Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414010306
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4414010306.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci

obžalovaného W. S., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a iné, na
základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 1Pv/130/14/4404 z 24.06.2014,
na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 26.11.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný W. S., nar. XX.XX.XXXX K. Š., trvale bytom
Š., Q. I. Č.. XX,

je v i n n ý , ž e

dňa 20.11.2013, v čase o 13.00. hod., na parkovisku, pri nákupnom stredisku W. K. Š. fyzicky napadol
poškodeného B. I., sediaceho vo vozidle tým spôsobom, že cez otvorené okno vozidla ho najmenej
jedenkrát päsťou udrel do oblasti tváre, čím spôsobil poškodenému B. I. zranenia, a to: tržnú ranu dolnej
ústnej pery a subluxáciu zubov 11, 21, 22, t.j. poškodenie závesného aparátu väčšieho rozsahu troch
horných zubov, ktoré zranenie si vyžiadalo obmedzenie v obvyklom spôsobe života po dobu 14 dní,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom

výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa§364odsek1Trestnéhozákonaspoužitím§38odsek2,odsek4Trestnéhozákona(zanezistenia
žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písmeno h) Trestného zákona), § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona, § 57 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný peňažný trest vo výške 200,- (dvesto) Eur.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovuje sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody 3 (tri) mesiace.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej

právnickej osobe Dôvera zdravotná poisťovňa a.s., Bratislava, Einsteinova č. 25, IČO: 35942436 škodu
vo výške 58,25 Eur. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 24.06.2014 pod sp.zn. 1Pv/130/14/4404
obžalobu na obvineného W. S. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v

súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že
dňa 20.11.2013, v čase o 13.00. hod., na parkovisku, pri nákupnom stredisku W. K. Š., F. E.É. Y., po
predchádzajúcom slovnom nedorozumení, fyzicky napadol B. I., sediaceho vo vozidle tým spôsobom,
že cez otvorené okno ho opakovane päsťou udieral do oblasti tváre, čím spôsobil poškodenému B. I.
zranenia, a to: tržnú ranu dolnej ústnej pery a subluxáciu zobov 11, 21, 22, t.j. poškodenie závesného

aparátu väčšieho rozsahu troch horných zubov, ktoré zranenie podľa znalca z odboru zdravotníctva -
odvetvie súdne lekárstvo si u poškodeného vyžiadalo obmedzenie v obvyklom spôsobe života v trvaní
asi 14 dní.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe a súd

následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkov: B. I. W. Z. I., Z. K. S. A. K.,
znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný poprel, že by poškodeného akýmkoľvek spôsobom napadol, tvrdil, že sa s ním stretol
náhodne, podal poškodenému, sediacemu vo vozidle, šek na poistné a odišiel preč. Obžalovaný sa

bránil tým, že poškodený robí všetko preto, aby od neho získal peniaze a tvrdil, že poškodený od neho
žiadal 6.000,- Eur s tým, že potom nebude súd. Vysvetľoval súčasne, že poškodený ho podviedol v
súvislosti s kúpou bytu, na ktorý si on zobral úver, ale poškodený ho na neho nepreviedol. Rovnako
poprel, že synovi poškodeného pri stretnutí potvrdil, že poškodeného zbil a ospravedlňoval sa za to a
tvrdil, že sa s ním vôbec nerozprával. Obžalovaný na jednej strane vypovedal, že sa s poškodeným

stretáva na ulici, ale nehovorili o incidente, na strane druhej tvrdil, že poškodený od neho pýta peniaze
v súvislosti s trestným stíhaním telefonicky, ale aj sem-tam pri stretnutí na ulici. Poprel, že by nejakému
známemu poškodeného dlžil peniaze.

Poškodený B. I. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v predmetnom

čase sedel v aute na parkovisku pred nákupným strediskom, išiel okolo obžalovaný smerom k nemu a
preto sa ho spýtal cez stiahnuté okno, čo mieni robiť s tým, že jednému jeho známemu dlží peniaze.
Podľa vyjadrenia svedka sa obžalovaný najskôr iba usmieval a potom ho začal udierať do tváre, možno
osemkrát, držiac ho za košeľu, nič pritom nehovoril a nepodával mu žiadny šek. Poškodený následne z
miesta odišiel rovno na políciu. Svedok tvrdil, že šek mu obžalovaný podával až neskôr po incidente,

keď sa stretli a obžalovaný mu vysvetľoval incident tak, že mal vtedy popletenú hlavu a nevie, prečo to
urobil. Svedok vysvetlil, že obžalovaný mal dlžiť ním pýtané peniaze jednému mužovi z Maďarska, ktorý
chcel kúpiť auto od obžalovaného, dal peniaze do opravy a obžalovaný ho predal niekomu inému.

Svedok Z. I., syn poškodeného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že mu jeho otec dňa 20.11.2013

telefonoval, že ho obžalovaný udrel do tváre a že má vybité tri zuby a uviedol, že obžalovaného stretol
na štedrý deň okolo 14.30. hod. v Lidli, opísal presne oblečenie obžalovaného, pýtal sa ho, prečo to jeho
otcovi urobil a podľa jeho vyjadrenia sa obžalovaný vykrúcal a robil gestá, že to ľutuje. Svedok uviedol,
že k incidentu malo dôjsť preto, že jeho otec sa obžalovaného pýtal na peniaze, ktoré dlží jemu s tým, že
v tej veci boli spoločne s jedným maďarským občanom, chceli od obžalovaného kúpiť auto, dali peniaze

do opravy, ale obžalovaný ho potom predal niekomu inému.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalca z odboru zdravotníctva MUDr. Pavla Gavaľu, ktorý zotrval
na ním podanom písomnom znaleckom posudku, v ktorom skonštatoval, že poškodený utrpel tržnú
ranu dolnej ústnej pery a subluxáciu zubov 11,21,22, t.j. poškodenie závesného aparátu väčšieho

rozsahu troch horných predných zubov, pričom toto zranenie bolo spôsobené predmetom tupým
o menšej kontaktnej ploche s uplatnením na oblasť tváre poškodeného s centrom na ústa, a to
mechanizmom tlaku a ťahu, pričom takýmto predmetom mohla byť veľmi dobre päsť, teda úder päsťou
na ústa. Znalec označil intenzitu pôsobeného násilia za väčšiu a zranenie poškodeného za ľahké.
Podľa znaleckého posudku si tržná rana u poškodeného nevyžiadala chirurgické šitie ani ďalšiu liečbu,

pokiaľ ide poškodenie závesného aparátu, poškodený odmietol extrakciu zuba, v obvyklom spôsobeživota z dôvodu bolestivosti, zvýšenej hygieny úst a prijímaní výlučne kašovitej stravy bol tento
obmedzený asi 14 dní. Znalec dobu práceneschopnosti poškodeného od 20.11.2013 do 20.01.2014
vyhodnotil ako nadhodnotenú. Znalec súčasne uviedol, že zranenie poškodeného bolo spôsobené

jedným, maximálnym dvoma údermi päsťou, množstvo takýchto úderov v počte desať nepredpokladá,
pokiaľ by k nim ale došlo, bola ich intenzita malá, keďže nezanechala iné poranenie okrem toho, ktoré
popísal v posudku. Znalec súčasne nevylúčil, že zranenia poškodeného mohli vzniknúť aj nárazom na
volant vozidla.

Z výpovede svedkyne Magdalény Vácziovej, ktorú za podmienok ust. § 263 odsek 1 Trestného poriadku
na hlavnom pojednávaní prečítal, súd zistil, že táto incident medzi obžalovaným a poškodeným nevidela.

Z ostatných dôkazov súd poukazuje na dôkazy listinné, predovšetkým lekárske správy k zraneniam
poškodeného a z nich najmä na lekárske posudky chirurga MUDr. Polomu a stomatológa MUDr.
Szabóovej z 20.11.2013, a to nielen z hľadiska popisu zistených zranení u poškodeného, ale aj

skutočnosť, že tieto boli vypracované na tlačive OO PZ Štúrovo a teda je zrejmé, že poškodený pred
ošetrením riešil vec prostredníctvom polície tak, ako tvrdil.

Z výsledkov hore uvedeného dokazovania, vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich
vzájomných súvislostiach, a to aj v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania,

ktoré konajúcemu súdu umožňujú pozorovať jednotlivé vypovedajúce osoby a ich reakcie na položené
otázky, súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku. Súd vychádzal predovšetkým z usvedčujúcej výpovede poškodeného B. I., tiež
obžalovaného nepriamo usvedčujúcej výpovede svedka Z. I. a záverov znaleckého dokazovania z
odboru zdravotníctva. Výpovede uvedených svedkov pre súd vyzneli vierohodne, v ich výpovediach

súd nezistil žiadne také rozpory, ktoré by boli túto ich výpovednú hodnotu spôsobilé spochybniť, a
to ani vo vzťahu k nimi uvádzanej okolnosti poškodeným od obžalovaného žiadaného vyplatenia
peňazí v nadväznosti na predaj jeho vozidla. Verzii poškodeného zodpovedajú aj výsledky znaleckého
dokazovania, keďže znalec skonštatoval, že zranenia poškodeného boli spôsobené najviac dvoma
údermi päsťou do oblasti jeho tváre, avšak nevylúčil ani viaceré údery, avšak s malou intenzitou, ktorými

žiadne iné zranenia neboli spôsobené. V neposlednom rade súd poukazuje aj na časové súvislosti , z
ktorých je zrejmé, že poškodený bezprostredne po spôsobení mu zranení kontaktoval políciu a následne
vyhľadal lekárske ošetrenie tak, ako sám uviedol. Týmito dôkazmi mal súd obranu obžalovaného za
vyvrátenú s tým, že jeho verzii priebehu udalosti nezodpovedá žiadny iný v konaní vykonaný dôkaz a ani
jeho samotná výpoveď pred súdom nevyznela vierohodne vzhľadom na jeho rozporuplný opis niektorých

skutočností (predovšetkým vo vzťahu k neskoršej komunikácii s poškodeným). Obhajobou naznačená
alternatíva, že zranenia si poškodený spôsobil sám nárazom na volant vozidla a následne túto situáciu
využil, motivovaný pomstou voči obžalovanému, nie je podložená žiadnym použiteľným dôkazom a
uvažovať o nej by podľa názoru súdu bolo špekuláciou. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že
obžalovaný sa dopustil skutku, kladeného mu za vinu obžalobou prokurátora s tým, že vzhľadom

na preukázanú príčinnú súvislosť medzi atakom obžalovaného na tvár poškodeného a vzniknutými
zraneniami, súd ustálil, že tento poškodeného úderom päsťou do oblasti tváre udrel najmenej jedenkrát.

Súd tak dospel k záveru, že obžalovaný vo výroku rozsudku uvedeným konaním naplnil všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona

v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,
tak z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže úmyselne (§15
písmeno a) Trestného zákona) porušil záujem chránený Trestným zákonom, a to záujem na ochrane
zdravia jednotlivca tým, že inému ublížil na zdraví a tiež záujem na ochrane pokojného občianskeho
spolunažívania tým, že sa dopustil fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol

iného. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným
protiprávnym konaním obžalovaného a následkami jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným
zavinením na strane druhej. Obžalovaný naplnil zákonné znaky uvedených prečinov aj po stránke
materiálnej, pretože stupeň ich závažnosti rozhodne nie je nepatrný (§ 10 odsek 2 Trestného zákona).
V danom prípade je stupeň závažnosti konania obžalovaného určený predovšetkým okolnosťami, za

ktorých bol čin spáchaný, keď fyzickému ataku obžalovaného nepredchádzala ani žiadne verbálna
hádka alebo konflikt, tiež mierou jeho zavinenia a následkom jeho činu vo sfére poškodenia zdravia
poškodeného. Z týchto dôvodov súd uznal obžalovaného vinným z predmetných prečinov tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súdu zistil, že tento je rozvedený, žije v mieste trvalého
bydliska, odkiaľ o ňom nie sú uvádzané bližšie poznatky, charakterizujúce jeho povahu a správanie.

Obžalovaný dosiaľ nebol postihnutý v priestupkovom konaní a hľadí sa na neho, ako by nebol súdom
trestaný(zahladené odsúdenie z roku 1984). Obžalovaný pracuje, dosahuje čistý mesačný príjem vo
výške 500,- až 600,- Eur mesačne.

Súd pri rozhodovaní o treste postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, zisťoval

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 Trestného zákona (vzhľadom na jeho predchádzajúce, i keď zahladené odsúdenie,
nemožno konštatovať, že viedol riadny život) a zistil u neho priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno
h) Trestného zákona (t.j. že spáchal viac trestných činov). Súd obžalovanému vzhľadom na spáchanie
viacerých prečinov v jednočinnom súbehu ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 odsek 1

Trestného zákona podľa zákonného ustanovenia, vzťahujúceho sa na trestný čin najprísnejšie trestný,
t.j. podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 0 až 3 roky.
Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností a pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti a absencii okolnosti poaľhčujúcej, podľa
§ 38 odsek 4 Trestného zákona a postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu

trestu odňatia slobody o jednu tretinu. Súd však mal za splnené podmienky na uloženie peňažného
trestu ako trestu samostatného podľa § 56 odsek 2 Trestného zákona, keďže trest ukladal za prečin a
vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy obžalovaného nepovažoval za potrebné
ukladať trest odňatia slobody. V tomto smere súd prihliadol na doterajší život obžalovaného, ktorý sa
dosiaľ nedostal do fyzického konfliktu s inou osobou a na okolnosti, za ktorých sa prečinu dopustil,

predovšetkým vzhľadom na nezrovnalosti medzi obžalovaným a poškodeným z minulosti. Súd tak
obžalovanému uložil peňažný trest v rámci výmery tohto trestu podľa § 56 odsek 1 Trestného zákona,
a to pri samej dolnej hranici vo výške 200,- Eur, prihliadnuc podľa § 57 odsek 1 Trestného zákona na
jeho príjmové a majetkové pomery a ktorú výmeru peňažného trestu považoval za dostatočnú tak z
hľadiska individuálnej, ako aj generálne prevencie. Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu uloženého

peňažného trestu súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov.

Nárok na náhradu škody uplatnila včas a riadne Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava vo výške
58,25 Eur v súvislosti s nákladmi, vynaloženými na poskytnutie zdravotnej starostlivosti poškodenému
a svoj nárok riadne podložila listinnými dokladmi. Z tohto dôvodu súd uložil obžalovanému podľa § 287

odsek 1 Trestného poriadku poškodenej právnickej osobe túto škodu nahradiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).