Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. marec 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 14C/159/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108230238
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tulejová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1108230238.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred samosudkyňou JUDr. Evou Tulejovou v právnej veci

navrhovateľa: K. A., bytom H. XXXX/X,Q. K., zastúpený JUDr. Jánom Garajom, advokátom, Kováčska
5, Prešov proti odporcovi: 1.Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, sídlom v Bratislave,
Župnénám.13,2.GenerálnaProkuratúraSR,Štúrova2,Bratislava,3.MinisterstvovnútraSR,Pribinova
2, Bratislava o náhradu škody 10 000 000.- Sk rozhodol

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcom v 1. až 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrh voči odporcom v 1.až 3. rade domáhal ,aby súd zaviazal odporcov spoločne
a nerozdielne na zaplatenie 10 000 000.- Sk titulom náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dňa 6.11.2000 podala Okresná prokuratúra Žilina na Okresný súd
v Žiline obžalobu na navrhovateľa pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,2 Trestného zákona .Ďalej
uviedol, že Okresný súd v Žiline vydal dňa 16.11.2000 trestný rozkaz a uznal vinného z trestného činu
podvodu podľa § 250 Tr. Zák. V návrhu ďalej uviedol, že Okresný súd v Žiline dňa 27.4.2001 vydal
príkaz na zatknutie navrhovateľa z dôvodu, že sa nepodarilo doručiť trestný rozkaz navrhovateľovi.
Okresný súd v Žiline dňa 28.4.2003 vydal zatýkací rozkaz a podľa informácie z Prezídia Policajného
zboru Úradu medzinárodnej spolupráce Interpol Bratislava bolo oznámené súdu, že navrhovateľ je od

8.1.2004 zadržaný v Pylos, Messiania v Grécku.Navrhovateľ tvrdil, že na základe rozhodnutia ministra
spravodlivosti Helénskej republiky -Anastasias Papaligouras zo dňa 1.4.20004 o vydaní navrhovateľa
úradom SR podľa zatýkacieho rozkazu Okresného súdu v Žiline sp. zn. 3T 576/00 zo dňa 28.4.2003 za
podvod bol vydaný do SR. Poukázal na to ,že podmienkou bolo, že nebude stíhaný, súdený a zadržaný
v SR - do ktorej krajiny sa vydáva na vykonanie trestu alebo z bezpečnostných dôvodov s tým, že
nebude obmedzená jeho osobná sloboda, nebude vydaný do tretej krajiny za spáchanie iných trestných
činov, ktorých sa dopustil pred svojím vydaním okrem tých, kvôli ktorým bol vyžiadaný a bolo nariadené

jeho predmetné vydanie. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 16.2.2004 bolo začaté voči nemu trestné
stíhanie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Navrhovateľ poukázal na to, že 9.6.2004 odporca v
1 rade zaslal Okresnému súdu v Žiline list, v ktorom žiadal, či účelom zatýkacieho rozkazu Okresného
súdu v Žiline 3T 576/2000 zo dňa 28.4.2003 bolo vyžiadanie navrhovateľa pre trestné konanie pre ex
tradičný trestný čin, alebo výkon nepodmienečného trestu, podmienečného trestu, alebo ide o opatrenie
na doručenie rozsudku. Na základe toho Okresný súd v Žiline zaslal 10.6.2004 stanovisko odporcovi v 1
rade, avšak neuviedol, pre akú skutočnosť bol vydaný zatýkací rozkaz zo dňa 12.4.2003 ale bol uvedený

dôvod príkazu na zatknutie. Navrhovateľ uviedol, že dňa 6.9.2004 bol eskortovaný leteckou cestou na
územie SR a bol predvedený dňa 6.9.2004 o 17.15 pred sudcu Okresného súdu v Žiline. Na základe
toho bola spísaná zápisnica, bolo vydané opatrenie, v ktorom Okresný súd Žilina podľa § 69 ods. 5 Tr.
z. prepustil klienta zo zadržania. Následne ho zadržali v budove Okresného súdu Žilina pre trestný činzanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zak. Pre dôvody uvedené v § 67 ods. 1 písm a,c Tr.
por. Okresný súd v Žiline vo veci 3T 576/2000 dňa 7.9.2004 odvolal príkaz na zatknutie. Navrhovateľ
uviedol, že dňa 9.9.2004 bol predvedený pred sudcu za účelom rozhodnutia o vzatí do väzby, pričom

Okresný súd v Liptovskom Mikuláši dňa 9.9.2004 sp. zn. 13Tp 10/2004 na základe návrhu na vzatie
do väzby podaný Okresnou prokuratúrou v Liptovskom Mikuláši dňa 9.9.2004 o 13.00hod bol vzatý do
väzby pre trestný čin zanedbania povinnej výživy a dňa 13.1.2005 Okresný súd v Liptovskom Mikuláši
vydal uznesenie o prepustení z väzby navrhovateľa. Na základe toho dňa 4.2.2005 bolo zastavené
trestné stíhanie Okresnou prokuratúrou v Liptovskom Mikuláši voči navrhovateľovi podľa § 172 ods.

1 písm f Tr. por. č. PV 1279/01-68 pretože došlo k zániku trestnej činnosti. Navrhovateľ sa domáhal
náhrady škody z titulu nezákonného rozhodnutia a to zatýkacieho rozkazu, ktoré vydal Okresný súd v
Žiline dňa 27.4.2003 pod sp.zn. 3T 576/2000 ako aj nezákonného zadržania navrhovateľa Okresným
riaditeľstvom policajného zboru v Liptovskom Mikuláši sp.zn. ČVS: OUV 464/2001 zo dňa 6.9.2004 o
17.45vbudoveOkresnéhosúduvŽllineanezákonéhotrestnéhostíhaniapretožeOkresnýsúdLiptovský
Mikuláš zastavil trestné stíhania podľa § 11 ods. 1 písm. h Tr. Por. Uznesením zo dňa 13.1.2005 sp.zn.

2T/210/04. navrhovateľ sa domáhal nesprávneho úradného postupu Okresnej prokuratúry v Liptovskom
Mikuláši, keďže dňa 8.9. o 13.00 podal návrh na vzatie do väzby, pričom tento postup bol nezákonný z
dôvodu na rozhodnutie Ministra spravodlivosti SR o vydaní navrhovateľa na Slovensko zo dňa 1.4.2004.
poukázal na to, že sa jedná o nesprávny úradný postup a to odporcu v 1 rade vo vzťahu k Okresnému
súdu v Žiline a to tým, že od 8.1.2004 až do príchodu na územie Slovensko do 6.9.2004 bol pozbavený

osobnej slobody a došlo k zásahu do jeho základných práv a slobôd. Ďalej navrhovateľ sa domáha
náhrady škody z titulu nezákonného rozhodnutia o väzbe - uznesenia Okresného súdu v Liptovskom
Mikuláši zo dňa 9.9.2004 sp.zn. 2T 210/2004, v ktorom bol navrhovateľ vzatý do väzby a väzba trvala až
do 21.1.2005. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že si uplatňuje náhradu škody spoločne a nerozdielne od
odporcovv1-3radeatozdôvoduhlbokéhozásahudojehozákladnýchľudskýchprávaslobôd,morálnej

ujmy, a veľkej straty vedomia vlastnej hodnoty a uplatnenú výšku 10mil.Sk považuje za primeranú.

Odporca v 1 rade v písomnom stanovisku zo dňa 8.9.2008 žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu.
Zastával názor, že trestné stíhanie navrhovateľa pre trestný čin podvodu bolo začaté pred novembrom
2000 a trestné stíhanie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy bolo začaté 30.9.2001, teda pred
účinnosťou zákona 514/2003 Zz. (Zákon 514/2003ZZ nadobudol účinnosť 1.7.2004). Odporca v 1 rade

tvrdil, že pre právne posúdenie uplatnených nárokov platí zákon 58/69Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánom štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.(viď § 27 ods. 2 č.
514/2003 Zz.) odporca v 1 rade ďalej vzniesol námietku premlčania. Tvrdil, že v danej veci bolo proti
navrhovateľovi trestné stíhanie pre pokračujúci trestný čin zanedbania povinnej výživy zastavené dňa
4.2.2005. Uviedol, že navrhovateľ si náhradu škody za vykonanú väzbu v období od 6.9.2004 až do

21.1.2005 uplatnil u odporcu v 1 rade dňa 2.7.2007 a podaním návrhu na Okresnom súde v Prešove
dňa 21.12.2007 teda po uplynutí jednoročnej lehoty predĺženej o 6 mesiacov. Poukázal na to, že nárok
navrhovateľa je premlčaný a nemožno priznať náhradu škody za vykonanú väzbu v dobe od 6.9.2004
do 21.1.2005. Ďalej odporca v 1 rade zastával názor, že navrhovateľovi nemožno priznať odškodnenie
za iné obmedzenie osobnej slobody z dôvodu, že nie je daný právny titul v zmysle ust. § 4 zákona

58/ 69 Zb, pretože rozhodnutia ohľadom jeho zatknutia neboli pre nezákonnosť zrušené príslušným
orgánom. Namietal, že súd v konaní o náhradu škody, podľa zákona 58/69 Zb nie je kompetentný
preskúmavať rozhodnutia a postup orgánov činných v trestnom konaní, pričom konanie a rozhodovanie
uvedených orgánov možno posúdiť len podľa príslušných ustanovení trestného poriadku. Odporca v
1 rade namietal voči navrhovateľovi náhradu za nemajetkovú ujmu, nárok navrhovateľa považoval za

právne neopodstatnený, pretože zákon 58/69 Zb takéto odškodnenie neumožňuje.

Odporca v 2 rade žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Poukázal na to, že v predmetnej veci bol
podaný návrh Okresnej prokuratúry v L. Mikuláši na vzatie do väzby pre zanedbanie povinnej výživy,
pričom o väzbe rozhoduje súd. Poukázal na to, že súčasná platná právna úprava nedefinuje nesprávny
úradný postup avšak akákoľvek činnosť smerujúca k vydaniu rozhodnutia nemožno považovať za

nesprávny úradný postup, pričom správnosť postupu sa preskúmava. Zastával názor, že v predmetnej
veci absentujú hmotno-právna zodpovednosť pre vznik škody z hľadiska neprimeranej väzby a nie je
to ani v príčinnej súvislosti.Odporca v 3 rade v písomnom stanovisku zo dňa 27.8.2008 žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Zastával názor, že v predmetnej veci má byť aplikovaný právny predpis 58/69 Zb., keďže k rozhodujúcim
okolnostiam, ktorými sú údajne neprávny úradný postup príslušníkmi policajného zboru a nezákonné

rozhodnutia došlo k účinnosti tohto predpisu. Odporca v 3 rade namietal nedostatok pasívnej legitimácie
a svoju námietku opieral aj o rozhodnutie uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 14Co 238/2004.
odporca v 3 rade poukázal aj na to, že navrhovateľ sa domáhal predbežného prerokovania nároku
na náhradu škody zo dňa 26.6.2007, ktoré však bolo postúpené odporcovi v 1 rade podaním sp. zn.
608-4PS-2007 zo dňa 13.9.2007.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámil sa so spisom Okresného súdu Žilina 3T 576/2000,
spisom Generálnej prokuratúry Pv 1279/2001 a ďalšími listinnými dokladmi založenými v spise a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

Súd zo spisu Okresného súdu v Žiline sp.zn. 3T 576/2000 zistil, že Okresný prokurátor v Žiline podal
dňa 7.11.2000 na navrhovateľa obžalobu pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 2 Tr.zak. na tom
skutkovom základe, že dňa 15.6.1998 v Žiline si na základe zmluvy o pôžičke požičal od Ing. S. K. sumu

vo výške 5162 DM s termínom splatenia do 15.9.1998, pričom ručenie tejto pôžičky bolo realizované
osobným motorovým vozidlom zn. C. Z. C. ŠPZ: U. XX/ XX, č. motora O. XXXXXX/XXXX, č. karosérie L.
a to aj napriek tomu, že predmetné osobné motorové vozidlo nebolo majetkom K. A. a ručenie vozidlom
bolo realizované bez vedomia a súhlasu jeho skutočného vlastníka SW s.r.o. Žilina, S.R. K. vrátil v
septembri v roku 1998 sumu vo výške 50 000Sk, čím mu nesplatením celej sumy spôsobil škodu vo

výške 50 000Sk.

Okresný súd v Žiline vydal dňa 13.11.2000 vo veci 3T 5 76/2000 trestný rozkaz a uznal navrhovateľa
z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 2 Tr. zak a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere
10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1rok. Rozhodnutie je právoplatné dňom
6.9.2004. Zároveň odkázal poškodeného S.na K. s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na konanie

vo veciach občiansko-právnych.

Samosudca Okresného súdu v Žiline vo veci 3T 576/2000 zo dňa 27.4.2001 vydal voči navrhovateľovi
príkaz na zatknutie.

Súd zo spisu 3T 576/2000 OS Žilina zistil, že bolo doručené dňa 6.12.2001 upovedomenie, že
navrhovateľ je stíhaný za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr.zák. avšak trestné

stíhanie bolo pre neprítomnosť navrhovateľa dňa 30.11.2001 prerušené.

OS v Žiline vo veci 3T 576/2000 dňa 28.4.2003 vydal zatýkací rozkaz voči navrhovateľovi.

Súd zo spisu 3T 579/2000 OS v Žiline zistil, že dňa 9.1.2004 oznámil Prezídium policajného zboru, úrad
medzinárodnej policajnej spolupráce, národná ústredňa Interpol Bratislava súdu, že dňa 8.1.2004 bol
navrhovateľ zadržaný v Pilos, Messinia v Grécku a o zadržaný bol informovaný aj odporca v 1 rade.

Súd z podania odporcu zo dňa 9.6.2004 adresovanému OS v Žiline zistil, že žiadal súd o urýchlené
poskytnutie informácie ohľadne dôvodu vydania medzinárodného zatýkacieho rozkazu s termínom do
10.6.2004.

OS v Žiline zo dňa 10.6.2004 oznámil odporcovi v 1 rade, že dôvodom pre vydanie príkazu na zatknutie
bola skutočnosť, že navrhovateľovi nebolo možné doručiť trestný rozkaz OS v Žiline č.k. 3T 576/2000-25

zo dňa 13.11.2000.Odporca v 1 rade oznámil OS v Žiline dňa 11.6.2004, že Minister spravodlivosti SR povolil vydanie
navrhovateľa na Slovensko a zároveň doručili kópiu rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa
1.4.2004.

Súd z rozhodnutia Ministra spravodlivosti Helénskej republiky zo dňa 1.4.2004 zistil, že nariadili
vydanie a odovzdanie navrhovateľa úradom v SR, trestne stíhanému s príkazom zadržania na základe
rozhodnutia OS v Žiline sp.zn. 3T 576/2000-25 zo dňa 28.4.2003 za podvod s podmienkou, že vyššie
menovaný nebude stíhaný, súdený, a zadržaný v krajine, do ktorej sa vydáva na vykonanie trestu alebo
z bezpečnostných dôvodov a ani nebude obmedzená jeho osobná sloboda, nebude vydaný do tretej

krajiny za spáchanie iných trestných činov, ktorých sa dopustil pred svojím vydaním okrem tých, kvôli
ktorým bol vyžiadaný a na základe nášho rozhodnutia bolo nariadené jeho vydanie.

Súd z protokolu o odovzdaní vydávanej osoby zistil, že dňa 6.9.2004 bol navrhovateľ eskortovaný ako
slovenskýobčanSRnaúzemieSRabolprevzatýpracovníkomInterpolunaletiskuvAténachapoprílete
do Bratislavy bol eskortovaný pozemnou cestou pred sudcu Okresného súdu v Žiline dňa 6.9.2004 o
17.15.

Súd zo zápisnice spísanej na Okresnom súde v Žilina zo dňa 6.9.2004 o 17.15 v konaní 3T 576/2000
vydal opatrenie, podľa ktorého súd navrhovateľa podľa § 69 ods. 5 Tr. por. prepustil zo zadržania
6.9.2004 o 17.45 hod.

Súd zo spisu OS Žilina 3T 576/2000 zistil, že dňa 7.9.2004 bol odvolaný príkaz na zatknutie navrhovateľa
a bol odvolaný medzinárodný zatýkací rozkaz.

Okresný prokurátor v Liptovskom Mikuláši podal dňa 8.9.2004 o 13.00 hod. návrh na vzatie do väzby
navrhovateľa z dôvodu uvedeného v ust. § 67 ods. 1 písm. a Tr. por.

Okresný súd v Liptovskom Mikuláši sp. zn. 13Tp 10/2004 zo dňa 9.9.2004 rozhodol o návrhu na vzatie
do väzby dňa 9.9.2004 s tým, že zobral do väzby navrhovateľa podľa ust. § 68 ods. 1 Tr. por. z dôvodu
uvedeného v § 67 ods. 1 písm. a, c Tr. por. a väzba začína 6.9.2004 o 17.45 hod. a vykoná sa v Ústave

na výkon väzby v Ružomberku.

Okresný prokurátor v Liptovskom Mikuláši podal dňa 9.11.2004 obžalobu voči navrhovateľovi pre trestný
čin zanedbania povinnej výživy podľa ust. § 213 ods. 1 tr. por.

Okresný súd v liptovskom Mikuláši sp. zn. 2T 210/2004 zo dňa 24.11.2004 rozhodol trestným rozkazom
a uznal navrhovateľa vinným z trestného činu povinnej výživy podľa § 213 ods. l Tr. zák. Navrhovateľ

podal v zákonnej lehote odpor proti trestnému rozkazu.

Okresný súd v Liptovskom Mikuláši sp. zn. 2T 210/2004 zo dňa 13.1.2005 rozhodol uznesením ,že
prepúšťa z väzby navrhovateľa podľa ust. § 72 ods. 1 Tr. por.

Okresný súd v Liptovskom Mikuláši sp. zn. 2t 210/2004 zo dňa 13.1.2005 uznesením opravil
odôvodnenie uznesenia Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši 2T 210/2004 zo dňa 13.1.2005

nasledovne :Uznesením Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši 13 Tp 10/04 zo dňa 9.9.2004 podľa §
68 ods. 1 z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. a,c Tr. por. bol navrhovateľ vzatý do väzby. Pretože
prichodí do úvahy zastavenie trestného stíhania obžalovaného teda navrhovateľa podľa § 11 ods. 1
písm. h Tr. por. pre spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zák.
zanikajú dôvody väzby, preto súd podľa § 72 ods. 1 Tr. por z väzby prepustil.

Okresný prokuratúr v Liptovskom Mikuláši sp. zn. Pv 1279/01-68 zo dňa 4.2.2005 zastavil trestné
stíhanie podľa ust. § 172 ods. 1 písm. f Tr. por. proti navrhovateľovi pre trestný čin zanedbania povinnejvýživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. pretože zanikla trestnosť činu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňom 22.2.2005.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v

konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a
ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán
štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto
organizáciu prešli. / § 1 ods. 1 zákona č. 58/69 Zb. /

Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba

vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený. /§ 5
ods. 1 zákona č. 58/69 Zb. /

Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak
ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo

miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území
ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom
konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý
vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných prípadoch je týmto orgánom / § 9 ods. 1 zákona č.
58/69 Zb. /

Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie. /
§ 22 ods. 3 zákona č. 58/69 Zb. /

Právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo
právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest alebo

rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené. / § 23 zákona č. 58/69 Zb. /

Právo na náhradu škody spôsobenú rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby ak bolo
proti nemu zastavené trestné stíhanie, bol oslobodený spod obžaloby, alebo vec bola postúpená inému
orgánu (§8 ods. 5 Zákona 514/2003Zz o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní, alebo iný nezákonný zásah do prác, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb (§9 ods. 1 Zákona 514/2003 Zz.)

Právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode, ak je
podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie, alebo zmena právoplatného rozhodnutia
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia (§19 ods. 1 Zákona 514/2003).

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6 mesiacov (§19 ods. 1 písm. 3 Zákona 514/2003)

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľa na náhradu škody
nie je nedôvodný. Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy z nezákonnéhorozhodnutia o väzba ,vydaného Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši dňa 9.9.2004 sp. zn13Tp
10/2004,pričom rozhodnutie o väzbe nebolo zrušené. V tomto konaní je nesporné, že navrhovateľ
nevyužil právo na podanie sťažnosti voči rozhodnutiu o väzbe vydaného Okresným súdom v Liptovskom

Mikuláši sp. zn. 13Tp 10/2004 zo dňa 9.9.2004. Zo spisu vyplýva, že navrhovateľovi bol ustanovený
obhajca JUDr. Peter Janči Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši dňa 9.9.2004 podľa § 39 Tr. por.
a § 36 ods. 1 písm a Tr. por. Súd neuznal námietku odporcu v 1. rade, že návrh na náhradu škody je
premlčaný s poukazom na ust. § 22 ods. 3 zák 58/1969 Zb. Súd je toho názoru, že rozhodnutie o väzbe
bolo vydané v Liptovskom Mikuláši dňa 9.9.2004 sp. zn.13Tp 10/2004 po účinnosti zák. 514/2003 Z.z.

a v zmysle ust. § 19 ods. 3 zák. 514/2003 je premlčacia lehota na 3 roky s tým, že lehota na uplatnenie
práva na predbežné prerokovanie nároku sa predlží o 6 mesiacov a neplynie počas 6 mesiacov. Z
toho vyplýva, že navrhovateľ sa dozvedel o zastavení trestného stíhania pre trestný čin zanedbania
povinnej výživy dňa 4.2.2005 a lehota na podanie návrhu na náhradu škody je trojročná a navrhovateľ
podal návrh na predbežné prerokovanie nároku u odporcu v 1. rade dňa 2.7.2007 a návrh podal
na súde dňa 21.12.2007,teda v lehote. Na základe toho nie je možné priznať navrhovateľovi náhradu

škody z titulu nezákonného rozhodnutia o vzatí do väzby vydaného Okresným súdom v Liptovskom
Mikuláši dňa 9.9.2004 sp. zn13Tp 10/2004 nakoľko rozhodnutie nebolo zrušené ,pretože absentuje
právnytitul nezákonnéhorozhodnutia.Pokiaľideonesprávnyúradnýpostupvpredmetnejveci vkonaní
tak súd je toho názoru, že došlo k pochybeniu a k porušeniu zásady špeciality v tom smere, že aj
napriekrozhodnutiuministraspravodlivostiHelenskejrepublikyzodňazodňa1.4.2004došlokvydaniua

odovzdanie navrhovateľa úradom v SR, trestne stíhanému s príkazom zadržania na základe rozhodnutia
OS v Žiline sp.zn. 3T 576/2000-25 zo dňa 28.4.2003 za podvod s podmienkou, že navrhovateľ nebude
stíhaný, súdený, a zadržaný v krajine, do ktorej sa vydáva na vykonanie trestu alebo z bezpečnostných
dôvodov a ani nebude obmedzená jeho osobná sloboda, nebude vydaný do tretej krajiny za spáchanie
iných trestných činov, ktorých sa dopustil pred svojím vydaním okrem tých, kvôli ktorým bol vyžiadaný

a na základe nášho rozhodnutia bolo nariadené jeho vydanie. V konaní bolo nesporné, že bol podaný
návrh Okresného prokurátora v Liptovskom Mikuláši na vzatie do väzby pre trestný čin zanedbania
povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. a o návrhu bolo rozhodnuté Okresným súdom v Liptovskom
Mikuláši Mikuláši sp. zn. 13Tp 10/2004 zo dňa 9.9.2004.Súd rozhodol o návrhu na vzatie do väzby dňa
9.9.2004 s tým, že zobral do väzby navrhovateľa podľa ust. § 68 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného

v § 67 ods. 1 písm. a, c Tr. por. a väzba začína 6.9.2004 o 17.45 hod. a vykoná sa v Ústave na výkon
väzby v Ružomberku.. Súd ma za preukázané, že navrhovateľ nevyužil práva na podanie sťažnosti
voči väzbe a nevyužil všetky dostupné svoje práva pri obmedzení svojej slobody. Zo spisu vyplýva, že
navrhovateľovi bol ustanovený obhajca JUDr. Peter Janči Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši dňa
9.9.2004 podľa § 39 Tr. por. a § 36 ods. 1 písm a Tr. por.. Podľa názoru súdu si navrhovateľ nemôže

v tomto konaní uplatňovať ako nesprávny úradný postup také vecné (hmotnoprávne ) pochybenia v
právoplatnom rozhodnutí o väzbe, pretože nesprávnosť postupu alebo nezákonnosť môže byť jedine
vyslovenávkonanínazákladepodanéhoopravnéhoprostriedkuvrozhodnutíoväzbe.Súdtedavkonaní
o nároku na náhradu škody nemôže zákonnosť a teda ani správnosť podľa hmotného práva rozhodnutia
o väzbe posudzovať z hľadiska nesprávneho úradného postupu, ale týmto sa môže zaoberať jedine

príslušný orgán pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia čo pri nevyužití práva na podanie sťažnosti
vočirozhodnutiuoväzbenavrhovateľneučinil.Súdsanestotožnilanistvrdenímnavrhovateľa,ževydaný
zatýkací rozkaz Okresného súdu v Žiline sp.zn. 3T576/2000 zo dňa 28.4.2003, že je nezákonný, pretože
tonavrhovateľnepreukázal.Podľanázorusúduneobstálaaninámietkanavrhovateľa,žetrestnéstíhanie
navrhovateľa Okresným riaditeľstvom policajného zboru Liptovský Mikuláš sp. zn. ČVS: OUV 464/2001,

bolonezákonnépretoženebolozrušené.Pokiaľideonesprávnyúradnýpostupdovydaniarozhodnutiao
väzbe, tak súd posudzoval podľa právnej úpravy Zákona 58/69 Zb., pričom v zmysle ust. § 18 konanie a
rozhodovanie uvedených orgánov možno posúdiť iba podľa príslušných ustanovení trestného poriadku.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade nie je preukázaný
vznik škody a príčinná súvislosť s nesprávnym úradným postupom odporcov v 1 -3 rade. Navrhovateľ

nepreukázal dôkazmi v tomto konaní náhradu škody, ani dôvodnosť nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala
vzniknúť vo výške 10mil. Sk.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s poukazom na úspech odporcov v 1-3rade
v konaní. Odporcom v 1-3 rade trovy konania nevznikli preto mu ich súd nepriznal. Konanie bolo
oslobodené od poplatku podľa § 4 ods. 1, písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení

neskorších predpisov.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde,
písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.