Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. január 2015

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8C/244/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614209239
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Líšková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2015:4614209239.2

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v právnej veci navrhovateľa: J. Š., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C.M. XXXX/XX, XXX XX U., proti odporcovi: J. Q., nar. XX.XX.XXXX, H. G. XXX/
XX, XXX XX Y., o určenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Topoľčany dňa 31.10.2014 domáhal určenia
vyživovacej povinnosti odporcu k nemu, ako plnoletému dieťaťu, v sume 82,- eur mesačne od
01.11.2014, splatných vždy do 15. dňa v tom - ktorom mesiaci vopred.

Na pojednávaní konanom dňa 16.01.2015 sa po vyhlásení rozsudku účastníci konania vzdali práva
podať odvolanie proti rozsudku.

Podľa § 157 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „OSP“), ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Predmetom konania bolo určenie vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi ako plnoletému
dieťaťu.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vovýške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena a alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva
proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, pretože úspešný odporca si trovy konania neuplatnil
a ani zo spisu mu žiadne nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, pretože sa účastníci

konania práva podať proti nemu odvolanie výslovne vzdali po vyhlásení rozsudku (§ 207 ods. 1 OSP).