Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Co/69/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215791
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612215791.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o.
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o. Grősslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO:36 864 421, v mene ktorej koná Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD. advokát
a konateľ proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej

ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 8C/127/2012-85 zo dňa
11. júla 2014 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 8C/127/2012-85 zo dňa 11. júla 2014 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením návrh na prerušenie konania zamietol s odôvodnením, že dňa
2. 5. 2014 podal navrhovateľ návrh na prerušenie konania, ktoré odôvodnil tým, že podľa § 15 ods.

1 veta prvá až štvrtá O. s. p. ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi
to neodkladne predsedovi súdu. Navrhovateľovi bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici o tom, že sudcovia Okresného súdu Lučenec nie sú z prejednávania veci vylúčení, avšak s
týmto rozhodnutím navrhovateľ nesúhlasil. Preto z dôvodu dosiahnutia ochrany označených práv podal
navrhovateľ sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Vzhľadom na podanú sťažnosť podľa čl.
127 Ústavy SR v konaní, v ktorom sa rozhoduje o otázke, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený

riešiť a zároveň ide o konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu, sú dané dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s p. a § 109 ods. 2
písm. c/ O. s .p. Navrhovateľ žiada súd, aby konanie vedené pod sp. zn. 8C/127/2012 prerušil do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti. Okresný súd ďalej uviedol, že v
zmysle uzneseniaNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo/74/2012ÚstavnýsúdSRzastávanázor,žeprávne
závery vyplývajúce z jeho rozhodnutí vo veciach individuálnych sťažností podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy

SR sa týkajú v podstate len týchto sťažností a nie sú v zásade globálne záväzné pre rozhodovaciu
prax všeobecných súdov (rozhodnutie Ústavného súdu SR z 22. augusta 2012 sp. zn. I. ÚS 359/2012).
Navrhovateľ v návrhu na prerušenie konania neuvádza žiadnu zo zákonom stanovených podmienok, za
ktorých súd konanie preruší alebo môže prerušiť, preto súd jeho návrh na prerušenie konania zamietol.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že zo

zásady spravodlivého súdneho konania vyplýva potreba, aby odôvodnenie výroku súdneho rozhodnutia
o otázke neprerušenia konania zodpovedalo požiadavke preukázania skutočností vypovedajúcich o
možnosti pokračovať v konaní, a to mimo rozumných pochybností. V napadnutom rozhodnutí súd
nekonkretizuje, prečo sa v čase rozhodovania domnieval, že neboli splnené podmienky na prerušenie
konania. Má za to, že rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Navrhovateľ podal návrh na zrušenie
pojednávania spolu s prílohou - ústavnou sťažnosťou. V čase podania návrhu na prerušenie konania

súd disponoval ústavnou sťažnosťou a mal poznať jej obsah a dôvody. Navrhol zrušiť nariadené
pojednávanie z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Konanie malo byťprerušené až do rozhodnutia Ústavného súdu o otázke nestrannosti súdu a osoby sudcu, ako to žiadal
a žiada navrhovateľ. Princíp zákonného sudcu treba pokladať za celkom neopomenuteľnú podmienku
výkonu súdnej moci. Navrhol zrušiť uznesenie okresného súdu a vec vrátiť tomuto súdu na opätovné

prejednanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1
O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté uznesenie podľa ust. §
219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

K rozhodnutiu okresného súdu, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania odvolací
súd uvádza, že samá skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť žalobu, ktorou sa navrhovateľ
domáha náhrady škody, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, na ktorom
sudca vykonáva súdnictvo nezakladá dôvod na vylúčenie sudcu. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie
je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia navrhovateľa)

svojim nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú
a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
40Cdo/43/2013). Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že Ústavný súd SR opakovane odmietol sťažnosti
navrhovateľa, ktorými namietal porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu a spravodlivý
súdny proces z dôvodu, že krajský súd nevylúčil všetkých sudcov okresných súdov, pričom svoj nárok

odvodzuje od postupu toho-ktorého okresného súdu. Ústavný súd sťažnosti navrhovateľa odmietol
pre nedostatok právomoci prerokovať a rozhodnúť takú vec (napr. I. ÚS 89/2013, I. ÚS 92/2013) s
odôvodnením, že o veci napriek rozhodnutiu nadriadeného súdu rozhoduje sudca, ktorý by mal byť
podľa subjektívneho názoru účastníka konania z jej prejednávania vylúčený, je dôvodom na uplatnenie
riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Občianskeho súdneho poriadku a Ústavný

súd nemá právomoc preskúmavať námietky sťažovateľa, že vo veci rozhodol nezákonný sudca. Za
takejto situácie odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol návrh na prerušenie konania,
ktorým sa navrhovateľ domáha prerušenia konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR
o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a nestranný súd, považuje
za vecne správne.

Okresný súd vzhľadom na obsah žaloby predložil bezprostredne po doručení žaloby vec Krajskému
súdu v Banskej Bystrici, ktorý sa zaoberal tvrdeniami uvádzanými v žalobe vo vzťahu k obsahu tvrdení
navrhovateľa, že na Okresnom súde Rimavská Sobota neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý
a tieto tvrdenia vyhodnotil ako vznesenú námietku zaujatosti navrhovateľom v tomto súdnom konaní.

Keďže Krajský súd v Banskej Bystrici ako nadriadený súd posúdil obsah podania navrhovateľa v žalobe
ako námietku zaujatosti vznesenú navrhovateľom, uznesením č. k. 15NcC/484/2012 zo dňa 17. 10. 2012
rozhodol o tejto námietke zaujatosti tak, že zákonnú sudkyňu N.. I. H. z prejednávania a rozhodovania
veci nevylúčil.

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 20.
22. 2012 čo vyplýva z pripojeného záznamu pod Spr 1213/2012. Nadriadenému súdu z rozhodovacej
činnosti je známe, že navrhovateľ podal sťažnosť Ústavnému súdu SR v obdobných veciach, v ktorej
sťažnosti namietal porušenie základného práva zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj
základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd uvádza, že otázku, či vo veci rozhodol
vylúčený sudca môže preskúmavať len súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na
základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov a teda nie Ústavný súd v konaní o sťažnosti
navrhovateľa. Za situácie, že nadriadený súd rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom
v žalobe voči všetkým sudcom Okresného súdu Rimavská Sobota tak, ako je to uvedené už vyššie,

okresný súd dospel k správnemu záveru, že v súdenej veci neexistoval dôvod na prerušenie konania,
a preto odvolací súd uznesenie okresného súdu v zmysle § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne
potvrdil.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.