Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. máj 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/286/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013895563
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013895563.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcu: R. F., V. U.Á. XXX/XX,
V., zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, proti žalovaným: X/ W. V., V. U. XX,
V., zastúpenej Marcelou Skupilovou, bytom Železničná 27, Bratislava, 2/. Y. V., V. U.R. XX, V., X/ U. N.,
V. U. XX, V., o stanovenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva a umožnenie vstupu na
pozemok, na odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22. januára 2013,
č. k. 14C/72/2008-344, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22. januára 2013 a proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21. marca 2013, č. k. 14C/72/2008-384, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22. januára 2013, č. k.
14C/72/2008-344, v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Krajský súd v Bratislave odvolanie navrhovateľ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa
22. januára 2013, č. k. 14C/72/2008-33, ktorým bol zamietnutý návrh právneho zástupcu žalobcu na
nariadenie kontrolného znaleckého posudku o d m i e t a .

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21. marca 2013, č. k.
14C/72/2008-384, p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ a 3/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 22. januára 2013, č. k. 14C/72/2008-344, súd prvého stupňa zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca po pripustení jej zmeny v priebehu konania uznesením súdu prvého stupňa

zo dňa 2.6.2009, č. k. 14C/72/2008-88, domáhal uloženia povinnosti žalovaným:

1. umožniť žalobcovi a súdnemu znalcovi z odboru stavebníctvo vstup na parc. č. XX/X a parc. XX/X,
zapísané na LV č. XXX, kat. územie E. za účelom vykonania obhliadky poškodenia rodinného domu súp.
č. XXX, kat. územie E. a murovaného plota postaveného okolo rodinného domu súp.
č. XXX, kat. územie E., a to v čase od 8:00 do 16:00 hod. toho dňa, ktorý oznámi žaloca ktorémukoľvek
z odporcov 7 dní vopred, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,

2. umožniť žalobcovi a súdnemu znalcovi z odboru ochrana životného prostredia vstup na uvedené
parcely za účelom vykonania kontroly a zistenia miery poškodenia životného prostredia, a to v dobe od

8:00 do 16:00 hod. toho dňa, ktorý oznámi žalobca ktorémukoľvek z odporcov 7 dní vopred, do 30 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku,3. umožniť žalobcovi a súdnemu znalcovi z odboru geodézie a kartografie vstup na
uvedené parcely za účelom vykonania stabilizácie vytýčenej hranice medzi pozemkom parc. č. XX/X,
kat. územie E. a pozemkom parc. č. XX/X a parc. č. XX/X, kat. územie E., a to v dobe

od 8:00 do 16:00 hod. toho dňa, ktorý oznámi žalobca ktorémukoľvek z odporcov 7 dní vopred, do 30
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,

4. zdržať sa poškodzovania a znečisťovania nehnuteľností - rodinného domu so súpisným
číslom XXX postaveného na parc. č. XX/X, zapísanej na LV č. XXX, kat. územie E., najmä hádzaním a
kopením snehu, vylievaním nečistôt a chemikálií a močením, hádzaním hnilého ovocia a iných nečistôt,

5. zdržať sa nad mieru primeranú pomerom obťažovania žalobcu popolčekom a dymom vychádzajúcim
z komína nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, kat. územie E.,

X. zdržať sa nad mieru primeranú pomerom obťažovania žalobcu pevnými a tekutými odpadmi a pachmi,
a to najmä hádzaním výkalov a iných nečistôt pod vetracie okno nehnuteľnosti - rodinného domu so súp.
č. XXX postaveného na parc. č. XX/X, zapísanej na LV č. XXX, kat. územie E. a pachmi vychádzajúcimi
zo žumpy umiestnenej na nehnuteľnosti parc. č. XX/X, kat. územie E.,

X. preložiť presakujúcu žumpu, ktorá je umiestnená na hranici nehnuteľnosti parc. č. XX, kat. územie E.
a nehnuteľnosti parc. č. XX/X, kat. územie E. tak, aby bola v súlade s platnými právnymi predpismi,

8. odkloniť strešný zvod zo strechy nehnuteľnosti postavenej na parc. č. XX, kat. územie E. od
nehnuteľnosti - rodinného domu so súp. č. XXX postaveného na parc. č. XX/X, zapísanej na LV
č. XXX, kat. územie E. a zaústiť ho do vsakovačky v dostatočnej vzdialenosti od hranice nehnuteľnosti,

parc. č. XX/X R. XX/X, kat. územie E., tak, aby bol v súlade s platnými právnymi predpismi,

9. zdržať sa ukladania, resp. upevňovania akýchkoľvek hnuteľných vecí na plote ohraničujúcom parc.
č. XX/X R. XX/X, kat. územie E.,

XX. na vlastné náklady preložiť NTL už meraný rozvod plynu, ktorý je umiestnený na parc. č.
XX/X, kat. územie E., tak, aby jeho umiestnenie bolo v súlade s platnými právnymi predpismi,

11. zdržať sa poškodzovania okrasných drevín zasadených na parc. č. XX/X, kat. územie E., a

12. pravidelne odstraňovať konáre drevín zasadených na parc. č. XX, kat. územie E., tak, aby
nedochádzalo k poškodzovaniu omietky a strechy rodinného domu so súp. č. XXX postaveného
na parc. č. XX/X, zapísanej na LV č. XXX, kat. územie E., a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Zároveň súd prvého stupňa žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa 419,53 eur titulom trov štátu v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalobca je vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX na U. H.. Č.. XX X. V., parc. č. XX/X - záhrady o výmere 243 m2,

P..Č..XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2 a rodinného domu súp.č.XXX postaveného
na parc. č. XX/X, kat. úz. E.. Žalovaní 1/ a 2/ sú manželia. Žalovaná 1/ bola výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX na U. H.. Č.. XX v V., parc. č. XX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 848 m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 m2,
parc. č. 72 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, parc. č. XX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 161 m2. Podľa výpisu z LV č. XXXX sa žalovaná 3/ darovacou zmluvou zo
dňa 15.2.2011, č. V-1287/11, stala vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. E., parc. č. XX/X o výmere XXX
m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a
nádvoria a rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XX na U. ul. č. XX X. V.. Preto súd prvého stupňa na
základe žiadosti žalobcu zo dňa 16.9.2011 uznesením č. k. 14C/72/2008-189 zo dňa 10.11.2011 pripustil

pristúpenie žalovanej 3/ do konania ako ďalšej účastníčky. Uvedené nehnuteľnosti
účastníkov konania sú susediace. Súd prvého stupňa mal už z výsluchu účastníkov
preukázané, že vzájomné vzťahy medzi žalobcom a žalovanými sú napäté. Spory medzi účastníkmikonania boli riešené i na Miestnom úrade Mestskej časti V. - E., avšak bez úspechu a účastníci boli
odkázaní na riešenie susedských sporov v občianskoprávnom konaní pred súdom. Nakoľko tvrdenia
účastníkov konania boli protichodné, nepodarilo sa ich odstrániť ani vypočutím navrhnutých svedkov a

z predloženej fotodokumentácie nebolo možné ustáliť skutkový stav veci tvrdený žalobcom, súd prvého
stupňa v rozsahu navrhnutom žalobcom uznesením zo dňa 29.2.2012, č. k. 14C/72/2008-197, nariadil
znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru ochrana životného prostredia, odvetvie čistota vôd,
priemyselný a komunálny odpad, ťažba, geológia, E.. C. Š..

Po právnej stránke súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 126 ods. 1, § 127 ods. 1, 2, 3 a §

128 ods. 1, 2 Obč. zák. a po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu zamietol. K prvým trom petitom
žaloby, ktorými žalobca žiadal uložiť žalovaným povinnosť umožniť vstup na pozemok znalcom, súd
prvého stupňa uviedol, že bez preukázania dôvodnosti návrhu zo strany žalobcu nemôže žalovaným
nariadiť povinnosť a určiť im ju do budúcna bez toho, aby bol na jej uloženie dôvod. Uloženie takejto
povinnosti žalovaným v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania v predmetnej veci súd prvého
stupňa považoval za nadbytočný petit, pretože pri nariadení znaleckého dokazovania súd

vždy ukladá účastníkom povinnosť spolupracovať so znalcom v zmysle § 127 ods. 3 O.s.p., a to okrem
iného aj umožnením vstupu na pozemky za účelom vykonania obhliadky nehnuteľností. Žaloba je v tejto
časti podľa súdu prvého stupňa neopodstatnená aj z dôvodu, že hoci žalobca zotrval na týchto petitoch
a žiadal uložiť žalovaným do budúca povinnosť umožniť vstup na pozemku jemu a znalcovi, ani
po nariadení znaleckého dokazovania v predmetnej veci na pozemok žalovaných nevstúpil,

znalcovi to odmietol a právny zástupca žalobcu sa odmietol zúčastňovať rokovaní so znalcom. Pokiaľ ide
o porušovanie vlastníckych práv žalobcu a zasahovanie do jeho vlastníckych práv znečisťovaním jeho
nehnuteľnosti hádzaním a kopením snehu, vylievaním nečistôt, chemikálií, močením, hádzaním hnilého
ovocia a iných nečistôt (4. petit žaloby), súd prvého stupňa vzhľadom na svedecké výpovede a závery
znaleckého posudku a dodatku mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal tieto

svoje tvrdenia. Ako účelovú obranu súd prvého stupňa vyhodnotil spochybnenie znaleckého posudku
právnym zástupcom žalobcu, ktorý tvrdil, že znalec pri otázke súdu č. 1 odobral vzorky zeminy z
nesprávneho miesta. Okrem verbálneho tvrdenia totiž o tom nepredložil žiadne iné dôkazné prostriedky.
Súd prvého stupňa podotkol, že súd nemá dôvod neveriť znalcovi, ktorý tvrdil, že právny zástupca
navrhovateľa L.. M. na jeho telefonickú výzvu odmietol účasť na rokovaniach a že postačuje

podľa neho iba prítomnosť navrhovateľa, ktorý sa rokovaní zúčastňoval. Znalec zodpovedne,
perfekcionalisticky vypracoval znalecký posudok tak, ako mu nariadil súd. Navrhovateľ sa
na vyzvanie znalca aj zúčastnil rokovaní a i keď odmietol vstúpiť na pozemok odporcov, označil miesto
znečisťovania, z ktorého miesta znalec urobil odber vzorky - zeminy do igelitového
vrecka a ešte v deň odobratia doručil do akreditovaného laboratória, ktoré vykonalo rozbor zeminy

na agresivitu betónu a ocele a ohrozenie životného prostredia kontamináciou vylievaných nečistôt,
chemikálii a močenia. Závery znaleckého posudku jednoznačne preukazujú, že žiadne stopy znečistenia
sa na nehnuteľnosti - rodinného domu navrhovateľa nevyskytli. Viacerí vypočutí svedkovia popreli, že by
kopil odporca sneh na jeho rodinný dom. Znalec podrobnou prehliadkou steny rodinného domu
navrhovateľa, kde sú vetracie okienka kúpeľne, nezistil žiadne stopy, alebo fľaky po hádzaní hnilých

jabĺk a fekálií odporcami. Súd preto musel v tejto časti návrh navrhovateľa, ktorý pravdivosť svojich
tvrdení nepreukázal pred súdom ako neopodstatnený zamietnuť.

Vykonaným dokazovaním a vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku súd prvého stupňa nemal
preukázané ani obťažovanie žalobcu žalovanými nad mieru primeranú pomerom popolčekom a dymom
vychádzajúcim z komína nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre katastrálne územie

E. (5. petit žaloby), resp. obťažovanie pevnými a tekutými odpadmi a pachmi, najmä hádzaním výkalov
a iných nečistôt pod vetracie okno rodinného domu žalobcu ako ani pachmi vychádzajúcimi zo žumpy
umiestnenej na nehnuteľnosti parc. č. XX/X v katastrálnom území E. (6. petit žaloby). Vykurovanie a
vykurovacie zariadenia ustanovený znalec konzultoval so znalcom z odboru energetiky Y. B. a tvrdenia
žalobcu o obťažovaní dymom a popolčekom z komína žalovaných považoval za neopodstatnené. Súd

prvého stupňa poukázal aj na potvrdenie od revízneho technika komínov, ktorý má
odborné oprávnenie a ktorý fyzickou kontrolou a prešetrením overil, že krbové ohnisko a komín, ktorým
je vypúšťaný dym a popolček sú bez závad a nedostatkov, takže sú schopné prevádzky aj v
súčasnosti. K časti petitu týkajúcej sa žumpy (7. petit žaloby) a šírenia pachov z nej, súd prvého stupňa
uviedol, že podľa záverov znalca táto vôbec neobťažuje žalobcu, pretože sa nachádza

pod povrchom terénu, ktorý je zatrávnený a v dostatočnej vzdialenosti od obytných priestorov rodinnéhodomu žalobcu. Znalec uviedol, že žumpa bola postavená podľa stavebného zákona, je
vodotesná a bola vykonaná i kontrola priepustnosti. Za závažný dôkaz o tom, že počas viac ako 20
ročnej prevádzky žumpy bola nepriepustná, považoval skutočnosť, že jama 3 m vyhĺbená

pri stavbe domu otcom žalobcov bola po celú dobu odkrytia suchá. Žumpa je stále vodotesná,
nevytekajú z nej odpadové vody a ak by aj bol priesak vody, nemôže to podľa znalca ovplyvniť
statiku rodinného domu žalobcu. Neopodstatnené podľa súdu prvého stupňa v čase jeho rozhodovania
boli aj námietky žalobcov týkajúce sa strešného zvodu dažďovej vody (8. petit žaloby), nakoľko tento
zvod žalovaní zviedli do vsakovacej studne na svojom pozemku a podľa znalca tam bola rímsa len počas

zatepľovania domu. Rovnako tak časť petitu, ktorou žalobca žiadal zdržať sa ukladania, upevňovania
hnuteľných vecí na plote (9. petit žaloby). Podľa svedeckej výpovede svedkyne F. sám žalobca zhodil
kvetináče z betónového plotu a v súčasnosti podľa znalca na plote nie je nič, čo by mohlo zle pôsobiť
na nehnuteľnosť žalobcu.

V časti prekladu rozvodu plynu (10. petit žaloby) súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol z dôvodu
jej predčasnosti. V tejto súvislosti uviedol, že znalec prekonzultoval rozvod plynu - nízkotlakovú prípojku

plynu so Slovenským plynárenským priemyslom a.s., V., či je v súlade s STN a či je nevyhnutné z dôvodu
bezpečnosti, resp. ohrozenia rodinného domu žalobcu tento rozvod plynu preložiť z parc. č. XX/X - G.
XXX, katastrálne územie E., prípadne kam, aby mohol plniť svoj účel. Posúdenie tejto otázky ustanovený
znalec zabezpečil znalcom z odboru energetiky, odvetvie plynárenstvo, C.. Y. Z.. Znalec dospel k záveru,
že rozvod plynu žalovaného nie je v súlade s platnými STN a ani predtým platnými

ČSN. Z hľadiska zaistenia bezpečnosti a k zamedzeniu ohrozenia rodinných domov účastníkov navrhol
vykonaťprekládkuexistujúcehoOPZnazákladevypracovanejaodsúhlasenejprojektovejdokumentácie
OPZ v zmysle teraz platnej legislatívy. Dodal, že preloženie rozvodu plynu z dôvodu bezpečnosti, resp.
ohrozenia rodinných domov bude možné vykonať po likvidácii žumpy v rokoch 2013, resp. 2014 kedy
bude vybudovaná kanalizácia odpadových vôd na U. H.. X. E.. V súčasnosti podľa názoru znalca nie je

možné realizovať preloženie rozvodu plynu na pozemku žalovaných podľa súčasne platných predpisov
STN.

V ďalších častiach petitu súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol, nakoľko neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že by žalovaní poškodzovali okrasné dreviny zasadené na parc. č. XX/X v
katastrálnom území E. ako ani skutočnosť, že by okrasné dreviny poškodzovali omietku a strechu

na jeho rodinnom dome (11. a 12. petit žaloby). Poznamenal, že podľa znaleckého posudku sú na
parcele žalovaných č. 71 vysadené z okrasných drevín len tuje, ktoré sú štíhle, bez konárov do šírky
a v dostatočnej vzdialenosti od steny rodinného domu žalobcu, takže nepoškodzujú jeho omietku ani
strechu. Súd prvého stupňa tiež uviedol, že tvrdenia žalobcu, že žalovaní mu zrezali vrcholky, boli
vyvrátené svedkyňou L. V., ktorá žalobcu videla strihať tuje na svojom pozemku. Z vyjadrenia znalca mal

súd prvého stupňa za preukázané aj to, že popínavý brečtan bol odstrihnutý a nezasahuje
na stranu žalobcu. Na konci plota presahuje na stranu žalovaných, ale žalovaná 3/ sa vyjadrila, že jej
to neprekáža.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaným trovy konania
nepriznal, pretože im nevznikli.

O trovách štátu súd prvého stupňa rozhodol podľa § 148 O.s.p. a na ich náhradu zaviazal žalobcu,
keďže bol v spore neúspešný a aj navrhoval znalecké dokazovanie. Uviedol, že tieto trovy konania
pozostávajú z trov vzniknutých priznaním znalečného znalcovi za vypracovanie znaleckého
posudku a jeho dodatku. Spolu trovy znaleckého dokazovania predstavujú sumu 919,53 eur, pričom zo
štátnych finančných prostriedkov bolo vyplatených 419,53 eur. Preto súd prvého stupňa zaviazal žalobcu

na zaplatenie tejto sumy.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca a podľa obsahu odvolania ním
napadol výrok, ktorým bola žaloba v časti petitov 4. až 12. zamietnutá. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok
súduprvéhostupňavnapadnutejčastizmenilažalobevyhovel.Súdprvéhostupňapodľažalobcuzaťažil
konanie v prejednávanej veci takou vadou, v dôsledku ktorej nemožno považovať jeho rozhodnutie

za vecne správne. Poukázal pritom na skutočnosť, že na pojednávaní konanom dňa 22.1.2013súd prvého stupňa vyhlásil uznesenie, ktorým zamietol návrh právneho zástupcu žalobcu na vykonanie
kontrolného znaleckého dokazovania a voči ktorému dňa 6.2.2013 žalobca podal odvolanie. Žalobca
namietal, že napriek tomu, že o odvolaní proti uvedenému uzneseniu nebolo rozhodnuté, jeho právnemu

zástupcovi bol dňa 20.2.2013 doručený rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 22.1.2013, ktorým
meritórne rozhodol v uvedenom spore. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 8Co/361/2010, 8Co/362/2010. Ďalej žalobca zastával názor, že súdny znalec pri
vyhotovovaníznaleckéhoposudkuč.2/2012 zodňa1.7.2012vznenídodatkuč.1/2013,zktorého
vychádzal súd prvého stupňa, postupoval neobjektívne a s nedostatočnou odbornou starostlivosťou,

v dôsledku čoho je znalecký posudok spochybniteľný a nemôže tvoriť spoľahlivý
podklad pre meritórne rozhodnutie sporu. Mal za to, že tento jeho názor podporujú tvrdenia súdneho
znalca obsiahnuté tak v znaleckom posudku ako aj vyjadrené na pojednávaní konanom dňa 22.1.2013.
Konkrétne protichodné vyjadrenia znalca v znaleckom posudku o presakovaní žumpy, stanovisko znalca
k námietkam žalobcu voči znaleckému posudku, kde sa znalec k väčšine námietok
právneho zástupcu žalobcu odmietol vyjadriť s odôvodnením, že sú iracionálne,

neopodstatnené, scestné a pod. a obdobné odpovede znalca na niektoré otázky právneho zástupcu
žalobcu na pojednávaní dňa 22.1.2013. Žalobca podotkol, že súdny znalec pri vypracovaní znaleckého
posudku vychádzal okrem iného z čestných vyhlásení a nepodložených tvrdení žalovaných, ktoré neboli
preukázané dostatočným spôsobom na to, aby mohli byť podkladom pre odborné
závery znalca ako dôkaz, o ktorý by sa súd prvého stupňa mohol spoľahlivo opierať pri rozhodovaní

sporu. Podľa žalobcu išlo výlučne o subjektívne tvrdenia žalovaných, ku ktorým sa znalec priklonil a
považoval ich za dostatočný podklad pre vytvorenie znaleckého záveru vo veci, ako
to sám uviedol aj na pojednávaní dňa 22.1.2013. Dodal, že ak sa znalec k odborným záverom
dopracoval na základe laických čestných prehlásení, resp. tvrdení, znalecké dokazovanie
nepredstavuje odborné posúdenie veci. Žalobca vytýkal súdu prvého stupňa, že pri hodnotení dôkazov

neprihliadol na skutočnosť, že znalec nezabezpečil odobratie vzorky pôdy z miesta, kde podľa tvrdení
žalobcu malo dochádzať k znečisťovaniu zo strany žalovaných a následne vykonanie chemického
rozboru predmetnej vzorky. Chemický rozbor vzorky odobratej z pozemku žalobcu by pritom dal odbornú
odpoveď na spornú otázku týkajúcu sa znečisťovania pozemku žalobcu vypúšťaním nečistôt. Znalec
napriek tomu neodobral vzorku z miesta, kde je umiestnená zábrana a na ktorom malo dochádzať

k vypúšťaniu výkalov a nečistôt. Žalobca vo svojom odvolaní tiež namietal, že stanovisko k jeho
námietkam bolo doručené jeho právnemu zástupcovi krátkou cestou na pojednávaní dňa 22.1.2013 a
súd prvého stupňa na námietku právneho zástupcu žalobcu, že nemá možnosť sa podrobne oboznámiť
so stanoviskom znalca o rozsahu 20 strán reagoval tým, že má možnosť pýtať sa znalca na pojednávaní.
Pokiaľ ide o komín krbu umiestnený na stene rodinného domu žalovaných 1/ a 2/ podľa žalobcu je

z fotodokumentácie tvoriacej súčasť znaleckého posudku zrejmé, že tento vyúsťuje k jeho rodinnému
domu. Teda v čase vykurovania aj exhaláty smerujú do rodinného domu žalobcu, vnikajú do vnútorných
častí, zhoršujú kvalitu ovzdušia a môžu potenciálne predstavovať aj hrozbu pre ľudské zdravie. V tomto
smere žalobca vytýkal súdu prvého stupňa, že pri rozhodovaní nezohľadnil návrhy na vykonanie rozboru
dymu a popolčeka vypúšťaného v čase vykurovania z komína žalovaných 1/ a 2/. Rozbor tohto dymu a

popolčeka by však preukázal alebo vyvrátil vplyv exhalátov na ľudské zdravie. Okrem toho podľa názoru
žalobcu z fotodokumentácie vyplýva aj skutočnosť, že strešný zvod dažďovej vody, odklonený atypickým
spôsobom k jeho plotu, a teda aj pozemku, je hrozbou pre jeho pozemok a rodinný dom, nakoľko
stekajúcavodabymohlapoškodiťzákladyrodinnéhodomu.Kspornejotázkebezpečnostirozvoduplynu
žalobca namietal, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so záverom znalca z odboru energetiky, že

rozvod plynu nie je v súlade s príslušnými STN a z hľadiska zaistenia bezpečnosti rodinných domov
je nevyhnutná jeho prekládka a uvedenie do stavu súladného so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Žalobca taktiež vytýkal súdu prvého stupňa, že neprihliadol na výpovede všetkých svedkov,
najmä M. a ako relevantný podklad pre rozhodnutie vo veci hodnotil len výpovede svedkov navrhnutých
žalovanými 1/ a 2/. Za neopomenuteľnú žalobca považoval aj skutočnosť, že na pojednávaní dňa

23.10.2011 zákonná sudkyňa neumožnila právnemu zástupcovi žalobcu predložiť svedkom, ktorých
vypočutie navrhli žalovaní 1/ a 2/ na nahliadnutie fotografie k prejednávanej veci a bezdôvodne mu
neumožnila ani klásť svedkom otázky, ktoré mali vzťah k predmetnému konaniu. Týmto postupom súdu
prvého stupňa došlo podľa názoru žalobcu k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade

s ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a s poukazom na ustanovenie§ 214 ods. 1 O.s.p. po prejednaní odvolania dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné
vyhovieť.

V súlade s ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmavacie oprávnenie odvolacieho súdu je ohraničené

medzami v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia. Takýmto rozsahom vymedzeným
v odvolaní je odvolací súd viazaný a preto predmetom odvolacieho konania bola len napadnutá
časť odvolania týkajúca sa návrhu navrhovateľa uložiť odporcom povinnosť zdržať sa poškodzovania
a znečisťovania nehnuteľností rodinného domu navrhovateľa najmä hádzaním a kopaním snehu,
vylievaním nečistôt a chemikálií ako aj močením a hádzaním hnilého ovocia a ich nečistôt, držať sa

nadmieru primeranú pomerom obťažovania navrhovateľa popolčekom dymom, zdržať sa nadmieru
primeranú pomerom obťažovania žalobcu pevnými a tekutými odpadmi a pachmi, a to najmä hádzanie
výkalov a iných nečistôt pod vetracie okno rodinného domu navrhovateľa, uložiť povinnosť preložiť
presakujúcu žumpu, ktorá je umiestnená na hranici nehnuteľnosti parcele č. XX a nehnuteľnosti parcele
č. XX/X katastrálne územie E. aby bola v súlade s platnými právnymi predpismi, uložiť povinnosť
odporcomodkloniťstrešnýzvodzostrechynehnuteľnosti,zdržaťsaukladaniaupevňovaniaakýchkoľvek

hnuteľných vecí na plote, na vlastné náklady preložiť už meraný rozvod plynu, ktorý je umiestnený
na parcele XX/X tak, aby jeho umiestnenie bolo v súlade s platnými právnymi predpismi, zdržať sa
poškodzovaniaokresnýchdrevínzasadenýchnaparceleč.XX/Xapravidelneodstraňovaťkonáredrevín
zasadenýchnaparceleč.XX,takabynedochádzalokpoškodzovaniuomietkyastrechyrodinnéhodomu
a to všetko v lehote 3 dňoch od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť
spôsobom primeraným okolnostiam.

Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať,
aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

Podľa § 100 ods.1 O.s.p. len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov, tak aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to, aby sa spor
vyriešil, zmiernil a aby konanie pôsobilo výchovne. Počas konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa

na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.

Podľa § 213 ods. 2 O.s.p. ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre

rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia
vyjadrili.

V predmetnej veci súd prvého stupňa vec právne posúdil s poukazom na ustanovenie § 126 ods.
1 a § 127 ods. 1, 2, 3 a ustanovenia § 128 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a to pokiaľ sa týka
všetkých petitov predmetného návrhu. Na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd mal za to, že
nárok žalobcu je potrebné po právnej stránke najmä v bodoch 6-12 právne posúdiť i s poukazom na
ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto odvolací súd v priebehu odvolacieho konania

v súlade s ustanovením § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v spojení
s ustanovením § 213 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyzval prítomných účastníkov, aby sa k
možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Ani jeden z prítomných účastníkov nemal pripomienky,
ani námietky k ustanoveniu § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka.Ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznáva ohrozenému právo domáhať sa na súde,
aby ohroziteľovi bola uložená povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie opatrenia
hroziacej škody, ktoré samozrejme závisia od okolností konkrétneho prípadu. Tieto opatrenia môžu byť

vo forme pasívnej, alebo aktívnej povinnosti pričom takéto opatrenia prichádzajú do úvahy iba vtedy, ak
závažná škoda ešte len hrozí.

Ak totiž neoprávnený zásah už bol vykonaný, môže súd uložiť povinnosť zdržať sa ďalších zásahov,
avšak podľa ustanovení § 127 Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od súdu I. stupňa odvolací súd vec
právne posúdil aj s poukazom na ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle, ktorého

sa účastník konania môže domáhať uloženia vhodného opatrenia na odstránenie hroziacej škody, avšak
musí ísť o vážne ohrozenie, pričom vhodné opatrenie musí byť primerané okolnostiam. Ustanovenie §
417 ods. 2 Občianskeho zákonníka je špeciálne ustanovenie k § 4 Občianskeho zákonníka.V nárokoch
navrhovateľa v podanom odvolaní a to preložiť presakujúcu žumpu, odkloniť strešný zvod zo strechy
nehnuteľností, zdržať sa ukladania, resp. upevňovania akýchkoľvek hnuteľných vecí na plote, preložiť
rozvod plynu, zdržať sa poškodzovania okresných drevín, pravidelne odstraňovať konáre drevín, návrhy

na takéto opatrenia, odvolací súd posúdil s poukazom na ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Napriek inému právnemu posúdeniu časti nároku navrhovateľa, odvolací súd má za to, že
súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci. Správne súd prvého stupňa uzavrel,
že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal svoje tvrdenia, účelové bolo aj spochybnenie
znaleckéhoposudku,keďnavrhovateľnamietal,ževzorkyznaleczobralznesprávnehomiesta.Odvolací

súd v tomto smere poukazuje na znalecký posudok ustanoveného znalca na súde prvého stupňa, z
ktorého vyplýva, že žiadne stopy znečistenia na nehnuteľnosti navrhovateľa sa nevyskytli. K jednotlivým
petitom, ktoré navrhovateľ napadol odvolacím návrhom, odvolací súd v podrobnostiach poukazuje
na odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd odvolacie námietky navrhovateľa nepovažoval za
dôvodné. Súd prvého stupňa nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov, uvádzaných účastníkom konania.
Napriek tomu odvolací súd má za to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa bolo podrobné,
jasné, zrozumiteľné a dostatočné. Odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu
pod sp. zn. IIUS373/08, ktorý vo svojom odôvodnení poukázal na článok 46 ods. 1 Ústavy SR, ako i na

článok 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a
základných slobôd, v zmysle ktorých účastník súdneho konania má právo na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným a právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyporiada so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné
a právne významné. Nejde pri tom o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na

spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie,
ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Tu nie je stanovená povinnosť vykonať
určité opatrenia. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že namietaným
rozhodnutím nebolo porušené právo navrhovateľa na spravodlivý proces, ktorý zahrňuje okrem iného
i právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne

odôvodnil, ako aj vyhodnotil dôkazy v zmysle ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku;
odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsiahle vykonané dokazovanie vrátane nariadeného
znaleckého dokazovania.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho

napadnutej časti, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne

správny potvrdil.

Napadnutým uznesením zo dňa 22. januára 2013 vyhláseným na pojednávaní súd prvého stupňa
zamietol návrh právneho zástupcu žalobcu na nariadenie kontrolného znaleckého posudku.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zmenil a nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil

tým, že v spojení so závermi znalca E.. C. Š. v znaleckom posudku č. X/XXXX K. Y.R. X.X.XXXX v
znení doplnku č. X/XXXX K. Y. XX.X.XXXX ako aj v súlade so závermi pojednávania konaného dňa22.1.2013májednoznačnezato,žeuvedenýznaleckýposudoknespĺňapožiadavkynavecnúsprávnosť
a objektívnosť, a preto nemôže byť relevantným podkladom pre rozhodnutie vo veci samej, keďže
netvorí objektívny dôkazný prostriedok, z ktorého by súd mohol pri rozhodovaní spoľahlivo vychádzať.

Taktiež zastával názor, že pri vypracovaní tohto znaleckého posudku sa nepostupovalo s náležitou
starostlivosťou (napr. vzorky zeminy boli z iného miesta ako je miesto, kde dochádzalo k vypúšťaniu
chemikálií a vyhadzovaniu exkrementov a pod.). Preto je podľa žalobcu nevyhnutné vypracovanie
kontrolného znaleckého posudku vo veci za účelom potvrdenia, resp. vyvrátenia vecnej správnosti
záverov znalca v zmysle znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa X.X.XXXX.

KrajskýsúdvBratislaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)prejednalodvolaniežalobcubeznariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.

Podľa§202ods.3písm.a/O.s.p.odvolanieniejeprípustnéprotiuzneseniu,ktorýmsaupravujevedenie
konania.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné

Podľa ustanovenia § 167 OSP, ak zákon nestanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa
okrem iného rozhoduje aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania. Uznesenia, ktorými sa upravuje
vedenie konania, zostávajú bez vplyvu na rozhodnutie vo veci samej a nemôžu privodiť vážnejšiu
ujmu na právach účastníkov. Týkajú sa spravidla takých otázok, ktoré v záujme hospodárneho vedenia
konania vyžadujú rýchle riešenie bez toho, že by odopretie možnosti opravného prostriedku mohlo byť

na ujmu práv účastníkov konania. V zmysle § 170 ods. 2 O.s.p. súd nie je týmito uzneseniami viazaný
a môže ich zmeniť, prípadne vydať nové uznesenie, ktorým bude otázka vedenia konania upravená
inak, bez toho, aby sa k tomu vyžadoval opravný prostriedok či výslovné zrušenie predchádzajúceho
uznesenia.

V prejednávanej veci žalobca napadol odvolaním uznesenie, ktorým súd prvého stupňa na pojednávaní

konanom dňa 22.1.2013 zamietol návrh právneho zástupcu žalobcu na nariadenie kontrolného
znaleckého posudku. Podľa § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p. súd rozhoduje o tom, ktoré z označených
dôkazov vykoná. S dôvodmi, pre ktoré nevykonal aj ďalšie navrhnuté dôkazy sa pritom okrem iného musí
vysporiadať v odôvodnení rozsudku (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa
22.1.2013 na súde prvého stupňa odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa o nenariadení kontrolného

znaleckého posudku rozhodol samostatným uznesením, ktoré vyhlásil, odôvodnil a účastníkov poučil o
opravnom prostriedku. V nadväznosti na uvedené je toto uznesenie potrebné považovať za uznesenie,
ktorým sa upravuje vedenie konania, a teda proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu proti napadnutému uzneseniu, ktorým bol zamietnutý
návrh právneho zástupcu žalobcu na nariadenie kontrolného znaleckého posudku odmietol podľa § 218

ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže žalobca ním napadol rozhodnutie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné
(§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.).

Napadnutým uznesením zo dňa 21. marca 2013, č. k. 14C/72/2008-384, súd prvého stupňa uložil
žalobcovi ako odvolateľovi, aby v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia prevodom z účtu
v banke (príkazom na úhradu na účet súdu) zaplatil súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku č. k.

14C/72/2008-344 zo dňa 22.1.2013, vo výške 696,50 eur. Súdny poplatok súd prvého stupňa vyrubil
podľa položky 1 písm. b/ v spojení s poznámkou 3 Sadzobníka súdnych poplatkov a § 7 ods. 10 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení. Zároveň
súd prvého stupňa žalobcu poučil, že ak v určenej lehote súdny poplatok nezaplatí, bude ho vymáhať
prostredníctvom Justičnej pokladnice a o možnosti podať odvolanie.Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal taktiež odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zmenil a uložil mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur.
Žalobca mal za to, že zo žaloby, na základe ktorej bolo iniciované súdne konanie v prejednávanej veci

ako aj zo samotného súdneho spisu v danej právnej veci jednoznačne vyplýva, že predmet konania
nie je možné oceniť peniazmi. Preto je podľa žalobcu na miestne uplatnenie položky 1 písmeno b/
Sadzobníka súdnych poplatkov, a teda vyrubenie súdneho poplatku vo výške 99,50 eur. Zastával názor,
že súd prvého stupňa aplikoval nesprávne ustanovenie zákona o súdnych poplatkov a v dôsledku
nesprávnej aplikácie všeobecne záväzného právneho predpisu vyrubil nesprávny súdny poplatok za

odvolanie. Žalobcovi ako odvolateľovi nebolo jasné, akým postupom súd prvého stupňa dospel k
vyrubeniu súdneho poplatku vo výške 696,50 eur predstavujúcej 7-násobok zákonom stanovenej výšky
súdneho poplatku v danom druhu súdnych sporov (99,50 eur). Podotkol, že nárok uplatnený v žalobe
ako aj v odvolaní proti rozsudku vo veci samej predstavuje jeden samostatný právny nárok, ktorý
mu vyplýva z § 127 a nasl. Obč. zák. v znení neskorších predpisov. Vyhodnotenie žalobného petitu
(ako aj petitu odvolania proti meritórnemu rozhodnutiu) ako súbor samostatných nárokov považoval v

danej právnej veci za rozporné so zásadami logiky. Uplatnený nárok je podľa názoru žalobcu jedným
nárokom pozostávajúcim z viacerých položiek, nie samostatných, ale vzájomne na sebe závislých a
prepojených, pričom tieto nemožno posudzovať ako samostatné nároky, ktoré by bolo možné uplatniť
samostatnými žalobnými návrhmi. Tieto totiž neboli uplatňované ako samostatné nároky, ale ako jeden
nárok pozostávajúci z viacerých položiek, pričom táto skutočnosť vyplýva už zo samotnej žaloby aj z

odvolania, z ktorého bol súdny poplatok vyrubený. Podľa žalobcu by žalovanie každej časti uplatneného
nároku samostatnou žalobou bolo v rozpore so zásadami logiky, nehospodárne po časovej i finančnej
stránke a predstavovalo by zbytočné zaťažovanie súdneho systému Slovenskej republiky i sporových
strán. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom uplatnený nárok je potrebné posudzovať ako jeden nárok,
z ktorého má byť vyrubený súdny poplatok v zmysle položky č. 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov

vo výške 99,50 eur, žalobca vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne uplatnenie ust. § 7 ods. 10 zákona
o súdnych poplatkoch a vyrubenie súdneho poplatku v 7-násobnej výške, t. j. namiesto 99,50 eur vo
výške 696,50 eur.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po tom, ako odvolaniu voči uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník,

sudca súdu prvého stupňa nevyhovel (§ 374 ods. 4 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že žalobca dňa 7.3.2013 podal odvolanie
proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 22.1.2013, č. k. 14C/72/2008-344, ktorým bola jeho žaloba

zamietnutá. Podaním odvolania tak žalobcovi ako odvolateľovi v zmysle § 2 ods. 4 prvá veta v spojení
s § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov vznikla poplatková povinnosť. Vznikom poplatkovej povinnosti sa zároveň
tento poplatok v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. stal aj splatným. Nakoľko žalobca spolu
s podaním odvolania súdny poplatok nezaplatil, súd prvého stupňa postupoval správne, keď mu jeho

zaplatenie uložil napadnutým uznesením. Zároveň podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa
poplatok za odvolanie žalobcu vyrubil v správnej výške.

Základom poplatku v odvolacom konaní je cena nároku uplatňovaného v odvolaní (§ 7 ods. 10 zákona č.
71/1992 Zb.). V prejednávanej veci žalobca v odvolaní proti predmetnému rozsudku súdu prvého stupňa
uplatňujejednaknároky,ktorésatýkajúzdržaniasazásahovdojehovlastníckehopráva,atozdržaniesa

poškodzovania a znečisťovania rodinného domu žalobcu najmä hádzaním a kopením snehu, vylievaním
nečistôt a chemikálií a močením, hádzaním hnilého ovocia a iných nečistôt, zdržania sa nad mieru
primeranú pomerom obťažovania žalobcu popolčekom a dymom ako aj pevnými a tekutými odpadmi
a pachmi, najmä hádzaním výkalov a iných nečistôt pod vetracie okno nehnuteľnosti žalobcu, pachmi
vychádzajúcimi zo žumpy. Všetky tieto nároky žalobcu možno subsumovať pod ustanovenie § 127 ods.

1 Obč. zák., pričom ide o jeden nárok smerujúci k zabezpečeniu ochrany vlastníckeho práva žalobcu
pozostávajúci z niekoľkých čiastkových nárokov. Nakoľko tento predmet odvolacieho konania nemožno
oceniť peniazmi, súdny poplatok za neho sa platí podľa položky písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov
vo výške 99,50 eur. Okrem toho si však žalobca v podanom odvolaní uplatňuje aj ďalšie nároky: 1.preložiť presakujúcu žumpu; 2. odkloniť strešný zvod zo strechy nehnuteľnosti postavenej na parc. č.
XX, kat. územie E. od nehnuteľnosti žalobcu a zaústiť ho do vsakovačky v dostatočnej vzdialenosti
od hranice nehnuteľnosti žalobcu; 3. zdržať sa ukladania, resp. upevňovania akýchkoľvek hnuteľných

vecí na plote ohraničujúcom parcely žalobcu č. XX/X R. XX/X, kat. územie E.; 4. na vlastné náklady
žalovaných preložiť NTL už meraný rozvod plynu, ktorý je umiestnený na parc. č. XX/X, kat. územie
E., tak, aby jeho umiestnenie bolo v súlade s platnými právnymi predpismi; 5. zdržať sa poškodzovania
okrasných drevín zasadených na parc. č. XX/X, kat. územie E. a 6. pravidelne odstraňovať konáre drevín
zasadených na parc. č. XX, kat. územie E., tak, aby nedochádzalo k poškodzovaniu omietky a strechy

rodinného domu žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom odvolacieho konania je viac nárokov
žalobcu. Situáciu kedy je v rámci jedného návrhu, resp. odvolania, uplatňovaných viacero nárokov rieši
zákon č. 71/1992 Zb. v poznámke č. 6 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Z tejto poznámky
vyplýva, že ak je predmetom konania viac nárokov, každý nárok sa spoplatňuje samostatne, čo však
neplatí, ak ide o viac nárokov na peňažné plnenie vyjadrených jednou sumou. V nadväznosti uvedené
analogicky ak je predmetom odvolacieho konania viac nárokov, je potrebné zaplatiť súdny poplatok za

každý jeden z nich. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom odvolacieho konania nie je viacero nárokov
na peňažné plnenie vyjadrených jednou sumou, ale ide o nároky, ktoré nemožno peniazmi oceniť,
každý z uvedených nárokov 1. až 6. žalobcu je pre účely vymerania súdneho poplatku samostatným
predmetom odvolacieho konania. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď každý z týchto
nárokov žalobcu spoplatnil podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov samostatne súdnym

poplatkom vo výške 99,50 eur za jeden nárok. Spolu teda výška súdneho poplatku za uvedené nároky 1.
až. 6. a za nároky v rámci ochrany vlastníckeho práva žalobcu predstavuje sumu 696,50 eur (7 x 99,50
eur), ktorej zaplatenie žalobcovi uložil aj súd prvého stupňa napadnutým uznesením.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že nárok uplatnený v žalobe ako aj
v odvolaní proti rozsudku vo veci samej predstavuje jeden samostatný nárok vyplývajúci z § 127 a nasl.

Obč. zák. V zmysle ustanovenia § 127 ods. 1 Obč. zák. sa totiž možno žalobou domáhať len uloženia
povinnosti žalovanému zdržať sa presne vymedzeného rušenia. Táto ochrana nesmeruje k tomu,
aby žalovanému bola uložená povinnosť vykonať konkrétne opatrenia. V prípade vyššie uvedených
nárokov 1. až 6. žalobcu preto podľa názoru odvolacieho súdu nejde o žalobu v zmysle § 127 ods.
1 Obč. zák. smerujúcu k zdržaniu sa určitých činností zo strany žalovaných, ktorými by nad mieru

primeranú pomerom obťažovali žalobcu alebo by ohrozovali výkon jeho práv. Na uvedené nemá vplyv
ani skutočnosť, že žalobca všetky svoje uplatnené nároky po právnej stránke opiera o ustanovenie §
127 Obč. zák. Nakoľko súd nie je viazaný právnym posúdením žalobcu a v zmysle zásady iura novit
curia si musí uplatnené nároky posúdiť po právnej stránke sám.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 21. marca 2013,

č. k. 14C/72/2008-384, potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 224 v
spojení s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporcovia v 1/,
2/ a 3/ rade mali plný úspech v odvolacom konaní avšak trovy odvolacieho konania si neuplaňovali a
ani im žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že odporcom v 1/,

2/ a 3/ rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.