Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/485/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711211614
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6711211614.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, vo veci výkonu rozhodnutia o návrate maloletého P. R., nar. XX.X.XXXX,
bytom u matky, do krajiny obvyklého pobytu, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov: matky M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, R., Slovenská
republika, zastúpenej JUDr. Pavlom Kracinom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 25, Zvolen, a otca
P. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, A., T. republika, zastúpeného spoločnosťou Marko & Overton-

Fox, s.r.o., IČO: 47246936, so sídlom Karpatská 18, Bratislava, o návrhu otca na výkon rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava I č. k. 1P/25/2011-206 zo dňa 17.5.2011 o návrate maloletého do krajiny
obvyklého pobytu do Českej republiky, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
23Em/2/2011 - 265, zo dňa 08. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým výkon rozhodnutia vyhlásil za neprípustný
a výkon rozhodnutia zastavil, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že:
„Súd v konaní o výkon rozhodnutia prerušenom uznesením tunajšieho súdu č.
k. 23Em/2/2011-171 zo dňa 14.6.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
17CoE/178/2012-195 zo dňa 27.9.2012 p o k r a č u j e .

Súd výkon rozhodnutia v y h l a s u j e za neprípustný a výkon rozhodnutia z a s t a v u j e .“

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že podľa § 272 ods. 1 písm. a) O.s.p. súd je
oprávnený nariadiť výkon rozhodnutia na základe vykonateľného rozhodnutia súdu. Podľa § 273a ods.
1 O.s.p., ustanovenia § 272 a § 273 ods. 2 a 3 sa použijú primerane aj na výkon rozhodnutia vo
veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou

je Slovenská republika viazaná. Vykonateľným rozhodnutím súdu, ktorého výkon sa v tomto konaní
navrhuje, je uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P/25/2011-206 zo 17.5.2011 v znení s
opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I. č.k. 1P/25/2011-266 zo dňa 17.1.2012. Rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P/25/2011-206 zo 17.5.2011 je rozhodnutím vo veci neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania dieťaťa podľa medzinárodnej zmluvy - Dohovoru o občianskoprávnych
aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980. Na výkon rozhodnutia vo

veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa sa vzťahuje právna úprava vyplývajúca
z vnútroštátneho práva, podľa ktorého sa bude výkon realizovať, v širšom rozsahu však aj Nariadenie
Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a
vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000 a Dohovor
o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ako aj Dohovor o právach dieťaťa.
Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 v článku 2 KAPITOLY 1 vymedzuje pojmy "opatrovnícke právo" ako

práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa,
pojem "neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie" ako premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa,ak je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom, zo zákona alebo dohodou, ktorá
má právne účinky podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred
premiestnením, alebo zadržaním. Je potrebné uviesť, že uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k.

1P/25/2011-206 zo 17.5.2011 bolo vydané na podklade zistenia, že v tom čase žiadne rozhodnutie súdu
o opatrovníckom práve niektorého z rodičov vydané nebolo a matka premiestnením maloletého P. na
územie Slovenskej republiky porušila zákonné opatrovnícke právo otca dieťaťa. Súd mal preukázané,
že rozsudkom Okresného súdu Kolín č.k. 22 Nc 375/2010-280 zo dňa 13.12.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prahe č.k. 19 Co 146/2012-626 zo dňa 29.4.2014 boli upravené pomery rodičov k

maloletému dieťaťu tak, že maloletý P. R. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola určená
vyživovaciu povinnosť a súčasne bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom. Uvedeným rozhodnutím
príslušného súdu Českej republiky bola právoplatne vyriešená otázka "u koho dieťa podľa rozhodnutia
má byť", teda otázka osobnej starostlivosti o dieťa, čo v zmysle vyššie uvedeného
Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 zahŕňa aj právo určiť miesto pobytu dieťaťa. Zároveň súd zohľadnil
aj názor vyjadrený Krajským súdom v Banskej Bystrici v uznesení č.k. 17CoE/363/2011-142 zo dňa

30.1.2012, ako aj v uznesení č. k. 17CoE/178/2012-195 zo dňa 27.9.2012, že rozhodnutie Okresného
súdu Bratislava I. č. k. 1P/25/2011-206 zo 17.5.2011 nie je možné bez výhrad považovať za materiálne
vykonateľný exekučný titul z dôvodu, že matke maloletého P. R., u ktorej sa dieťa nachádza, nebola
uznesením Okresného súdu Bratislava I. č.k. 1P/25/2011-206 zo 17.5.2011 uložená žiadna povinnosť.
Podľa vnútroštátneho práva sa má výkon rozhodnutia o návrate dieťaťa v zmysle

Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 uskutočniť, a je dovolené odňať dieťa iba tomu, u koho nemá
byť a zabezpečiť jeho odovzdanie tomu, komu má byť podľa rozhodnutia vrátené. Súd je v každom
štádiu výkonu rozhodnutia povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sú splnené zákonné
predpoklady na vedenie výkonu rozhodnutia a v prípade zistenia, že výkon rozhodnutia
bol nesprávne nariadený alebo existujú dôvody, pre ktoré nie je možné vo výkone pokračovať, musí

výkon rozhodnutia aj bez návrhu podľa § 268 O.s.p. zastaviť (3Cdo 164/1996 z 27.1.1997). Vzhľadom
na vyššie uvedené a s prihliadnutím najmä na zmenu skutkového stavu vyvolanú rozsudkom Okresného
súdu Kolín č.k. 22 Nc 375/2010-280 zo dňa 13.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prahe
č.k. 19 Co 146/2012-626 zo dňa 29.4.2014 dospel prvostupňový súd k záveru, že existujú dôvody, pre
ktoré rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. č.k. 1P/25/2011-206 zo 17.5.2011 nemožno vykonať,

a preto súd výkon rozhodnutia vyhlásil za neprípustný podľa § 268 ods. 1 písm. e) O.s.p. a zároveň v
zmysle toho istého ustanovenia zákona výkon rozhodnutia zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, pričom jeho
odvolanie smeruje do druhého výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorým súd výkon rozhodnutia

vyhlásil za neprípustný a výkon rozhodnutia zastavil. Podľa jeho názoru napádané rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a nezohľadnení obsahu Európskeho práva,
Medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a Občianskeho súdneho poriadku, a je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov; sú teda dané odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
a), f) Občianskeho súdneho poriadku. Namietal, že prvostupňový súd nesprávne ustálil, že rozhodnutie

súdu Českej republiky o zverení maloletého do výchovy a určenie vyživovacej povinnosti znamená
legalizáciu jeho pobytu na území Slovenskej republiky a možnosť matky rozhodovať bez súhlasu otca
o pobyte maloletého, v dôsledku čoho by bol výkon exekúcie neprípustný. Rozhodnutie o výchove
maloletého neoprávňuje jedného z rodičov samostatne rozhodovať o všetkých záležitostiach týkajúcich
sa maloletého, ani ho neoprávňuje určiť pobyt maloletého v cudzine. Na určenie pobytu maloletého v

Slovenskej republike je potrebný súhlas oboch rodičov, ktorý však neexistuje. Rozsudok Okresného
súdu v Kolíne zo dňa 13. 12. 2011, č. k. 22 Nc/375/2010 - 280 a rozsudok Krajského
súdu v Prahe zo dňa 29. 04. 2014, č. k. 19Co/146/2012 - 626, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného
súdu v Kolíne zo dňa 13. 12. 2011, č. k. 22Nc/375/2010 - 280 upravili iba práva a povinnosti
rodičov k maloletému. Z oboch rozhodnutí vyplýva, že súdy Českej republiky rešpektujú uznesenie

Okresného súdu Bratislava I č. k. 1P/25/2011 - 206 a zároveň, že vychádzajú z toho, že sa matka vráti
na územie Českej republiky. Predmetom konania na Okresnom súde v Kolíne, Česká republika, sp. zn.
22Nc/375/2010 bola výlučne úprava práv a povinností rodičov, ktorý spolu nežijú k maloletému dieťaťu.
Táto otázka však nijako nesúvisí s pobytom maloletého dieťaťa, jeho neoprávneným premiestneným na
územie Slovenskej republiky, a teda ani s návratovým konaním vedeným podľa dohovoru. Rozhodnutie

Českej republiky nemôže nijako zmeniť, modifikovať, či zrušiť rozhodnutie Okresného súdu Bratislava
I, č. k. 1P/25/2011 - 206 zo dňa 17. 05. 2011, na podklade ktorého sa vedie exekúcia pred Okresným
súdom Zvolen. Predmetnými rozhodnutiami súdov Českej republiky nie je nijako dotknutá povinnosť
návratu maloletého na územie Českej republiky, dokonca takýto návrat súdy Českej republiky vo svojichrozhodnutiach priamo predpokladajú. Konanie o nariadenie návratu maloletého nemožno zamieňať s
konaním o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému. Podľa čl. 19 Dohovoru, rozhodnutie
podľa tohto Dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho

práva. Súd prvého stupňa nijako nezohľadnil, že aj keď bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti
matky, neoprávňuje ju to rozhodnúť o premiestnení a zotrvaní maloletého na území Slovenskej republiky.
Súd sa vôbec nevysporiadal vo svojom rozhodnutí s relevantnou právnou úpravou a ani s vyjadrením
ústredného orgánu v Českej republike zoberajúceho sa ochranou detí a mládeže, vrátane únosov
maloletých do tretích štátov, týkajúce sa právneho poriadku Českej republiky, predloženým súdu spolu

s podaním otca datovaným dňa 29. 03. 2012. Z tohto vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že na určenie
pobytu maloletého v Slovenskej republike je potrebný súhlas oboch rodičov, a to bez ohľadu na to, do
koho výchovy bude maloletý zverený. Pobyt maloletého na území Českej republiky, umožní budovať
vzťah maloletého s otcom, čo jednoznačne odporúčali znalci stanovení súdom vrámci konania o úpravu
práv a povinností k maloletému v Českej republike. Záver súdu o tom, že rozhodnutie Okresného súdu
Kolín, Česká republika pod sp. zn. 22Nc/375/2010 má vplyv na návratové konanie a na exekučné

konanie vedené v súčasnosti na Okresnom súde Zvolen, Slovenská republika, pod sp. zn. 23Em/2/2011
je nesprávny. Okresný súd Zvolen nemá kompetenciu preskúmať správnosť právoplatných rozhodnutí
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. 05. 2011, č. k. 1P/25/2011 - 206 a Krajského súdu Bratislava,
ktoré sú vykonateľné. Vykonanie nariadenia návratu maloletého je vo svojej podstate uskutočniteľné
aj bez súčinnosti matky a aj bez toho, aby jej bola uložená konkrétna povinnosť. Je nepochybné,

že napádané rozhodnutie nezohľadňuje ani obsah Dohovoru ani Nariadenia, a preto je aj z tohto
dôvodu nesprávne. Napádané rozhodnutie sa snaží legalizovať protiprávny stav a skutočnosť, že matka
nerešpektuje vykonateľné rozhodnutie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a súd
prvého stupňa následne nariadil výkon vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. č. k.
1P/25/2011 - 206, zo dňa 17. 05. 2011 v spojitosti s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava

I. č. k. 1P/25/2011 - 206, zo dňa 17. 01. 2012 a postupoval pri jeho výkone v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, vrátane postupu podľa § 272 a 273 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho
poriadku, v záujme skorého vykonania rozhodnutia.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že s právnym názorom vyjadreným v odvolaní

otca nemôže súhlasiť, v plnom rozsahu sa pridržiava právneho názoru vyjadreného v odôvodnení
napadnutého súdneho rozhodnutia pre jeho správnosť. V definovaní, čo je vlastne krajina obvyklého
pobytu sa uvádza nielen „krajina, v ktorej dieťa skutočne reálne žilo, kde navštevovalo predškolské
zariadenie, ale aj kde si vytvorilo blízke citové väzby, či už k príbuzným alebo priateľom, to znamená
krajina, ku ktorej dieťa viažu určité väzby“. Táto posledná časť definície krajiny obvyklého pobytu

vôbec nikdy nebola naplnená. Matka s otcom dieťaťa nebola nikdy zosobášená, a teda v Českej
republike nemajú s dieťaťom ani príbuzných. Dieťa pre svoj vek bolo nútené žiť tam, kde žili rodičia
a nemalo možnosť výberu a do predškolského zariadenia chodilo cca tri týždne. Otec dieťaťa pred
odsťahovaním sa matky dieťaťa a maloletého dieťaťa sám opustil matku a dieťa pre svoju novú
známosť, s ktorou dnes žije a má ďalšie dieťa. Na matku dieťaťa i na dieťa najmä pod vplyvom alkoholu

bol dosť často vulgárny a násilnícky. Nie je teda ani morálne právo, aby žiadal návrat dieťaťa i s
matkou do Českej republiky. Otec dieťaťa sám a ihneď zrušil matke dieťaťa trvalý pobyt. Európske
spoločenstvo si stanovilo okrem iného za cieľ vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,
v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. Táto zásada by však bola pri požiadavkách otca dieťaťa
porušená vo vzťahu k matke dieťaťa, naviac keď právoplatným rozhodnutím súdov, bol maloletý syn

zverený do výchovy a opatery matky dieťaťa. Vzhľadom na vek maloletého sú práve na Slovensku
splnené všetky kritériá pri posudzovaní zásad „krajiny obvyklého pôvodu“. Zo správania sa maloletého
naviac je badať obava zo strany otca maloletého, že by mal žiť v Českej republike, čo bolo nutné riešiť
návštevou detského psychológa. Prvoradou zásadou povýšenou nad všetko by malo byť vytvorenie
zdravého, ničím nerušeného výchovného a životného prostredia pre maloletého. Otec dieťaťa okrem

napádania čohokoľvek na súdoch, ničím reálne nepreukázal skutočný záujem o svojho maloletého
syna. Za takmer 4 roky ho ani jeden krát nenavštívil a naviac finančné prostriedky namiesto súdom
stanoveného výživného, ktoré v stanovenej výške a čase neuhrádza, používa na úhradu nákladov
právneho zastúpenia. Poukázala na znalecké posudky č. 4/11 a č. 13/11, v ktorých znalec O.. I.
N. jednoznačne vyvodil záver, že navrátenie maloletého k otcovi dieťaťa môže spôsobiť vo vývine

maloletého nezvratné negatívne dôsledky. Má za to, že je potrebné brať na zreteľ, že určenie obvyklého
miesta pobytu sa musí vykonať z kontextu ustanovenia Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 zo dňa
27. 11. 2013 a jeho cieľ, najmä ten, ktorý vyplýva z jeho odôvodnenia č. 12, podľa ktorého ním stanovené
kritériá právomoci sú konštruované tak, aby zodpovedali najlepším záujmom dieťaťa a najmä kritériublízkosti. V zmysle uvedeného maloletý viac ako 4 roky žije na Slovensku so svojou matkou, vžil sa a
začlenildorodinnéhoprostrediamatky,navštevujetuškolskúdochádzku,atedamátuprenehovýhodné
rodinné a sociálne väzby. Aj s ohľadom na citované nariadenia Rady ES je obvyklým miestom pobytu

Slovenská republika a nie Česká republika. Z týchto dôvodov žiadala odvolanie otca maloletého dieťaťa
zamietnuť a v plnom rozsahu zároveň potvrdiť uznesenie Okresného súdu Zvolen.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných ust. § 212 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O. s. p. a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Odvolací súd si osvojil skutkové zistenia okresného súdu, oboznámil sa s obsahom spisu, všetkými
podaniami predloženými účastníkmi konania vrátane podaní doručených súdu v odvolacom konaní

a preskúmaním dospel k rovnakému záveru ako okresný súd. Stotožnil sa s dôvodmi uvedenými v
rozhodnutí okresného súdu a jeho rozhodnutia za daných okolností považoval za správne, a na tieto
dôvody odvolací súd v tomto rozhodnutí odkazuje. Odôvodnenie rozhodnutia účastníkom konania
umožňuje posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné predpisy a právne normy. Rozhodnutie
je riadne odôvodnené v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p.

Odvolací súd neuznal za dôvodné odvolacie námietky otca, pokiaľ opakovane poukazoval na tú
skutočnosť, že rozhodnutia Okresného súdu v Kolíne zo dňa 13. 12. 2011, č. k. 22Nc/375/2010 -
280, ako aj rozsudok Krajského súdu v Prahe zo dňa 29. 04. 2014, č. k. 19Co/146/2012 - 626, nijako
nemôžu zmeniť, modifikovať, či zrušiť rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. č. k. 1P/25/2011 - 206,

zo dňa 17. 05. 2011, na základe ktorého sa vedie exekúcia pred Okresným súdom vo Zvolene. Odvolací
súd, tak ako aj prvostupňový súd je toho názoru, že práve uvedenými rozhodnutiami príslušného súdu
Českej republiky bola právoplatne vyriešená otázka „u koho dieťa podľa rozhodnutia má byť“, teda
otázka osobnej starostlivosti o dieťa, čo v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 zahŕňa aj právo
určiť miesto pobytu maloletého dieťaťa (čl. 2, kapitola 1, bod 9), ktorý vymedzuje pojmy „opatrovnícke

právo“ ako práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto
pobytu dieťaťa, ďalej pojem „neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie“ ako premiestnenie alebo
zadržanie dieťaťa, ak je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom, zo zákona alebo
dohodou, ktorá má právne účinky podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt
bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním. V zmysle uvedeného je matka v súčasnosti

oprávnená určiť miesto pobytu dieťaťa, a námietky otca v tomto smere odvolací súd preto nepovažoval
za dôvodné. V čase vydania rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. č. k. 1P/25/2011 - 206, zo
dňa 17. 05. 2011 uvedené rozhodnutia o opatrovníckom práve niektorého z rodičov vydané neboli a
matka premiestnením maloletého P. na územie Slovenskej republiky porušila zákonné opatrovnícke
právo otca dieťaťa avšak práve uvedenými rozhodnutiami príslušných súdov Českej republiky, bola

právoplatne vyriešená otázka „u koho dieťa podľa rozhodnutia má byť“, čo v zmysle Nariadenia Rady
(ES) č. 2201/2003 zahŕňa aj právo určiť miesto pobytu dieťaťa tak, ako je to už vyššie konštatované.
Nie je možné v súčasnosti nútiť matku premiestniť sa s maloletým dieťaťom na územie Českej republiky
a v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 je možné odňať dieťa iba tomu, u koho nemá byť a
zabezpečiť jeho odovzdanie tomu, komu má byť podľa rozhodnutia vrátené. I keď Haagsky dohovor,

ani nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 neurčujú ako má znieť výrok rozhodnutia o nariadení návratu
maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, aj podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné tak,
ako to konštatuje prvostupňový súd v rozhodnutí o vrátení maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene
premiestnené, určiť osobu oprávnenú a povinnú, aby bolo možné rozhodnutie o nariadení vrátenia
dieťaťa vykonať. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktoré je vykonateľný po

stránke formálnej aj materiálnej. V takom prípade potom súd musí výkon rozhodnutia aj bez návrhu
podľa § 268 O. s. p. zastaviť (3Cdo/164/1996 zo dňa 27. 01. 1997).Odvolací súd preskúmaním spisu zistil, že okresný súd náležite zistil skutkový stav a mal dostatok
podkladov pre rozhodnutie vo veci. Odôvodnenie rozhodnutia vyčerpávajúcim spôsobom hodnotí
skutočnosti a dôkazy, z ktorých okresný súd vychádzal, akými úvahami sa súd riadil a ako vec skutkovo

a právne posúdil, a na tieto dôvody odvolací súd v tomto rozhodnutí odkazuje. Odvolacie námietky otca
v tom smere, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, nie
je náležite odôvodnené, a že je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov sú neopodstatnené.

Okresný súd pri rozhodovaní o návrhu otca sa správne riadil ustanoveniami § 272 ods. 1 písm. a), §

273a ods. 1, § 272 a 273 ods. 2 a 3 O. s. p. ako aj ust. § 268 ods. 1 písm. O. s. p. a nariadením
Rady (ES) 2201/2003. Po preskúmaní napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd dospel k
záveru, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil za použitia
správnych ustanovení príslušných právnych predpisov, preto nie sú splnené zákonné podmienky pre
zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu, ako to navrhoval otec v podanom odvolaní.

Rozhodnutie okresného súdu podľa názoru odvolacieho súdu je jasne a zrozumiteľne odôvodnené a
dávaodpovedenavšetkyprávneaskutkovorelevantnéotázkysúvisiacesdanouvecou,apretoodvolací
súd rozhodnutia prvostupňového ako vecne správne potvrdil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.