Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/446/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112203496
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2112203496.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, proti odporkyni: L. A. U., nar. XX.XX.XXXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpená
opatrovníčkou: M. C., zamestnankyňa Okresného súdu Trnava, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu: OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, zastúpený

advokátom: JUDr. Ladislav Mikluš, Budapeštianska 8, Košice, o zaplatenie 864,14 eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa a vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Trnava spis. zn.
15C 14/2012-136 zo dňa 31. marca 2014 vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku III. - o uložení povinnosti
navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania p o t v r
d z u j e .

Navrhovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním prvostupňový súd výrokom I. konanie zastavil,

výrokom II. navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 44,80 eur prostredníctvom príslušného
daňového úradu po právoplatnosti tohto rozhodnutia a výrokom III. navrhovateľovi uložil povinnosť
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 118,16 eur do troch dní od

dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám jeho právneho zástupcu.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 96 ods. 1, 3 O.s.p., § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, § 146 ods. 1, 2 O.s.p. vecne odôvodnil tým,
že pred začatím pojednávania navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu, podaním zo
dňa 17.03.2014 doručeným súdu dňa 17.03.2014 oznámil, že berie návrh v celom rozsahu späť a
navrhuje konanie zastaviť. Zároveň žiadal vrátiť súdny poplatok. Prvostupňový súd konanie zastavil,

keď nebol potrebný súhlas odporcu so späťvzatím návrhu, nakoľko k späťvzatiu došlo pred prvým
pojednávaním. Navrhovateľ vzal svoj návrh späť, pričom z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že tak
urobil po tom ako vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol v odpore proti platobnému rozkazu
námietku premlčania voči uplatňovanému nároku a teda možno konštatovať, že zastavenie konania
procesne zavinil navrhovateľ. Preto mu vznikla povinnosť v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O. s.p.
uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania, ktorých súčasťou sú aj trovy právneho

zastúpenia. Pokiaľ ide o otázku nutnosti a účelnosti vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka, súd má za to, že trovy boli vynaložené účelne, keďže v dôsledku úkonov vedľajšieho
účastníka, navrhovateľ pristúpil k späťvzatiu návrhu v časti istiny a príslušenstva. Vedľajší účastníksi vypočítal a uplatnil trovy právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy
právneho zastúpenia vo výške 118,16 eur (úkon prevzatie a príprava zastúpenia - tarifná odmena 51,45

eur + režijný paušál 7,63 eur, vyjadrenie k žalobnému návrhu - tarifná odmena 51,45 eur + režijný paušál
7,63 eur). O náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka súd rozhodoval v zmysle § 9, § 10
ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení platnom do 30.06.2013. Súčasne súd v
súlade s § 11 ods. 3,4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vrátil
navrhovateľovi krátený súdny poplatok za návrh vo výške 44,80 eur (zaplatený súdny poplatok 51,50

eur mínus 6,70 eur) prostredníctvom príslušného daňového úradu.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu a to výlučne
proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a domáhal sa, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil
tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva a zároveň si uplatnil trovy konania
v odvolacom konaní vo výške 19,61 eur s DPH. Poukázal na to, že cieľom Občianskeho združenia
právna pomoc spotrebiteľom je kolektívna ochrana spotrebiteľov, pričom vedľajší účastník musí byť sám

z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach. Samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie a má pri
tom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Navrhovateľ poukázal aj na dôvodovú správu
k zákonu č. 384/2008 Z.z. a úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa
priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú

pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Súd
prvého stupňa nepostupoval správne, keď združeniu priznal náhradu trov konania, pretože existovali
dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. spočívajúce v tom, že vedľajší účastník vstúpil
do konania na strane odporcu za účelom ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy, tomu však bol súdom
ustanovený opatrovník podľa § 29 ods. 2 O.s.p. Keďže ustanovený opatrovník disponuje rovnakými

oprávneniami ako účastník konania, navrhovateľ zastáva názor, že nebolo potrebné, aby vedľajší
účastník tiež ochraňoval jeho záujmy a nemožno zo strany vedľajšieho účastníka hovoriť o trovách
účelne vynaložených. Združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia
účastníkov usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov.
Navrhovateľ zastáva názor, že na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok

vyžadovaných § 142 O.s.p. a to najmä účelnosť vynaložených trov konania, pričom trovy konania
vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Navrhovateľ má za to, že v danej veci bola namieste aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p., keďže predmet
konania je drobný spor, pričom trovy právneho zastúpenia vo výške 118,16 eur sú značne neprimerané
k výške žalovanej pohľadávky - 864,14 eur. Zároveň je potrebné vychádzať zo zásady primeranosti,

úmernosti vo vzťahu k výške žalovanej istiny, ale aj k povahe veci, posúdenia jej zložitosti a preto súd
nemal vedľajšiemu účastníkovi priznať trovy právneho zastúpenia vo výške zjavne neúmernej výške
istiny a povahe konania. Navrhovateľ považuje právne zastúpenie vedľajšieho účastníka za nadbytočné,
účelové, nehospodárne.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu. Navrhol

napadnutérozhodnutiepotvrdiťažiadalnavrhovateľoviuložiťpovinnosťzaplatiťvedľajšiemuúčastníkovi
náhradu trov odvolacieho konania 33,76 eur. Trovy vedľajšieho účastníka boli jednoznačne účelne
vynaložené, išlo o trovy právneho zastúpenia, ktoré bezprostredne súviseli s konaním, právny zástupca
vedľajšieho účastníka podal vyjadrenie k žalobnému návrhu až po tom, čo sa dôkladne oboznámil s
návrhom a jeho prílohami. Vedľajší účastník svoje právne a skutkové posúdenie prípadu vykonal pri

prvom úkone, ktorý mu patril a v dôsledku ktorého navrhovateľ zobral svoju žalobu späť a preto nie
je tento úkon ani nadbytočným a vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo spôsobilé pozitívne ovplyvniť
rozhodnutiesúduvprospechspotrebiteľa.Tentoúkonnebolaninadmerný asprihliadnutímnacharakter
sporového konania, v ktorom vznikli a ktorý sa vyznačuje prvkami kontradiktórnosti, vedľajšiemu
účastníkovi bol daný priestor, aby sa k veci vyjadril, chránil práva spotrebiteľa, čo aj pri prvom úkone,

ktorý mu patril, urobil. Záver navrhovateľa, že občianske združenie musí mať zo svojej podstaty
odborný aparát na právnu pomoc spotrebiteľom, je nesprávny, neústavný a neudržateľný. Príčinou
veľkého počtu vstupov do konania, prípadne veľkého počtu vznášaných námietok nie je samoúčelnosť,
ale nevyhnutnosť reagovať na počet žalôb, v ktorých sú porušované spotrebiteľské práva. Účelnosť
úkonov právnej služby je možné posudzovať iba cez objektívne kritéria, teda či v konečnom dôsledku

úkon právnej služby bol spôsobilý pozitívne v prospech účastníka ovplyvniť rozhodnutie súdu. Jenepochybné, že vedľajší účastník je riadnym účastníkom, má právo vždy si zvoliť na zastupovanie
advokátaodzačiatkukonaniaanieibapodľanáročnostiprípadu.Ajzákongarantujeprávonazastúpenie
účastníka v súdnom konaní. Právo vedľajšieho účastníka vstupovať do spotrebiteľských sporov je dané

článkom 169 zmluvy o fungovaní EÚ, ktorým sa ukladá zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov,
ako aj podporovať právo spotrebiteľov na informácie a na vytváranie združení na ochranu záujmov
spotrebiteľov. Zároveň poukázal aj na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v uznesení spis.
zn. 3MCdo 30/2012 zo dňa 17.10.2013.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie aj vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu výlučne

vovýrokuotrováchkonaniaanavrhol,abyodvolacísúdrozhodnutiesúduprvéhostupňazrušilazároveň
zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania 177,24 eur, trovy
odvolacieho konania 33,77 eur. Výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka je nepreskúmateľný,
pretože vedľajší účastník si uplatnil právo na náhradu trov konania za tri úkony právnej služby po 51,45
eur a to: prevzatie veci vrátane prvej porady, vyjadrenie k žalobe zo dňa 25.07.2012 a vyjadrenie k
dohode o uznaní záväzku zo dňa 08.12.2012. Prvostupňový súd priznal vedľajšiemu účastníkovi právo

na náhradu dvoch úkonov právnej služby, pričom vôbec nevysvetlil z akého dôvodu nepovažoval za
účelne vynaložený aj úkon právnej služby zo dňa 08.12.2012. Vedľajší účastník pritom nemohol tento
úkon uskutočniť spolu s vyjadrením zo dňa 25.07.2012, pretože žalobca zaslal dohodu o uznaní záväzku
až po vyjadrení vedľajšieho účastníka k žalobe zo dňa 25.07.2012.

K doručenému odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal rozhodnúť v

zmysle podaného odvolania a rozhodnutie zmeniť. Navrhovateľ sa pridržiava svojich argumentov
uvedených v odvolaní proti výroku o trovách konania, v danom prípade nemožno hovoriť o trovách
účelne vynaložených na uplatnenie a bránenie práva. Poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov
napr. Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 17Co 163/2012 ako aj 16C 100/2012. Navrhovateľ
upozorňuje, že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné

právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konania. Navrhovateľ zastáva názor, že združenie vstúpilo
do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý odporcu v konaní nezastupuje. V konaní
vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu
trov konania a nehospodárnosti konania, pričom na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať
aplikáciou § 150 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§
205 ods. l O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a

dospel k záveru, že odvolania navrhovateľa a vedľajšieho účastníka nie sú dôvodné a preto je potrebné
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne potvrdiť.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je odvolateľmi napadnutá časť náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ podaným návrhom doručeným súdu prvého
stupňa 21.02.2012 sa domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 864,14 eur s príslušenstvom.
Prvostupňový súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 1Ro 40/2012-20 dňa 28.02.2012, ktorý sa
však nepodarilo doručiť odporkyni. Vedľajší účastník svojim podaním zo dňa 24.04.2012 doručeným
súdu prvého stupňa 15.05.2012 oznámil vstup do konania a podal odpor proti platobnému rozkazu.

Po doručení odporu vedľajšieho účastníka navrhovateľ podaním doručeným súdu 17.03.2014 zobral
podaný návrh späť v celom rozsahu a navrhoval, aby súd konanie zastavil. Vyjadril sa aj k rozhodnutiu o
trovách konania s tým, že zastáva názor, že v konaní vedľajšiemu účastníkovi v podobe jeho právneho
zástupcu dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania, nehospodárnosti konania a súd by mal
na to reflektovať aplikáciu § 150 O.s.p.Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku ak konanie bolo zastavené.

V zmysle ods. 2 § 146 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody vhodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznaná náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril.
To neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Cit. ust. § 146 ods. 1 vyjadruje výnimku, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov
konania a kedy ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide teda o prípady kedy neplatí zásada
zodpovednosti za výsledok konania. Ust. ods. 2 potom ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu,
kto zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého
procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať

len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie
dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal
dôvodnosť uplatneného nároku. Preto ak vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne
platí (ak nejde o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., ktorý je výnimkou), že zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Podmienky pre aplikáciu vety druhej cit. ust. § 146 ods. 2 O.s.p. v danom

prípade splnené neboli, keďže k späťvzatiu návrhu nedošlo pre správanie odporcu.

S poukazom na vyššie uvedené, potom v danom prípade navrhovateľ späťvzatím podaného návrhu z
čisto procesného hľadiska, ktoré je v danom prípade potrebné zohľadniť, zavinil, že konanie muselo
byť zastavené. V dôsledku toho vznikla povinnosť navrhovateľovi nahradiť trovy konania odporcovi a
vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane.

V danom prípade bolo potrebné zaoberať sa tiež otázkou prípadného naplnenia podmienok cit. ust.
§ 150 O.s.p. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné
osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti
za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov
konaniamohlavkonkrétnychprípadochviesťknežiadúcejtvrdosti.Výnimočnosťprípadumôžespočívať

jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu
o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z
posúdení všetkých okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové
a sociálne pomery účastníkov konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup účastníka v konaní.
Obyčajnú nesolventnosť účastníka konania bez ďalšieho, pritom nemožno považovať za dostatočný

dôvod, k uplatneniu § 150 O.s.p. Pri posudzovaní výnimočnosti dôvodov vhodných osobitného zreteľa,
je potrebné prihliadnuť k pomerom oboch strán konania.

Posúdiac otázku náhrady trov konania v danej veci podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a
uvedených kritérií, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky v zmysle
cit. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. pre to, aby bol navrhovateľ, ktorý procesne zavinil zastavenie konania,

zaviazaný na náhradu trov, pričom neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by
bolo dôvodné vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.

Kargumentáciinavrhovateľajepotrebnéuviesť,vychádzajúcpritomajzmnohýchrozhodnutíodvolacích
súdov, na ktoré vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal vedľajší účastník, že nemožno akceptovať
argumentáciu o neúčelne vynaložených trovách konania vedľajším účastníkom, pretože práve po

vznesení námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka došlo k späťvzatiu návrhu. Navrhovateľ
neuviedol žiaden dôvod späťvzatia návrhu, preto nemožno z ničoho vyvodiť, že by dôvodom späťvzatiabolo správanie odporcu (napr. v prípade splnenia žalovanej povinnosti). Skutočnosť, že úkony, ktoré
uskutočnil právny zástupca vedľajšieho účastníka, mohol uskutočniť vedľajší účastník, nie je dôvodom,
pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo v konkrétnom konaní zastúpené právnym zástupcom.

Rovnako ani skutočnosť, že samotné združenie má v radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie, nie
je dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo v konkrétnom konaní zastúpené právnym
zástupcom. K neúčelnosti trov konania dochádza samotným podaním návrhu v prípade, ak bol následne
navrhovateľom v celom rozsahu vzatý späť, a teda sám zastavanie konania zavinil. Ak sa účastník môže
dať v konaní zastúpiť advokátom, potom je nezrozumiteľná námietka navrhovateľa, že ak sa vedľajší

účastník dá zastúpiť, dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania, pretože v danom prípade
nejde o navyšovanie trov, ale o vznik trov v dôsledku ústavného práva na zastupovanie. Z argumentácie
navrhovateľa potom akoby vyplývalo, že navrhovateľ môže byť v konaní zastúpený, odporca by nemal
byť, resp. nie dostatočne kvalifikovane, pretože tak navrhovateľovi v prípade neúspechu zbytočne
narastajú trovy. Je zrejmé, že ide o neprijateľný záver v rozpore s Ústavou SR, ako aj O.s.p.

Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho

právneho zastúpenia nedochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov a nehospodárnosti konania, na
ktorú skutočnosť by mal súd prihliadať použitím ust. § 150 O.s.p. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na ust. § 3 ods. 4, 5 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, podľa
ktorýchkaždýspotrebiteľmáprávozdružovaťsaspolusinýmispotrebiteľmizdruženiaaprostredníctvom
týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako

aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.
Proti porušeniu práva a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Z uvedeného je zrejmé, že vedľajší
účastník na strane odporcu vstúpil do konania s cieľom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy
žalovaného, a preto pokiaľ vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, nemožno v

danom prípade zastávať názor, že týmto zastúpením došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania
a nehospodárnosti konania aj s poukazom na ust. § 20 ods.1 zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii, podľa
ktorého každý má právo na poskytovanie právnych služieb a môže o ne požiadať u ktoréhokoľvek
advokáta. Odvolací súd ďalej dodáva, že v danom prípade nie je možné aplikovať ani ust. § 150 ods.2
O.s.p., nakoľko z dôvodovej správy ustanovenia § 150 ods.2 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z.

účinného od 15.10.2008, vyplýva úmysel predkladateľa zákona vo veciach s nízkou hodnotou sporu
pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ak tieto sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané, a
to obdobne ako je upravené v Nariadení EP a Rady (ES) č.861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, tzv. drobných sporoch. Ide však o konania, kde
trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. O takýto prípad však v danej

veci nešlo.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má rovnaké procesné práva ako účastník konania, na strane
ktorého vystupuje. Preto to, čo sa vzťahuje na účastníka konania, platí, najmä z hľadiska náhrady trov
konania aj pre vedľajšieho účastníka. Základnou otázkou na rozhodnutie o náhrade trov podľa zásady
úspechu vyjadrenej predovšetkým v § 142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu ku trovám právneho zastúpenia

advokátom v tejto veci je to, či takéto trovy so zreteľom na skutkovú a právnu zložitosť predmetu súdnej
ochrany sú alebo nie sú účelne vynaložené trovy, ak sa súčasne vezme do úvahy aj to, že právne
zastúpené advokátom je združenie podľa zákona č. 250/2007 Z.z. Predpoklad na priznanie náhrady
trov konania v posudzovanej veci spočívajúci v podmienke, že trovy musia byť účelne vynaložené, treba
interpretovať v súlade s dvomi významnými právnymi normami: 1. podľa článku 47 ods. 2 ústavy, každý

má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi..., 2. podľa § 3 ods. 4 zák.č. 250/2007 Z.z. každý
spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto
združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať
práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.

V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa ústavy každý má právo na súdnu a inú právnu

ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, za podmienok
ustanovených zákonom. Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné právo na právnu pomoc
uplatnilo aj združenie spotrebiteľov a preto toto právo môže uplatniť aj také združenie. Do obsahu
tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania (každého)advokátom. Obsah tohto základného práva však nepredpokladá, že spotrebitelia, združení v nejakom
združení, sú schopní uplatniť svoje základné právo na súdnu ochranu bez právnej pomoci spočívajúcej
v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou, založenou a vzniknutou za špecifickým

účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie môže byť podľa názoru odvolacieho súdu, vytvorené aj
zosôb,ktorénemajúžiadnypredpoklad,abysadokázaliprávneúčinnýmspôsobombrániťvkonanípred
príslušným súdom (podľa názoru odvolacieho súdu ide o znalosť procesných predpisov, ktorú nemožno
stotožniť so znalosťou hmotnoprávnej problematiky ochrany spotrebiteľa) a tak len zo zamerania na
ochranu spotrebiteľa sa nemôže, podľa odvolacieho súdu, vyvodzovať, že také združenie je schopné

zabezpečiťrealizáciuzákladnéhoprávanasúdnuochranubezzastúpeniaadvokátom.Navyše,vzákone
č. 250/2007 Z.z. sa združenie uvádza vo viacerých ustanoveniach (§ 1, 3, 4, 10, 14b, 19, 20, 25 a 26a).
Ani jedno z týchto ustanovení a rovnako ani Občiansky súdny poriadok neukladá takému združeniu
(porovnaj najmä § 25 citovaného zákona), aby vo veciach, v ktorých je účastníkom alebo vedľajším
účastníkom v konaní pred súdmi konalo bez reálneho uplatnenia základného práva na právnu pomoc,
ktoré patrí každému, vrátane právneho zastúpenia advokátom. V tejto spojitosti treba pripomenúť, že

podľa článku 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť,
abykonalniečo,čozákonneukladá.Združeniupodľa§25zák.č.250/2007Z.z.žiadenzákonnezakazuje
byť zastúpený advokátom (podľa názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch) a tento
záver musí byť základom pre posúdenie práva združenia, na náhradu trov konania vzniknutých trovami
advokátskeho zastúpenia. Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2

ústavyvspojenís§3ods.4zák.č.250/2007Z.z.jepotrebnéuplatniťvposudzovanomsporeajvovzťahu
k § 146 ods. 2 O.s.p., osobitne k náhrade trov konania vzniknutých právnou pomocou poskytnutou
advokátom.

Vychádzajúc z takéhoto výkladu ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľov odvolací súd je názoru, že
súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., resp. § 146

ods. 2 O.s.p., ktorý akceptuje, že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu ochranu,
zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom.
Takátonáhradabymohlabyťnepriznanálenvprípade,akbyniektoréúkonyprávnejpomocispočívajúce
v zastúpení advokátom boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná
len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom. Za

neúčelný úkon však nemožno bez ďalšieho považovať vstup vedľajšieho účastníka do konania, lebo po
prvé, taký úkon Občiansky súdny poriadok upravuje a pripúšťa bez obmedzenia (jediným obmedzením
je to, že konanie zatiaľ právoplatne neskončilo) a po druhé, ide o vstup do neprávoplatne skončeného
konania, v ktorom sa nedá vopred vylúčiť, že vedľajší účastník so zreteľom na povahu súdnej ochrany
a jej špecifický predmet, ktorým je ochrana spotrebiteľa vo všeobecnosti môže účinným spôsobom plniť

svoju funkciu vedľajšieho účastníka. V tejto veci došlo k takému vstupu do konania, ktorý odvolací súd
nepovažuje, so zreteľom na uvedené, za neúčelný procesný úkon, a teda aj trovy tohto úkonu nie sú
neúčelne vynaloženými trovami.

Odvolací súd však aj napriek uvedenému nepovažoval za dôvodné odvolanie vedľajšieho účastníka,
ktorým sa domáhal náhrady až troch úkonov právnej služby, pričom prvostupňový súd priznal náhradu

za 2 úkony právnej služby a to prevzatie veci vrátane prvej porady a odpor proti platobnému rozkazu zo
dňa 25.07.2012. Prvostupňový súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu za vyjadrenie k dohode o
uznaní záväzku z 08.12.2012. Podľa názoru odvolacieho súdu už v podaní vedľajšieho účastníka zo dňa
25.07.2014 sa vedľajší účastník vyjadroval k skutkovému stavu veci ako aj k právnej stránke a uplatnil
námietku premlčania nároku navrhovateľa a zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. Vychádzajúc z

ďalšieho priebehu konania možno dospieť k záveru, že na základe tejto uplatnenej námietky premlčania
došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľa teda existuje príčinná súvislosť medzi podaním vedľajšieho
účastníka a dispozitívnym úkonom navrhovateľa bezprostredne smerujúcim k späťvzatiu návrhu a k
zastaveniu konania. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 08.12.2012 teda nesmerovalo zo strany
navrhovateľa k späťvzatiu návrhu, pretože týmto podaním sa vedľajší účastník vyjadroval k predloženej

dohode o uznaní záväzku. Preto tento úkon právnej služby a to vyjadrenie k predloženej dohode o
uznaní záväzku nepovažoval odvolací súd za účelný a bezprostredne smerujúci k späťvzatiu návrhu
zo strany navrhovateľa. Na základe uvedeného preto prvostupňový súd postupoval správne pokiaľ
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov za vyjadrenie k predloženej dohode o uznaní záväzku zo dňa
08.12.2012 nepriznal.S poukazom na uvedené zdôvodnenie, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka s použitím § 219 O.s.p. potvrdil z dôvodu vecnej
správnosti.

V odvolacom konaní nebol úspešný navrhovateľ a ani vedľajší účastník a preto odvolací súd o
trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že ani navrhovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal a to podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.