Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212200175
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1212200175.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci

navrhovateľky: D. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. Č.. XX, C., zast. univ. prof. JUDr. Robertom
Vlčekom, PhD., MPH., advokátom so sídlom Brnianska 19, Bratislava, proti odporcovi: N. Q., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom S. E. Č.. X, C., zast. JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Prievozská
ul. 2/B, Apollo Business Center, blok B, Bratislava, o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 05. 02. 2012 domáhala voči odporcovi

vrátenia daru, a to bytu č. XX na X. poschodí bytového domu na L. Č.. XX v C., vrátane spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku vo výške 609/100000,
ktorý bol predmetom darovacej zmluvy zo dňa 01. 07. 2011, vklad do katastra bol povolený pod č. N.-
XXXXX/XX dňa XX. XX. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX- čiastočný, Správou katastra pre D. Z. K. C.,
nachádzajúci sa v okrese C. P., obec C.- Z.. Č.. Q., z dôvodu, že podľa § 630 Občianskeho zákonníka
došlo k zániku darovacieho vzťahu, a to na základe jednostranného právneho úkonu navrhovateľky
(darkyne).

Podaný návrh odôvodnila tým, že dňa 01. 07. 2011 ju odporca (syn) zobral k notárovi a dal jej podpísať
darovaciu zmluvu, ktorou mala darovať byt č. XX na L. V. Č.. XX v C., v ktorom býva, a to odporcovi, ktorý
vo svoj prospech zneužil jej vysoký vek (90 rokov). Vklad vlastníckeho práva bol príslušnou správou
katastra povolený dňa XX. XX. XXXX, pod č. N.-XXXXX/XX. Navrhovateľka neobdržala ani fotokópiu
zmluvy.

Navrhovateľka vzhľadom na jej vysoký vek a na skutočnosť, že dcéra žila trvalo v Nemecku, bola
presvedčená, že odporca jej poskytne potrebnú starostlivosť a ona v pokoji dožije v predmetnom byte,
v čom ju nakoniec aj utvrdzoval. Následne sa však odporca začal k navrhovateľke správať hrubo,
nadmerne konzumoval alkohol, a keď išli spolu na nákup, nútil ju za jej peniaze kupovať mu alkohol
a jej potom nezostávalo na jedlo. Odporca jej tiež schoval občiansky preukaz a odnímal jej starobný
dôchodok. Vzhľadom k zhoršeniu jej zdravotného stavu požiadala dcéru, aby pricestovala domov. Dňa
21. 11. 2011 sa dcéra vrátila na Slovensko a navrhovateľku našla vo veľmi zlom stave, pričom dvere

do bytu jej otvoril odporca, ktorý bol opitý, dcére hrubo vynadal a vykrikoval vulgárnosti, že to je
jeho byt a že keď sa navrhovateľke neľúbi, vyletí z bytu, a že nás dobre „ofajčil“. Za byt aj naďalej
platila navrhovateľka, ktorá bola u správcu stále vedená ako vlastníčka bytu. Dcéra našla občiansky
preukaz schovaný v byte pod kobercom a zaviedla navrhovateľku na lekárske vyšetrenia. Dňa 22.11. 2011 odporca zatelefonoval do bytu na L. ulici a dcére povedal, že keď obe z bytu nevypadnú,
tak príde zabiť. Nasledujúci deň, medzi 17 a 18 hod., sa odporca dobíjal do bytu, kopal do dverí
a kričal: „Kurva, keď neotvoríš, zabijem ťa!“. Susedka pani K., ktorá to počula, následne cez ďalšiu

suseduupovedomiladcéru,avšakeštepredjejpríchodomodporcaodišiel.Svedkamihrubéhosprávania
sa odporcu voči osobe navrhovateľky a jeho nadmerného požívania alkoholu, boli aj ďalší obyvatelia
bytového domu. Odporca spôsobom správania sa voči navrhovateľke a jej dcére, hrubo porušuje
dobré mravy, v dôsledku čoho sa navrhovateľka podľa § 630 Občianskeho zákonníka domáha vrátenia
predmetu darovania. Jeho konanie je v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky,

s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti, ktoré po premietnutí do občianskoprávnych
vzťahov predstavujú elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a
to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti, ako pravidlá morálneho charakteru.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 01. 02. 2012, č. k. 58C/3/2012-15, súd na návrh navrhovateľky
podaný spolu s návrhom vo veci samej, nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi zakázal

predmetný byt, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a
spoluvlastníckeho podielu k pozemku, predať, darovať, uzavrieť zámennú zmluvu alebo inak previesť na
inúosobu,aleboprenajaťinémusubjektu,alebozaťažiťbytvecnýmbremenom,ručením,úverom,atodo
právoplatného rozhodnutia o vrátení bytu a súčasne odporcovi uložil povinnosť umožniť navrhovateľke
do rozhodnutia o vrátení bytu nerušené a výlučné užívanie sporného bytu.

Odporca sa k návrhu vo veci samej vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 13. 03. 2012, ktorým žiadal
návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že odporca sa ani k navrhovateľke ani k jej dcére nesprával
tak, že by tým porušoval dobré mravy a preto podľa neho nie sú splnené podmienky pre vrátenie daru
podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Pred uzatvorením darovacej zmluvy navrhovateľka požiadala

dcéru odporcu, aby vybavila nejakú právničku, ktorá by spísala darovaciu zmluvu na byt, nakoľko si
priala, aby byt zostal synovi, bez ktorého by zostala stratená. Navrhovateľka uzatvorila darovaciu zmluvu
dobrovoľne, z jej iniciatívy, na základe slobodnej a vážnej vôle, z vďaky za to, že sa odporca o ňu
dlhodobo staral, vybavoval za ňu potrebné záležitosti a bežné veci ako nákupy, potrebné opravy, vozenie
k lekárom a pod. Odporca sa o navrhovateľku staral s ochotou, spolu s jeho dcérou a vnučkou tak, aby

mala vždy zabezpečené všetko, čo potrebuje k životu. Pravidelne jej nakupovali potraviny a lieky, varili,
prali, upratovali atď. Ak bolo potrebné niečo v byte opraviť, susedia ho automaticky zavolali a on prišiel
a zabezpečil opravu. Tvrdenia uvedené v návrhu označil za nepravdivé a ničím nepodložené. Odporca
sa k odporkyni nikdy nesprával hrubo, nevyhrážal sa jej smrťou, ani vysťahovaním z bytu, nepoužil
vulgarizmy a nenútil ju kupovať mu alkohol, rovnako ako jej neschoval občiansky preukaz a nezobral

jej dôchodok. Poukázal na nepreukázanosť navrhovateľkiných tvrdení, ktoré ak by mali byť pravdivé,
zrejme by boli oznámené aj orgánom činným v trestnom konaní. Vo vyjadrení naznačil, že k podaniu
návrhu na vrátenie daru mohlo dôjsť na základe vôle dcéry navrhovateľky, ktorá keď sa dozvedela o
darovaní bytu, zmanipulovala navrhovateľku proti odporcovi, pritom ona sama sa o matku nestarala, žila
v Nemecku a na Slovensko sa dostavovala sporadicky, maximálne však dvakrát ročne na dva- tri dni a s

rodinou žijúcou na Slovensku sa nestýka. V rozpore s tým, čo je uvedené v návrhu, dcéra navrhovateľky
F. pricestovala na Slovensko nepozvane a nečakane, a nie na prosbu matky, s ktorou sa nestýkala.
Po príchode do bytu kričala, že „navrhovateľka nie je normálna..., takto to nenechá a mamu vezme
do Nemecka!“ a vulgárne sa vyjadrovala na osobu odporcu a vyhrážala sa mu, že ho nechá zavrieť
a vybaví si to aj s jeho dcérou S.. Po príchode dcéry zostala navrhovateľka rozrušená a zhoršil sa jej

zdravotný stav. Vo vyjadrení tiež zdôraznil, že ak by malo byť jeho správanie koncom roka 2011 také,
ako je opísané v návrhu na začatie konania, je len ťažko predstaviteľné, že pár mesiacov predtým, v
čase podpisu darovacej zmluvy, sa odporca k navrhovateľke správal tak, že sa mu rozhodla darovať byt.
Aj s poukazom na uvedené považuje odporca tvrdenia navrhovateľky za vykonštruované a nepravdivé.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, priloženou
fotodokumentáciou, výpoveďami účastníkov konania, prednesmi ich právnych zástupcov, ako aj
výpoveďami v konaní vypočutých svedkov, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 27. 06. 2011 bola medzi navrhovateľkou ako darkyňou a odporcom ako obdarovaným uzatvorená

darovacia zmluva, predmetom ktorej bol bezodplatný prevod vlastníctva nehnuteľností darovaním, a to
2- izbového bytu č. XX na X. poschodí bytového domu na L. XX v C., spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti609/100000, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Q., obec C.- Z.. Č.. Q., okres: C. P., zapísaných
na LV č. XXXX- čiastočný.

Vlastnícke právo odporcu k bytu č. XX na X. poschodí bytového domu na L. V. Č.. XX v C. a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho
podielu k pozemku o veľkosti 609/100000, má súd za preukázané z čiastočného výpisu z listu vlastníctva
č. XXXX, vedeného K. E. pre D. Z. K. C., okres C. P., obec C.- Z.. Č.. Q., kat. úz. Q.. Titulom nadobudnutia
vlastníckeho práva, ktorého zápis bol povolený dňa 01. 07. 2011 pod č. N.-XXXXX/XX, bola darovacia

zmluva zo dňa 27. 06. 2011.

Navrhovateľka sa vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu dňa 03. 04. 2012 vyjadrila, že chce byt od
odporcu naspäť. Na otázku súdu, či sa k nej jej syn Viliam správa zle uviedla, že niekedy áno. Potom
dodala, že jeho správanie k nej je v poriadku, veď sa často nestretávajú. Na ďalšie otázky uviedla,
že odporca jej nikdy nenadával, nikdy ju nenútil ku kúpe alkoholu, nebral jej peniaze. Dcéra prišla do

Bratislavy sama, navrhovateľka ju sem nevolala. Rovnako sa jej dcéra nikdy v byte na L. ulici v C.
nestretla s odporcom a nikdy sa nestalo, že by odporca prišiel do bytu spôsobom, že kopal do dverí a
nadával jej, aj keď je pravdou, že ľúbi si vypiť. Pokiaľ sa týka uzatvorenia darovacej zmluvy súdu dodala,
že mala porážku a nič si nepamätá, nevie, prečo ho darovala odporcovi, len vie, že do bytu k nej prišla
nejaká pani a povedala jej, že niečo musí podpísať, nevedela však, že čo to bolo.

Ako listinný dôkaz bola v priebehu konania, dňa 22. 05. 2012, zo strany navrhovateľky predložená
písomná výzva na vrátenie daru zo dňa 20. 11. 2011, vlastnoručne podpísaná navrhovateľkou, ktorou
od odporcu žiadala vrátenie predmetu darovania podľa § 630 Občianskeho zákonníka v lehote 5 dní
od doručenia výzvy, z dôvodu, že sa k navrhovateľke, ako aj k jej dcére F.Í. Q. správa zle, často ich

uráža a vulgárne im nadáva, neposkytuje im sľúbenú pomoc a snaží sa ich z bytu vysťahovať, čím hrubo
porušuje dobré mravy.

Ďalej bola predložená notárska zápisnica o osvedčení právne významnej skutočnosti, spísaná dňa 25.
04. 2012, na Notárskom úrade JUDr. Petra Kriška v C., Z. H. XX, č. H. XXXX/XX, Nz XXXXX/XXXX,

podľa obsahu ktorej navrhovateľka pred notárom vyhlásila, že jej syn jej dal podpísať darovaciu zmluvu
a povedal jej, že to tak má byť, tiež si od nej požičal peniaze (spolu 51.8212,93 eur), ktoré ona musela
vybrať z banky a on si ich vložil na vlastný účet. Peniaze chce vrátiť a predmetnú pohľadávku z pôžičky
postúpila na dcéru F. Q.. Ďalej uviedla, že syn sa k nej správal hrubo, konzumoval nadmerne alkohol,
bral jej dôchodok a nechával ju bez peňazí a bez jedla a tiež jej schoval občiansky preukaz. Po príchode

dcéry dňa 21. 11. 2011, ju táto našla v zlom zdravotnom stave s tým, že dvere na byte jej otvoril syn, ktorý
bol opitý, hrubo jej vynadal a ďalej oplzlo nadával, že keď sa jej neľúbi, vyhodí ich z bytu a že ich dobre
obabral. Nasledujúci deň telefonoval dcére do bytu a povedal jej, že majú okamžite z bytu vypadnúť,
lebo ich zabije. Dňa 23. 11. 2011 sa do bytu aj dobíjal, kopal do dverí a kričal, že ju zabije. V strachu
o svoj život a zdravie odišla s dcérou do Nemecka, kde bola až do súdu. Po tom ako sa s dcérou do

bytu vrátili, bol vymenený zámok a museli volať kľúčovú službu. Z toho všetkého navrhovateľka ostala
vystresovaná, má strach a výpadky pamäte. Zo súdu mala strach a ani nevnímala, čo sa tam dialo, čo
sa jej pýtal a ako odpovedala. Súčasne potvrdila všetky skutočnosti uvedené v návrhu na vrátenie daru.
Syn sa k nej a jej dcére zachoval nepekne, navrhovateľka sa ho bojí a nechce s ním prísť do styku.
Nemá v ňom žiadnu záruku, že sa o ňu postará a zmení svoje správanie k nej a svojej sestre a preto

zotrváva na vrátení daru.

Psychiatrička Z.. M. D. (zapísaná v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR), ktorá dňa 22.
05. 2012 na žiadosť dcéry vyšetrila navrhovateľku, v znaleckom vyjadrení zo dňa 23. 05. 2012
uviedla, že navrhovateľka je emočne aj afektívne labilná, vulnerabilná- ľahko sa rozruší, má problémy s

koncentráciou, vykazuje nerovnomerne rozložené poruchy pamäte- výraznejšie v oblasti novopamäte, je
neistá,nesamostatná,máužznačneredukovanúsebestačnosťajezávisláodpomociiných,osobnostne
sa javí organicky zmenená, mierne deteriovaná. Vzhľadom pre jej citlivé reaktivity v novom prostredí
a náročnejších situáciách lekárka neodporučila osobnú účasť navrhovateľky na súdnom pojednávaní
najmä vzhľadom k riziku zhoršenia jej zdravotného stavu s možnosťou recidívy NCMP, či iných

somatických, či psychických komplikácií. Záverom doplnila, že pokiaľ nie je navrhovateľka v strese, vie
zrozumiteľne popísať krivdy, ktoré prežíva v dôsledku správania sa syna k nej.Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XX vypracovaného pre potreby konania vedeného na tunajšom
súde pod sp. zn. XXPs/X/XXXX, o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, znalkyňou z oboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria, Z.. T. O., dňa 25. 08. 2012, vyplynulo, že navrhovateľka

trpí duševným ochorením (konkrétne vaskulárnou demenciou stredne ťažkého až ťažkého typu), v
dôsledku čoho nie je vôbec schopná konať samostatne a obstarávať si svoje veci. Je úplne odkázaná na
pomoc druhej osoby. Podľa znalkyne ohľadom na hĺbku deficitu kognitívnych funkcií (demencia stredne
ťažkého až ťažkého typu) by mal súd v uvedenom konaní upustiť od výsluchu posudzovanej, nakoľko
v neznámom prostredí a v psychicky náročnej a záťažovej situácii by sa jej zdravotný aj psychický stav

mohol výrazne zhoršiť. Okrem toho úbytok kognitívnych funkcií jej ani neumožňuje v plnom rozsahu
chápať význam konania.

Odporca vo svojej výpovedi poprel, že by niekedy videl predloženú výzvu na vrátenie daru a že by mu
táto bola niekedy doručená. Uviedol, že o matku sa staral každodenne, navštevoval ju vždy po robote.
JehosestrabývavNemeckuužvyše30rokovanapriektomu,ženavrhovateľkavedela,ženaSlovensko

chodí, dva a pol roka ju nenavštívila, vraj sa predtým nejako pohádali. Keď sa jeho sestra dozvedela
o prevode bytu, prišla na Slovensko a matku spacifikovala a zobrala ju do Nemecka. So sestrou sa
nekontaktuje od doby, čo odišla do Nemecka. Darovaciu zmluvu bol s matkou podpísať u notára s tým,
že zmluva bola vyhotovená právničkou, ktorú vybavila jeho dcéra. Aj po uzatvorení darovacej zmluvy, ju
každodenne navštevoval, keďže je vdovec a nemá iné povinnosti, a rovnako za navrhovateľkou chodila

aj jeho dcéra. Matke varili, prali a vykonávali všetky práce, ktoré už matka nezvládala. Odporca dodal,
že matka sa mu niekedy sťažovala na to, že sestra za ňou vôbec nechodí. K tvrdeniam uvedeným v
návrhu o hrubom správaní sa odporcu k matke a svojej sestre uviedol, že podľa neho to písala jeho
sestra a tieto tvrdenia sú nepravdivé, čo poprela aj navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní.

Právny zástupca odporcu označil listinné dôkazy založené do súdneho spisu protistranou za
vyfabrikované a vytvorené následne po výpovedi navrhovateľky na pojednávaní a žiadal, aby súd na
ne neprihliadal. Poukázal tiež na to, že výzva na vrátenie daru je datovaná dňom 20. 11. 2011, t. j. deň
pred príchodom dcéry navrhovateľky na Slovensko a podľa vyjadrení uvedených v návrhu, táto mala
navrhovateľku nájsť v zlom zdravotnom stave a rovnako sa vo výzve odvoláva na zlé správanie odporcu

voči nim obom, pritom k tomu malo podľa návrhu dôjsť až v dňoch 21. - 23. 11. 2011.

Svedeckú výpoveď navrhovateľkinej dcéry, F. Q., súd nepripustil pre nesplnenie procesných podmienok
svedka, nakoľko pred jej predvolaním na súd, za účelom poskytnutia svedeckej výpovede, sa
oboznámila s obsahom celého spisového materiálu.

Svedkyňa A. Š., susedka navrhovateľky, vo výpovedi uviedla že dcéra navrhovateľky, F.N. Q., sa od roku
2011 nepretržite zdržuje na Slovensku a žije v byte na L. XX v C.. Niekedy od leta 2011 začal k babke
(navrhovateľke) chodiť jej syn N., a to každý deň v čase od 11.00 do 13.00 hod. s tým, že väčšinou
odchádzal opitý. Babka k nej chodievala cca okolo 15.00 hod. popoludní na kávu, nakoľko po smrti jej

najmladšieho syna sa cítila byť osamelá, no potom ako k nej začal chodievať jej syn, aj ona prestala
chodiťksvedkyni.Keďjuzčasunačaspozvalaksebenapolievku,tútovyhladovanázjedla.Keďniekedy
prišla k babke, našla u nej len suché rohlíky, víno alebo pivo a mlieko. Niekoľkokrát prosila jej syna, aby
jej zabezpečil opatrovateľku, lebo spoza dverí cítila zhorené mlieko, no on jej povedal, že mama si nemá
čo variť, lebo on jej navaril, aj keď ona z bytu vôňu jedla nikdy necítila. Vždy, keď sa niečo stalo, volala

synovi N., nakoľko na jej dcéru kontakt nemala, a ten do hodiny prišiel. Často ju vídavala na balkóne
a ona jej hovorila, že sa veľmi teší na N., bola ale často opitá. Svedkyňa jej do roku 2011 robievala
nákupy, viackrát jej poupratovala, dala prať a keď jej povedala, že má deti, ktoré by jej mali pomôcť,
navrhovateľka jej odvetila, že tie majú svoje starosti. Po tom, ako k nej začal chodiť syn N., nechcela
aby jej svedkyňa nakupovala, nakoľko nákupy by nemala čím zaplatiť, lebo syn jej brával peniaze. K

pobytu dcéry F. na Slovensku uviedla, že chodievala tak 2- 3 krát ročne a vždy sa tu zdržala nejaké tri
týždne. Či v tom čase bývala u navrhovateľky, svedkyňa uviesť nevedela, nakoľko F. mala tiež garsónku
na treťom poschodí, v ktorej mohla bývať. Svedkyňa uviedla, že za obdobie posledného roka a pol,
bola s navrhovateľkou a jej dcérou v každodennom kontakte. Potvrdila tiež, že babka stratila krátkodobú
pamäť, je pomätená a pamätá si len to, čo bolo v minulosti a mladosti. Na otázky týkajúce sa prítomnosti

odpovedať nevie. Podľa nej, v čase keď podpisovala darovaciu zmluvu, zrejme ju jej syn k tomu nenútil,
ale ani sama nevedela, čo podpisuje. Svedkyňa súčasne uviedla, že nikdy nebola svedkom žiadneho
hrubého správania sa odporcu k navrhovateľke, rovnako nemala vedomosť o tom, že by si odporca odnej brával alebo požičiaval peniaze. Svedkyňa celkovo zhodnotila, že babka sa tešila na príchod syna,
ten k nej chodil každodenne, ale starostlivosť tam nebola žiadna. Jesť dávala navrhovateľke svedkyňa.

Aj napriek tomu, že svedkyňa vo svojej výpovedi súdu výslovne uviedla, že odporca sa k navrhovateľke
nikdy nesprával hrubo a vulgárne, v písomnom prehlásení zo dňa 27. 09. 2012 uviedla, že odporca spolu
so zaťom sa minulý rok dobíjali do navrhovateľkinho bytu a odporca jej oplzlo nadával.

SvedkyňaB.M.,ktorápodnikávobjektenaL.ulici,akuktorejchodievalaajnavrhovateľka,kveciuviedla,

že od susedov mala vedomosť o tom, že syn pani Q., ktorý sa o ňu nestará, získal na základe darovacej
zmluvybyt,vktoromtátobýva.Dňa21.11.2011,keďchcelanavrhovateľkeajejdcéredoniesťobjednané
koláče, počula z bytu krik a že odporca F. vulgárne nadával a kričal : „choď preč ty p... nemecká,
choď preč. Toto je moje a ja ťa odtiaľto vyhodím...“, a preto koláče ani neodovzdala. Následne jej dcéra
navrhovateľky, pani Q. uviedla, že dôvodom konfliktu bolo, že syn zobral navrhovateľke penziu a ostalo
jej len päť eur. Dátum incidentu si pamätala preto, lebo v rovnaký deň sa narodil otec svedkyne. Vedela

však, že F. si koláče u nej objednala asi dva dni predtým, s tým, že sa dohodli, že ich donesie medzi
10.00 a 13.00 hod., kedy ich aj doniesla. Samotná navrhovateľka pred ňou nikdy o synovi nehovorila.
Pani Q. sa o mamu stará, a z Nemecka na Slovensko chodievala asi trikrát ročne. Informácie ktorými
svedkyňa disponovala mala sprostredkované väčšinou od navrhovateľkinej dcéry.

Na margo výpovede svedkyne M. právny zástupca odporcu uviedol, že podľa navrhovateľky mala jej
dcéra prísť na Slovensko dňa 21. 11. 2011 v popoludňajších až večerných hodinách, avšak podľa
výpovede svedkyne mali byť koláče doručené v daný deň v dopoludňajších hodinách, kedy súčasne
malo dôjsť aj ku konfliktu medzi odporcom a navrhovateľkou a jej dcérou.

Svedkyňa Z. O., susedka navrhovateľky, uviedla, že odporcu viackrát stretla vo vchode bytového domu
opitého, nadával na mamu, vravel, že stratila peniaze, ale podľa svedkyne jej ich zobral on. Hovoril,
že ju živiť nebude. Odporcu upozornila na pokazenú toaletu v byte navrhovateľky a na nevyhnutnosť
jej opravy, ale on tak nespravil, následkom čoho došlo dvakrát k vytopeniu jej bytu. K starostlivosti
o navrhovateľku uviedla, že odporca sa o svoju matku nestará, naopak pani F. jej nosí nákupy, plné

tašky. Dcéra navrhovateľky došla na Slovensko podľa nej tak šesťkrát ročne a v súčasnosti je tu skoro
od začiatku roka stále a stará sa o navrhovateľku, s ktorou v byte aj býva, aj napriek tomu, že má v tomto
bytovom dome aj garsónku. Svedkyňa nikdy nebola svedkom žiadneho konfliktu medzi navrhovateľkou
a odporcom. Pokiaľ navrhovateľka uviedla, že jej odporca nenadával a nebral jej peniaze, tak podľa
svedkyne v tomto klamala.

Svedkyňa O. doplnila svoju výpoveď písomným podaním doručeným súdu dňa 29. 01. 2013, v ktorom
uviedla, že vo výpovedi zabudla uviesť, že niekedy v mesiaci apríl 2011 sa vo vchode rozprávala s pani,
ktorá išla od navrhovateľky a povedala jej, že jej doniesla jedlo, nakoľko mala prázdnu chladničku a
nemala čo jesť. Tiež od augusta 2012 prebiehalo zatepľovanie bytového domu, kedy museli byť okná a

balkónové dvere bytov zatvorené a v bytoch sa nedalo dýchať a navrhovateľka sa svedkyni sťažovala,
že jej syn ju nechce zobrať k sebe do bytu v M.. Od pani F. sa dozvedela, že odporca si matku nechcel
zobrať k sebe ani na Vianoce XXXX, keď ona chcela ísť za svojou rodinou do Nemecka.

V písomnom prehlásení zo dňa 20. 09. 2012 svedkyňa Z. O. ešte doplnila, že odporcu viackrát stretla

vo vchode na L. XX, vždy v podnapitom stave a jeho vyjadrenia voči matke boli len s nadávkami. Keď
sa ho svedkyňa spýtala, prečo sa o nej takto vyjadruje, odpovedal, že preto, lebo viackrát stratila svoj
dôchodok, a že on ju teraz má živiť a platiť jej za byt. Opravy v byte odporca nevykonával, čoho dôkazom
je aj skutočnosť, že navrhovateľka ju vytopila z dôvodu nefunkčného splachovacieho zariadenia v
záchodovej nádržke. K náprave nedošlo ani po upozornení odporcu na túto skutočnosť. Od bývalej

kolegyne navrhovateľky, ktorá jej raz doniesla jedlo sa dozvedela, že má prázdnu chladničku. Jej dcéra
F. sa stará o svoju matku nielen svojou návštevou, ale aj finančne. Dcéra si matku viackrát odviezla na
dlhší pobyt do Nemecka a robila jej veľké nákupy.

Svedkyňa A. H., pracujúca v potravinách, do ktorých chodila na nákupy aj navrhovateľka uviedla, že

od istého času chodievala navrhovateľka na nákupy so synom, a odvtedy začala kupovať aj alkohol.
Syn sa k nej správal hrozne, kričal na ňu a keď prišlo k plateniu, povedal jej, aby to zaplatila ona.
So synom chodila na nákup tak každý druhý deň. Súčasťou nákupu bolo vždy aj nejaké pivo a fľaša
tvrdého alkoholu. Sama na nákupy chodievala aj niekoľkokrát denne a kupovala dookola ten istý tovar.Pri nákupoch, ktoré absolvovala navrhovateľka sama, dala svedkyni vždy peňaženku, aby si vybrala
peniaze za nákup a v peňaženke vždy nejaké peniaze boli. Svedkyňa mala pocit, že babka po smrti
mladšieho syna bola mimo reality. Svedkyňa medzi iným vo výpovedi uviedla, že od dcéry navrhovateľky

má vedomosť o tom, že brat ju obral o byt a že mamu nemá kam umiestniť.

Svedok G. M., ktorý v rozhodnom čase pracoval v tých istých potravinách potvrdil, že od istého času
chodievala navrhovateľka na nákupy aj so synom a nakupovali veľa piva a tvrdý alkohol. Keď chodievala
sama, nakupovala mlieko, rožky, maslo. Babka bola zábudlivá a veľakrát zabudla aj na výdavok, často

mu dala veľkú sumu peňazí čo by niekto iný mohol zneužiť. Do obchodu chodievala aj niekoľkokrát
denne a kupovala stále to isté. V čase keď začala nakupovať so synom, mala aj modriny.

Svedkyňa N. C., bývalá kolegyňa navrhovateľky, uviedla, že s navrhovateľkou sa stretávala raz mesačne
a vedela od nej, že odporca sa o ňu staral, vždy bola doma plná chladnička a nikdy naňho nepovedala
nič zlé a nesťažovala sa naňho. Vedela, že okrem pani D. navrhovateľku navštevoval len odporca a

jeho dcéra. Pani Q. sa sťažovala na svoju dcéru, že sa o ňu nestará, nemá o ňu záujem a nechce jej
pomáhať a dva roky u nej nebola, aj keď bola v Bratislave. Od navrhovateľky vedela, že peniaze, ktoré
mala v banke, dala napísať na syna, lebo dcéra ktorá mala dispozičné právo k účtu jej vybrala nejaké
peniaze. Raz stretla F. v Bratislave, tak zavolala pani Ruppovej, ktorá o tom, že je dcéra v Bratislave
vôbec nevedela. S navrhovateľkou bola v častom osobnom styku, a aj dvakrát týždenne si volávali.

Odporca jej nakupoval a varil, na MDŽ alebo deň matiek jej doniesol kvety, zákusky. Na Vianoce bol
tiež u nej, na narodeniny ju pozval na obed do reštaurácie. Z jeho strany svedkyňa nezažila voči matke
žiadne grobianstvo. S odporcom sa stretávala často, keď chodila za navrhovateľkou s tým, že prišla na
obed a väčšinou odchádzala až večer, a to každé tri týždne. Niekedy jej aj navarila zo surovín, ktoré
mala v chladničke, ktorá bola vždy plná a svedkyňa musela niekedy aj vyhodiť niektoré veci, ktoré boli

po záruke. Navrhovateľke však v poslednú dobu chutilo stále menej, stále plakala za svojím synom,
ktorý zomrel, nevedela sa s tým zmieriť. V chladničke podľa svedkyne bývavalo aj pivo. Bola svedkom
aj toho, že odporcovi pred ňou navrhovateľka dávala peniaze za nákup, a ten ich odmietol. Mamu
podľa svedkyne odporca nikdy neudrel, nenadával jej, oslovoval ju mamička, len ho niekedy vytočila,
keď sa dokola pýtala to isté. Navrhovateľka jej v rozhovoroch povedala, že byt dá tomu, kto sa o ňu

postará. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by navrhovateľka udržiavala nejaké kontakty so svojimi
susedami, vie len že ju raz jedna susedka, keď počula ako plače za zomrelým synom, zavolala na kávu.

Svedkyňa G. D., tiež bývalá kolegyňa navrhovateľky, uviedla že sa s navrhovateľkou navštevovali a
pri tej príležitosti jej zvykla niečo doniesť ale že aj navrhovateľka ju tiež vždy mala čím pohostiť.

Svedkyňa napríklad raz doniesla navrhovateľke tekvicu zo záhrady a tá jej na druhý deň volala, že
jedlo ktoré z nej N. navaril, bolo výborné. Uviedla, že navrhovateľke varil syn ale jedlo jej nosila aj
vnučka, v kelímkoch, ktoré mávala v chladničke. Navrhovateľka jej tiež spomínala, že s N. chodí
nakupovať a spolu varia. Svedkyni sa navrhovateľka sťažovala, že dcéra jej ani nezavolá. Svedkyňa si
spomenula, že keď mala navrhovateľka infarkt, odporca došiel za ňou do práce, aby jej oznámil že je

chorá a poprosil ju, aby matku išla pozrieť, nech nie je sama. Tiež uviedla, že raz jej navrhovateľka
povedala, že preto k nej prišla neskôr, lebo F. stále hľadá nejaké peniaze. Keď bola jej dcéra na
Slovensku, bývala v garsónke, ktorú mala v tom vchode. Ani navrhovateľku, ani odporcu, ktorý pracoval
v blízkosti práce svedkyne a stretávala ho často, nikdy nevidela pod vplyvom alkoholu. Na odporcu
sa navrhovateľka nikdy nesťažovala, len hovorila, že ho ľutuje, lebo chodí zďaleka a tiež má problémy

s nohami. Súrodenecký vzťah medzi odporcom a F. svedkyňa označila za nie dobrý s tým, že keď tu
bola F., odporca za mamou nechodil. Pokiaľ ide o susedov, tak navrhovateľka udržiavala kontakt len so
susedou z bytu nad ňou, ale aj to nie častý. Potvrdila, že keď bola u nej na návšteve, vždy mala plnú
chladničku a prichystané pohostenie. Navrhovateľka jej tiež hovorila, že za drobné nákupy, ktoré jej N.
robí po ceste, si peniaze ani nevezme a nikdy sa jej nesťažovala, že by jej bral peniaze, naopak vedela,

že aj svoje peniaze si necháva u mamy.

Svedkyňa G. O., známa rodiny Q., uviedla, že raz, keď mala s F. pracovné stretnutie v Bratislave, táto
mala telefonát, že musí ísť rýchlo do bytu k matke, lebo sa niečo deje, na čo sadli do auta a išli na L.
ulicu, keď po príchode do vchodu počuli krik a oplzlé nadávky, výťah nešiel, tak išli po schodoch a počuli

„ty stará kurva aj s tou Nemkou, otvor!“, čo bolo sprevádzané aj ďalšími oplzlými nadávkami. Keď niekto
začal kričať, že ide polícia, vyrútili sa po chodbe dvaja muži, zjavne pod vplyvom alkoholu. Jedným z
nich bol odporca. Odohralo sa to v popoludňajších hodinách. Svedkyňa uviedla, že pani F. na rozdiel od
jej brata, poskytuje matke výbornú starostlivosť a táto za posledné roky vyzerá ozaj dobre, pribrala, jevždy čistá, pričom prvýkrát keď ju videla bola vychudnutá, zošúverená, ušmudlaná. Od F. tiež vedela,
že na babkinom byte bol veľký dlh a bola tam povypínaná elektrina. Uviedla, že s navrhovateľkou a jej
dcérou sa pozná asi päť rokov, naproti tomu, že v písomnom vyhlásení zo dňa 05. 02. 2011 uviedla, že

s navrhovateľkou a jej dcérou sa pozná 15 rokov.

Svedkyňa Z. D., neter navrhovateľky, uviedla, že navrhovateľku navštevovala dva- trikrát cez týždeň,
lebo cez víkend k nej chodila vnučka s manželom. Veľakrát, keď boli u nej na návšteve, prišiel jej
syn N. aj s nákupom, doniesol jej aj makovú štrúdľu, ktorú mala veľmi rada. V čase, keď už bol na

dôchodku, tak jej robil aj nákupy a varil, po mozgových príhodách s ňou chodil po lekároch. Počas
návštev u tety bolo vždy navarené, nakúpené a upratané. Z rozhovoru s tetou vie, že odporca jej aj pral.
Od tety tiež vedela, že raz došlo k tomu, že F. mala u nej veci a spala vo vedľajšej garsónke. Teta išla
spať, nechala kľúče vo dverách a F. sa tam nemohla dostať s tým, že zvonenie teta nepočula. Potom na
ňu F. nakričala, zobrala veci a bez rozlúčky odišla. Bolo jej to veľmi ľúto. Potom sa F. neukázala dva a pol
roka, ani nezavolala. S odporcom mala podľa svedkyne dobrý vzťah, čo mohol, pomohol. Navrhovateľku

pod vplyvom alkoholu nikdy nevidela, odporca mal rád pivo. Chladničku mala vždy plnú zásob, ktoré
musel odporca niekedy aj vyhadzovať a vie to preto, lebo, keď si robievali kávu, navrhovateľka jej kázala
vybrať mlieko z chladničky. Po smrti syna, na ktorého bola veľmi naviazaná, bola vychudnutá, nakoľko jej
nechutilo jesť a často plakala. Svedkyňa nikdy nebola svedkom hrubého správania odporcu voči svojej
matke alebo odmietnutia pomoci. Matka sa naňho nikdy nesťažovala. Navrhovateľka jej dokonca raz

povedala, že bola v banke zriadiť dispozičné právo k jej účtu, a že odporca to odmietol, lebo sú to jej
peniaze. O darovaní bytu vedela, povedala jej to navrhovateľka, ktorá dodala, že byt chce dať napísať
na odporcu a že F. už svoje dostala. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že navrhovateľka sa stretávala so
susedou nad ňou, ktorá jej z času na čas doniesla nejakú sladkosť. O tom, že by sa u nej aj stravovala
nevedela.

Svedok A. D., manžel svedkyne D., uviedol, že navrhovateľku si pamätá ako veľmi čipernú, často ju s
manželkou, s ktorou mala dôverný vzťah, navštevovali, a to, že chce vrátiť byt, ktorý darovala odporcovi,
ho veľmi prekvapilo. Podľa jeho názoru bola do súdneho sporu dotlačená a nebolo to jej rozhodnutie.
Svedok potvrdil, že dcéra F. sa s navrhovateľkou viac ako dva roky, po konflikte keď navrhovateľka

nechala kľúče vo dverách a F. sa nemohla dostať do bytu, nekontaktovala. Vedel, že za navrhovateľkou
chodila aj nejaká kolegyňa a pani N.. S odporcom mala podľa neho dobrý vzťah, nesťažovala sa na
neho, akurát im pri návšteve vždy núkala jedlo a hovorila, aby sme si dali, lebo príde syn a bude sa
hnevať, že na čo jej nosí jedlo, keď ona ho neje. Mala dve chladničky, ktoré boli vždy plné jedla. Odporcu
ani navrhovateľku svedok opitého nestretol. O tom, že mával v chladničke nejaké pivá vedel. Jedla

mala dosť, a to aj po záruke, tak jej nosili len ovocie, vedel že odporca jej nosieval štrúdľu, ktorú mala
rada. Svedok na otázku potvrdil, že pri návštevách u navrhovateľky stretli aj dcéru odporcu.

V konaní bolo predložené aj písomné čestné prehlásenie svedkyne Q. K., navrhovateľkinej susedky,
v ktorom táto uviedla, že syn N. jej mal zakazovať styk so susedmi. Raz, keď doniesla navrhovateľke

do bytu chlieb videla, ako ju syn N. hostí pohárom piva, za čo mu vynadala. Syn, aj keď tvrdil, že
jej varil, podľa nej tomu tak nebolo, nakoľko jedlo z ich bytu cítiť nebolo. Po odchode syna bola
navrhovateľka vždy v podnapitom stave. Dcéra navrhovateľky, F., jej finančne pomáhala, kupovala
celej rodine oblečenie, do bytu kúpila televízor, chladničku a iné veci, čím sa chválila aj samotná
navrhovateľka. V decembri 2011 sa odporca so zaťom dobíjali do bytu navrhovateľky, buchotali, trieskali

a oplzlo nadávali (kurva, piča a iné oplzlosti). Predtým, ako stihla prísť dcéra navrhovateľky, odišli. Na
prácu v domácnosti navrhovateľka už nestačila, a keď jej povedali, nech zavolá syna alebo vnučku,
odvetila len, že majú veľa roboty a nemajú čas.

V písomnom vyjadrení zo dňa 06. 02. 2013 P.. Z. F. uviedol, že rodinu pána Q. pozná už 10 rokov a pri

obchodných stretnutiach, ktoré sa uskutočnili v Bratislave, prespával u matky pani F., pani Q., s ktorou sa
pri debatách rozprávali o svojich problémoch, a táto sa mu sťažovala, že na správanie svojho staršieho
syna, ktorý holdoval alkoholu a mal k nej zvláštny vzťah založený na mamone. Pri jednom rozhovore s
jej synom usúdil, že sťažnosti pani Q. sú oprávnené. Poslednú návštevu u pani Q. absolvoval v auguste
2011, kedy mu táto rozprávala, že si príde oddýchnuť k nim na čerstvý vzduch, vtedy zistil že v byte

sa nachádza aj jej syn, ktorý na túto debatu zareagoval dosť vulgárnym spôsobom („do pič... pôjdeš
a ten nemec tiež“), že vraj jej tam už nič nepatrí, na čo sa teta ohradila a bolo jej povedané, že ak sa
jej nepáči, poletí.Podľa písomného potvrdenia Bratislavského garážového družstva zo dňa 18. 04. 2012, pani F. Q.
využívala parkovacie miesto uvedeného družstva na M. ulici č. XX v C. od 22. 10. 2007 do 22. 12. 2007,
22. 11. 2007 do 22. 12. 2007, 1. 03. 2008 do 31. 03. 2008, 14. 11. 2008 do 14. 12. 2008, 10. 05. 2009

až 20. 06. 2009, 15. 11. 2009 do 15. 12. 2009, 08. 02. 2010 až 08. 03. 2010, 31. 01. 2011 až 28. 02.
2011 a 18. 11. 2011 do 18. 12. 2011.

Z predložených poštových poukážok z 10. 08. 2011, 12. 09. 2011 a 06. 10. 2011, vyplýva, že úhrady za
užívanie predmetného bytu boli uhradené navrhovateľkou, rovnako aj úhrady za elektrinu a TV v roku

2012 a 2013. Úhrada za telefón v apríli 012 bola uskutočnená F. Q..

Právny zástupca navrhovateľky zotrval na podanom návrhu, ktorému žiadal ako dôvodnému a
preukázanému vyhovieť, nakoľko podľa navrhovateľky boli splnené podmienky pre vrátenie daru podľa
§ 630 O.z., z dôvodu správania sa odporcu k navrhovateľke a jej dcére v hrubom rozpore s dobrými
mravmi. Skutkovú podstatu hrubého porušovania dobrých mravov podľa neho napĺňa už samotná

skutočnosť, že úspory navrhovateľky vo výške 51.812,93 eur, ktoré si od nej odporca požičal, nevrátil.
Súčasne poukázal na ľudskú stránku predmetnej kauzy.

Právny zástupca odporcu poukázal na viacero rozporov vo svedeckých výpovediach vypočutých
svedkov a v nich obsiahnutých špekuláciách. Viaceré tvrdenia označil za vykonštruované a poukázal na

to, že z jednotlivých výpovedí podľa neho vyplýva, že svedkovia boli výrazne ovplyvňovaní p. F. Q., ktorá
sa podľa názoru odporcu nedokáže zmieriť s tým, že matka darovala z vďaky predmetný byt odporcovi
a ona sa o matku začala zaujímať až po tomto zistení a od toho času bráni odporcovi v kontakte s
navrhovateľkou. Do spisu založil aj fotografie z obdobia leto, jeseň 2011, z ktorých je zrejmé, aký bol
vzťah odporcu k svojej matke. Návrh žiadal ako nedôvodný zamietnuť.

Podľa § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“) darovacou zmluvou darca niečo
bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva
musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu
a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa § 630 O.z. darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom
jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

V ustanovení § 630 O.z. je upravený špecifický spôsob zániku záväzkového vzťahu z darovacej zmluvy,

a to jednostranným právnym úkonom darcu, ktorým sa domáha vrátenia daru. Jedná sa o rýdzo osobné
právo darcu, ktoré jeho smrťou zaniká (s výnimkou prípadu, keď darca právo podľa § 630 O.z. uplatnil
ešte za svojho života), a ktoré je založené priamo zákonom, avšak je na vôli darcu, či toto právo pri
splnení zákonných predpokladov voči obdarovanému uplatní. Prvou zákonnou podmienkou pre zánik
vzťahu založeného darovacou zmluvou je jednostranný právny úkon darcu, ktorým sa domáha vrátenia

predmetu darovania (najčastejšie označovaný ako výzva na vrátenie daru). Zákon tomuto právnemu
úkonu nepredpisuje žiadnu formu. Z výzvy však musí byť nepochybná vôľa darcu smerujúca k tomu,
aby obdarovaný dar vrátil, musí byť zrejmé, kto ho robí, voči komu smeruje, z akého dôvodu (nevhodné
správanie sa obdarovaného by malo byť opísané konkrétnym a nezameniteľným spôsobom), a čoho
sa domáha. Ak sa vrátenie daru týka nehnuteľnosti, musí byť tento úkon urobený písomne. Druhou

zákonnou podmienkou podľa § 630 O.z. je správanie sa obdarovaného k darcovi alebo k členom jeho
rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Ak darca uplatní právo podľa § 630 O.z., darovacia
zmluvazanikneokamihom,keďdôjdeprejavjehovôleobdarovanému.Vprípade,akjevýzvanavrátenie
daru obsiahnutá v žalobe, právny vzťah z darovacej zmluvy zaniká až jej doručením žalovanému.
Okamihom dôjdenia prejavu vôle na vrátenie daru do dispozície obdarovaného sa obnoví pôvodný

právny vzťah. Vlastnícke právo darcu k veci, t. j. vzťah pred uzatvorením darovacej zmluvy, sa obnoví
ex nunc a obdarovanému (ako neoprávnenému držiteľovi) týmto vznikne povinnosť vrátiť predmet
darovania darcovi, ktorá nie je závislá na tom, či darca uplatnil právo na vrátenie daru súdnou cestou. Ak
predmet darovania obdarovaný už nemá, je povinný poskytnúť darcovi peňažnú náhradu podľa zásad
o bezdôvodnom obohatení. Ak je predmetom darovania nehnuteľnosť, zapíšu sa dôsledky obnovenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe spätného prevodu vlastníckeho
práva vkladom vlastníckeho práva. Ak obdarovaný odmieta darcovi nehnuteľnosť dobrovoľne odovzdať
a prepísať v katastri nehnuteľnosti, môže si svoje právo uplatniť v súdnom konaní. Rozhodnutie súdupriamo nezakladá vznik vlastníckeho práva darcu, je len právnym titulom pre zápis vlastníckeho práva
darcu do katastra nehnuteľností, ktorý sa vykoná záznamom.

Dobrými mravmi (boni mores) sa vo všeobecnosti rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných
noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú určitú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie,
sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem (t. j. v demokratickej
spoločnosti všeobecne uznávané pravidlá morálneho charakteru, v ktorých sa uplatňuje a presadzuje
slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie sa). Pre naplnenie podmienok na vrátenie daru musí

byť správanie sa obdarovaného k darcovi alebo členom jeho rodiny klasifikované ako hrubé porušenie
dobrých mravov, ktoré bolo súdnou praxou vymedzené ako porušenie značnej intenzity alebo sústavné
porušovanie, ktoré však v dôsledku dĺžky trvania, jeho priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov
jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov (napr. fyzické násilie, hrubé urážky,
či neposkytnutie pomoci atď). Naopak právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká len pri prostej
nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, a ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany

obdarovaného (R 88/1998). Pri posudzovaní hrubého porušenia dobrých mravov obdarovaným musí
súd brať zreteľ na všetky okolnosti konkrétneho prípadu (v nadväznosti na princíp vzájomnosti aj na
správanie sa darcu k obdarovanému) a relevantným je len správanie obdarovaného, ktoré sa objektívne
prejavilo, nie subjektívne pocity a úsudok darcu.

V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha vrátenia nehnuteľnosti (bytu) darovanej odporcovi, na
základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi zmluvnými stranami dňa 27. 06. 2011. Titulom predmetnej
zmluvy bolo do katastra nehnuteľností zapísané vlastnícke právo k bytu č. XX na X. poschodí bytového
domu na L. ulici č. XX v C., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti 609/100000, v prospech odporcu,

a to dňa 01. 07. 2011 pod č. N.-XXXXX/XX, čo vyplýva z čiastočného výpisu z LV č. XXXX vedeného
K. E. pre D. Z. K. C..

Dôvodom, pre ktorý sa navrhovateľka domáha voči odporcovi vrátenia daru má byť jeho hrubé správanie
sa k nej a jej dcére spojené s vulgarizmami, čo odporca v priebehu celého konania dôrazne popieral.

Navrhovateľka v návrhu na začatie konania uviedla, že odporca sa po uzatvorení darovacej zmluvy
začal k nej správať hrubo, nadmerne konzumoval alkohol, a keď išli spolu na nákup, nútil ju kupovať mu
alkohol a jej potom nezostávali peniaze na jedlo. Odporca jej mal odnímať aj starobný dôchodok a skryť
občiansky preukaz. Navrhovateľka v návrhu popísala aj incidenty, ktoré sa mali odohrať v dňoch 21. 11.
2011 až 23. 11. 2011, po príchode jej dcéry F. na Slovensko. Dňa 21. 11. 2011 pricestovala z Nemecka

do C. jej dcéra, F. Q. (sestra odporcu), ktorá navrhovateľku mala nájsť v zlom stave, pričom dvere bytu
jej otvoril opitý odporca, ktorý jej hrubo vynadal a vykrikoval na nich vulgárnosti s tým, že byt je jeho, a
že keď sa im neľúbi, že vyletia z bytu, a že ich obe dobre „ofajčil“. Nasledujúci deň odporca zavolal do
bytu navrhovateľky a jej dcére povedal, že ak obe z bytu nevypadnú, príde ich zabiť. Dňa 23. 11. 2011 sa
odporca vo večerných hodinách dobíjal do bytu, kopal do dverí a kričal: „Kurva, keď neotvoríš, zabijem

ťa!“. Ešte pred príchodom navrhovateľkinej dcéry po upovedomení susedov, odporca odišiel. Popísané
správanie podľa navrhovateľky predstavuje hrubé porušovanie dobrých mravov vo vzťahu k nej ako
darkyni a jej dcére a odôvodňuje jej právo na vrátenie daru na základe jednostranného právneho úkonu
navrhovateľky, ktorý k návrhu na začatie konania pripojený nebol a do súdneho spisu bol založený až
v priebehu konania. Odporca výslovne popieral všetky tvrdenia uvedené v návrhu, podľa ktorých jeho

správanie k matke bolo hrubým porušením dobrých mravov. O matku sa staral spolu so svojou dcérou
a vnučkou, a mali spolu dobrý vzťah. Navrhovateľke varili, upratovali, nakupovali, chodievali s ňou k
lekárom a vybavovali všetky potrebné záležitosti. Naopak bola to jeho sestra F., ktorá žila v Nemecku a
o matku dlhé roky nejavila záujem, na čo sa ponosovala aj samotná navrhovateľka. Sestra začala svoj
záujem o matku prejavovať až po tom, ako sa dozvedela, že navrhovateľka darovala byt, v ktorom býva,

odporcovi a podľa neho aj samotné konanie bolo iniciované navrhovateľkou.

Ako už bolo vyššie uvedené prvou zákonnou podmienkou pre úspešné domáhanie sa vrátenia daru
je jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému, ktorým sa tento z v ňom uvedených
dôvodov domáha vrátenia daru. Navrhovateľka sa na výzvu na vrátenie daru odvolávala už v samotnom

návrhu na začatie konania, avšak túto predložila až v priebehu konania. Výzva bola navrhovateľkou
vlastnoručne podpísaná a datovaná dňom 20.11.2011. Podľa jej obsahu navrhovateľka žiadala odporcu,
aby jej v lehote piatich dní od doručenia výzvy vrátil predmet darovania z dôvodu, že odporca sa k nej
a jej dcére F. správa zle, často ich uráža a vulgárne im nadáva, neposkytuje im sľúbenú pomoc a snažísa ich z bytu vysťahovať, čím porušuje dobré mravy. Navrhovateľka doručenie výzvy odporcovi, ktorý
popieral, že by niekedy túto výzvu vôbec videl, žiadnym spôsobom nepreukázala. Súd vzhľadom na
nepreukázanosť riadneho doručenia tejto výzvy odporcovi, nemal inú možnosť, ako vychádzať z toho,

že k vyzvaniu obdarovaného na vrátenie daru došlo až doručením návrhu na začatie konania odporcovi,
t. j. dňa 15. 02. 2012. V súvislosti s predmetnou výzvou právny zástupca odporcu poukázal na to, že
výzva bola ako listinný dôkaz v konaní umelo vyfabrikovaná protistranou a antidatovaná. Aj podľa súdu
správne poukázal na to, že výzva je datovaná dňom 20. 11. 2011 a navrhovateľka sa v nej odvoláva na
hrubé a vulgárne správanie sa odporcu k nej a jej dcére, ktorá však na Slovensko mala pricestovať až

dňa 21. 11. 2011 a k v návrhu popísaným incidentom malo dôjsť v dňoch 21. až 23. 11. 2011, čo priamo
nasvedčuje domnienke o dodatočnom vyhotovení výzvy a jej antidatovaní.

Za účelom preukázania splnenia druhej zákonnej podmienky spočívajúcej v preukázaní správania
sa obdarovaného k darcovi alebo členom jeho rodiny spôsobom, ktorý možno kvalifikovať ako
hrubé porušenie dobrých mravov, bolo predvolaných a vypočutých viacero svedkov, ktorí by mohli

charakterizovať vzťah medzi účastníkmi konania. Za rozhodné obdobie, z ktorého vychádzal aj súd pri
hodnotení dôkazov, bolo obdobie od uzatvorenia darovacej zmluvy medzi účastníkmi konania.

Súd mal na jednom z prvých pojednávaní možnosť vypočuť aj 92- ročnú navrhovateľku, ktorá o veci
vypovedala formou kladenia otázok. Svojimi odpoveďami poprela, že by jej odporca niekedy nadával,

nútil ju ku kúpe alkoholu, či bral jej peniaze. Vylúčila tiež stretnutie odporcu v byte navrhovateľky s jej
dcérou a podľa nej nikdy nedošlo ani k incidentu popísanému v návrhu na začatie konania, podľa ktorého
sa mal odporca do bytu dobíjať kopaním do dverí a nadávaním jej. Poprela aj to, že dcéra F. prišla do C.
na jej zavolanie. Aj napriek tomu, že je pravdou, že jej syn si ľúbi vypiť, ich vzájomný vzťah bol v poriadku.
Navrhovateľka bola počas svojej výpovede zorientovaná, sústredená a okrem slabšieho sluchu nemala

žiaden problém s odpovedaním na súdom položené otázky, ktorým nepochybne rozumela a chápala
ich zmysel.

Následne po výpovedi navrhovateľky bola ako listinný dôkaz predložená notárska zápisnica o osvedčení
právne významnej skutočnosti, spísaná dňa 25. 04. 2012, v ktorej navrhovateľka protichodne s jej

výpoveďou na súdnom pojednávaní popísala skutočnosti, o ktorých jej boli kladené otázky, a to tak, ako
bolo uvedené v návrhu na začatie konania. Doplnila, že syn sa k nej správal nepekne, že sa ho bojí a
nechcesnímprísťdostyku.Zároveňsinemyslí,žesaoňupostaráazmenísvojesprávanieknejasvojej
sestre, a preto na vrátení darovaného bytu trvá. K jej výpovedí na súdnom pojednávaní pred notárom
uviedla, že mala strach zo súdu a ani nevnímala, čo sa tam deje, čo sa jej pýtajú, a ako odpovedá.

Znalecké vyjadrenie Z.. M. D., vypracované dňa 23. 05. 2012 na žiadosť navrhovateľkinej dcéry, ako aj
znalecký posudok vypracovaný Z.. T. O., dňa 25. 08. 2012, pre účely súdneho konania o pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony, tieto samy o sebe nespochybňujú navrhovateľkou uskutočnenú výpoveď
na pojednávaní súdu v tejto veci. Lekárky len konštatovali nevhodnosť výsluchu navrhovateľky na súde

z dôvodu možného zhoršenia sa jej zdravotného stavu. Na margo vyjadrenia Z.. D., ktorá uviedla, že
navrhovateľka v strese nevie zrozumiteľne popísať krivdy, ktoré prežíva v dôsledku správania sa k
nej, súd uvádza, že navrhovateľka vo výpovedi pred súdom, ktorú súd považoval za dôveryhodnú, na
kladené otázky odpovedala zrozumiteľne a slobodne, bez akéhokoľvek zavádzania a ovplyvňovania,
či už jej dcérou alebo synom a vo svojich odpovediach úplne vylúčila zlé správanie odporcu voči nej

a skutočnosti uvedené tak v písomnom návrhu na začatie konania, ako aj ňou prehlásené v notárskej
zápisnici. Súd nevylučuje, že navrhovateľka vzhľadom k jej vysokému veku a zdravotnému stavu
by mohla byť ľahšie ovplyvniteľnou, avšak práve na pojednávaní sa mala možnosť podľa vlastného
uváženia vyjadriť k sporným udalostiam.

Strachu navrhovateľky z odporcu, ako sa uvádza v predloženej notárskej zápisnici, okrem výpovede
samotnej navrhovateľky, ktorá označila svoj vzťah s odporcom za dobrý, nenasvedčujú ani odporcom
predložené rodinné fotografie za obdobie rokov 2007 až 2011, na ktorých je navrhovateľka vyfotená
s odporcom, jeho dcérou a svojou vnučkou, v prítomnosti ktorých navrhovateľka pôsobí spokojne a
usmieva sa. Fotografie tiež potvrdzujú tvrdenia odporcu a svedkov D., že odporca navrhovateľku pri

príležitosti sviatkov, či jubileí, pozval s rodinou na obed a tiež sú dôkazom spoločne prežitých chvíľ s
odporcomajehorodinou.Súdzdôrazňuje,žeposlednéfotografie,naktorýchjevyfotenánavrhovateľkas
odporcom a jeho rodinou boli z 13. 11. 2011, t. j. týždeň predtým, ako malo dôjsť k hrubému a vulgárnemu
správaniu odporcu po príchode dcéry navrhovateľky, ktorá ju našla vo veľmi zlom stave. Aj na týchtofotkách navrhovateľka pôsobí v prítomnosti odporcu a jeho blízkych šťastne, spokojne a upravene a
nejaví žiadne známky zanedbanej starostlivosti. Pokiaľ sa týka posudzovania odporcovho správania sa
a vzťahu k navrhovateľke na účely ustanovenia § 630 O.z. súd prihliadal a mohol prihliadnuť len na

fotografie uskutočnené po podpise darovacej zmluvy (t. j. fotografie od júla do decembra 2011), nakoľko
relevantným pre meritórne rozhodnutie súdu v tejto veci je (ako už bolo uvedené) správanie sa odporcu
po uzatvorení darovacej zmluvy.

Svedkyňa Š. vo svojej výpovedi potvrdila, že odporca chodieval za svojou matkou (navrhovateľkou)

každodenne a ona sa naňho aj tešila, a keď aj bol nejaký problém v jej byte, po zavolaní prišiel odporca
do hodiny. Svedkyňa, aj napriek tomu, že vo výpovedi pred súdom vyhlásila, že nikdy nebola svedkom
toho, že by sa odporca k navrhovateľke správal hrubo alebo jej bral peniaze, v dodatočnom písomnom
prehlásení, poukázala aj na hrubé a vulgárne správanie odporcu, keď sa v roku 2011 spolu so zaťom
dobíjal do bytu navrhovateľky. Z výpovede svedkyne o tom, že navrhovateľka u nej hltavo zjedla polievku
a to, že svedkyňa z jej bytu necítila vôňu jedla, nevyvodil súd záver o tom, že by odporca nezabezpečoval

stravu navrhovateľke, nakoľko sa jedná len o subjektívne dohady a nepodložené špekulácie. Uvedené
platí aj o vyjadrení svedkyne o tom, že navrhovateľka začala chradnúť, nakoľko aj s poukazom na
jej vek a trápenie v súvislosti so smrťou jej najmladšieho syna, príčina jej chradnutia nemusí mať
žiadnu spojitosť s odporcom a k tomuto by mohlo dôjsť aj pri poskytovaní príkladnej starostlivosti. Proti
tvrdeniu svedkyne Š. o tom, že od leta 2011, keď k navrhovateľke začal každodenne chodiť odporca,

jej nerobievala nákupy z dôvodu, že by jej navrhovateľka nemala za ne čím zaplatiť, stoja výpovede
svedkyne H. a M., ktorí potvrdili, že v peňaženke mala navrhovateľka, ktorá chodievala na nákupy
niekoľkokrát denne, vždy nejaké peniaze, o čom mali vedomosť z toho, že navrhovateľka im pri platení
odovzdala celú peňaženku, aby si z nej vybrali peniaze za nákup.

Výpoveď svedkyne M. nepovažoval súd za relevantný dôkazný prostriedok, nakoľko ňou poskytnuté
informácie získala svedkyňa sprostredkovane, len z počutia, a to od v zainteresovanej dcéry
navrhovateľky a jej susedov. Naviac o vzťahu odporcu k navrhovateľke jej samotná navrhovateľka nikdy
nehovorila.

Ani svedkyňa O. nebola nikdy svedkom žiadneho konfliktu medzi navrhovateľkou a odporcom. Vo svojej
výpovedi vyslovila len subjektívne dohady o tom, že keď navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že
odporca jej nenadával a nebral jej peniaze, tak v tomto klamala. Rovnako uviedla, že od bývalej kolegyne
navrhovateľky sa dozvedela, že táto má prázdnu chladničku, a preto jej doniesla jedlo, čo sa však v
konaní nepreukázalo a obe kolegyne navrhovateľky vo výpovediach potvrdili presný opak. Jej tvrdenia

o tom, že odporca sa o byt navrhovateľky nestaral, a aj preto došlo k vytopeniu jej bytu, si odporujú
s výpoveďou svedkyne Šustrovej, ktorá uviedla, že ak bolo potrebné v byte niečo spraviť, odporca do
hodiny po zatelefonovaní prišiel. Rovnako svedkyňa vo vzťahu k starostlivosti odporcu o navrhovateľku
uviedla, že ani počas zatepľovania si matku nechcel zobrať k sebe do bytu, pričom ako správne poukázal
právny zástupca odporcu, z priloženého oznámenia vyplýva, že k zatepľovaniu bytového domu, v

ktorom býva navrhovateľka došlo v lete 2012, kedy starostlivosť o matku bola zabezpečovaná dcérou
navrhovateľky, nie odporcom.

Z výpovede svedkyne H. a svedka M. vyplýva, že navrhovateľka chodievala každý druhý deň na nákup
s odporcom, a rovnako aj to, že predmetom nákupov bol od tej doby okrem potravín aj alkohol. Nákupy,

keď chodievali do obchodu spolu, platievala navrhovateľka. Pokiaľ uvedení svedkovia vypovedali, že
navrhovateľka chodievala na nákup do potravín niekoľkokrát denne (aj trikrát), a rovnako chodievala
aj s odporcom, vyvstáva potom otázka, kam sa podelili nakúpené potraviny, keď niektorí susedia
navrhovateľky, vypovedali, že navrhovateľka nemala v domácnosti jedlo a mala prázdnu chladničku.
Svedkyňa H. tiež uviedla, že odporca na matku aj kričal. Upozornenie svedka M. na skutočnosť, že

navrhovateľka, keď chodila na nákupy s odporcom, mala aj modriny na tele, čo svedok chcel dať
evidentne nepriamo a bez akýchkoľvek dôkazov, do súvislosti s odporcom, považuje súd za ničím
nepodložené. Svedkyňa H. a svedok M. tiež potvrdili, že navrhovateľka mala vždy pri nákupoch peniaze
v peňaženke, čo sa tiež nezhoduje s tvrdením svedkýň Š. a O., podľa ktorých navrhovateľka peniaze
na jedlo nemala, a ktoré sa do kontaktu s peňaženkou navrhovateľky, na rozdiel od svedkyne H. a

svedka M., nedostali. Bez povšimnutia súdu nezostalo ani vyjadrenie svedkyne H. o tom, že dcérou
navrhovateľky jej bola vyrozprávaná verzia o tom, že odporca obral matku o byt a matku nemá kde
umiestniť, čo vo vzťahu k jej výpovedi mohlo pôsobiť ovplyvňujúco.Pred súdom vypovedali aj dve bývalé kolegyne navrhovateľky, svedkyňa C. a D., ktoré s navrhovateľkou
udržiavali pravidelný kontakt, a vzájomne sa navštevovali. Ani jedna zo svedkýň vo svojej výpovedi
nepotvrdila tvrdenie svedkyne O., ktorá vypovedala, že od bývalej kolegyne navrhovateľky, ktorá jej

niesla jedlo, sa dozvedela, že navrhovateľka má prázdnu chladničku. Naopak svedkyne uviedli, že keď
prišli za navrhovateľkou, vždy jej niečo doniesli, ale táto mala vždy plnú chladničku jedla, dokonca jej
syn musel viaceré zásoby po uplynutí dátumu spotreby vyhadzovať. Vždy boli pri návšteve zo strany
navrhovateľky dobre pohostené, čo nenasvedčuje tvrdeniam niektorých susedov, že navrhovateľka mala
doma prázdnu chladničku a bola hladná. O to viac súd v tomto smere prihliadol na výpovede svedkýň

C. a D., ktoré mali blízky vzťah s navrhovateľkou a túto pravidelne aj doma navštevovali, a ktoré
zároveň uviedli, že navrhovateľka okrem jednej susedky, s ktorou sa tiež často nestýkala, neudržiavala
so zvyšnými susedmi v bytovom dome kontakt, a teda ich vedomosti o tom, že mala doma prázdnu
chladničku a nemala čo jesť sú prinajmenšom pochybné a nedôveryhodné. Svedkyňa C.Á. potvrdila, že
v navrhovateľkinej chladničke bývavalo aj pivo. K starostlivosti odporcu o matku obe svedkyne zhodne
uviedli,žesaoňustaral,navštevovalju,variljej,anavrhovateľkasanaňhonikdynesťažovala.Svedkyne

nikdy neboli svedkom žiadneho fyzického ataku odporcu voči navrhovateľke. Zhodne tiež uviedli, že
navrhovateľkasanaadresusvojejdcéryF.zmieňovalaaponosovala,žesaoňunestará,anijejnezavolá
a nezaujíma sa o ňu ani vtedy, keď je na Slovensku.

Výpoveď svedkyne O., ako kamarátky na výsledku konania zainteresovanej dcéry navrhovateľky,

vyhodnotil súd za zaujatú a nedôveryhodnú. Aj napriek tomu súd poukazuje na zjavný rozpor medzi jej
výpoveďou o tom, že s F. Q. bola svedkom toho, ako sa odporca s ešte jedným neznámym mužom,
dobíjali do bytu na L. ulici, ktorých po príchode na zavolanie susedy, stretli, ako sa rútili z bytového domu,
a verziu navrhovateľky, ktorá v návrhu uviedla, že predtým, ako prišla jej dcéra, odporca odišiel, a tiež
s výpoveďou navrhovateľky, že odporca sa s jej dcérou na L. nikdy nestretol.

Svedkyňa D. a jej manžel zhodne označili starostlivosť odporcu o jeho matku za dobrú. Podľa ich
vyjadrení jej varil, pral, upratoval. Ako rodina navrhovateľky sa navštevovali dva- trikrát týždenne,
nakoľko cez víkendy k nej chodievala odporcova dcéra. Podľa ich vyjadrení, zhodných s výpoveďami
svedkýň C. a D., navrhovateľka mala v domácnosti vždy dostatok jedla, ktoré sa aj muselo vyhadzovať

a pri návšteve ich vždy dobre pohostila. Vzťah navrhovateľky a odporcu zhodnotili svedkovia ako dobrý
a starostlivý, dcéra sa o navrhovateľku v rozhodnom čase nezaujímala, čo bolo navrhovateľke, ako im
uviedla, ľúto.

Za vierohodné, presvedčivé a neovplyvňované považoval súd výpovede svedkýň C., D. a manželov

D., ktorí patrili do najbližšieho okolia navrhovateľky, s ktorou udržiavali pravidelný kontakt, a u ktorých
súd nezistil dôvody zaujatosti k žiadnemu z detí navrhovateľky. Na druhej strane výpovede svedkýň
Š., M., O., boli viackrát pozmeňované, písomne dopĺňané, plné rozporov a vyslovených domnienok a
špekulácií. Súd pri hodnotení výpovedí týchto svedkýň nemal za vylúčené možné ovplyvňovanie dcérou
navrhovateľky, ktorá aj keď nie je účastníčkou tohto konania, má na jeho výsledku eminentný záujem.

Naviac vzájomný kontakt navrhovateľkinej dcéry s viacerými v konaní vypočutými svedkami v priebehu
konania bol nepochybný. Výpoveďami svedkyne H. a svedka M. sa nepreukázalo správanie odporcu
voči navrhovateľke v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a títo sa vedeli vyjadriť len na margo spoločných
nákupov navrhovateľky a odporcu, nie k starostlivosti o navrhovateľku a domácnosť, v ktorej bývala.
Výpoveď svedkyne H. mohla byť tiež skreslená vplyvom navrhovateľkinej dcéry, ktorá ju informovala o

tom, že odporca ich obral o byt a ona preto nemá kam umiestniť matku.

Predložené písomné prehlásenie Q. K., susedy navrhovateľky, súd nepovažoval za vierohodné, nakoľko
žiaden z vykonaných dôkazov nepreukázal, že by navrhovateľka bola niekedy v podnapitom stave a
rovnako neprihliadal na ňou vyslovené subjektívne a nepodložené domnienky. Za nezaujaté a objektívne

nemožno hodnotiť ani písomné vyjadrenie pána F., ktorý bol dlhoročným známym navrhovateľkinej dcéry
a jej rodiny. Potvrdenie o využívaní parkovacieho miesta dcérou navrhovateľky, ako aj potvrdenia o
úhradách za služby spojené s užívaním bytu nemajú žiaden priamy vplyv pre rozhodnutie súdu v tejto
veci.

Žiaden z vypočutých svedkov nebol svedkom hrubého správania odporcu k navrhovateľke. Ak aj viacerí
svedkovia vrátane navrhovateľky poukazovali na to, že odporca rád konzumoval alkohol, ktorý sa našiel
aj v byte navrhovateľky, nemožno touto skutočnosťou vylúčiť starostlivosť z jeho strany o navrhovateľku.
Vykonanými dôkazmi nebolo preukázané ani hrubé zanedbanie starostlivosti o navrhovateľku zo stranyodporcu, ktorá ešte na fotografiách z novembra 2011 vyzerala upravene a spokojne v prítomnosti
odporcu, jeho dcéry a vnučky. Naviac, ako už bolo uvedené, žiaden z vypočutých svedkov nepotvrdil, že
by sa odporca v tejto súvislosti správal k navrhovateľke vulgárne, agresívne, alebo by ju fyzicky napádal,

či neposkytol jej potrebnú alebo neodkladnú pomoc. Ak aj odporca na navrhovateľku kričal v obchode
pred svedkyňou H., ako vypovedala, len samotný zvýšený hlas odporcu bez ďalšieho nezakladá a
nemôže byť hodnotený ako hrubé porušovanie dobrých mravov. Krik na navrhovateľku ako matku
odporcu a staršiu pani nie je možné v spoločnosti tretích osôb hodnotiť ako slušné správanie, avšak
rozhodnenieaniakohrubéporušeniedobrýchmravov.Súdsanestotožnilanisargumentáciouprávneho

zástupcu navrhovateľky, podľa ktorého naplnenie tohto znaku zakladá už skutočnosť, že odporca si
od navrhovateľky požičal značnú sumu, ktorú však nevrátil, čo je naviac predmetom samostatného
sporu a dokazovania v inej veci. Prípadné vulgárne invektívy odporcu, na ktoré poukazoval, sa v konaní
nepodarilo jednoznačne ani potvrdiť, ani vyvrátiť.

Záverom je možné zhrnúť, že v konaní nebolo preukázané správanie sa odporcu voči navrhovateľke

alebo jej dcére, s ktorou nemal dobrý vzťah, ale sa s ňou ani nestýkal, ktoré by bolo možné klasifikovať
ako hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle § 630 O.z. (ani ako sústavné porušovanie, ktoré by
v dôsledku dĺžky jeho trvania, priebehu alebo pôsobenia bolo možné takto hodnotiť). K uvedenému
záveru súd dospel po vyhodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Vzhľadom na
zjavné ovplyvňovanie svedeckých výpovedí a zaujatosť niektorých svedkov, ako aj viacero rozporov a

nezrovnalostí vo výpovediach, sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne vyjadril k hodnoteniu
jednotlivých dôkazov, z ktorých súd zhodne s odporcom nadobudol dojem, že navrhovateľka nepodala
návrh z vlastnej iniciatívy. Táto domnienka súdu však nemení nič na skutočnosti, že v konaní nebolo
preukázanésprávaniesaodporcuvhrubomrozporesdobrýmimravmi,čobolodôvodomprezamietnutie
návrhu a rozhodnutie súdu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Záverom súd dodáva, že aj v prípade splnenia zákonných podmienok pre vrátenie daru v zmysle § 630
O.z.avyhoveniužalobnémunávrhu,byžalobnýpetitvnavrhovanomznení,nebolvykonateľnýmatakéto
súdne rozhodnutie by nemohlo byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva v prospech navrhovateľky
do katastra nehnuteľností. Procesným prostriedkom spôsobilým v danom prípade dosiahnutie zápisu

zmeny vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností, aj s poukazom na skutočnosť, že odporca ako
obdarovaný v byte v čase podania žaloby a ani v súčasnosti nebýva, by bola žaloba na určenie
vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c) O.s.p.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. V

konaní úspešnému odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju voči navrhovateľke ako
svojej matke neuplatnil.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.