadované zákonom 258/2001 Z.z. Preverením predmetnej zmluvy úvere č. XXXXXXX. je potrebné
konštatovať, že spĺňa všetky podmienky, ktoré na uvedené typ zmlúv kladie § 4 a nasledujúce zákona
258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy.

Priemerná ročná percentuálna miera nákladov tak, ako je žiadaná v zmysle § 4 ods. 2 písm. k) zákona
258/2001 Z.z., je obsiahnutá v rámci článku IV VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere
č. XXXXXXX.

Rovnako konečná splatnosť zmluvy o úvere tak, ako je žiadaná v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona
č. 258/2001 Z.z. je v predmetnej zmluve uvedená v súlade so zákonom 258/2001 Z.z. v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy. Z predmetnej úverovej zmluvy, a to konkrétne z článku VI. bodov 2,4 VOP
je možné veľmi jednoducho vyvodiť lehotu splatnosti prvej splátky poskytnutého úveru, nasledujúcich
splátok, ako aj lehotu konečnej splatnosti úveru. V súlade s ustanovením § 1 vyhlášky č. 620/2007

Z.z., ktorou sa vykonávajú ustanovenia § 3 ods. 9 zákona č. 258/2001 Z.z., možno považovať uvedenú
formu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru za postačujúcu pre účely § 4 ods. 2 písm. g) zákona č.
258/2001 Z.z., keď ani samotné zákonné ustanovenie výslovne neustanovuje formu, ako má byť termín
konečnej splatnosti úveru stanovený.

Taktiež podmienku stanovenú v § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z., t.j. uvedenie výšky, počtu

a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov navrhovateľ splnil s poukazom na časť III. zmluvy v
nadväznosti na článok VI. bodov 2,4 VOP.

Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť predmetná
zmluva v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z.z.

Súd považuje za potrebné poukázať, že ku dňu podpisu zmluvy o úvere č. XXXXXXX (t. j. 26.03.2008)

žiadna judikatúra súdov a ani právna norma nestanovovala formálne veľkosť písma použitého v
zmluvách ako aj v prílohách zmlúv. Jediné ustanovenie, ktoré sa na veľkosť písma vzťahuje, je
ustanovenie § 37 ods. 1 zákona 40/1964 Zb., kde je uvedené, že právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Preskúmaním predmetnej zmluvy treba konštatovať,
že aj keď sú niektoré jej časti uvedené menším formátom písma, nemení to nič na ich platnosti, pretože

aj časti uvedené menším formátom písma sú stále čitateľné, a teda zrozumiteľné; žiadnym výkladom
nemožno dospieť k záveru o ich nezrozumiteľnosti.

Súd považuje za nelogické argumentovať v prípade odporcu tým, že všeobecné obchodné podmienky
by mu boli akokoľvek vnútené, resp. že neboli z jeho strany odsúhlasené, a teda, že by mali byť
absolútne neplatné podľa § 37 ods. 1 zákona 40/1964 Zb.. Odporca svojim podpisom pod zmluvou

o úvere č. XXXXXXX súčasne prehlásil pod časťou VI zmluvy, že sa oboznámil s VOP (ktoré sa
nachádzajú na rube zmluvy), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Zmluva je teda celistvá a bola
uzatvorená v riadnej písomnej forme tak, ako predpisuje zákon 258/2001 Z.z. Odporca podpisom zmluvy
potvrdil, že bol so znením úverových podmienok oboznámený a prejavil súhlas byť nimi viazaný. V
čase podpisu predmetnej zmluvy o úvere žiadne ustanovenie zákona neprikazovalo, aby aj VOP boli

podpísané účastníkmi zmluvného vzťahu. Jedinú podmienku, ktorú možno na podobne koncipované
zmluvy odkazujúce v texte na VOP klásť je, aby zmluva bola celistvá a aby nemohlo dôjsť k zámene
VOP, k čomu dôjsť nemôže, keďže zmluva a VOP predstavujú jeden pevne spojený celok a zmluva
priamo odkazuje na VOP.

Rovnako ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka umožňuje, aby časť obsahu zmluvy bola určená

aj odkazom na obchodné podmienky, ktoré sú zmluvným stranám známe, alebo k návrhu pripojené.Zákon neurčuje, ktorú časť zmluvy možno takto určiť. Má sa jednať o podmienky, ktoré sa u takýchto
zmlúv opakujú. Tým, že zmluva na určité podmienky, ktoré sú k zmluve pripojené (hoc nie neoddeliteľne)
odkáže, stávajú sa súčasťou zmluvy.

Súd z vyššie uvedených dôvodov návrhu vyhovel, lebo ho považuje za dôvodný.

Vrámcinávrhusinavrhovateľvyčísliltrovykonaniaspočívajúcevzaplatenomsúdnompoplatkuzanávrh
na začatie konania vo výške 118,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 213,94 Eur.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z. ( ďalej Advokátskej tarify ), základná sadzba tarifnej odmeny sa

stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby,
ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 2 Advokátskej tarify, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a

hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa § 13a ods. 1 Advokátskej tarify, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto
úkony právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,

b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,

c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,

d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve
hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín;
ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve
skončené hodiny,

e) vypracovanie právneho rozboru veci,

f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu,

g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto
rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie
mimoriadneho dovolania,

h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa § 15 Advokátskej tarify, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok

a)na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,

b)na náhradu za stratu času (§ 17).Podľa § 16 ods. 3 Advokátskej tarify, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom

osobitne nedohodol.

Podľa § 16 ods. 4 Advokátskej tarify, na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú
osobitné predpisy, (zákon 283/2002 Z.z.) ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1 Advokátskej tarify, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je
sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času
vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Podľa § 18 ods. 3 Advokátskej tarify, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa
odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa
osobitného predpisu.

Súd preskúmal uplatnený nárok navrhovateľa ohľadom náhrady trov konania a zistil, že je opodstatnený.

Odmena advokáta pozostáva z odmeny za dva úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia

zo dňa 02.01.2013 a podanie návrhu na začatie konania dňa 27.02.2013) obidva vo výške 81,33 Eur
spolu s paušálnou náhradou nákladov 2 x 7,81 Eur a uplatnenou 20 % sadzbou DPH (základ dane 2 x
81,33 + 2 x 7,81 = 178,28 Eur) vo výške 35,66 Eur, čo spolu predstavuje sumu 213,94 Eur v zmysle §
10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 15 písm. a), § 16 ods. 3, a § 18 ods. 3 Advokátskej tarify.

Navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech v plnom rozsahu, vznikol tak v súlade s

ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v súdnom poplatku
zaplatenom za návrh na začatie konania vo výške 118,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške
213,94 Eur.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. predĺžil zákonom určenú lehotu splnenia odporcovi
uloženej povinnosti z 3 dní na 15 dní, počas ktorých bude mať odporca dostatok času na to, aby
si obstaral rozumným spôsobom prostriedky na úhradu uložených povinností, príp. sa dohodol s

navrhovateľom na vyporiadaní svojich finančných záväzkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v 3
vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž

e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).