Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2013

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/222/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207216
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812207216.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: BL

Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zast. Advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: C. V., G..
XX.XX.XXXX, K. XXX XX Z. XXX, za účastí vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianskeho
združenia slovenských spotrebiteľov AZ , so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica, IČO: 42264154, zast.
JUDr. Jozefom Kempom, advokátom AK Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie
sumy 47,80 eur s príslušenstvo, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi konania Občianskemu združeniu slovenských
spotrebiteľov AZ trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 48,82 eur na
účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Jozefa Kempa a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 47,80 eur s 9 % úrokom z

omeškania ročne z dlžnej sumy od 06.08.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby
odôvodnil tým, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ako postupca a žalobca ako
postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok
žalobcu uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanému. Zmluva je registrovaná
pod SprO/120/2012 na tunajšom súdu. Žalovaná ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom
žalobcu ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEK") zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej

komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu (ako podnikom v zmysle § 4 ods. 8 ZEK) žalovanej
(ako účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7 ZEK). Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť
za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Povinnosťou žalovanej bolo v prípade
nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej
výška bola dohodnutá v Zmluve/Dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo
naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu
žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby

viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. V uvedenom prípade je teda žalovaná
sankcionovaná za to, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v
dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky (došlo k prerušeniu
poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty/koncového zariadenia žalovanému),čím by žalovaná prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj
záväzok,ktorémuzodpovedalprotizáväzokprávnehopredchodcužalobcuzabezpečiťžalovanejmobilný
telefón/koncové zariadenie za zľavnenú cenu. Žalobca vystavil žalovanej faktúru č. 7906565899, splatnú

dňa 05.08.2009, znejúcu na sumu vo výške 47,80 eur. Nezaplatením faktúry v lehote jej splatnosti riadne
a včas sa žalovaná dostal do omeškania a žalobca má teda nárok na úrok z omeškania.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila.

Do konania vstúpil na strane žalovanej vedľajší účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov
AZ, ktoré žiadalo žalobu zamietnuť, poukázalo na to, že predmetom nároku je zaplatenie zmluvnej
pokuty a na to, že nárok nie je dôvodný, pretože nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je uplatňovaný
na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a listinnými dôkazmi a to žalobným

návrhom, Zmluvou o pripojení a dodatkom k tejto zmluve, Všeobecnými podmienkami poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spol. T-
Mobile Slovensko, faktúrou č. 7906565899, vyjadrením vedľajšieho účastníka konania, vyjadrením
žalobcu zo dňa 11.06.2013 a zo dňa 26.09.2013, správami o pobyte žalovanej, spisom 1SprO/120/2012,
výsluchom žalovanej a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav:

Podľa Zmluvy o pripojení zo dňa 10.03.2008 pôvodný veriteľ - spol. T-Mobile Slovensko, poskytol
žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi, 1 ks SIM karty, ktorá umožňovala žalovanej
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, SIM karta mala účastnícke telefónne čísla
0904766673. Predmetom zmluvy bol účastnícky program ,,Relax 60“. Táto zmluva bola uzavretá na

čas neurčitý, aktivácia príslušného programu služieb mala byť realizovaná v priebehu dňa, kedy zmluva
nadobudne účinnosť a cena za poskytované služby je stanovená cenníkom.

Podľa tejto zmluvy bodu 3 sa žalovaná zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 47,80( 1.440,-Sk )
v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka ( najmä hociktorej povinnosti uvedenej

v bode 2 tejto zmluvy alebo čl. 3 bod 3.6 Všeobecných obchodných podmienok alebo čl.5 bod 5.2 ,
písm. a až c všeobecných obchodných podmienok a nasledovného vypojenia SIM karty zo strany
prevádzkovateľa, je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v tejto výške.

Podľa čl. 4 bod 4.2 písm. a) a b) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických

komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spol. T-Mobile Slovensko ( ďalej
len ,,Všeobecné podmienky“), okrem ďalších povinností uvedených vo Všeobecných podmienkach
žalovaný bol povinný používať služby podľa Zákona, Zmluvy, Všeobecných podmienok, prípadne
pokynov spoločnosti, uhrádzať ceny za využívanie služieb, dodržiavať sa a riadiť dodatkami uzavretými
k zmluve, bol povinný najmä uhradiť cenu za zriadenie pripojenia, ako aj všetky s tým súvisiace náklady

a uhrádzať cenu za využívanie služieb v súlade so zmluvou a platným cenníkom.

Podľa Článku 6., bod 6.4., 6.6. a 6.7. Všeobecných podmienok, účastník je povinný uhrádzať svoje
záväzky zo zmluvného vzťahu riadne a včas. Všetky poplatky spojené s úhradou faktúr znáša v plnom
rozsahu účastník. Spoločnosť je oprávnená písomne, prostredníctvom SMS správ, e-mailom alebo

prostredníctvomautomatickéhotelefonického volaciehosystémuupozorniťúčastníkanajehopovinnosť
zaplatiť dlžnú čiastku v prípade, ak neuhradí cenu služieb vyúčtovanú faktúrou v lehote jej splatnosti a
určiť dodatočnú lehotu na zaplatenie. Poplatok za upomienku za oneskorenú platbu v zmysle cenníka
ako aj všetky náklady spojené so súdnym alebo mimosúdnym vymáhaním pohľadávky znáša účastník.

V zmysle Článku 10., body 10.1. a 10.2. Všeobecných podmienok, ak v lehote splatnosti nedôjde
zo strany účastníka k úhrade akéhokoľvek peňažného záväzku alebo jeho časti zo zmluvy alebo z
akéhokoľvek iného zmluvného vzťahu spoločnosťou, má spoločnosť voči účastníkovi nárok na úrok z
omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Úrok z omeškania zo sumy nezaplateného peňažného
záväzku je splatný po uplynutí dňa, ktorý je ako deň splatnosti peňažného záväzku uvedený vo faktúre,

ktorou spoločnosť vyúčtovala účastníkovi peňažný záväzok.

Podľa Článku 10., bod 10.3.. Všeobecných podmienok, v prípade ak bola medzi spoločnosťou a
účastníkom dohodnutá pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zo zmluvy zmluvná pokuta, zaplatenímzmluvnej pokuty nezaniká právo dotknutej zmluvnej strany na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá jej
vznikla porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

Podľa Článku 12., bod 12.2. písm. b) a d). Všeobecných podmienok, spoločnosť je oprávnená dočasne
prerušiť alebo obmedziť poskytovanie služieb účastníkovi bez predošlého upozornenia z dôvodu
nezaplatenia splatnej ceny za služby do 15 dňa od jej splatnosti a to až do zaplatenia, alebo zániku
zmluvy, z dôvodu porušenia zmluvných podmienok zo strany účastníka iných oko uvedených v bode
b) a c) tohto bodu.

Podľa Článku 13., bod 13.2. písm. c), bod 13.3. písm. b) a e) a bod 13.12. Všeobecných podmienok,
zmluva zaniká odstúpením. Spoločnosť môže od zmluvy odstúpiť ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti tejto ceny, ak účastník opakovane porušuje podmienky
zmluvy alebo záväzné pokyny spoločnosti. V prípade odstúpenia od zmluvy končí platnosť a účinnosť
zmluvy a teda zmluva sa ruší ku dňu doručenia písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy druhej

zmluvnej strane. Ak spoločnosť uvedie v tomto oznámení neskorší deň, ku ktorému má zmluva na
základe odstúpenia zaniknúť, zmluva zanikne až k tomuto dňu.

Faktúrou č. 7906565899 zo dňa 15.07.2009 pôvodný veriteľ žalovanej vyfakturoval zmluvnú pokuty v
sume 47,80 eur a faktúra bola splatná dňa 05.08.2009.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.06.2013 uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje
dlhžalovaného,alezabezpečujebenefity,ktoréposkytolžalobcažalovanému(dotovanýmobilnýtelefón,
prípadne ďalšie benefity poskytnuté žalovanému na službách). Právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému telekomunikačné zariadenie za a služby so zľavou. V uvedenom prípade teda žalovaný

nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil platné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že
nesplnilsvojupovinnosťriadneavčasuhrádzaťcenuzaPoskytnutéslužby,bolajehoSIMkartavypojená
z prevádzky, čím žalovaný porušil jeho povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu
viazanosti, kedy by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil
svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok žalobcu poskytnúť žalovanému program služieb za

zľavnenou cenou. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní funkciu prevenčnú. Poukázal na to, že
zo žiadnych ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ani z ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa
č. 250/2007 Z.z., či Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmlúv nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách zmluvné strany neboli
oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Jedinou

podmienkou platnosti je primeranosť tejto sankcie v porovnaní so závažnosťou nesplnenia záväzku
spotrebiteľom. Ak by potencionálna sankcia neodrádzala dlžníkov od porušovania svojich povinností,
došlo by tým k ľahkovážnemu uzatváraniu zmlúv z ich strany s tým, že by dlžník dopredu vedel,
že „príde ľahko k drahému zariadeniu“ a v prípade omeškania so zaplatením svojho dlhu, ho súd
zaviaže len na doplatenie zmluvnej povinnosti, pričom predmetné zariadenie, ktorého trhová cena je

rádovo v stovkách eur, získa len za „korunu“. Neobstojí názor odvolateľa o nevyvážení dohody o
zmluvnej pokute z dôvodu, že by zmluvnou pokutou mal byť výlučne sankcionovaný len jeden účastník
zmluvy, a to spotrebiteľ. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
01.09.2000, sp. zn. 4Obdo/4/1999, ktorý je možné aplikovať aj na občiansko- právne vzťahy. Pokiaľ
má vymáhaná sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je treba rozlišovať medzi

neplatnosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre
rozpor s dobrými mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa ust. § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Primeranosť zmluvnej pokuty
v spotrebiteľskej zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. Zmluvnú pokutu možno
považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku zabezpečenej

sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade
očakávať ak dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže označiť
takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej
pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal,
keby nedošlo k zániku zmluvy. Neprijateľnosť zmluvného ustanovenia o zmluvnej pokute v zmysle

ust. § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k) Občianskeho zákonníka musí existovať ku dňu uzavretia zmluvy. Ak je
zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti
účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez
ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo. Z hľadiska posudzovanejprimeranosti sankcie tvorenej dohodnutou zmluvnou pokutou je právne relevantná taká výška, ktorá
zahŕňa aj prípad, keď kupujúci spotrebiteľ nezaplatí predávajúcemu nič ani zakúpené technologické
zariadenie, ani z titulu minimálnej ceny služby za dobu viazanosti. Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty

v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške zabezpečenej sumy (napr. kúpna cena
poskytnutého technického vybavenia), ako aj výške zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré
možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy
o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebol zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o
neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k), ods. 5 Občianskeho zákonníka v

teraz platnom znení. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu
za nesplnenie záväzku spotrebiteľa nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola
individuálne dojednaná. Je vylúčené urobiť záver o neprimerane vysokej sankcii len po porovnaní
s jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od
času prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti spotrebiteľa. Uviedol ďalej,
že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovaného, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol žalobca

žalovanému. Na základe Zmluvy o pripojení zo dňa 10. 3. 2008 sa právny predchodca žalobcu
so žalovaným v čl. 1 písm. a) dohodli, že v prípade 12 mesačnej viazanosti žalovaného, žalobca
poskytne žalovanému program služieb Relax 60 za zľavnený mesačný paušálny poplatok 355,80 Sk
(11,81 €) s DPH, pričom štandardná cena uvedeného programu služieb bola 439,10 Sk (14,58 €) s
DPH. Celková výška poskytnutej zľavy prípade Zmluvy o pripojení zo dňa 10. 03. 2008 na telefónne

číslo 0904 766 673 bola teda 999,60 Sk (33,18 €) (5 269,20 Sk [439,10 Sk x 12] - 4 269,60 Sk
[355,80 Sk x 12]). V uvedenom prípade teda žalovaný nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil
splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať
cenu za poskytnuté služby, bola jeho SIM karta vypojená z prevádzky, čim žalovaný porušil jeho
povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti keby by prostredníctvom platieb za

poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok
právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému program služieb za zľavnenú cenu. Zaplatenie
zmluvnej pokuty si uplatňujú na základe nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej
doby viazanosti v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Žalovaný je sankcionovaný za to, že nesplnil svoju
povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM

karta/koncovézariadenievypojenézprevádzky(došlokprerušeniuposkytovaniaslužiebposkytovaných
prostredníctvom SIM karty/koncového zariadenia žalovanému), čim by žalovaný prostredníctvom platieb
zaposkytnutéslužbypodobuviazanostipostupnesplnilsvojzáväzok,ktorémuzodpovedalprotizáväzok
právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému program služieb za zľavnenú cenu. Zmluvná
pokuta v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu. Majú za to, že pri neexistencii zmluvnej pokuty

za porušenie povinností zo strany zákazníka, v dôsledku ktorého dochádza k vypojeniu SIM karty z
prevádzky a teda k prerušeniu využívania a tým aj platenia za služby zo strany zákazníka, by podnik
nemohol zákazníkom poskytnúť benefit v podobe zľavnenej ceny za program služieb, ale musel by
programy služieb poskytovať za plné neakciové ceny. Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu jej
výška musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava.

Funkcia zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho prostriedku, spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou
majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom
včas a riadne splnil. Táto hrozba pritom musí byť dostatočne kvantifikovaná na to, aby svoj účel splnila.
Zároveň Vám predkladáme informáciu o histórii kontraktu žalovaného, ktorú nám poskytol právny
predchodca žalobcu. Nakoľko podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok bola žalobcovi postúpená len

zmluvná pokuta, predkladáme Vám aj prehľad faktúr, ktoré žalovaný právnemu predchodcovi neuhradil.
Majú za to, že oprávnenosť nami uplatňovaného nároku žalobca dostatočne preukázal predloženými
dôkazmi .

Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), záväzky

vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia
alebo iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovneupravených,môžuvšakvznikaťajzinýchzmlúvvzákoneneupravených(§51)azozmiešaných

zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba
použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Zákon“), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu
podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia
dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej
služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,
platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na

tarifu.

Podľa § 43 ods. 5 Zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane
neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z
nedbanlivosti, ak nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, ak pripojí na

verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie
v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, ak opakovane
používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, ak opakovane
porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas

celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená

podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. zmluva o pripojení v znení k nej uzatvoreného dodatku s
tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky a že právny predchodca žalobcu
vystavil žalovanej vyššie uvedenú faktúru, ktorou mu vyúčtoval dojednanú zmluvnú pokutu.

Nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní predstavuje výlučne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

tak ako bola žalovanej vyúčtovaná vyššie uvedenou faktúrou, ktorý nárok žalobcu v žalobnom návrhu
odvodzoval od skutočnosti, že žalovaná si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce pre neho z dojednaného
zmluvného záväzku a to konkrétne, že riadne a včas neuhradil cenu za poskytnuté služby, pričom v
ostatnom písomnom vyjadrení uviedol aj ďalšie skutočnosti odôvodňujúce jeho nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty.

Predmetný právny vzťah súd ďalej posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako
spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti
žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

V zmysle zmluvy o pripojení a Všeobecných podmienok žalobcu, bola medzi účastníkmi konania pre
prípad porušenia zmluvných dojednaní dohodnutá zmluvná pokuta (zmluvná podmienka) a súd mal za
to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1., § 39 a § 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

V danej právnej veci bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie

špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k

podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ
požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho
plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu
spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľskýchzmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo

strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu.

Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť
o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so
zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a

povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré

zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má
aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008
bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do Občianskeho
zákonníka.

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal aj k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k
okolnostiam uzatvorenia zmluvy. Súd bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď
predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého programu, pričom cena za poskytované

služby bola stanovená cenníkom a zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že v zmysle dodatku
sa žalovaná zaviazala, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a že po celú
túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať a to v súlade s jeho záväzkami. Zmluvná pokuta
bola dojedná pre porušenie povinností, tak ako boli uvedené v jednotlivých ustanoveniach vyplývajúcich
pre žalovanú zo zmluvy. Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe

uzatvorenia zmluvy, keď zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané
zástupcom spoločnosti.V danej právnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na ktorú mu v zmysle
zmluvných podmienok vznikol nárok, nakoľko žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých
služieb.Zmluvnápokutadojednanávzmluveopripojeníjuzaväzovalkjejzaplateniuvprípadeporušenia

zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil
svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred
uplynutím doby viazanosti, pričom aj v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť
zmluvnúpokutustálevplnejvýške.Vtomtosmerežalobcanerozlišovalmedziprípadmi,kedyspotrebiteľ
ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby

viazanosti. Nerozlišovali sa o aké porušenia zmluvy sa má jednať, akú sumu spotrebiteľ neuhradil.
V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné
považovať za neprijateľné. Súd ďalej poukazuje na to, že dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje,
kedy ku skutočnosti zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že zmluvná pokuta
by mu patrila aj v prípade, žeby žalovaná len uskutočnila nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti
zmluvy,tedabezohľadunato,čibykukončeniuplatnostiajdošlo.Ďalšímaspektom jeajsamotnávýška

zmluvnej pokuty, ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie viacerých pre žalovanú zo zmluvy,
všeobecných podmienok a dodatku vyplývajúcich povinností bez ohľadu na to, kedy k porušeniu došlo.

Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie
alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ. Už toto na

prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného z účastníkov zmluvy. Uvedené súd konštatuje
preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením
povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah
zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto
zmluvnéhodojednaniabynemaliovplyvňovať ďalšieskutočnosti,ktorénastanúpouzavretízmluvy, teda

ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinnosti.

Pokiaľ sa jedná o tvrdenia žalobcu uvedené v jeho písomnom vyjadrení súd poznamenáva, že

skutočnosť, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej zľavnený program, považuje za prejav
jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že
k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol nijako donucovaný, bolo to jeho
dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Teda
medzi právnych predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k uzatvoreniu písomnej dohody o výške

za poskytnuté služby, ktorú žalovaná uhradil ako aj cene mobilného telefónu. Z rovnakých dôvodov
neobstojí preto ani tvrdenie žalobcu o preventívnej funkcii dojednanej zmluvnej pokuty a prijateľnosti
výšky zmluvnej pokuty.

V tomto smere preto neobstojí tvrdenie žalobcu ohľadom výšky zmluvnej pokuty a to, že výška, zahŕňa

aj prípad, keď kupujúci spotrebiteľ nezaplatí predávajúcemu nič ani zakúpené technologické zariadenie,
ani z titulu minimálnej ceny služby za dobu viazanosti a že môže vzniknúť škoda zodpovedajúca pokles
úhrad zo zmluvy o pripojení. To, že žalobca poskytol mobilný telefón so zľavou, je tiež len príklad jeho
marketingovej a obchodnej politiky a prejavom snahy získať čo najviac klientov. Nie je možné povinnosť
zaplatiťzmluvnúpokutuzovšeobecňovaťprekaždéporušeniepovinnostiažiadaťzaplatiťrovnakúvýšku

zmluvnej pokuty, bez tohto aby vzali do úvahy vyššie uvedené skutočnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade so zákonnými ustanoveniami súd dospel k
záveru, že dojednaná zmluvná pokuta, tak ako bolo vyššie uvedené, je neprimeraná, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, teda je neprijateľná

a v rozpore s dobrými mravmi a preto návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súd poukazuje, že takéto
stanovisko v obdobných prípadoch zaujal aj Krajský súd v Prešove a to vo veciach vedených pod sp. zn.
2Co/137/2010, 18Co/136/2010, 17Co/184/2011, kde v závere rozhodnutia vyslovil, že takto dojednaná
zmluvná pokuta ako zmluvná podmienka je neprijateľná.

Podľa § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), aj
keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckéhoposudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem

trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vo veci bol v plnom rozsahu úspešná
žalovaná a teda žalovanej vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko však zo súdneho spisu

žalovanej žiaden nárok na náhradu trov konania nevyplýva a zo strany žalovanej nedošlo ani k vyčísleniu
trov konania, súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Keďže na strane žalovanej vystupoval vedľajší účastník, súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníka trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifnáodmenavsume za2právneúkonypodľa §14ods.1písm.a),b)ad)vyhláškyatozanasledovné
úkony :
- prevzatie a príprava zastupovania ...........................................16,60 eur........

- písomné vyjadrenie zo dňa 29.05.2013 ........................................16,60 eur...

Spolu 33,20 eur

Náhrada hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 2x režijný paušál po 7,81 eur platný pre rok

2013, t.j. 15,62 eur .

Náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje spolu sumu 48,82 eur (33,20 eur + 15,62 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.